Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: CONVEY Property, a.s., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 43 852 017 (predtým REALITY LM, a.s.), v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. K. XXX, 2/ J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. K. XXX, 3/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. K. XXX, 4/ O. I., bytom K. E. K. XXX, 5/ PhDr. Ing. O. L., I. X/C, XXX XX I., 6/ D. G., bytom E. XXX/XX, XXX XX I., 7/ W. G., bytom K. P. XXX, XXX XX K. P., 8/ W. P., bytom Y. XXXX/XX, XXX XX G., 9/ C. P., bytom K. I. XXX, XXX XX I., 10/ A. A., bytom Z. XXX, XXX XX B., 11/ A. Z., bytom D. K. XXX/XX, XXX XX S., 12/ B. Z., bytom T. XXX/X, XXX XX S., 13/ D. Z., bytom Z. S. XXX, XXX XX Z. S., 14/ RaVOD Pata, Roľnícke a výrobno-obchodné družstvo, so sídlom Hlohovecká 929/121, 925 53 Pata, IČO: 00 192139, 15/ Ing. C. X., bytom L. ulica XXXX/X, XXX XX Z., 16/ S. J., bytom B. XXX, XXX XX B. E. K., 17/ T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XE, XXX XX I., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, 18/ OK+SK spol. s r.o., so sídlom Šalgočka 166, 925 54 Šalgočka, 19/ Obecný úrad Šalgočka, 925 54 Šalgočka, 20/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 21/ JLM group, s.r.o., so sídlom Šalgočka 102, 925 54 Zemianske Sady, IČO: 44 370 393, 22/ K. A., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Y. S. a 23/ O. A., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Y. S., všetci ďalší účastníci v 21/ až 23/ rade zastúpení advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OOP6-2019/014607 zo dňa 23.4.2019 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT- OOP6-2019/014607 zo dňa 23.4.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Ďalším účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobou zo dňa 20.6.2019, doručenou správnemu súdu dňa 26.6.2019 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť REALITY LM, a.s. (od 27.2.2021 došlo k zmene obchodného mena na CONVEY Property, a.s.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OOP6-2019/014607 zo dňa 23.4.2019, ktorým podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len správny poriadok), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Galanta, pozemkového a lesného odboru č. j. OU-GA-PLO-2019/000374-45 zo dňa 7.1.2019 potvrdil (ďalej len prvostupňový správny orgán).

2.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nezabezpečil pri rozhodovaní o jednoduchých pozemkových úpravách relevantné dokumenty, ktoré by odôvodňovali vydanie rozhodnutia žalovaného. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne, a vydané bez toho, že by sa správne orgány náležitým spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu. Týmto rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu podľa SR a zároveň k porušeniu ustanovenia SR, keď správne orgány tiež nepostupovali podľa a správneho poriadku.

3.

Ďalej uviedol, že vlastnícke vzťahy v obvode pozemkových úprav sú v katastri nehnuteľností reprezentované parcelami registra EKN č. 173/10, 173/110, 173/11, 173/12, 173/13 a 173/14, pričom v súvislosti s týmito pozemkovými úpravami žalobca zdôraznil, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, pretože vzhľadom na výmeru pozemkov v navrhovanom obvode a k nim prináležiacim vlastníckym právam nie je reálne, aby výmera 18 202 m2 predstavovala v navrhovanom obvode 72,26% u piatich vlastníkov z celkovej výmery všetkých vlastníkov. Nezáujem prejavilo sedem zistených vlastníkov, vrátane žalobcu, ktorých výmera v navrhovanom obvode pozemkových úprav je 5 897 m2 a táto v percentuálnom vyjadrení predstavuje 23,41% z celkovej výmery zistených vlastníkov. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že Slovenský pozemkový fond spravuje v uvedenom obvode pozemkových úprav pozemok vo vlastníctve SR vo výmere 1 446 m2 a súčasne zastupuje dvoch nezistených vlastníkov, ktorých výmera pozemkov v navrhovanom obvode je 14 358 m2. Podľa názoru žalobcu správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s požiadavkou súhlasu s pozemkovými úpravami najmenej polovičnou väčšinou vlastníkov ( ), nakoľko v odôvodnení rozhodnutia je zmätočne argumentované súhlasom len údajnou nadpolovičnou väčšinou zistených vlastníkov. Podľa ust. je zrejmé, že „záujem“ je daný, ak ho vyjadrí nadpolovičná väčšina vlastníkov, a teda nie ako dôvodí správny orgán, nadpolovičná väčšina zistených vlastníkov. Okrem toho namietal, že v zmysle príslušných právnych predpisov SR nie je v tomto prípade v danej lokalite možné povoliť pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav, nakoľko pozemok parc.č. 173/12, orná pôda o výmere 11 435 m2 nachádzajúci sa v obci K., vedený na LV č. XXX Okresný úradom Galanta, katastrálnym odborom je predmetom sporu o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorý sa vedie pred Okresným súdom v Galante pod č.k. . V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že v tomto súdnom konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie, a to uznesením č.k. -23 zo dňa 21.11.2018, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalobcovi nakladanie so spoluvlastníckym podielom na predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal ďalej na to, že aj táto skutočnosť (podanie žaloby vo veci určenia vlastníckeho práva na Okresnom súde Galanta) má vplyv na tieto jednoduché pozemkové úpravy, a preto žiadal, aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Tiež namietal, že konštatovanie správneho orgánu, že sú opodstatnené dôvody na povolenie konania pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav v časti katastrálneho územia K., lokalita „areál hospodárskeho dvora“ neboli zo strany správnych orgánov žiadnym spôsobom špecifikované, a preto sa rozhodnutie žalovaného javí ako svojvoľné a nepreskúmateľné.

