Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-75-2023.pdf
PDF · 108.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, a otca C. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H.. B. XX, F., zastúpeného advokátkou JUDr. Beatrice Barbačovou, Hlavná 43, Šamorín, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/102/2020-178 zo dňa 9.8.2022 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Rozsudkom zo dňa 9.8.2022 súd prvého stupňa maloletého A. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a určil, že táto sa bude v rámci bežného roka realizovať nasledovne:
- matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň v roku od pondelka od 15.00 hod do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 15.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v roku od pondelka od 15.00 hod do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 15.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v čase jarných, Veľkonočných, letných a zimných prázdnin. Súčasne súd stanovil spôsob zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého počas prázdnin a sviatkov:
- počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 16.00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 15.00 hod. bude maloletý v osobnej starostlivosti matky a v párnom kalendárnom roku od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdni od 16.00 hod. do pondelka, ktorý nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 15.00 hod., bude maloletý v osobnej starostlivosti otca.
- počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza veľkonočným prázdninám od 16.00 hod, do posledného dňa školských prázdnin do 16.00 hod bude maloletý v osobnej starostlivosti matky a v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza veľkonočným prázdninám od 16.00 hod, do posledného dňa školských prázdnin do 16.00 hod bude maloletý v osobnej starostlivosti otca.
- Počas letných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 30.06. od 16.00 hod do 15.07. do 16.00 hod a od 31.07. od 16.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod. bude maloletý v osobnej starostlivosti otca, v ostatnom čase bude v osobnej starostlivosti matky.
- Počas letných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od 30.06. od 16.00 hod do 15.07. do 16.00 hod a od 31.07. od 16.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod. bude maloletý v osobnej starostlivosti matky, v ostatnom čase bude v osobnej starostlivosti otca.
- Počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin V párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza zimným prázdninám od 15.00 hod do 30.12. do 16.00 hod bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec a od 30.12. od 16.00 hod do posledného dňa pred začiatkom vyučovania po zimných prázdninách do 16.00 hod bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka. V nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza zimným prázdninám od 15.00 hod do 30.12. do 16.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka a od 30.12. od 16.00 hod. do posledného dňa pred začiatkom vyučovania po zimných prázdninách do 16.00 hod bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec. Súd určil miesto prevzatia a odovzdania maloletého, stanovil, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/178/2020-11 zo dňa 13.11.2020, vo zvyšku zamietol návrh otca i návrh matky a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.
Podľa odôvodnenia rozsudku mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2020 a o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému A. sa nevedia dohodnúť, preto návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súd považoval vo svojom základe za dôvodný. Z dokazovania vyplýva, že rodičia už minimálne 2 roky realizujú starostlivosť o maloletého striedavou formou, pričom sa spočiatku dohodli na režime, že maloletý je s jedným rodičom 2 dni, s druhým rodičom ďalšie 2 dni a 3 dni je opäť s prvým rodičom s tým, že v ďalšom týždni je to naopak, čo bolo v jeho záujme vzhľadom na jeho nízky vek. