Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3T/90/2021

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 03. 2022 v trestnej veci obžalovaného A. C., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom XXX XX N. E., Ž. XXX/X, pre zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločinu vydieranie podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. , takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného A. C., nar. XX. XX. XXXX, trestne stíhaného za zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 25. 09. 2020 prišiel v čase okolo 20.30 h na 2 poschodie bytového domu č. XXX/X na ul. Ž. N. N. E. pred vchodové dvere vedúce do bytu, ktorý na základe nájomnej zmluvy obýva Ľ. E. so svojou rodinou, ktoré boli v tom čase riadne zatvorené, pričom predmetné dvere po predchádzajúcom zaklopaní vykopol a následne vošiel do bytu, kde začal konfrontovať tam sa nachádzajúceho maloletého F. E., nar. 2X. XX. XXXX o ktorého veku vedel a ktorý v uvedenom byte býva, pričom následne maloletého F. E. chytil za tričko a vytiahol ho z bytu na chodbu, kde došlo k následnej potýčke, do ktorej sa zapojili ďalší obyvatelia obytného domu, čím takto svojim konaním spôsobil pre Ľ. E., H.. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. E., Ž. Č.. XXX/X poškodením vchodových dverí škodu vo výške 50,- Eur.

- v presne nezistený deň v období od 30. 12. 2020 do dňa 10. 02. 2021 vo N. E. pred bytovým domom na ulici Ž. Č.. XXX/X, povedal F. E., H.. XX. XX. XXXX o ktorého veku vedel, že v súvislosti s trestným konaním vedeným na OKP Veľký Krtíš pod číslom ORP-56/VYS-VK-2021, pôvodne vedeným na OO PZ Veľký Krtíš pod číslom ORP-355/VK-VK-2020 pre zločin porušovania domovej slobody podľa , , , že „ak nestiahne trestné oznámenie, ktoré na neho podal, tak bude mať po piči“, čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

sa podľa p o s t u p u j e Okresnému úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal žalované skutky prejednať ako možné priestupky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podal dňa 07. 12. 2021 na obvineného obžalobu ktorou ho viní, že skutkami vymedzenými v nej mal spáchať zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní zotrval na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že ním sa preukázalo, že skutky tak, ako uvádza obžaloba sa stali

a spáchal ich obžalovaný. Obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutkov, tak výpoveď mal. F. E., jeho matky Ľ. E. a svedkov Q. X. B. B. C.. Ako oslobodzujúci dôkaz vyznievajú len výpovede obžalovaného a jeho brata Z. C.. Keďže obžalovaný v doterajšom živote súdne trestaný nebol, pri prihliadnutí na túto okolnosť za aplikácie mimoriadne zníženia trestu navrhol mu uložiť trest odňatia slobody podmienečný vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou 2 roky a zaviazať ho k povinnosti nahradiť poškodenej Ľ. E. škodu vo výške 50,- Eur.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa t. j. cíti sa nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Na svoju obhajobu uviedol, že sa nedopustil trestnej činnosti, ktorú mu kladie za vinu obžaloba. Dňa 25. 09. 2020 sa rozhodol ísť porozprávať s mamou mal. F. E. potom, ako F. pes uhryzol jeho syna. Ľ. E. doma nebola. Klepal na dvere. Tie mu otvoril F.. R. mu odpovedal, že jeho pes mu syna neuhryzol. Na následný krik, ktorý spustil F. vyšla z vedľajšieho bytu jeho mama Ľ.. Vznikol konflikt, keď všetci na neho začali útočiť. Konflikt sa odohral na chodbe a nie v ich byte. Do bytu vôbec nevstúpil. Všetci sa dohodli, že budú svedčiť proti nemu. Pri konflikte k žiadnym zraneniam nedošlo. Konflikt skončil až potom, ako prišla hliadka polície. Rovnako nie je pravdou, že by sa bol v období od 30. 12. 2020 do 10. 02. 2021 mal. F. vyhrážal. To si tiež na neho vymysleli. Do obytného bloku chodieval dovtedy, dokiaľ tam bývala jeho matka, ktorá sa v mesiaci február 2021 odsťahovala do Z. E.. Odvtedy, ako býva v podnájme u A. O.F. H. V.. H. XX N. N. E., do tohto bloku chodil len sporadicky. Necíti sa byť vinný a žiada, aby bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.