4.

Ďalej namietal, že jednoduché pozemkové úpravy v časti katastrálneho územia K. neboli vykonané vo verejnom záujme, ale na základe súkromných, obchodných záujmov väčšinového vlastníka pozemkov v obvode jednoduchých pozemkových úprav, čím bol porušený § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách. Znamená to, že správne orgány neuviedli, v čom spočívajú opodstatnené dôvody na povolenie pozemkových úprav pri realizácii zámerov väčšinového vlastníka a ako bol naplnený verejný záujem v danom prípade. Taktiež správne orgány nepreverili, resp. v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli dôvody naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav.

5.

Ďalej žalobca poukázal na to, že navrhovateľ jednoduchých pozemkových úprav, t.j. spoločnosť JLM group, s.r.o. nevyužila všetky možnosti na usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, konkrétne k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pričom ide o pozemky parcely registra „E“ parc.č. 173/12 orná pôda vo výmere 11 435 m2, parc.č. 173/112 orná pôda vo výmere 134 m2, a to pred podaním žiadosti o jednoduché pozemkové úpravy. Okrem toho navrhovateľ pozemkových úprav neprijal ponuku žalobcu na odkúpenie pozemku, parcely registra „E“ parc.č. 173/12 za navrhnutú kúpnu cenu, čím nedošlo k dohode medzi žiadateľom o jednoduché pozemkové úpravy a žalobcom o odkúpenie pozemku, pokiaľ ide o parcelu registra „E“ parc.č. 173/12. Navrhovateľ týchto pozemkových úprav po ponuke na odkúpenie pozemku zo strany žalobcu ponúkol za odkúpenie pozemku nereálne nízku cenu a viac nereagoval na usporiadanie pozemkov. Takéto konanie navrhovateľa, pokiaľ ide o jednoduché pozemkové úpravy, považoval žalobca za účelové s úmyslom, aby sa nemusel vysporiadať s vlastníkom pozemku, keď nevyužil akékoľvek iné možnosti pred jednoduchými pozemkovými úpravami, a to napr. odkúpenie pozemku za tržnú hodnotu.

6.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutiu žalovaného predchádzalo pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané pod č. OU-GA-PLO-2017/002329-29 zo dňa 29.11.2017, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. OU-TT-OOP6-2018/000994 zo dňa 15.3.2018 podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie z dôvodu jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. V tomto rozhodnutí žalovaný uviedol, že „v novom konaní, vzhľadom na dôvod pozemkových úprav, ktorým je potreba usporiadať vlastnícke a užívacie pomery v hospodárskom dvore, prvostupňový správny orgán zistí a vyhodnotí záujem o pozemkové úpravy v súlade s - záujem vlastníkov sa zisťuje a vyhodnocuje v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore. V spolupráci s orgánmi územného plánovania prvostupňový správny orgán určí záväznosť územno-plánovacích podkladov v obvode jednoduchých pozemkových úprav na parcele registra „C“ a parc.č. 173/15. Pre povolenie takéhoto konania musia byť splnené všetky podmienky, požiadavky a postupy, ktoré vyžaduje zákon o pozemkových úpravách. Až na základe takto zisteného záujmu o pozemkové úpravy a preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav podľa prvostupňový správny orgán povolí konanie o jednoduchých pozemkových úpravách podľa v spojení s Treba dodať, že podľa obvod projektu pozemkových úprav tvorí samostatný obvod pozemkov v hospodárskom dvore alebo časti hospodárskeho dvora a samostatný obvod pozemkov na účely vyrovnania. Prvostupňový správny orgán v novom konaní zosúladí výrokovú časť napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa podľa určil obvod jednoduchých pozemkových úprav spolu s mapovou prílohou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, a na ktorej je vyznačený obvod jednoduchých pozemkových úprav“.

7.

Žalovaný ďalej uviedol, že v oznámení o začatí nového konania zo dňa 17.7.2018 prvostupňový správny orgán informoval účastníkom nového konania o žiadosti spoločností JLM group, s.r.o. (v zastúpení konateľa spoločnosti Jaroslava Majku a Vincenta Majku) o usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskom dvore, ktorým je areál hospodárskeho dvora v katastrálnom území K. pozostávajúci z CKN parciel č. 173/7, 173/16, 173/37 až 54. Vlastnícke vzťahy k pozemkom sú reprezentované parcelami registra EKN č. 173/10, 173/110, 173/11, 173/12, 173/13 a 173/14.

8.

