Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XB, XXXX V., L. T., právne zastúpeného: JUDr. S. N., advokát so sídlom E. XX, XXX XX J., IČO: XXX XXX XX, proti žalovanému: N. O. D. G., so sídlom A.. XX. S. X-XX, XXX XX J., o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie D. G. - N. č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie D. G., Z.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX a rozhodnutia D. G. - Z.. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX, ktorým žalovaná podľa , a v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 22. februára 2019 invalidný dôchodok v sume 99,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa a v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2020 invalidný dôchodok na sumu XXX,XX EUR mesačne a od 1. januára 2021 na sumu XXX,XX EUR mesačne.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní zo dňa 28.06.2021 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.05.2021 o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa pobočka J. na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu a na základe nesprávneho posúdenia veci určila nesprávne: a) mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, b) dobu dôchodkového poistenia, c) sumu invalidného dôchodku. Žalobca nesúhlasil so záverom prvostupňového orgánu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poklesla len o 45%. Poukázal na to, že je občan L. kráľovstva, ktorý aj dlhodobo žije v L. kráľovstve a územie Slovenskej republiky nenavštevuje zo zdravotných

dôvodov. Žalobca bol na základe lekárskych vyšetrení a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v L. kráľovstve uznaný invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 100%. Poukázal na listinný dôkaz B. zo dňa 18.06.2021. Ďalej uviedol, že je ležiacim pacientom a nie je schopný sa o seba sám postarať bez pomoci inej osoby. Vzhľadom na jeho skutočný zdravotný stav je vylúčené, aby v zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať na 55 %. Posudok ktorý vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje podľa žalobcu viacero zrejmých nesprávností a vychádza z jeho neaktuálneho zdravotného stavu. V posudku sa uvádza, že žalobca slúžil ako vojak z povolania a bol výsadkárom. Tieto skutkové tvrdenia uvedené v posudku sú nepravdivé, pretože žalobca vykonával len povinnú vojenskú službu a nikdy nebol vojakom z povolania. Zdravotné problémy, ktoré žalobca má a ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania stal v roku 2013. Po pracovnom úraze nasledovali vyšetrenia a rehabilitácie, avšak k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo. Žalobca je do dnešného dna ležiacim pacientom, ktorý je za pomoci rolátora schopný prejsť maximálne 50 m. Je zarážajúce, že posudkový lekár D. poisťovne pobočka J. vychádzal z lekárskych správ, ktoré nereflektujú aktuálny stav žalobcu. Žalobca predložil D. poisťovni pobočka J. všetky lekárske správy a posudky, ktoré mu boli v L. kráľovstve vydané. Predovšetkým bol D. poisťovni pobočka J. predložený dokument V. čo v podstate predstavuje posudok zdravotný a pracovný. Ide v podstate o akési zhrnutie zdravotného stavu žalobcu a to až do obdobia február 2020. V tejto súvislosti Žalobca poukáyal na poslednú správu zo dňa 21.02.2020 v ktorej sa okrem iného uvádza, že žalobca má ísť do denného rehabilitačného centra v D. a účelom danej rehabilitácie má byť nácvik na svojpomocné zvládanie bežných činností, ktoré nezahŕňajú pracovnú činnosť, pretože na túto nemá účastník konania kapacitu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nezvláda ani len základnú starostlivosť o seba a domácnosť.

3. Žalobca vyslovil názor, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne pobočka J. riadne zistiť skutkový stav veci a v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie najmä tým, že vec so žiadateľom o invalidný dôchodok náležíte prejedná, predovšetkým bude pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania vychádzať zo všetkých lekárskych správ a posudkov a zistí všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie veci. Mal za to, že nie je prípustné, aby sa Sociálna poisťovňa pobočka J. pri tak závažnom zdravotnom stave žalobcu zameriavala len na lekárske správy z rokov 2019 a nereagovala respektíve žiadnym spôsobom nepreverila aktuálny zdravotný stav žalobcu a doslova ignorovala rozhodnutie o 100 % poklese vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, ktoré bolo účastníkovi konania určené v L. kráľovstve, je iracionálne, aby tá istá osoba bol v jednom štáte považovaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % a v druhom štáte, v ktorom bol navyše zdravotný stav žalobcu stanovený na základe kontaktného vyšetrenia, posúdený ako invalidný, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 100 %. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. mal vychádzať len z dokumentov bez akéhokoľvek priameho kontaktu so žalobcom, pričom z týchto dokumentov pri posudzovaní zdravotného stavu ani len komplexne nevychádzal. Žalobca týmto chce poukázať na skutočnosť, že posudkový lekár nevzal v úvahu všetky lekárske správy a dokonca ani len diagnózy žalobcu a s týmto ani len nevykonal vzhľadom na neprítomnosť žalobcu na území Slovenskej republiky u ležiaceho pacienta dištančnú medicínu, na základe ktorej by mohol posudkový lekár objektívne posúdiť reálny zdravotný stav žalobcu. Z uvedených dôvodov nie je možné stotožniť sa s posudkom, ktorý vypracoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. a na základe ktorého bola miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená s poklesom o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Žalobca ďalej namietal zistenia žalovaného, že pred vznikom invalidity, pred 22. februárom 2019, získal 3377 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Sociálna poisťovňa pobočka J. konštatovala, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Presný rozpis obdobia dôchodkového poistenia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva, že obdobím dôchodkového poistenia sú roky 1994 až 2003 a 2006 až 2008. Žalobca zastáva názor, že Sociálna poisťovňa pobočka J. na základe vykonaného šetrenia dospela k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Žalobca uviedol časovú os, na základe ktorej je evidentné, že Sociálna poisťovňa pobočka J. určila obdobie dôchodkového poistenia nesprávne, a to z dôvodu, nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca uviedol ako časový prierez zamestnaní nasledovne: XXXX - XXXX D. M. učilište strojárske K. štvrť, K. nad E., XXXX -XXXX nezamestnaný, XXXX-XXXX povinná vojenská služba, XXXX - XXXX zamestnaný v spoločnosti V., XXXX zamestnaný v spoločnosti