Mladistvý svedok F. E. bol vypočutý na návrh obžaloby za zachovania procesného postupu podľa na hlavnom pojednávaní dňa 17. 03. 2022. Jeho výsluchu sa zúčastnila psychologička PhDr. Zdenka Kubišová a zákonná zástupkyňa maloletého svedka. Svedok odkázal na svoje výpovede zaznamenané na kameru na polícii v dňoch 06. 10. 2021 a 12. 08. 2021. K nim dodal, že v tom čase, keď došlo medzi ním a obžalovaným ku konflitku držal v byte bojového psa rasy stafordsírsky teriér. Čo sa presne dňa 25. 09. 2020 stalo si nespomína, pretože predtým pil pivo, z ktorého sa opil. Je pravdou, že mu obžalovaný vytýkal držanie tohto psa, ktorý mal uhryznúť jeho syna. Mal zo správania obžalovaného strach, preto podal na neho trestné oznámenie. V tom čase navštevoval Strednú odbornú školu poľnohospodársku v Želovciach, avšak túto prestal navštevovať, keďže sa mu narodilo dieťa, ktoré má zo vzťahu s Q. X.. Psychologička jeho výpoveď hodnotila, ako snahu vyhnúť sa bližšiemu vyjadreniu k veci, aby niečo v deji neskreslil a tým, aby si neuškodil.

Svedkyňa Ľ. E. na hlavnom pojednávaní dňa 17. 03. 2022 vypovedala, že obžalovaného pozná, lebo v minulosti býval v ich obytnom bloku. Bývala tam jeho mama. Teraz už tam nikto z nich nebýva. Obžalovaný obvinil jej syna, že jeho pes uhryzol mu syna. Toto pravda byť nemohla, pretože synov pes bol uviazaný v tom čase o radiátor v byte. Obžalovaný dosť často požíval alkoholické nápoje. V ten deň 25. 09. 2020 bola u susedy, keď dobehli za ňou deti so slovami, poď mama domov, lebo Ď. bije F.. Ihneď išla domov a videla, ako obidvaja stáli na chodbe pred vchodovými dverami do bytu. Ď. stláčal F. krk pod pazuchou, preto mu išli všetci na pomoc. Ona nevidela, že by bol Ď. vo vnútri bytu. Osobne s obžalovaným nikdy konflikt nemala. Nemala dôvod neveriť deťom, preto si myslí, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti pre ktorú je stíhaný.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie na návrh obžaloby aj obhajoby. Obžalovaný mal skutkom zo dňa 25. 09. 2020 naplniť znaky zločinu porušovania domovej slobody a skutkom spáchaným v období od 30. 12. 2020 do 10. 02. 2021 znaky zločinu vydierania. Zo všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom, alebo čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania vyplýva zhodný záver a to, že medzi obžalovaným a mal. F. E. nar. XX. XX. XXXX vznikol konflikt kvôli psovi maloletého, ktorý mal uhryznúť syna obžalovaného. Tak maloletý, ako aj jeho matka Ľ. E. zhodne tvrdili, že v ich byte sa v tom čase zdržiaval bojový pes, avšak tento nemohol uhryznúť syna obžalovaného a to preto, lebo bol priviazaný v byte o radiátor. Obžalovaný zase naopak

tvrdil, že sa tak stalo a pes uhryzol jeho syna A. s ktorým bol aj na lekárskom ošetrení. Ani jeden z vypočúvaných sa nezmienil o tom, kedy k takémuto uhryznutiu malo dôjsť. Obžalovaný pri výsluchu na polícii dňa 04. 08. 2021 potvrdil to, že dňa 25. 09. 2020 stretol svojho syna len náhodne v meste na ul. C. a ten mu povedal, že mal. F. E. na neho nahuckal svojho psa, ktorý ho uhryzol do nohy. Syn mu nepovedal, že sa tak stalo v tento deň. To bol spúšťací mechanizmus toho, že obžalovaný sa rozhodol ísť dohovoriť maloletému F. a jeho matke Ľ. E.. Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že prišiel ku ich bytu, zaklopal na dvere, načo vyšiel z bytu mal. F. s ktorým sa začali hádať pred vchodovými dverami do bytu. Obžalovaný jednoznačne uvádzal, že do ich bytu nevtrhol, dvere nevylomil a že konflikt, ktorý medzi nimi vznikol sa odohrával na chodbe pred bytom. Mal. F. so svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v tom čase po požití alkoholických nápojov, keď pil pivo a na vec sa už nepamätá. Pamätá sa len na to, že bol v byte, keď si všimol, že sa mama rozpráva s obžalovaným v chodbe. Väčší dôraz ich rozhovoru nekládol. Až po určitom čase mu mama povedala, že aký dôvod mal obžalovaný, keď takto konal. Svedkyňa Ľ. E. zase na hlavnom pojednávaní uvádzala, že bola na návšteve u susedy, keď dobehli za ňou jej deti a povedali jej, že Ď. bije F.. Sama napomáhala F. vymknúť sa z jeho područia a že tento konflikt prebiehal na chodbe pred bytom. Tiež uviedla to, že ona nevidela, že by bol A. sa nachádzal v byte. Práve výpovede mal. F. B. Ľ. E. sú v tomto smere protichodné, keď maloletý videl obžalovaného v chodbe ich bytu, ako sa rozpráva s mamou Ľ. a ona sama tvrdila, že A. vo svojom byte nevidela a teda túto verziu nepotvrdila. Aj keď v byte E. sa v tom čase nachádzali ďalšie osoby a medzi nimi aj dospelá osoba svedkyňa B. C., svokra Ľ. E., nebolo potvrdené to, že by obžalovaný bol násilím vnikol do bytu a v tomto byte proti ich vôli zotrval. Svedkyňa C. do zápisnice na polícii dňa 25. 08. 2021 uviedla, že strážila neveste maloleté deti, keď postrehla, že niekto zaklopal na vchodové dvere, otvoriť išiel maloletý F. a videla ako sa rozpráva vo dverách s nejakým mužom ktorého nepoznala. Povedala aj to, že F. po slovnej hádke s touto osobou zatvoril pred ňou dvere, avšak bolo počuť opätovné búchanie na ne, načo sa F. vrátil ku dverám a pokračoval medzi ním a tou osobou ústny konflikt, ktorý vyústil do potýčky na chodbe obytného domu a nie v byte. Zo všetkých dôkazov vykonaných vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 25. 09. 2020 vyplýva jednoznačný záver o tom, že konflikt medzi obžalovaným a mal. F. neprebiehal vo vnútri bytu, ale v priestoroch chodby pred bytom.