V rámci nového konania vykonal správny orgán potrebné zisťovanie - preskúmal žiadosť žiadateľov zo dňa 14.5.2018, preskúmal údaje katastra nehnuteľností a mapové podklady, zostavil zoznam vlastníkov s výmerami pozemkov prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom z dôvodu zistenia záujmu o jednoduché pozemkové úpravy, pričom v rámci vyhodnotenia prieskumu zohľadnil aj požiadavku Slovenského pozemkového fondu, Regionálneho odboru Trnava - pracovisko Galanta zo dňa 26.9.2018, ktorému listom zo dňa 13.11.2018 spolu s prílohou deklaroval výmeru pozemkov známych vlastníkov, ktorí súhlasili s jednoduchými pozemkovými úpravami. Vzhľadom na dôvod pozemkových úprav, ktorým je potreba usporiadať vlastnícke a užívacie pomery v hospodárskom dvore, prvostupňový správny orgán zistil a vyhodnotil záujem o pozemkové úpravy v súlade s ,

keď záujem vlastníkov sa zisťoval a vyhodnocoval v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore. V prípade vyhodnotenia prieskumu záujmu vlastníkov o jednoduché pozemkové úpravy žalovaný konštatoval, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu uvádza percentuálne zastúpenie výmery len pri zistených vlastníkoch (známych vlastníkov so známym pobytom). Samostatne je v odôvodnení rozhodnutia uvedená výmera pozemku vo vlastníctve SR, ktorú Slovenský pozemkový fond spravuje - 1 446 m2 a samostatne je vyčíslená výmera dvoch nezistených vlastníkov (známych vlastníkov s neznámym pobytom) - 14 358 m2, ktorých Slovenský pozemkový fond v konaní zastupuje, čo má za následok nejednoznačné vyhodnotenie prieskumu záujmu vlastníkov o jednoduché pozemkové úpravy. Žalovaný preveril vyčíslené údaje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zistil, že hodnoty 18 202 m2 a 72,26% súvisiace so súhlasom známych vlastníkov so známym pobytom o konanie, resp. 5 897 m2 a 23,41% súvisiace s nesúhlasom známych vlastníkov so známym pobytom o konanie sú hodnoty požadované Slovenským pozemkovým fondom na základe žiadosti zo dňa 26.9.2018. Tieto hodnoty sa týkajú vyhodnotenia prieskumu záujmu len známych vlastníkov so známym pobytom, ktorých celková výmera v obvode jednoduchých pozemkových úprav je 25 189 m2. Pri zohľadnení súhlasu a záujmu Slovenského pozemkového fondu o jednoduché pozemkové úpravy na základe štatistických údajov z vykonania a vyhodnotenia prieskumu záujmu vlastníkov o jednoduché pozemkové úpravy vyplýva, že o konanie majú záujem vlastníci s celkovou výmerou 34 006 m2, čo predstavuje 82,9% z výmery 40 993 m2 navrhovaného obvodu jednoduchých pozemkových úprav. Vyhodnotením výsledkov z prípravného konania bolo preukázané, že boli splnené zákonné podmienky pre povolenie pozemkových úprav.

9.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že Slovenský pozemkový fond vyjadril súhlas na konanie za vlastníkov vo vlastníctve štátu (SR) a za neznámych vlastníkov až po vybavení svojej internej žiadosti zo dňa 26.9.2018, doručovanej prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý odpoveďou zo dňa 13.11.2018 predložil Slovenskému pozemkovému fondu požadované údaje. V danom prípade o konanie prejavili záujem vlastníci s celkovou výmerou 34 006 m2, čo predstavuje 82,9% z celkovej výmery 40 993 m2 navrhovaného obvodu jednoduchých pozemkových úprav, čo je viac ako polovičná výmera pozemkov, ktoré tvoria obvod jednoduchých pozemkových úprav. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že zistený záujem vlastníkov bol vyhodnotený v samostatnom obvode hospodárskeho dvora a tieto údaje sú súčasťou zápisnice z vykonania a vyhodnotenia prieskumu a záujmu vlastníkov o jednoduché pozemkové úpravy zo dňa 12.11.2018.

10.

Pokiaľ ide o pozemok parc.č. 173/12, s druhom pozemku orná pôda o výmere 11 435 m2 vedenom na LV č. XXX pre okres Galanta, katastrálne územie K. žalovaný uviedol, že vedenie takéhoto konania pred Okresným súdom Galanta pod sp.zn. týkajúce sa povolenia pozemkových úprav neznamená pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení. V tejto súvislosti uviedol, že pozemky a podiely vlastníkov spolu s ťarchami a poznámkami sú obsahom registra pôvodného stavu spracovaného v rámci etapy úvodných podkladov, avšak ani v tejto etape spracovania projektu sa s podielmi vlastníkov nenakladá. Znamená to, že prípadné ťarchy (obmedzujúce poznámky) zapísané na listoch vlastníctva nie sú dôvodom na prerušenie konania.

11.

