Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-81-2018.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/81/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: EMPRESSA s. r. o., so sídlom Topoľčany, P. O. Hviezdoslava 2332, IČO: 44 875 819, o vymoženie sumy 380,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. apríla 2018, č. k. 4Er/542/2013-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 19. 04. 2018, č. k. 4Er/542/2013-27, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 2, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 048183 zo dňa 22. 05. 2013 bol súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany - Rozhodnutia č. 700-1512300012-GC04/12, zo dňa 06. 12. 2012, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 380,60 eura a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
4. Súdny exekútor exekučnému súdu doručil dňa 02. 10. 2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný je nemajetný. Uviedol, že preverovaním majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má, tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou. Uviedla, že pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné zobrať do úvahy
aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie je predpoklad, že v budúcnosti má možnosť nadobudnutia majetku, zlepšenia sociálnej situácie. Keďže sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, existuje prekážka ďalšieho pokračovania v exekúcii a exekúciu je potrebné zastaviť. Pokračovanie exekúcie by bolo neefektívne a nehospodárne, zbytočne by sa zvyšovali trovy exekúcie.
5. Exekučný súd uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad, preto vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného. Z podnetu a písomností predložených súdnym exekútorom a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových vozidiel a vedené účty v peňažných ústavoch sú bezobratové. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok. Z výpisu z centrálneho registra exekúcií predloženého súdnym exekútorom bolo zistené, že voči povinnému sa vedie ďalších 28 exekúcií. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Nemajetnosť povinného potvrdzuje aj to, že ďalšie exekúcie vykonávané proti nemu inými súdnymi exekútormi boli zastavené z dôvodu nemajetnosti.
7. Do pozornosti dal rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ako aj z názor právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), z ktorých vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša
oprávnený. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 48,95 eura, pozostávajúce z minimálnej odmeny 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 7,60 eura (1 x 1,55 eura - žiadosť o udelenie poverenia, 2 x 1,70 eura - doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému, 2 x 0,50 eura
- konečné vyúčtovanie povinnému, oprávnenému, 1,65 eura - vrátenie poverenia súdu) a 20 % DPH v sume 8,16 eura.
10. Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 7,60 eura + DPH ako ani náhradu hotových výdavkov (poštovného) v ňou uplatňovanej výške, pretože zo súdnym exekútorom pripojených dokladov (šetrenie majetku povinného) nemal súd za preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty akúkoľvek doporučenú zásielku, resp. doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk. Aj napriek výzve zo strany súdu o zdokladovanie vykonaného doručenia aj predložením fotokópií doručeniek v predmetnom exekučnom konaní, nepreukázal súdny exekútor, že by vykonal doručovanie prostredníctvom pošty. Na výzvu súdu na zdokladovanie výšky hotových výdavkov - uplatneného poštovného súdny exekútor nereagoval. Bez exekučného spisu, resp. predložených doručeniek, súd nemohol preskúmať uplatnenú náhradu hotových výdavkov. Exekučný súd pritom žiadal súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu. V tejto súvislosti konštatoval, že je prioritne úlohou súdneho exekútora a v jeho záujme je vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi tzv. budúce poštovné (2 x 0,50 eura + 1,65 eura), pretože v tomto štádiu konania nie je preukázané, či tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil. Súdny exekútor má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie.
11. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a 20 % DPH zo sumy 33,19 eura vo výške 6,64 eura.
12. O trovách konania účastníkov)súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté unesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie neprihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Exekučný súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. oprávnený poukazuje na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Povinný ako právnická osoba figuruje v Obchodnom registri a doposiaľ nebol zrušený, ani vymazaný. Až do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Povinný ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor počas doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, ani podniku ako takého, pretože podnik tvorí súbor hmotných, ako aj nehmotných zložiek podnikania, k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty. Z napadnutého uznesenia nie je možné určiť, či sa súdny exekútor zaoberal súpisom hnuteľných vecí, či zisťoval iné majetkové hodnoty povinného. Oprávnený mal za preukázané, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, najmú dĺžku trvania exekučného konania. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nebol dostatočne zistený skutkový stav a žiada pokračovať v exekučnom konaní.
14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová podala dňa 20. 05. 2013 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému EMPRESSA s. r. o., so sídlom Topoľčany, P. O. Hviezdoslava 2332, IČO: 44 875 819. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1512300012- GC04/12 zo dňa 06. 12. 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 20. 04. 2013. Okresný súd Topoľčany poverením č. 5406 048183 zo dňa 22. 05. 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Anettu Demešovú. Dňa 02. 10. 2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2
Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. O trovách konania rozhodol súd tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
19. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
22. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
23. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Topoľčany, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinný je právnická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok, keďže doposiaľ nebol povinný ako obchodná spoločnosť - spoločnosť s ručením obmedzeným zrušená a vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, a môže aj naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Taktiež oprávnený namietal, že povinný disponuje aj majetkom, ktorý je možné v rámci výkonu exekúcie speňažiť, a to obchodný podiel, odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť, či nadobudne v budúcnosti majetok alebo nie, nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata. 24. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v prípade ktorého musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
25. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
26. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému voči oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).