C., XXXX-XXXX D. odborné učilište elektrotechnické, K. nad E., 2006 - 2007 V. s.r.o., K. nad E., 2007-2008 R.-X. a.s., K. nad E., 2008 (02-06) L. Ltd., B. UK, 2008 (06-12) Short term Ltd., B. UK, 2009 (01-04) GSA P., B. UK XXXX - XXXX Q. C. M., L. kráľovstvo 2015 - 2016 D. D.. Žalobca na základe uvedenej časovej osi mal za to, že vykonával pracovnú činnosť počas dlhšieho obdobia ako skonštatoval prvostupňový správny orgán a pracoval až do ruku 2016. Žalobca mal za to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2021 absentuje akékoľvek odôvodenie rozhodnutia, napriek rozsiahlemu textu, ktorý sa v tejto časti predmetného rozhodnutia nachádza. Podľa žalobcu je odôvodenie rozhodnutia najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia, pričom jeho zmyslom je zhrnutie a zhodnotenie všetkých skutočností, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Mal za to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je absolútne nedostačujúce, nie je zrejmé z akých skutočností, ktoré sa preukázali v rámci konania Sociálna poisťovňa pobočka J. vychádzala a ani ako sa s nimi vysporiadala.

5. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti všetkým dostupným údajom a predovšetkým v dôsledku nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu došlo zo strany Sociálnej poisťovne pobočka J. k nesprávnemu vyčísleniu sumy invalidného dôchodku. Žalobca je toho názoru, že Sociálna poisťovňa je vždy povinná pri svojich rozhodnutiach vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca tiež namietal, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola Sociálnej poisťovni pobočka J. zasielaná elektronicky dňa 01.09.2020. L. kráľovstvo uznalo účastníka konania invalidným od roku 2015. Sociálna poisťovňa pobočka J. priznala Žalobcovi invalidný dôchodok spätne len za obdobie od 22. februára 2019. V odôvodnení napádaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka J. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2021 absentuje odôvodnenie daného postupu a Žalobcovi nie je zrejmé na základe čoho bolo vo veci rozhodnuté.

6. Žalobca poukázal na to, že bol na základe lekárskych vyšetrení a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v L. kráľovstve uznaný invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 100%. Uvedené Žalobca preukázal aj na základe listinného dôkazu B. zo dňa 18.06.2021, ktorého preklad doložil Sociálnej poisťovni - ústredie dňa 9.7.2021 so sprievodnou listinou Doloženie dôkazných prostriedkov vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa XX.X.XXXX, č. XXX XXX XXXX X zo dňa X.X.XXXX. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.06.2021 všeobecný lekár X. J. uvádza rozhodnutie o invalidnom dôchodku v L. 100% invalidita, založená na vyšetrení v inštitúcii V., kde bolo vykonané rozsiahle hodnotenie funkčnej úrovne s novou diagnózou 01.02.2021, pacient bol vyšetrený ORL špecialistom, ktorý stanovil diagnózu OSA (Obstructive sleep apnea. Žalovaný používa od 18.06.2021 vybavenie CPAP (Continous Positive Airway Pressure). Poukázal na závery inštitúcie V. zo dňa 05.03.2020, podľa ktorých je diagnóza žalobcu D. chrbtice s vyžarovaním. Ďalej od roku 2015 sa zdravotné problémy žalobcu zhoršili, nie je schopný sa vrátiť do práce. Posledný MRI ukazuje degeneráciu platničky, protruziu disku a artrózu fazetového kĺbu v oblasti B a B Bol vyšetrený na klinike bolesti M. v novembri 2018. Bolesti sú udržiavané myofaciálnymi a psychologickými faktormi. Bola objavená závažná depresia stredného stupňa, dlhodobo so stredným rizikom samovraždy. Má samovražedné myšlienky, pokúšal sa o samovraždu. Pacient očividne trpí bolesťami, počas viacerých konzultácií musel ležať na vyšetrovacom stole. Aby sa niekde dostal, je odkázaný na chodítko pre seniorov. Zo sedu sa postaví len s veľkou námahou. Rýchlosť chôdze je veľmi nízka a každých približne 15 minút si musí dať prestávku. Keď má dobrý deň, zvládne ísť do obchodu. Má SOS tlačidlo (alarm), keďže sa nie vždy dokáže v prípade pádu zdvihnúť. Všetky aktivity mu spôsobujú silné bolesti chrbta a kolien. Pacient značne trpí kvôli bolesti a kvôli nízkej funkčnej úrovni.