K verejnému záujmu žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o obecný výklad pojmu „verejný záujem“, v našom právnom systéme nie je striktne právne zadefinovaný. Aj samotný Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že pojem „verejný záujem“ je nevyhnutne rozsiahly, a preto je prirodzené, že štát má pomerne široký priestor na voľnú úvahu...“, pričom obdobný prístup možno zistiť aj v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý všeobecne akceptoval, že konkrétny obsah verejného záujmu môže byť vymedzený v konkrétnom zákone na okruh spoločenských vzťahov, ktoré sú v zákone upravované. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. uviedol, že „pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jednoznačne definuje, že verejným záujmom pri pozemkových úpravách je racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území s prihliadnutím na ďalšie podmienky ako sú ochrana životného prostredia, tvorba územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Ďalej zdôraznil, že na základe novely účinnej od 1.9.2017 je umožnené okresnému úradu

povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. V danom prípade s poukazom na ust. v spojení s a tohto zákona žiadateľ preukázal zabezpečenie financovania nákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami predložením zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou podľa Žalovaný mal za to, že zákonné podmienky na povolenie jednoduchých pozemkových úprav v časti katastrálneho územia K. v lokalite „areál hospodárskeho dvora“ boli splnené. Pokiaľ ide o odkúpenie pozemku za trhovú hodnotu v obvode hospodárskeho dvora, neukladá žiadateľovi o jednoduché pozemkové úpravy odkúpiť pozemky v obvode jednoduchých pozemkových úprav a až následne podať žiadosť o jednoduché pozemkové úpravy. Toto tvrdenie žalovaného podporuje , v ktorom je uvedené, že ak vlastník pozemnej stavby, ktorá sa nachádza v obvode hospodárskeho dvora nevlastní v obvode projektu pozemkových úprav pozemky, pod pozemné stavby v jeho vlastníctve sa prednostne umiestnia pozemky, ktoré spravuje, alebo s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa Ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky, ktoré spravuje, alebo s ktorými nakladá SPF podľa , vlastníkmi nových pozemkoch pod pozemnými stavbami zostanú pôvodní vlastníci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žiadateľ je väčšinovým spoluvlastníkom pôvodných pozemkov v obvode jednoduchých pozemkových úprav, čiže vlastník pozemnej stavby nachádzajúcej sa v obvode hospodárskeho dvora vlastní v obvode projektu pozemkových úprav pozemky pod pozemnými stavbami.

12.

Žalovaný považoval svoje rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a ktoré sa zaoberalo žalobnými bodmi uvedenými v odvolacom správnom konaní. Samotné rozhodnutie o povolení pozemkových úprav neznamená pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení a v rámci povolenia jednoduchých pozemkových úprav ani žiadnym spôsobom nezasahuje do majetkovej podstaty žalobcu.

13.

Správny súd uznesením č.k. -44 zo dňa 5.8.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Dôvodil tým, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal existenciu hrozby následkov predpokladaných , na základe ktorých by správny súd mohol správnej žalobe žalobcu priznať odkladný účinok, a to existenciu hrozby závažnej ujmy a tiež nepreukázal okolnosti svedčiace o reálnej možnosti okamžitého výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí orgánmi verejnej správy. Existenciu hrozby závažnej ujmy odôvodnil len stručným všeobecným tvrdením o negatívnom dopade na vlastnícke právo žalobcu a nekonkretizovaním tvrdením o tom, ako by hrozila nenapraviteľná závažná ujma žalobcovi.

14.

V priebehu preskúmavacieho konania právny zástupca ďalších účastníkov konania v 21/ až 23/ rade, podaním doručeným správnemu súdu dňa 31.8.2021, navrhol konanie podľa prerušiť, a to z dôvodu, že na Okresnom súde v Galante prebieha pod sp.zn. konanie o nahradenie prejavu vôle, v ktorom žalobca, resp. jeho právny predchodca vystupuje v procesnom postavení žalovaného, ako vlastníka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pre okres Galanta, Obec K., katastrálne územie K., pričom na vlastníctve tejto nehnuteľnosti je založená žalobná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Okrem toho bolo v rámci prebiehajúceho civilného konania Okresným súdom Galanta vydané dňa 21.11.2018 uznesenie o neodkladnom opatrení v rámci konania č.k. -23, ktoré bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu, t.j. Krajského súdu v Trnave vydaného pod č.k. -80 dňa 20.3.2009, ktorým bolo zakázané žalovanému (v prípade tohto konania žalobcovi) akokoľvek nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Okrem toho došlo zo strany prvostupňového civilného súdu dňa 31.12.2020 k vyhláseniu zatiaľ neprávoplatného rozsudku č.k. -196, ktorým bolo vyhovené civilnej žalobe a žalovanému, t.j. v tomto konaní žalobcovi bola uložená povinnosť uzatvoriť so S. J. (v tomto konaní ďalším účastníkom v 16/ rade) ako kupujúcim zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXX pre katastrálne územie K.. Na základe tohto rozsudku je preto možné konštatovať, že vlastnícke právo žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam je minimálne spochybnené, čo zakladá dôvod na prerušenie konania až do doby, kedy bude o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam právoplatne rozhodnuté. Na podporu svojho procesného návrhu ďalší účastníci konania 21/ až 23/ rade poukázali na uznesenie správneho súdu č.k. -79

zo dňa 14.10.2019, ktorým došlo k prerušeniu konania práve z dôvodu, že o otázke bytostne súvisiacej s predmetným konaním rozhodoval civilný súd, pričom rozhodnutie v danom konaní by predstavovalo prekážku v pokračovaní konania na správnom súde. Ďalší účastníci v 21/ až 23/ rade preto mali za to, že konaním prebiehajúcim na Okresnom súde Galanta došlo k vážnemu spochybneniu žalobnej legitimácie žalobcu, preto žiadal konanie prerušiť, a to do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. .