Z dikcie zákonného ustanovenia § 194 Tr. zák. trestného činu porušovania domovej slobody vyplýva, že objektívnu stránku tohto trestného činu naplní ten, kto vnikne do obydlia iného alebo zotrvá v obydlí iného. Takéto konanie zo strany obžalovaného nebolo preukázané. Vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mal stať v období od 30. 12. 2020 do 10. 02. 2021, kedy bolo podané zákonnou zástupkyňou maloletého trestné oznámenie vyplýva, že sa obžalovaný mal maloletému F.i vyhrážať, ak nestiahne trestné oznámenie, tak bude mať „po piči“. Takéto konanie obžalovaného malo vzbudiť dôvodnú obavu o život maloletého. Okrem tvrdenia maloletého obsiahnutého v trestnom oznámení ( zápisnica o výsluchu svedka- osoby mladšej ako 18 rokov zo dňa 10.02.2021 ), nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný maloletého vydieral. Maloletý na hlavnom pojednávaní dňa 17. 03. 2022, ako príčinu konfliktného vzťahu s obžalovaným uviedol to, že držal doma bojového psa, ktorý vadil obžalovanému. Objektívna stránka trestného činu vydierania vyžaduje naplnenie takého konania páchateľa, ktorý násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti niekoho, aby proti svojej vôli konal, niečo opomenul, alebo trpel. Takéto konanie zo strany obžalovaného vo vzťahu k maloletému preukázané nebolo. Sám maloletý uviedol, že keď sa stretol s obžalovaným, tak mu povedal len toľko, že bude zle. Iné mu nič nehovoril a sa mu nevyhrážal. Toto jeho tvrdenie na hlavnom pojednávaní rozporuje obsahu jeho oznámenia zo dňa 10.02.2021. Keďže obžaloba neuviedla žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali konanie obžalovaného, súd skutky kvalifikoval nasledovne:

Podľa § 8 Tr. zák. za trestný čin možno označiť len protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák., prečin je buď trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 11 ods. 1 Tr. zák., zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Obžaloba obidva skutky kvalifikovala ako zločiny, keď obžalovaný mal neoprávnene vniknúť do obydlia iného, pričom čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - vlámaním a na chránenej osobe - dieťati a iného mal hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal, pričom uvedený čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.

Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní nevyplýva ten záver, že by sa obžalovaný nebol dopustil protiprávnych konaní, avšak ich stupeň spoločenskej nebezpečnosti je nižší ako predpokladá ník. Obžalovaný týmito konaniami mohol porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti nad dodržiavaním predpisov občianskeho spolunažívania a práva na ochranu majetku, preto bude postačovať na jeho prevýchovu, keď doposiaľ súdne trestaný nebol aj prejednanie veci ako spáchaných možných priestupkov, v dôsledku čoho bude súdom vec postúpená na prejednanie Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy vo Veľkom Krtíši. Tento orgán sa v rámci dokazovania vysporiada nielen s deklarovaným zavineným konaním priestupcu ( obžalovaného ), ale aj s dôkaznou argumentáciou poškodeného o spôsobení škody na vchodových dverách bytu.

Podľa o priestupkoch, v jeho platnom znení priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupov výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin.

V danom prípade, ak bude vykonaným dokazovaním preukázaná a ustálená aspoň tá časť skutkov, ako v súdnom konaní, mohol by obžalovaný prípadne naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) resp. priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď sa vyhrážal maloletému ujmou na zdraví a zároveň mohol úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku zničením alebo poškodením veci a to uzamykacieho mechanizmu na vchodových dverách bytu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto uznesením podľa postúpil vec Okresnému úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal žalované skutky prejednať, ako možné priestupky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 pracovných dní cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v štyroch vyhotoveniach.