7. Žalobca mal za to, že je vylúčené, aby v zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať na 55 %. Posudok ktorý vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje viacero zrejmých nesprávností a vychádza z neaktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Zdravotné problémy žalobcu, ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania stal v roku 2013. Žalobca poukázal na to, že požiadal všeobecného lekára X. J. o vyjadrenie a tento podľa svojho vyjadrenia zo dňa 07.10.2021 uviedol, že v časti „PRÁCA" je pracovná kapacita znížená o najmenej 50% od 2013. V rámci tejto informácie môže byť „najmenej 50%" všetko medzi 50 a 100%. Obvodný lekár v Nórsku nehodnotí konkrétny percentuálny bod medzi 50 a 100. Návrh na posúdenie 100% invalidity sa pri odoslaní na ďalšiu inštanciu, musí preto napísať „najmenej 50%.

8. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby sa Sociálna poisťovňa pobočka J. pri tak závažnom zdravotnom stave žalobcu neposúdila zahraničné lekárske správy a rozhodnutie o 100 % poklese vykonávať

zárobkovú činnosť žalobcu, ktoré bolo účastníkovi konania určené v L. kráľovstve, pričom zdravotný stav žalobcu v zahraničí bol stanovený na základe kontaktného vyšetrenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. mal vychádzať len z dokumentov bez akéhokoľvek priameho kontaktu so žalobcom, pričom z týchto dokumentov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ani len komplexne nevychádzal. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného napádané rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nedostatočne sa vysporiadal s namietanými skutočnosťami uvádzanými v podanom odvolaní.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 16. septembra 2021, podľa ktorého žalobca je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity 22. februára 2019. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí len prijala závery prvostupňového správneho orgánu bez ďalšieho odôvodnenia a neposúdila predložené dôkazy, teda že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10. Podľa žalovaného posudkový lekár v posudku uviedol, že na podklade predloženej zdravotnej dokumentácie bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určené ochorenie degeneratívneho charakteru chrbtice a medzistavcových platničiek, so subjektívne intenzívnymi ťažkosťami, objektívne s negatívnym neurotopickým nálezom, zobrazovacími metódami verifikované degeneratívne zmeny, bez poškodenia nervových koreňov. Zdokumentovaný zdravotný stav nepreukázal trvalé a ťažké poškodenie chrbtice v zmysle poškodenia nervových koreňov. Popísaný zdravotný stav žalobcu zodpovedá posudkovým kritériám uvedeným v v znení neskorších predpisov, so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa jeho prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Podľa žalovaného posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil aj iné zdravotné postihnutia žalobcu a skonštatoval, depresívna porucha je v liečbe od septembra 2016 monoterapiou antidepresívom (Cipralex), druh lieku ani dávka nemenená, neupravovaná, kompenzácia poruchy zvládnutá ambulantnou formou liečby, doplnená vedením psychológom, ústavná liečba zamietnutá Okresným psychiatrickým centrom, neindikovaná. Po skončení pozorovania na odbore monitoringu pacienta vo Oppfolgingsenheten Frisk, po konzultácii s lekármi z viacerých relevantných odborov, bola vypracovaná záverečná správa dňa 5. marca 2020 psychiatrom, Dr. Trygve Moe. Klinický obraz depresie bol psychiatrom vyhodnotený ako depresia stredne ťažkého stupňa, ktorá nie je prekážkou ďalšej rehabilitácie, prípadne reintegrácie. Za iné ochorenia žalobcu, nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy, obezitu, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia aj vyhotovovaní posudku vychádzal z namietaných lekárskych správ. Posudkový lekár v predmetnom posudku uviedol: Po záverečnej správe z pozorovania sa k pracovnej schopnosti vyjadril všeobecný lekár, vo svojom vyjadrení zo dňa 7. marca 2020 uviedol zníženie pracovnej kapacity 50 %. V liste zo dňa 18. júna 2021 je poskytnutá informácia všeobecným lekárom, Dr. X. J., s odvolaním sa na vyšetrenie špecialistom z otorinolaryngológie zo dňa 1. februára 2021, kedy bola stanovená diagnóza OSA (Obstructive sleep apnoe), bližšie nešpecifikovaná. Samotná prítomnosť ďalšieho ochorenia nemá vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko samostatne hodnotená diagnóza OSA nemá vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako určené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Depresívna porucha stredne ťažkého stupňa zodpovedá 35 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dolnej hranici percentuálneho rozpätia príslušnej položky, vzhľadom na svoj priebeh, klinický obraz, liečbu a neprítomnosť progresie. Žalovaný uviedol, že zdravotný stav