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že maloletý je na režim striedania domácností zvyknutý a v júli 2022 si rodičia starostlivosť o maloletého rozdelili v 7-dňovom (týždennom) režime. Súd z predložených listinných dôkazov - zo správy materskej školy, zo správy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, alebo lekárskej správy nezistil žiadne zhoršenie psychického stavu maloletého, naopak, súd mal za preukázané, že na maloletého veľmi negatívne pôsobí pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nízka miera ochoty dohodnúť sa a negatívne sýtenie dieťaťa voči tomu ktorému rodičovi. Je zrejmé, že maloletý A. je v konflikte lojality voči obom rodičom, keďže každému chce vyjsť v ústrety a žiadneho z nich nechce zraniť. Dieťa vo veku 5 rokov je tak pod vplyvom rodičov vystavené dennodennej dedukcii ako má reagovať, aby neprišlo o priazeň žiadneho z nich. Takéto postavenie dieťaťu nesvedčí a je na jeho škodu, čo by si rodičia mali s definitívnou platnosťou uvedomiť. Sú to oni, ktorí by mali synovi zabezpečiť bezstarostné detstvo a nie ho vystavovať tenzii a rodičovským konfliktov, nebodaj aj v jeho prítomnosti. Súd na druhej strane však vysoko oceňuje ochotu a prístup oboch rodičov k mediačným sedeniam, ktoré im evidentne zlepšili ich vzájomnú komunikáciu (sekundárne to pomáha aj A.) a v tom ich aj naďalej plne podporuje. Rodičia majú evidentne svoje (negatívne) historické reminiscencie z ich vzájomného vzťahu, ale ich rozdielnosti nesmú byť prekážkou zdravého vývoja ich syna. Nekompatibilitu pováh vyriešili rozchodom, teraz už musia myslieť jedine na záujem syna. Rodičia musia citlivo vnímať potreby syna a ich postoj k nemu preto nemôže byť ani protektívny, ale ani ľahostajný. Dieťa má vyrastať, ak už nie v úplnom rodinnom prostredí, tak aspoň v okruhu ľudí, ktorým dôveruje a pred ktorými nemusí modifikovať svoje myšlienky podľa toho, či je s jedným či druhým rodičom. Je zrejmé že dieťa potrebuje vzor, podporu a lásku oboch rodičov. Súd mal preukázané, že rodičia majú svojho syna radi, a to je pevný základ, na ktorom je možné stavať. Doposiaľ (vzhľadom na nízky vek) bolo puto medzi matkou a synom priorizované, pretože úloha matky v rannom detstve je neopakovateľná a nenahraditeľná. Plynutím času od podania návrhu však bolo zistené, že aktuálne nastavenie výkonu starostlivosti o maloleté dieťa v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletého, maloletý má oboch rodičov rád a na starostlivosť oboch rodičov je zvyknutý. Preto súd maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom režime, keďže maloletý je od podania návrhu starší o dva roky a s takouto starostlivosťou v júli 2022 nemal problém. Súd nezistil, že by mal maloletý separačnú úzkosť z odlúčenia od matky, navyše v ostatnom období podľa jej tvrdenia už tieto úzkosti pominuli. Je pochopiteľné, že maloletý môže mať určitú nechuť striedať domácnosti oboch
rodičov, ale dôvodom nie je to, že by mu jedného či druhého rodiča bolo lepšie, ale horšie, ale to, že mu nevyhovujú presuny a zmena prostredia. Rodičia by na to mali myslieť a maloletého adekvátne na striedanie pripravovať, aby to pre ich syna nebola záťaž, ale výhoda, ktorá ho bude obohacovať. Týždenný interval zabezpečí maloletému dlhšiu stabilizáciu a eliminuje častejšie zmeny prostredia, ktoré môžu byť nateraz ešte stresujúcim faktorom. Navyše súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletý by mal v roku 2023 nastúpiť do prvého ročníka základnej školy, a preto bude potrebné ho na takúto zmenu pripraviť aj týždennou stabilizáciou prostredia. Z dôvodu minimalizácie vzájomného konfliktného kontaktu rodičov súd rozhodol, že počas bežného roka budú rodičia maloletého preberať a odovzdávať v predškolskom, resp. školskom zariadení, ktoré aktuálne maloletý navštevuje. Autoritatívne tiež rozhodol o starostlivosti počas letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin, ktoré rozdelil medzi rodičov v rovnakom pomere. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, nakoľko súd nevzhliadol žiaden dôvod, prečo by toto právo malo prináležať iba jednému z rodičov. Čo sa týka výživného, doposiaľ rodičia hradili výdavky maloletého pomerne, keďže realizovali striedavú osobnú starostlivosť s tým, že otec platil výdavky za materskú školu ako aj oblečenie a obuv. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti vo výške 150,-€ mesačne, keďže má vyšší príjem ako matka, a teda syn má právo podieľať aj na jeho životnej úrovni. Rovnako tak aktuálne výdavky maloletého nie sú na takej úrovni, aby bolo potrebné výživné určovať vo vyššej miere a takto určenú hladinu výživného súd považoval za primeranú. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom právoplatnosti výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko bolo preukázané, že otec sa na výžive maloletého doposiaľ podieľal dostatočne a jeho výdavky mu hradil pomerne. Súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/178/2020-11 zo dňa 13.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2020, keďže meritórnym rozhodnutím nahradil túto dočasnú úpravu styku rodičov s maloletým A..