15.

Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že oznámením zo dňa 17.7.2018 vydaným pod č. OU-GA-PLO-2018/000051-41 nariadil prvostupňový správny orgán podľa správneho poriadku nové konanie vo veci žiadosti obchodnej spoločnosti JLM group, s.r.o. ako žiadateľa o povolenie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav (ďalej len JPÚ) podľa v spojení s v časti kat. územia K. v „Areál hospodárskeho dvora“ z dôvodu, že je potrebné usporiadať vlastnícke a užívacie pomery v hospodárskom dvore v zmysle

16.

Dôvodom nového konania bolo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vydaného pod č.j. OU-GA-PLO-2017/002329-29 zo dňa 29.11.2017 o povolení JPÚ odvolacím správnym orgánom

- Okresným úradom Trnava, odborom opravných prostriedkov, pozemkovým referátom pod č. OU- TT-OOP6-2018/000994 zo dňa 15.3.2018 a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vyhodnotené ako nezákonné a nepreskúmateľné, keďže nebol jednoznačne určený obvod JPÚ, nakoľko pozemky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia pod bodom 1, v ktorom bol určený obvod JPÚ sa nezhodoval s mapovou časťou, ktorá tvorila prílohu k tomuto rozhodnutiu.

17.

V prvostupňovom rozhodnutí vydanom pod č. OU-TT-OOP6-2018/000994 zo dňa 15.3.2018 bolo konštatované, že v novom konaní, vzhľadom na dôvod pozemkových úprav, ktorým je potreba usporiadať vlastnícke a užívacie pomery v hospodárskom dvore, prvostupňový správny orgán zistí a vyhodnotí záujem o pozemkové úpravy v súlade s - záujem vlastníkov sa zisťuje a vyhodnocuje v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore. V spolupráci s orgánmi územného plánovania určí prvostupňový správny orgán záväznosť územno- plánovacích podkladov v obvode JPÚ na parcele registra „C“ parc.č. 173/15, pričom pre povolenie takéhoto konania musia byť splnené všetky podmienky, požiadavky a postupy, ktoré vyžaduje zákon o pozemkových úpravách. Bolo zistené, že cieľom JPÚ v časti katastrálneho územia K. je rozdeliť nehnuteľnosti v areáli hospodárskeho dvora tak, aby všetci spoluvlastníci vlastnili primerané nové pozemky, ktoré ich nijako nebudú obmedzovať v ich užívaní. Prvostupňový správny orgán zistil a vyhodnotil záujem o pozemkové úpravy v súlade s - záujem vlastníkov sa zisťoval a vyhodnocoval v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore. V prípade vyhodnotenia prieskumu záujmu vlastníkov o JPÚ prvostupňový správny orgán konštatoval, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo uvedené percentuálne zastúpenie výmery len pri zistených vlastníkoch (známych vlastníkov so známymi pobytmi), samostatne je v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedená výmera pozemku vo vlastníctve SR, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond - 1 446 m2 a samostatne je vyčíslená výmera dvoch nezistených vlastníkov (známych vlastníkov s neznámym pobytom) - 14 358 m2, ktorých Slovenský pozemkový fond v konaní zastupuje, čo žalobca považoval za nejednoznačné vyhodnotenie prieskumu záujmu vlastníkov o JPÚ. Bolo zistené, že pri zohľadnení súhlasu a záujmu Slovenského pozemkového fondu o JPÚ na základe štatistických údajov a z vykonania a vyhodnotenia prieskumu záujmu vlastníkov o JPÚ vyplýva, že o konanie majú záujem vlastníci s celkovou výmerou 34 006 m2, čo predstavovalo 82,9% z výmery 40 993 m2 navrhovaného obvodu JPÚ.

18.

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod žalobcu, týkajúci sa pozemku EKN parc.č. 173/12, druh pozemku orná pôda o výmere 11 435 m2, vedený na LV č. XXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., t.j. v obvode JPÚ a ktorý je predmetom sporu o vlastnícke právo k nehnuteľnosti (spor vedený pred Okresným súdom Galanta pod sp.zn. ) bolo zistené, resp. konštatované, že uznesením č.k. -23 zo dňa 21.11.2018 Okresný súd

Galanta rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia - zákaz nakladania so spoluvlastníckym podielom na predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol uložený žalobcovi s odôvodnením, že bolo potrebné upraviť pomery procesných strán - účastníkov konania tak, aby nedochádzalo k zmene vlastníctva a tým aj k nutnosti procesných úkonov reflektujúcich na prípadnú zmenu vlastníctva, čo bolo konštatované aj v uznesení Okresného súdu Galanta č.k. -23 zo dňa 21.11.2018.

19.

Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a , /ďalej len /) viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( a ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OOP6-2019/014607 zo dňa 23.4.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydaného pod č.j. OU-GA-PLO-2019/000374-45 zo dňa 7.1.2019, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V predmetnej veci bolo tunajším súdom nariadené pojednávanie na deň 24.2.2022, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24.3.2022, a to postupom podľa .

20.