žalobcu sa v L. kráľovstve posudzuje podľa v znení neskorších predpisov, platného na území Slovenskej republiky a posudkové kritériá, ktoré platia na území L. kráľovstva sú odlišné od posudkových kritérií, platných na území Slovenskej republiky, preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Žalobca podľa žalovaného v odvolacom konaní nepreukázal také nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a odvolaní. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , ako aj na doteraz predložené dôkazy. Žalobca zdôraznil, že posudok ktorý vyhotovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka J. vykazuje viacero zrejmých nesprávností a vychádza z neaktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Zdravotné problémy, ktoré žalobca má a ktoré sa neustále zhoršujú sú zapríčinené pracovným úrazom, ktorý sa účastníkovi konania stal v roku 2013. Po pracovnom úraze nasledovali vyšetrenia a rehabilitácie žalobcu, avšak k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo, pričom je do dnešného dna ležiacim pacientom, ktorý je za pomoci rolátora schopný prejsť maximálne 50 m. Poukázal na vyjadrenie X. J. zo dňa 07.10.2021, v ktorom tento uviedol, že v časti „PRÁCA" je pracovná kapacita znížená o najmenej 50% od 2013. V rámci tejto informácie môže byť „najmenej 50%" všetko medzi 50 a 100%. Obvodný lekár v L. nehodnotí konkrétny percentuálny bod medzi 50 a 100. Návrh na posúdenie 100% invalidity sa pri odoslaní na ďalšiu inštanciu, musí preto napísať „najmenej 50%". Žalobca ďalej poukázal na závery judikatúry, podľa ktorej Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že posudky by bolo možné považovať za presvedčivé a dostatočné len vtedy, ak by nevzbudzovali pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, a ak by obsahovali úplné logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ako aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia.

13. Podľa žalobcu posúdenie posudkového lekára žalovaného nezohľadňuje skutočný stav žalobcu, ním udávané zdravotné ťažkosti, nemožnosť vykonávať samoobslužné činnosti, nemožnosť pracovnej rehabilitácie a zlepšenia zdravotného stavu. Žalobca je ležiacim pacientom a nie je schopný sa o seba sám postarať bez pomoci inej osoby. Vzhľadom na skutočný zdravotný stav žalobcu je vylúčené, aby v zmysle posudku Sociálnej poisťovne dokázal pracovať na 55 %. Podľa odborných záverov inštitúcie V. má natoľko zníženú funkčnú úroveň, že celodenné rehabilitácie sú jediné, čo pre neho prichádza do úvahy.

14. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal na verejnom pojednávaní ( ) v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a replike. Rovnako žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení a záveroch svojho rozhodnutia.

16. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

17. Žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku v roku 2020, pričom o žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobcovi priznala invalidný dôchodok v sume XX,XX eur od 22.02.2019 so zvýšením na sumu XXX,XX eur od

01.01.2020 a na sumu XXX,XX eur od 01.01.2021. Rozhodnutie odôvodnila tým, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad XX rokov do XX rokov je najmenej osem rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 22. februárom 2019, žalobca získal 3 377 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia - ďalej len „osobný list'). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia ako aj ďalšie doby podľa zákona. V rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca celkovo získal dobu zamestnania vrátane náhradných dôb nasledovne: v kalendárnom roku 1994 122 dní, v kalendárnom roku 1996 363 dní, v kalendárnom roku 1997 177 dni, v kalendárnom roku 1998 285 dní, v kalendárnom roku 1999 266 dni, v kalendárnom roku 2000 156 dní, v kalendárnom roku 2001 215 dni, v kalendárnom roku 2002 219 dni, v kalendárnom roku 2003 321 dní, pričom za uvedenú dobu mu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol 3,2893. V rozhodujúcom období žalobca získal 3 012 dní dôchodkového poistenia, to znamená 8,2521 rokov dôchodkového poistenia podlá S 63 ods. 1 Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,3987. Podlá v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočítalo v roku 2019 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu stanovená na 0,5190. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 22. februáru 2019, žalobca získal 3 377 dni obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Čas odchodu do dôchodku bol stanovený na 27. januára 2042 (vek 62 rokov). Bol stanovený počet dní od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 8 375 dní, ku ktorým sa pripočítal už odpracovaný čas, čo predstavuje spolu 11 752 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 32,1973 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Následne bola vypočítaná suma invalidného dôchodku ku dňu vzniku invalidity a k 01.01.2020 a 01.01.2021. Ďalej v odôvodnení uviedol, že súčasťou rozhodnutia (odôvodnenia) je aj lekársky posudok zo dňa 08.04.2021.