3.
Súd vo zvyšku návrh otca (v otázke ním navrhovanej úpravy styku a neurčenia výživného) aj návrh matky (zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti v zmysle návrhu zo dňa 23.9.2020, resp. modifikácie návrhu v modeli 9:5, resp. 8:6 ) zamietol, pretože nevyhovel ich požiadavkám na úpravu v zmysle ich návrhov a o úprave zverenia, styku, zastupovania, správy majetku a výživnom rozhodol direktívne, rozdielne od návrhov oboch účastníkov, pritom však v najlepšom záujme dieťaťa.
4.
Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o spôsobe realizácie striedavej osobnej starostlivosti (režim 7:7), o úprave styku s maloletým počas prázdnin a o zamietnutí jej návrhu vo zvyšku podala matka maloletého odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel jej návrhu na formu realizácie striedavej osobnej starostlivosti alebo aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania, prípadne aby, ak súd nevidí dôvod na tieto zmeny, zmenil rozsudok zámenou párneho a nepárneho týždňa u rodičov a aby počas letných prázdnin pokračoval režim striedania bez osobitnej úpravy.
5.
Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6.
Odvolateľka poukazovala na to, že navrhovala realizovať striedavú osobnú starostlivosť, avšak v takom pomere, ktorý umožní väčšiu stabilizáciu syna a rešpektovanie skutočnosti, že syn je ešte v nízkom veku a na matku prirodzene viazaný. Matka v konaní opakovane vyjadrovala, že režim striedania nie je pre syna vhodný. Otec dosiahol tento model nátlakom, pričom matka zdokumentovala autoritatívny a nekompromisný spôsob komunikácie otca i jeho situačné násilné správanie, ktorého sa dopúšťal aj pred synom. Rovnako pomenovávala zlú komunikáciu, ktorá viedla opakovane k vulgárnym prejavom otca pred dieťaťom. Matka takisto komunikovala, že z tohto dôvodu navštevuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, kde jej opakovane zdôrazňovali nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a potrebu stabilizácie syna. Na základe účasti na mediačnom procese vo Výskumnom ústave detskej psychológie sa čiastočne upravila komunikácia otca, no prejavy separačnej úzkosti
syna zotrvávali. Psychologička pomenovávala niektoré prejavy otca ako nevhodné pre vývoj dieťaťa, vyvolávajúce regresné správanie. V správe VÚDPaP sa pritom uvádza, že odporúčajú zapojenie znalca a naďalej navštevovať zariadenie so synom. Za týchto okolností záver súdu, že separačná úzkosť sa neprejavila a že realizácie SOS v tejto podobe (po vyskúšaní v rámci letného mesiaca prázdnin), je predčasná a nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, ktorý treba dôsledne skúmať. Matka síce uviedla čiastočnú úpravu situácie dieťaťa, ale bolo to za cenu dlhodobého zotrvávania v domácnosti, aby bola plne k dispozícii dieťaťu. Rovnako súd nezohľadnil, že z predložených dôkazov vyplýva viac ako 62% absencia dieťaťa v MŠ, teda že reálne trávil s matkou celé dni - na rozdiel od otca, ktorý počas dňa pracuje. Takýto životný štýl však nie je prirodzene udržateľný a matka už musí nastúpiť do práce, preto existuje reálna obava, že sa problémy dieťaťa objavia opätovne. Navyše súd vychádza zo stavu, ktorý nastolil svojim rozhodnutím, ktoré malo mať len dočasný charakter, avšak vzhľadom na prieťahy v konaní sa stalo dvojročnou nutnosťou. Schopnosť detí prispôsobiť sa okolnostiam ich života je základnou funkciou ich prežitia. To, že dieťa dokázalo zvládnuť situáciu s podporou matky neznamená, že táto reprezentuje najlepší záujem a že sa má ďalej zachovať. Matka vzhľadom na stav, ktorý vyvolal súd svojim rozhodnutím, nemá možnosť dokázať, že odlišný režim by znamenal väčší profit pre dieťa a jeho prosperovanie, čo predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní. Návrh matky, ktorý mal len mierne „zvýhodniť“ matku tým, že jej poskytne väčší priestor na starostlivosť, neboj nijako skúmaný ani vyskúšaný. Neexistuje žiaden dôvod predpokladať, že tento model je horší ako návrh otca. V tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, pretože vychádza z preferencie jedného modelu - SOS - oproti iným modelom. Pritom SOS aj zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodiča sú rovnocenné a nie je dôvod akýkoľvek z nich uprednostniť. O tom, že dieťa neprežíva súčasnú situáciu dobre, svedčí zvýšená chorobnosť dieťaťa i opisované správanie v domácnosti matky.