Na pojednávaní konanom dňa 24.2.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné ako aj nepreskúmateľné. Poukázal na to, že žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré odôvodňujú nárok uplatnený žalobcom. Namietal, že správne orgány sa v predmetnej veci nedostatočne vysporiadali s požiadavkou súhlasu s pozemkovými úpravami, ktorá má byť vyslovená, resp. žiadaná najmenej polovičnou väčšinou vlastníkov, čo podľa žalobcu nebolo splnené. V tejto súvislosti tiež poukázal na metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva, ktorého dátum nevedel uviesť, avšak v ktorom je uvedený návod na vykonanie JPÚ a okrem toho sa v tomto pokyne uvádza, že je potrebné brať ohľad aj na to, či nie je možné vykonať JPÚ aj inými prostriedkami, nakoľko takáto možnosť nebola zo strany navrhovateľa pozemkových úprav vôbec realizovaná. Okrem toho ďalej uviedol, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, v čom spočívajú opodstatnené dôvody na povolenie pozemkových úprav pri realizácii zámerov väčšinového vlastníka a taktiež neuviedli ako bol v predmetnej veci naplnený verejný záujem.

21.

Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na vykonanie JPÚ. V predmetnej veci bola splnená podmienka súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov s týmito pozemkovými úpravami, nakoľko o konanie prejavili záujem vlastníci s celkovou výmerou 34 006 m2, čo predstavuje 82,9% z celkovej výmery, ktorá je 40 993 m2 navrhovaného obvodu JPÚ. Poukázal na to, že Slovenský pozemkový fond vyjadril súhlas na konanie jednak za vlastníkov vo vlastníctve štátu ako aj za neznámych vlastníkov a odpovedal na žiadosť prvostupňového správneho orgánu na ním požadované údaje v súvislosti s touto podmienkou na vykonanie JPÚ. Pokiaľ ide o metodický pokyn, ktorý spomínal právny zástupca žalobcu tak uviedla, že nevie, ktorý metodický pokyn má právny zástupca žalobcu na mysli, avšak tieto metodické pokyny je možné vzhliadnuť na oficiálnej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a tieto sa môžu viazať vždy na určité konkrétne obdobie, kedy sa jednotlivé pozemkové úpravy realizovali.

22.

V konaní vypočutý právny zástupca ďalších účastníkov konania 21/ až 23/ rade uviedol, že títo účastníci konania trvajú na návrhu na prerušení konania, nakoľko sú na to dané dôvody. Samotné prerušenie konania považoval za nevyhnutné, pretože od konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. závisí aktívna legitimácia žalobcu v tomto preskúmavacom konaní. Zdôraznil, že v konaní pred Okresným súdom Galanta je žalobca v pozícii žalovaného a v tomto konaní mu bola uložená povinnosť nenakladať s predmetnou časťou nehnuteľnosti, a to neodkladným opatrením. Za tohto stavu mal za to, že v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky na postup podľa , resp. fakultatívne na postup podľa . V prípade, ak by sa správny súd nestotožnil s návrhom na prerušenie konania v predmetnej veci, tak rozhodnutie žalovaného považoval za správne a zákonné a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

23.

V konaní vypočutá ďalšia účastníčka konania v 3/ rade B. I., ktorá zastupovala aj ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade uviedla, že nesúhlasí s pozemkovými úpravami tak ako bolo o nich rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím, a preto žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24.

V konaní vypočuté ďalšie účastníčky konania v 10/ rade A. A. a v 15/ rade Ing. C. X. zhodne uviedli, že taktiež nesúhlasia s JPÚ ako boli realizované v predmetnej veci, žiadali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

25.

V konaní vypočutý poverený zamestnanec ďalšieho účastníka konania v 20/ rade Slovenského pozemkového fondu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia SPF podaného tunajšiemu súdu dňa 2.7.2020, keď išlo o ich vyjadrenie zo dňa 24.6.2020. Zdôraznil, že vykonanie JPÚ v navrhovanom obvode nie je v záujme štátu ani nezistených vlastníkov, avšak rozhodnutie v predmetnej veci ponechal na úvahe súdu. Poukázal na to, že v danom prípade bola splnená podmienka vyslovenia súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov pozemkov. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť, a to v prípade, ak súd bude mať za to, že bola splnená podmienka súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov JPÚ.

26.

Podľa obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch.

Podľa § 2 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy možno začať na podnet okresného úradu z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 alebo na žiadosť účastníka z dôvodov uvedených v § 2 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, pred rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (ďalej len "prípravné konanie") na účel

a) preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav,

b) určenia hraníc obvodu pozemkových úprav, určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav,

c) zistenia záujmu vlastníkov o pozemkové úpravy začaté z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) a h); záujem je preukázaný, ak s pozemkovými úpravami súhlasia vlastníci najmenej polovičnej výmery pozemkov, ktoré tvoria obvod projektu pozemkových úprav, a o prejavenom záujme spíše okresný úrad zápisnicu,

d) zistenia záujmu vlastníkov o pozemkové úpravy začaté z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. j) a k), pričom záujem vlastníkov sa zisťuje a vyhodnocuje len v samostatnom obvode pozemkov pod osídlením alebo v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore; záujem vlastníkov sa preukazuje rovnako ako je uvedené v písmene c).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody podľa § 2 ods. 1, rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 2 alebo rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 3. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje

a) určenie obvodu pozemkových úprav,

b) určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z obvodu pozemkových úprav,

c) lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav,

d) obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené podľa § 26,

e) zoznam pozemkov zahrnutých do obvodu projektu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 4,

f) pri jednoduchých pozemkových úpravách aj rozsah a skladbu projektovej dokumentácie na vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav s odôvodnením.