18. Lekársky posudok zo dňa 08.04.2021 vychádzal z Dokumentu č. XX zo dňa 23.07.2018, ďalej z dokumentu č. XX prijatého dňa 01.03.2019, v rámci, ktorého bolo uvádzané vyšetrenie MRI lumbosakrálnych stavcov s výsledkom: nezmenený stav od 15.06.2015 s degeneratívnymi zmenami platničiek s miernym vyklenutím diskov a miernou fazetovou artrózou klbov B a B Dobré otvory v stavci, žiaden tlak na koreň. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené postihnutie podľa Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzi stavcových platničkách, písmeno b

- s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho sklbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Za ostatné zdravotné postihnutia bolo určené zvýšenie o 10%. V posudku vychádzal správny orgán (lekár) z nasledovných zistení: Podľa dokumentácie mal žalobca od r. 2013 má problémy s chrbticou a kolenami. Potvrdil sa mierny prolaps B a B ortopéd v septembri 2015 neindikoval operačné riešenie, kontrolné MRI poukázalo regresiu starého prolapsu B a mierne vyklenovanie disku v úrovni B bez útlaku koreňa. Bol liečený na Klinike liečby bolesti, stav hodnotený ako muskulárne bolesti. Podľa vyhodnotenia špecializovaného lekára fyziatria zo dňa 23.7.2018: ... "Pri dnešnom klinickom vyšetrení. prejavoval výrazne svoju bolesť a bolo ťažké vykonať adekvátne testovanie s rôznymi neorganickými nálezmi. Situácia, ktorá naznačuje, že jeho aktuálne ťažkosti pretrvávajú vplyvom nešpecifických faktorov a nie nejakým základným ochorením (úrazom chrbtice alebo iné). Čo sa týka liečby nemám dobré návrhy aj preto, že pri somatomorfných stavoch bolesti, ktoré sú najčastejšie nepriaznivým efektom somaticky zameraných spôsobov liečby. Ak je správne, že je plánovaná blokáda nervových koreňov, tak ja to posudzujem ako nevhodné a podľa mňa by malo byť zamietnuté (taktiež aj preto, že pri dnešnom vyšetrení nebol preukázaný útlak koreňových nervov). Pri konzultácii neboli zaznamenané žiadne príznaky vážnejšej psychiatrickej poruchy a je dôležité, aby sa prípadná liečba v tomto prípade zamerala na aktiváciu a zlepšenie schopnosti a vzdialenie sa od somatických symptómov". V 10/2018 bolo uvádzané: "pac. vyjadruje veľkú bolesť a aj tak sa správa", pohybuje sa bez opory. Na inom mieste sa píše že pri chôdzi používa chodítko (rolátor)), funguje veľmi zle v domácnosti, je málo mobilný a

čiastočne odkázaný na pomoc. Nezdá sa, že by mal v nejakom období radikulárne symptómy v dolných končatinách. Výrazne pribral na hmotnosti za posledné roky (z XXkg na XXXkg). Vyšetrovaním ťažkostí nebol zistený istý nález, v každom prípade nie relevantný v súvislosti s daným problémom (ako už bolo uvedené, neboli zaznamenané príznaky afekcie, útlaku koreňov). Takisto aj pri bolesti kolien nie je preukázaná relevantná patológia. Je zrejmý vývoj narastajúcej pasivity podmienený silnými liekmi tíšiacimi bolesť (aj morfínovym preparátom), sociálnou izoláciou a depresiou. Lekár prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru na základe vyššie uvedeného, že ide o degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - stavu zodpovedá MPSVZČ 35%. Zohľadnil komorbiditu (depresia, obezita) - navyšujem 10%. Celkovo je MPSVZČ 45%, dátum vzniku od 22.2.2019.

19. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal včas odvolanie, pričom odvolacie námietky sú obsahovo totožné so žalobnými dôvodmi.