7.
Odvolateľke nevyhovuje ani model párno/nepárneho rozdelenia, keď doteraz bol styk realizovaný tak, že nepárny týždeň bol syn u matky a párny u otca, pričom neexistuje žiaden dôvod na zmenu tohto rodičmi zavedeného systému. Nesúhlasí s úpravou styku počas letných prázdnin v dvojtýždenných intervaloch nakoľko syn ešte s otcom aj keby takúto dlhú dobu nestránil, po lete prvýkrát nastupuje do školy a pred takouto dôležitou zmenou je dôležité zabezpečenie duševného pokoja a istoty, preto matka trvá na striedaní v intervale 7 dní. V tejto súvislosti poukazovala aj na to, že otec maloletého navrhoval striedanie po 10 dňoch a súd tak bezdôvodne prekročil jeho návrh.
8.
Otec maloletého v písomnom stanovisku k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že matkou tvrdená diagnóza maloletého – separačná úzkosť nebola potvrdená žiadnym odborníkom, matka napriek výzve súdu správu psychológa potvrdzujúcu jej tvrdenia nepredložila a vo svojich posledných ústnych prednesoch tvrdila, že separačná úzkosť ustúpila. Počas letných mesiacov sa striedavá starostlivosť realizovala v týždenných intervaloch a maloletý sa aj po tomto období dožadoval predĺženia svojho pobytu u každého z rodičov. Tento model zvládal bez akýchkoľvek problémov a na pojednávaní konanom dňa 26.5.2022 ho navrhla aj kolízna opatrovníčka, je pre maloletého vhodnejší nakoľko pri pôvodnom striedaní v intervaloch 2:2:3/2:2:3 sa maloletý musel zbaliť a odísť k druhému rodičovi skôr, ako sa adaptoval u toho, v starostlivosti ktorého sa práve nachádzal. Pokiaľ matka namietala nezohľadnenie absencie maloletého v materskej škôlke, išlo o obdobie od 9/2021 do 4/2022, kedy sa ešte v súvislosti s ochorením COVID-19 vo zvýšenej miere realizoval „home office“ a stalo sa samozrejmosťou, že v tom čase maloletý bezprostredne po chorobe nenastúpil do predškolského zariadenia, ale zotrval dlhší čas s otcom, ktorý sa mu plnohodnotne venoval.
9.
Otec súhlasí s úpravou styku počas letných prázdnin v dvojtýždňovom režime, ktorá lepšie zohľadňuje potreby maloletého ako jeho pôvodný návrh zohľadňujúci stanovisko matky. Úpravu styku počas prázdnin považuje za nevyhnutnú vzhľadom na nedostatky komunikácie s matkou má za to, že maloletý bude tento interval zvládať bez problémov, umožňuje rodičom naplánovať si s maloletým aj dlhšiu dovolenku.
10.
Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého.
11.