Podľa zákona o pozemkových úpravách žiadosť o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa podáva vlastník pozemnej stavby ( v znení neskorších predpisov) v hospodárskom dvore.

Podľa § 8h ods. 2 zákona o pozemkových úpravách žiadateľ podľa odseku 1 musí preukázať zabezpečenie financovania nákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami predložením zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 25 ods. 1.

Podľa § 8h ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, pri nepreukázaní účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a), nepreukázaní záujmu podľa § 7 ods. 2 písm. d) alebo nepreukázaní zabezpečenia financovania nákladov podľa odseku 2 okresný úrad pozemkové úpravy nepovolí.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

27.

Z obsahu správnej žaloby predovšetkým vyplýva, že žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V rámci žalobných bodov žalobca predovšetkým namietal nepreskúmanie základných zákonných podmienok

podľa § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, ďalej neexistenciu účelnosti vykonania pozemkových úprav podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových úpravách a tiež poukázal aj na skutočné dôvody žiadateľa o vykonanie týchto pozemkových úprav.

28.

V prvom rade správny súd poukazuje na to, že konanie o pozemkových úpravách je špecifickým administratívne právnym procesom, ktorý má dopad aj na súkromnoprávne vzťahy. Podstatou pozemkových úprav je usporiadanie vlastníctva (scelenie, komasácia), najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v extravilánoch obcí. V dôsledku pozemkových úprav získa vlastník namiesto svojich pôvodných, často mnohých drobných spoluvlastníckych podielov k pozemkom v danom území nový pozemok, pokiaľ možno vo výlučnom vlastníctve, prípadne s čo najnižším počtom spoluvlastníkov. Cieľom pozemkových úprav je teda zreálniť (zefektívniť) výkon základného práva vlastniť majetok a nie toto základné právo porušovať. Pozemkové úpravy preto majú byť na prospech vlastníkov, pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu tým, že sa vytvoria nové scelené pozemky s čo najmenším počtom spoluvlastníkov, zabezpečí sa prístup na tieto pozemky, a tak sa vytvoria predpoklady pre efektívny a reálny výkon vlastníckeho práva vrátane možnosti užívať pozemky samostatnými vlastníkmi. Pozemkové úpravy vymedzené v , s účinnosťou od 1.9.2017, ktorá novela zákona rieši okrem iného aj rokmi citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v hospodárskych dvoroch, čo sa prejavilo v rozšírení dôvodov vykonávania pozemkových úprav v . S potrebou aplikačnej praxe sa v ust. v odsekoch 2 a vymedzilo, z akých dôvodov dochádza k nariadeniu alebo povoleniu pozemkových úprav.

29.

Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov, najmä všeobecného ustanovenia § 1 zákona o pozemkových úpravách, ktoré vymedzuje obsah pozemkových úprav, ako aj § 2 ods. 1 a § 5 zákona o pozemkových úpravách, v rámci ktorého sú vymedzené dôvody pozemkových úprav a legálna definícia hospodárskeho dvora ako aj na ne nadväzujúce ustanovenia § 8b a § 8h, upravujúce jednak jednoduché pozemkové úpravy, ako aj jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch, správny súd má za to, že tak prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nespĺňa atribúty zákonnosti rozhodnutia. V tomto ohľade správny súd v prvom rade poukazuje na to, že v zmysle § 8b ods. 5 zákona o pozemkových úpravách sa na rozhodnutie o povolení alebo nariadení jednoduchých pozemkových úprav vzťahuje § 8 zákona o pozemkových úpravách, ktorý určuje obsahové náležitosti rozhodnutia. Nemožno preto považovať za postačujúce, že Okresný úrad Galanta pozemkový a lesný odbor - prvostupňový správny orgán pri povolení JPÚ v lokalite „Areál hospodárskeho dvora“ vychádza z ustanovení , pričom podľa okresný úrad pozemkové úpravy nepovolí v prípade nepreukázania účelnosti, nepreukázania záujmu podľa alebo nepreukázania zabezpečenia financovania nákladov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo ďalej uvedené, že žiadateľ v súlade s navrhol pozemok na účely vyrovnania, vhodnosť ktorého posúdil podľa prvostupňový správny orgán. Ďalej v závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vzhľadom na popísané skutočnosti prvostupňovým správnym orgánom konštatoval, že zákonné podmienky na povolenie JPÚ v časti katastrálneho územia K. v lokalite „Areál hospodárskeho dvora“, boli splnené bez nejakého bližšieho zdôvodnenia.

30.

Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány preto majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o jednoduchých pozemkových úpravách musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojim rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcu. Je preto úlohou správneho orgánu do odôvodnení uviesť konkrétne dôvody povolenia JPÚ ako aj získanie benefitov pre žalobcu, ak nejaké získa a tiež sa vysporiadať s jeho argumentáciou. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov absentuje v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí žalovaného.

31.

