Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-77-2018.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/77/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50361368, proti žalovanému U. D., M..XX.X.XXXX, bytom A., I.. B. XXXX/XXX, o zaplatenie 571,23 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/154/2017-73 z 6.10.2017 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 394,21 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že strany nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 591,73 €, úroku z úveru v sume 134,44 €, 29,50 % ročných úrokov z nesplatenej časti úveru 5,25 % ročných úrokov z omeškania, ako aj náhrady trov konania ako nesplatenej časti úveru, ktorý mu poskytol na základe zmluvy uzavretej dňa 25.7.2012 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 600 € a a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie tohto úveru (nad poskytnuté finančné prostriedky) sumu 642,45 €, všetko v 72 mesačných splátkach po 18 €. Z dôvodu riadneho nesplácania úveru veriteľ prikročil dňa 29.4.2014 k jeho predčasnému zosplatneniu. Poštová banka, teda pôvodný veriteľ zmluvou z 13.6.2017 postúpila pohľadávku na žalobcu. Súd z výpisu čerpania splátok a úhrad zistil, že žalovaný uhradil veriteľovi od začiatku úverového obdobia sumu 2.205,79 €. Po splatnosti úveru už žalovaný neuhrádzal na splatenie úveru žiadne platby.
3. Po právnom posúdení podľa § 369 ods. 1 a § 497 Obch. zák., § 3 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 1, 5 a 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zákona a § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd dospel k záveru, že žalobca predložil žalovanému formulárovú zmluvu, v ktorej v časti výšky odplaty za poskytnutie úveru 600 € bola dohodnutá výška úrokov a poplatkov, t.j. odplata v sume 642,45 € a túto dohodu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu vo výraznej nerovnosti zmluvných strán, keď zo zmluvy vyplývala pre dlžníka povinnosť splatiť celkom sumu 1.262,45 €. Keďže takto dohodnutá odplata je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zmluva v časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa, t.j. sumy nad 600 €, a teda aj v časti povinnosti platiť úroky z úveru po jeho zosplatnení, neplatná, pretože odplata pre veriteľa mala tvoriť viac ako 100 % čerpaného úveru. Uložil preto žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi iba sumu 394,21 € ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 600 € a sumou 205,79 €, ktorú žalovaný skutočne zaplatil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol
ďalej, že aj keď v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera boli v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy, tak na druhej strane bolo dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom videl vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Na podporu tohto názoru poukázal napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/175/2015, Okresného súdu Trebišov sp.zn. 12C/117/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/540/2016, Okresného súdu Lučenec sp.zn. 4C/17/2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/84/2016 vo veci Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 18C/127/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/540/2016 vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C 17/2016.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo ho zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Vytkol súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zvýhodňovaním spotrebiteľa, čím došlo k porušeniu jeho práv v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a postup súdu bol v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, z ktorej citoval. Argumentoval, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitá, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu a spotrebiteľ by bol zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca judikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán konania. V tomto smere citoval z odlišného stanoviska sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný si sám v žiadosti o poskytnutie úveru určil maximálnu požadovanú výšku úveru (600 €), sám si zvolil dobu splácania úveru (6 rokov), čerpanie úveru (prevodom na účet), splácanie úveru (prevodom z účtu), pričom žalobca nijakým spôsobom nevstupoval do tejto jej slobodnej vôle. Nemožno tvrdiť, že žalobca vnútil žalovanému dobu splácania úveru - túto si zvolil sám žalovaný, a preto nemožno tvrdiť, že bolo dohodnuté neprimerane dlhé obdobie splácania úveru (alebo neprimeraná úroková miera). Naviac odplata, ktorú odvolateľ požaduje od žalovaného, nijakým výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dodal, že v zmysle § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom období priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 36,58 % pričom výška RPMN pri tomto úvere bola 33,84 %. Nemožno preto tvrdiť, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neplatná pre jej neprimeranú výšku.
5. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 394,21 € s 5, 25 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2014 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 CSP a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Odvolací súd po oboznámení sa odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že toto nezodpovedá pravidlám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nepriznanie žalovanej sumy (nad sumu 394,21 € s prísl.) súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil argumentujúc len tým, že „dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa,
t.j. sumy nad 600 € a aj v časti povinnosti platiť úroky z úveru po jeho spoplatnení neplatná“. Takéto odôvodnenie nie je postačujúce a je nepreskúmateľné.
9. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP, od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť v napadnutej časti. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.
10. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce odcitoval § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a § 39 Obč. zákonníka o neplatnosti právnych úkonov v konečnom dôsledku však ďalej nešpecifikoval, podľa ktorého zákonného ustanovenia odplatu uplatňovanú nad skutočne poskytnutú sumu žalovanému pokladal za nedôvodnú. Ani jeho záver o neprimerane dlhom období splácania pôžičky nie je dostatočne objasnený. Súd prvej inštancie síce ďalej poukazuje na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu priamo na prejednávanú veci aplikovať nemožno a v týchto bola posudzovaná otázka neprimerane vysokých zmluvných úrokov (93,37 % či 150 %) a naviac tieto nie sú pre odvolací súd konajúci v tejto veci právne záväzné. V danej veci však súd prvej inštancie výslovne konštatoval, že v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy.
11. Navýšenie čiastky, ktorú žalovaný podľa zmluvy mal veriteľovi vrátiť, primárne spôsobila dohodnutá doba splácania úveru, rozloženého na 72 mesačných splátok. Nemožno pritom opomenúť, že v zmysle § 53 ods. 1 Obč.zákonníka z okruhu neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú sankcionované neplatnosťou, sú vyňaté neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pritom individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia sú také, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.
12. Otázke možného individuálneho dojednania doby splácania úveru sa súd prvej inštancie vôbec nevenoval. Navyše žalovaný v konaní vypočutý nebol a k problému dohody o dĺžke splácania úveru a spôsobu jej dojednania sa vôbec nevyjadril a vo svojom vyjadrení z 21.7.2017 prejavil vôľu dlžnú čiastku, hoci v splátkach uhradiť.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti dlhšia doba splácania úveru (hoci aj 6 rokov) sama osebe nemusí byť pre spotrebiteľa nevýhodná, ak si ju individuálne dohodol, trval na nej a veriteľ s ňou súhlasil. Práve naopak, dlhšia doba splácania úveru nepochybne umožňuje docieliť nižšiu výšku mesačnej splátky úveru a tak umožňuje aj finančne menej disponovaným spotrebiteľom dostať sa jednorazovo k väčšiemu objemu finančných prostriedkov, samozrejme po zvážení jeho reálnej a nevyhnutnej potreby. S dlhšou dobou splácania úveru však na druhej strane narastá celková suma, ktorú dlžník musí vrátiť, čo si priemerne uvedomelý spotrebiteľ mal (a mohol) uvedomiť. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie musí v odôvodnení vysporiadať aj s tým, či sporné podmienky zmluvy neboli výsledkom individuálnej dohody, či sa dĺžník mohol s nimi dostatočne oboznámiť a či na nich
prípadne výslovne netrval. Úlohou prvoinštančného súdu teda bude v spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe uviesť právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu nadnesených v priebehu odvolacieho konania.
14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho ( § 396 ods. 3 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).