Odvolateľka síce všeobecne namietala existenciu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia súdu z vykonaného dokazovania a nesprávnosť právneho posúdenia veci, v obsahu svojho opravného prostriedku však žiadnu „inú“ vadu konania neidentifikovala, neuviedla, v čom podľa nej spočíva podstata tejto vady, rovnako ako neidentifikovala tvrdené nesprávne zistenie (zistenia) súdu prvého stupňa a dôkazy, z ktorých malo (mali) byť vykonané, a v neposlednom rade ani ustanovenie právneho predpisu, ktoré súd podľa jej názoru aplikoval napriek tomu, že sa na vec nevzťahuje, alebo ktoré aplikoval nesprávne.
12.
Odvolací súd preto môže rovnako iba všeobecne konštatovať, že takéto odvolateľkou namietané nedostatky rozhodnutia či postupu súdu prvého stupňa s možným následkom na správnosť rozhodnutia nezistil. Naopak, podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom, pričom v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, jasne a zrozumiteľne ozrejmil jeho právne i skutkové základy.
13.
Pokiaľ odvolateľka namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, ktoré by podľa jej podania malo spočívať v porušení princípu rovnosti strán sporu (účastníkov konania), teda v nerovnakej možnosti uplatňovania procesných práv, vyplývajúcej zo skutočnosti, že model striedavej osobnej starostlivosti 7:7 bol účastníkovi (úspešne) odskúšaný a matkou navrhovaný model, v ktorom by dieťa v jej starostlivosti strávilo väčší počet dní ako v starostlivosti otca, odskúšaný nebol, je potrebné konštatovať, že procesným právom účastníka nie je, aby boli skúšobne realizované všetky do úvahy prichádzajúce modely starostlivosti o dieťa (nejakým spôsobom nariaďované účastníkom konania?) a úlohou súdu ani nie je, aby reálne skúšal, ktorý z možných modelov bude najúspešnejším z pohľadu záujmu dieťaťa, ale aby tento záujem spoznal na základe vykonaných dôkazov, logických úvah zohľadňujúcich okolností prípadu a svojich skúseností. Skúšanie ďalších modelov starostlivosti by do života maloletého naviac mohlo priniesť ďalšie neistoty a nepohodu k tým, ktoré mu už doposiaľ boli privodené ako následok neschopnosti rodičov dohodnúť sa na základných otázkach jeho výchovy. Do budúcnosti však nemožno vylúčiť, že aj iný model striedavej osobnej starostlivosti bude pre účastníkov vhodný a že k nemu pristúpia v prípade aktuálnej potreby niektorého z rodičov na základe dohody bez intervencie súdu.
14.
Právu rodičov i právu a záujmu dieťaťa na rovnakú mieru starostlivosti zo strany oboch rodičov, ktorí sú rovnako spôsobilí starostlivosť o maloleté dieťa plnohodnotne zabezpečovať, pritom všeobecne zodpovedá model striedavej osobnej starostlivosti 7:7, iné, nerovnomerné rozdelenie intervalu starostlivosti by malo byť odôvodnené určitými špecifickými okolnosťami prípadu (vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, pracovná vyťaženosť rodičov a pod.), ktoré odvolací súd v danom prípade, rovnako ako súd prvého stupňa, nenachádza.
15.
Pri rozumnom prístupe oboch rodičov (nielen k výchove maloletého, ale aj k sebe navzájom) nie je dôvodné za problematickú okolnosť považovať ani stanovenie dvojtýždňového intervalu starostlivosti o maloletého počas letných prázdnin, ktorý interval je inak v praxi rozhodovania súdov obvyklejší a lepšie zohľadňujúci dovolenkové záujmy rodín.
16.
Odvolaciemu súdu z podania matky nie je zrejmé a nenachádza, aké negatíva by malo pre ňu či maloletého priniesť určenie starostlivosti otca o maloletého v rámci bežného roka na nepárne týždne a matky na právne týždne, vzhľadom na dobu rozhodovania vo veci však poukazuje na skutočnosť, že opačné rozdelenie požadované matkou by v tomto párnom kalendárnom roku (2024) pri zachovaní styku otca s maloletým počas prázdnin od 15.8. znamenalo, že maloletý bude v starostlivosti otca aj v prvý septembrový týždeň, ktorý je párnym týždňom (36), teda po dobu viac ako troch týždňov.
17.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z.) v spojení s § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z.) potvrdil.
18.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).