Správny súd v predmetnej veci po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vo veci nezistili náležite skutočný stav, ktorý následne aj nedostatočne zdôvodnili. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že JPÚ je možné vykonať za zákonom stanovených podmienok, avšak tieto podmienky musí mať správny orgán riadne preukázané a nemôžu byť založené na úvahe správneho orgánu, tak ako to správny orgán sám správne vymedzil, avšak nedostatočne aplikoval na daný skutkový stav. Nemožno konštatovať, že by sa správne orgány relevantným spôsobom zmienili, resp. preverili, či žiadané pozemkové úpravy naplnia deklarovaný cieľ samotného zákona. V tomto smere vôbec neskúmali, resp. sa nezaoberali k akej závažnej a podstatnej ujme dôjde na právach žalobcu, ako aj ďalších účastníkov konania, najmä nezisťovali čo bolo skutočným dôvodom žiadosti o vykonanie pozemkových úprav a ako môže povolenie JPÚ zasiahnuť do práv dotknutých vlastníkov, ktorí nesúhlasia s vykonaním pozemkových úprav. Okrem toho je v § 1 zákona o pozemkových úpravách explicitne uvedené, že na vykonaní pozemkových úprav má byť aj verejný záujem, čo zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom skúmané. Túto argumentáciu neobsahuje ani odôvodnenie žalovaného a tiež nebola skúmaná existencia iných spôsobov vyriešenia daného stavu, a to skúmanie napr. hospodárnosti konania, skúmanie charakteru a druhu stavieb ako aj skúmanie skutočného podnikateľského zámeru žiadateľa. V tomto smere je preto možné konštatovať, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa náležite nevysporiadali s námietkami žalobcu uvádzanými počas celého administratívneho konania a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili.

32.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s tým, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s požiadavkou súhlasu s pozemkovými úpravami najmenej polovičnou väčšinou vlastníkov ( ) správny súd uvádza, že výmera navrhovaného obvodu JPÚ je podľa súboru popisných informácií 40 993 m2, pričom pri zohľadnení súhlasu a záujmu Slovenského pozemkového fondu o JPÚ na základe štatistických údajov z vykonania a vyhodnotenia prieskumu záujmu vlastníkov o JPÚ vyplýva, že o konanie majú záujem vlastníci s celkovou výmerou 34 006 m2, čo predstavuje 82,9% z výmery 40 993 m2 navrhovaného obvodu JPÚ, a preto za tohto stavu možno konštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre povolenie pozemkových úprav s pohľadu ustanovenia

33.

Čo sa týka pozemku parc.č. 173/12, ornej pôdy o výmere 11 435 m2 nachádzajúci sa v obci K., vedený na LV č. XXX Okresný úradom Galanta, katastrálnym odborom, ktorý je predmetom sporu o vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedeným pred Okresným súdom Galanta č.k. , správny súd uvádza, že existencia takéhoto konania nemá vplyv na možnosť preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov v rámci súdneho prieskumu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , keď pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je vlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu odporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva, čo však nemôže byť dôvodom nepovolenia pozemkových úprav. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade povolenia pozemkových úprav ide iba o povolenie, ktoré v tomto štádiu samé o sebe neznamená pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení. Z uvedeného je zrejmé, že prípadné ťarchy (obmedzujúce poznámky) zapísané na listoch vlastníctva nie sú dôvodom na prerušenie konania, čo platí aj pre predmetnú vec, nakoľko všetky poznámky, ťarchy, vecné bremená sú súčasťou súpisu údajov o pôvodných nehnuteľnostiach a právnych vzťahov k nim v rámci spracovania úvodných podkladov, konkrétne pri spracovaní etapy registra pôvodného stavu. Znamená to, že v prípade rozhodnutia o

povolení pozemkových úprav sa časť „C“ listu vlastníctva - ťarchy ani prípadné obmedzujúce poznámky do zoznamu vlastníkov nepreberajú, keďže tieto sú súčasťou registra pôvodného stavu a následne registra nového stavu. Z týchto dôvodov bol preto aj zamietnutý návrh ďalších účastníkov konania 21/ až 23/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. . Rozsudkom súdu prvej inštancie bola síce uložená povinnosť žalovanému, toho času obchodnej spoločnosti CONVEY Property, a.s., (predtým REALITY LM, a.s.) t.j. v tomto konaní žalobcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť ako predávajúcemu S. J. (tento je žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod č.k. ) zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku EKN parc.č. 173/12, ornej pôdy o výmere 11 435 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., t.j. v obvode JPÚ, avšak toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -242 zo dňa 31.1.2022 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za tohto stavu súd preto návrh právneho zástupcu ďalších účastníkov konania 21/ až 23/ zamietol ako nedôvodný.

34.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam je potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, keď správne orgány sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkami vznesenými zo strany žalobcu. Za tohto stavu správny súd preto zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

35.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

36.

O trovách ďalších účastníkov súdneho konania správny súd rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením, ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalším účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak ďalší účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ). Rovnako tak za uloženie povinnosti nemožno považovať predvolanie na pojednávanie, nakoľko ide o právo účastníkov súdneho konania a nie povinnosť zúčastniť sa nariadeného súdneho pojednávania, pretože aj pri neúčasti ďalších účastníkov konania správny súd má povinnosť vec prejednať a rozhodnúť ( ).

37.

Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.