20. Žalovaný rozhodnutím č. č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX.septembra 2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie č. č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.mája 2021. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že na podklade predloženej zdravotnej dokumentácie bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie degeneratívneho charakteru chrbtice a medzistavcových platničiek, so subjektívne intenzívnymi ťažkosťami, objektívne s negatívnym neurotopickým nálezom, zobrazovacími metódami verifikované degeneratívne zmeny, bez poškodenia nervových koreňov. Zdokumentovaný zdravotný stav nepreukázal trvalé a ťažké poškodenie chrbtice v zmysle poškodenia nervových koreňov. Popísaný zdravotný stav zodpovedá posudkovým kritériám uvedeným v v znení neskorších predpisov, podľa prílohy č. 4 so zaradením do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b), s 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na hornej hranici percentuálneho rozpätia príslušnej položky 20 % - 35 %. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má iné zdravotné postihnutia, a to depresívnu poruchu v liečbe od septembra 2016, ktorej kompenzácia je zvládaná ambulantnou formou liečby, doplnená vedením psychológom, ústavná liečba bola zamietnutá. Záverečnou správou zo dňa 5. marca 2020 psychiatrom, Dr. Trygve Moe. Klinický bol psychiatrom vyhodnotený stav žalobcu ako depresia stredne ťažkého stupňa, ktorá nie je prekážkou ďalšej rehabilitácie, prípadne reintegrácie. Podľa žalovaného po záverečnej správe z pozorovania sa k pracovnej schopnosti vyjadril všeobecný lekár, vo svojom vyjadrení zo dňa 7. marca 2020 uviedol zníženie pracovnej kapacity 50%. V liste zo dňa 18. júna 2021 je poskytnutá informácia všeobecným lekárom, Dr. X. J., s odvolaním sa na vyšetrenie špecialistom z otorinolaryngológie zo dňa 1. februára 2021, kedy bola stanovená diagnóza M. (Obstructive sleep apnoe), bližšie nešpecifikovaná. Samotná prítomnosť ďalšieho ochorenia nemá vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko samostatne hodnotená diagnóza M. nemá vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako určené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Depresívna porucha stredne ťažkého stupňa zodpovedá 35 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dolnej hranici percentuálneho rozpätia príslušnej položky, vzhľadom na svoj priebeh, klinický obraz, liečbu a neprítomnosť progresie. Miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jednotlivých ochorení sa nesčítavajú. Iné zdravotné postihnutia, depresívna porucha, obstructive sleep apnoe syndróm, obezita a papilomatóza, sú zohľadnené zvýšením percentuálnej hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia o maximálne možných 10 %, spolu 45 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chronické bolesti chrbta, ochorenie podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 % - 35 %). Za iné ochorenia účastníka konania, nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy, obezitu, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %. Vznik invalidity stanovil súhlasne s dátumom súhrnnej správy zo dňa 22. februára 2019.

21. Žalovaný v rozhodnutí odôvodnil aj spôsob výpočtu dní, ktoré boli podkladom pre výpočet invalidného dôchodku pred 22. februárom 2019, pričom zdôraznil, že nárok na dôchodok vznikol výlučne na

základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. K námietke žalobcu, že získal dobu poistenia v D. T. E. J. a D. T. a v L. T. uviedol, že doba poistenia v týchto štátoch bola v rozsahu dlhšom ako jeden rok. Poukázal na to, že nárok na invalidný dôchodok účastníkovi konania v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vznikol výlučne na základe obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal na území Slovenskej republiky a invalidný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky možno priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom nie je možné započítať dobu poistenia získanú v cudzine v trvaní viac ako jeden rok pre výpočet invalidného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dodal, že žalobcovi bolo zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a vymeriavacie základy sú správne zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané. V rozhodnutí sa vysporiadal aj s náhradnými dobami a obdobiami, ktoré neboli na účel dôchodku započítané. Išlo o obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. decembra 2001 do 20. januára 2002 a od 19. júla 2003 do 31. augusta 2003, pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Preto uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu podľa v znení ani za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov.

22. Žalovaný v lekárskom posudku vychádzal z Lekárskej správ k práceneschopnosti, ktorou bolo zdôvodnené peňažného príspevku a príspevku v práceneschopnosti, Lekárskej správy - výsledku MRI zo júna 2016, Lekárskej správy zo dňa 09.03.2017, Lekárskej správy zo dňa 17.09.2015, Žiadosti o základné dávky, Doplnenia zdravotnej dokumentácie, Výsledku CT močových ciest zo dňa 17.07.2018, Odborného posudku lekára ORL, Kópie odborného posudku zo dňa 23.07.2018, Zdravotníckej dokumentácie - kopia NAV prijatej 09.10.2018, Lekárskej správy zo dňa 09.10.2018, Lekárskej správy zo dňa 22.02.2019, Záverečnej správy z 06.03.2019 až 02.02.2019, Zdravotnej dokumentácie - informácia o odporúčaní, Lekárskej správy zo dňa 07.03.2020.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 2 zákona Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

30. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

32. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

33. Podľa § 199 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

34. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.

35. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

36. Podľa , a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (c), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (d), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (e),

37. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

38. S poukazom na žalobné dôvody medzi účastníkmi konania zostal sporným namietaný nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie veci, pričom žalobca namietal aj nesprávne určenú výšku dôchodku s ohľadom na nezapočítanie všetkého odpracovaného času.

39. V prejednávanom prípade je premetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.09.2020. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného odvolacieho rozhodnutia správny súd musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Správny súd konštatuje, že v lekárskych správe zo dňa 07.03.2020 od lekára X. J. je konštatované, že miera zníženia pracovnej kapacity je najmenej 50%. Súd konštatuje, uvedená správa bola použitá v lekárskom posudku žalovaného ako podklad pre záver o zdravotnom stave žalobcu, pričom však záver o poklese vykonávať prácu najmenej v rozsahu 50% posúdil ako pokles 50%. Odhliadnuc od uvedeného musí súd konštatovať, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli lekárske správy z roku 2019 a staršie (MRI z roku 2016), ktoré v zásade nemôžu svedčiť zdravotnému stavu žalobcu v súčasnosti bez opätovného preverania ich záverov. Z obsahu žalobcových tvrdení ako aj z obsahu lekárskych správ z roku 2019 vyplýva, že žalobca má základný problém s hybnosťou (pohybom) pre silné bolesti chrbta, ktoré má spôsobené úrazom z roku 2013, a ktoré majú

zhoršujúci sa charakter (pohybuje sa s chodítkom). Posledné vykonané MRI z roku 2016 udávalo degeneratívne zmeny diskov s miernou protrúziou diskov a artrózou fazetových, medzistavcových kĺbov B a B pričom v uvedenom čase bol zistený dostatočný priestor v stavcových otvoroch a žiadny útlak koreňov. Uvedené vyšetrenie však bolo zrealizované v roku 2016 a od uvedeného času nebolo vykonané nové, a preto jeho použitie na aktuálny zdravotný stav žalobcu pri tvrdenom zhoršení jeho zdravotného stavu neposkytuje vierohodné závery o zdravotnom stave žalobcu. Tu si je potrebné uvedomiť, že sociálne predpisy vzťahujúce sa na invaliditu v L. kráľovstve a v Slovenskej republike sú rozdielne, a preto pre potreby rozhodnutí v L. kráľovstve nemusia byť požadované nové odborné vyšetrenia na posudzovanie zdravotného stavu žalobcu keď nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Súčasne však vyšetrenia staršieho dáta v zásade nemusia poskytovať reálny pohľad na aktuálny zdravotný stav žalobcu, a preto ak sa z nich vychádzalo bez aktuálneho vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalobcu, tak takýto postup predstavuje vzhľadom na obsah námietok žalobcu nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko nepodáva vernú informáciu o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu. Vzhľadom na uvedené má preto správny súd za to, že námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu v podobe aktuálneho zdravotného stavu žalobcu je plne dôvodná.

40. Správny súd ďalej konštatuje, že rozhodnutia v časti, kde žalovaný a prvoinštančný správny orgán uzavreli, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 22.02.2019 sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa . . Žalovaný ani prvostupňový správny orgán spoľahlivo a riadne nevysvetlili, prečo práve uvedený dátum považujú za vznik invalidity žalobcu, keď z obsahu predložených lekárskych správ a dokumentov plynie, že zdravotné problémy žalobcu trvali konštantne už dlhší čas. Žalobca namietal už v odvolaní, že konštatovanie prvoinštančného orgánu nemá oporu v administratívnom spise, pričom žalovaný tento nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, nakoľko aj on sa len obmedzil na konštatovanie, že stanovuje dátum k vydaniu tejto lekárskej správy. Lekárska správa zo dňa 22.02.2019 len popisovala zdravotné ťažkosti, ktorými však žalobca trpel už dlhší čas, a preto odvolanie sa na uvedený dátum bez bližšieho vysvetlenia zaťažuje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

41. Správny súd dodáva, že žalobca osobne vyšetrený nebol vzhľadom na vzdialenosť a ním tvrdenú nemožnosť prepravy, ktorej svedčia závery orgánov L. kráľovstva Uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom na nepreskúmanie zdravotného stavu žalobcu a riadne zistenie skutkového stavu. Podľa § 195 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny súd uvádza, že chápe problematickosť prípadu, keď žalobca je žije v L. kráľovstve a nemôže byť osobne vyšetrený posudkovým lekárom, avšak uvedená skutočnosť, nemôže brániť žalovanému, aby zabezpečil také podklady, ktoré budú vierohodne odzrkadlovať aktuálny zdravotný stav žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, takéto rozhodnutie, v ktorom žalovaný neúplne zistil skutočný stav veci (§195 ods. 1 zákona), pričom žalobcu nevyšetril, ani nedoplnil lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave, pričom nesprávne vyložil aj lekársku správu zo dňa 07.03.2020 od X. J., rozhodol súd tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a súčasne aj podľa pre nedostatok dôvodov v prípade záveru o vzniku invalidity 22.09.2019. Nakoľko uvedenou vadou trpí aj rozhodnutie prvoinštančného orgánu zrušil súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvoinštančnému orgánu na ďalšie konanie.

