Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Er-1078-2016.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Area
Subarea
55Er/1078/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci oprávneného: W. M., U..: XX.XX.XXXX, R. A. XXXX/XX, R., proti povinnému: G. I., U..: XX.XX.XXXX, R. R. XXXX/XX, R., zast.: Martin Daňo, nar.: 04.11.1976, bytom Borekova 38, Bratislava, o návrhu povinného na odklad exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.04.2016 tunajší súd vydal poverenie č. 5102 19053, ktorým poveril pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vo veci hore uvedených účastníkov konania.
2. Dňa 30.08.2016 splnomocnený zástupca povinného doručil súdu návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Vo svojom návrhu povinný uviedol, že o prebiehajúcej exekúcii sa dozvedel len pár dní pred svojím podaním návrhu na odklad, pričom preverením skutočností zistil, že exekúcia je nezákonná a dlh, ktorý je jej predmetom je sporný. Preto začal iniciovať konanie, ktorým dôjde k zániku spornej pohľadávky. Povinný sa domnieva, že existujú aj oprávnené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Predmetnú exekúciu považuje za neprípustnú a žiada, aby exekučný súd vydal uznesenie, ktorý buď povolí odklad alebo zastaví predmetnú exekúciu.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
5. Podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
6. Podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
10. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania. Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
11. Notárska zápisnica N 2030/2015, NZ 54403/2015, NCRIs 55380/2015 zo dňa 11.12.2015 bola spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v sídle jeho notárskeho úradu v Bratislave na Krížnej ulici
č. 2 za prítomnosti oprávneného a povinného. Predmetom zápisnice je povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému sumu 4.000,- eur formou pôžičky, pričom uzavretá Zmluva o pôžičke peňazí bola súčasťou tejto notárskej zápisnice. Povinný na základe tejto zmluvy mal povinnosť vrátiť oprávnenému ako veriteľovi čiastku 4.000,- eur najneskôr do 20.01.2016 v hotovosti v mieste trvalého pobytu oprávneného na Rádiovej 4021/24 v Bratislave o 16.00 hod. alebo prevodom na účet oprávneného. Finančné prostriedky si povinný požičal za účelom podnikania. Zmluva o pôžičke peňazí obsahuje dve strany, pričom na každej z nich je vlastnoručný podpis oprávneného aj povinného.
12. Materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice je obsiahnutá v § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto prípade súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou náležitostí notárskej zápisnice.
13. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
14. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. K tomu je potrebné výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou súhlasí.
15. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho z uznesenia sp. zn.: 7 ECdo 241/2013 a 7 CoE 78/2013 zo dňa 03.12.2013,„tak ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu, nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (IV. ÚS 20/06, I. ÚS 120/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy (I. ÚS 5/2000). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu.....Práve súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu.“
16. Povinným žiadnym spôsobom, že exekučný titul nie je vykonateľný, Zmluvu o pôžičke peňazí povinný osobne podpísal, v notárskej zápisnici jasne súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica bola titulom pre exekúciu v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podpisom zmluvy o pôžičke povinnému ako dlžníkovi vznikol dlh, ktorý v lehote určenej v zmluve neuhradil. Taktiež nepreukázal, aké konanie inicioval, ktorým by malo dôjsť k zániku spornej pohľadávky.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené má exekučný súd za to, že notárska zápisnica spĺňa všetky predpísané náležitosti formálnej i materiálnej stránky vykonateľnosti.
18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
19. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
20. Neprípustnosť exekúcie súd konštatuje z dôvodov, ktoré majú prevažne procesný charakter (napr. absencia procesných podmienok na strane subjektov exekučného konania, predovšetkým strata spôsobilosti byť účastníkom konania bez právneho nástupcu a pod.). K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-233/1995-ucinnost-od-01.01.2015> ďalej súd poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré
exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-233/1995- ucinnost-od-01.01.2015>. Takými (inými) dôvodmi zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité okolnosti, ktoré súvisia napr. s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny a pod.
21. V tomto prípade súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, obsahuje všetky náležitosti po formálnej i materiálnej stránke a teda nemožno očakávať, že bude exekúcia zastavená.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. uznesenia možno podať v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.