42. Správny súd k námietke žalobcu o nesprávnom výpočte sumy dôchodku po preskúmaní prvostupňového a odvolacieho rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutia boli v tejto správne odôvodnené. Správny súd poznamenáva, že ak by aj invalidita vznikla skôr (v rokoch - 2018) ako 22.02.2019, tak výpočet by bol iný v časti sumy dôchodku ako aj časti náhradných dní od vzniku invalidity, ale samotný proces výpočtu bol vykonaný správne. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný zohľadnil všetky zamestnania aj počet dní poistenia ako aj náhradné doby, správne určil aj osobný mzdový bod. Správne sa správne orgány vysporiadali aj so zohľadnením doby poistenia, ktoré získal žalobca na území Slovenskej republiky. Do odpracovaných rokov sa nezapočítava doba poistenia v L. kráľovstve ani v kráľovstve E. J. a D. T., nakoľko v uvedených štátoch trvalo poistenie dlhšie ako rok, a preto je potrebné si uplatniť dôchodkové nároky v týchto krajinách samostatne, čo žalobca v prípade L. kráľovstva aj urobil, nakoľko z obsahu administratívneho spisu plynie, že poberá invalidný dôchodok aj v L. kráľovstve. Žalovaný uvedené vo svojom rozhodnutí aj riadne odôvodnil. Ďalej správny súd konštatuje, že nedôvodná je námietka žalobcu, kde žiada, aby správne orgány vychádzali z rozhodnutí orgánom L. kráľovstva o priznaní 100% invalidity. Súd uvádza, že pri posudzovaní invalidity v tomto prípade je možné postupovať len podľa platných predpisov Slovenskej republiky, pričom rozhodnutia

cudzích orgánov, môžu byť podkladom len v časti lekárskych správ a nálezov, pokiaľ tieto sú v nich obsiahnuté. Je potrebné si uvedomiť, že právne predpisy iných štátov môžu vychádzať zo zásadne iného spôsobu posudzovania invalidity dotknutej osoby, napr. spočítavanie znížení pracovnej schopnosti, ktoré však v Slovenskej republike uplatniteľné nie sú. V zmysle zákona o Sociálnom poistení sa v Slovenskej republike posudzuje invalidita podľa najťažšieho postihnutia a za iné postihnutia možno zvýšiť najviac o 10%. Preto správne orgány postupovali tak, že učili mieru zníženia o 35% a túto zvýšili o 10% (stredne ťažká forma depresie), hoc aj táto položka má mieru poklesu 35%.

42. Správny súd má za to, že v ďalšom konaní žalovaný (prvostupňový správny orgán) musí nanovo posúdiť zdravotný stav žalobcu, pričom na tento účel zabezpečí nové lekárske správy tak, aby bolo riadne zistené, či došlo k zhoršenie/zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, alebo tento je bez zmeny. Vzhľadom na ťažkosti spojené s vykonaním týchto úkonov musí byť žalobca súčinný so správnymi orgánmi a poskytnúť im maximálnu súčinnosť v podobe nových lekárskych vyšetrení a správ (vykonaných v L. kráľovstve napr. MRI), aby boli zabezpečené dostatočné podklady pre rozhodnutie. Žalobca ak má k dispozícii ďalšie lekárske správy a nálezy (z minulosti, súčasnosti), tak je potrebné aby ich zaslal správnym orgánom, nakoľko aj iné jeho ochorenia môžu ovplyvniť posúdenie zdravotného stavu, ak by miera zníženia pracovnej schopnosti bola pri nich vyššia. Súčasne je potrebné zabezpečiť lekársku správu (doplňujúcu), ktorá by reagovala (vysvetľovala) stav žalobcu vo vzťahu k Slovenským predpisom, a to uvedením rozsahu zdravotných problémov a poškodení žalobcu (napr. bližšie vysvetlenie lekárskej správy X. J.). Žalobca nemôže v tejto situácii rezignovať na súčasný stav, ale napriek závažným zdravotným problémom musí byť aktívny (súčinný) pri zabezpečovaní podkladov pre účely riadneho stanovenia jeho poškodenia zdravia. Správne orgány si môžu prizvať prípadne odborníka za účelom posúdenia ďalšieho zníženia pracovnej schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť (aj zahraničného), a to aj formou písomného dopytu prostredníctvom zodpovedania otázok potrebných pre určenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať pracovnú činnosť. Po zabezpečení dostatočných podkladov vydá prvostupňový správny orgán nové rozhodnutie vo veci.

43. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

44. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.