Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/39/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Viery Zoľakovej v spore žalobcov 1/ U. M., nar. XX. XX. XXXX, 2/ I. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom I., Q. I. XXX/X, Q. republika, obaja zastúpení JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému D. Y., nar. XX. XX. XXXX, H. XX/XX, D., právne zastúpeného JUDr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C 78/2014-162 zo dňa 27. 11. 2017, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.

II. Mení rozsudok vo výroku II., tak, že stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov konania.

III. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. uložil žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť znalkyni I.. F. R. trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. uložil žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie konštatoval, že , nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalkyni I.. F. R. priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100 % proti žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní. V priebehu konania vznikla štátu povinnosť plniť z finančných prostriedkov a to uznesením č.k. 20C/78/2014 zo dňa 27. 01. 2016. Uviedol, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na úhradu jeho výdavkov, ktoré platil a preto analogicky použil ustanovenie § 259 C.s.p. v spojení s § 258 C.s.p. Mal za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

3. Proti tomuto rozsudku, proti jeho výrokom II. až IV. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Mali za to, že v predmetnej veci je hradenie trov konania voči žalovanému, štátu i trovy konania, ktoré vznikli v konaní za nespravodlivé. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách obmedzil iba konštatovanie, že dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil. Podľa ich názoru, vzhľadom na okolnosti veci nemožno považovať za spravodlivé, aby hradili všetky trovy, ktoré v konaní vznikli, lebo iný zaver by viedol k tomu, že vždy boli v neistote, či na náhradu trov konania budú zaviazaní a nemohli vedieť, aké závery znalecké dokazovanie prinesie. Podaná žaloba nebola od počiatku bezúčelná, jej úspech závisel od preukázania zdravotného stavu poručiteľky, jej rozumových a ovládacích schopnosti v ťažkej chorobe, čo je určite otázkou veľmi zložitou, ktorú nemohol laik na počiatku odhadnúť. V tomto smere poukázali na judikatúru Ústavného súdu ČR, ktorý vyslovil právny názor, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti k úhrade trov konania, ktoré účastník vynaložil k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Obzvlášť poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR pod sp. zn. I. ÚS 1919/08 zo dňa 12.08.2008, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že zdieľa presvedčenie odvolacieho súdu, že podaná žaloba nebola od počiatku bezúčelná, pretože jej neúspech závisel od preukázania objektívnej príčinnej súvislosti medzi postupom lekárky a jej pacientky, čo je vec veľmi obtiažnou, ktorú nemohol laik v príslušnom lekárskom obore na začiatku odhadnúť. Skutočnosť, že konanie lekárky bolo považované ako protiprávne bolo podľa presvedčenia Ústavného sudu v danom prípade dostatočným dôvodom pre použitie moderačného oprávnenia a nepriznania náhrady trov konania. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil rozhodnutie tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu vo všetkých jeho výrokoch. Pokiaľ žalobcovia poukázali na znalecké dokazovanie dodal, že onkologické ochorenie neovplyvnilo myseľ poručiteľky v zmysle zníženia psychických schopnosti rozhodujúcich pre rozhodovanie a rovnako nebolo preukázané ani závažné porušenie jej psychických funkcii podávanou medikamentóznou liečbou. Mal za to, že podaná žaloba bola od samého počiatku bezúčelná, pretože sa pôvodnou žalobou domáhali, že predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že dojednaná kúpna cena je vo vzájomnom nepomere a odporuje dobrým mravom. Ďalej poukázal na to, že to bola žalujúca strana sporu, ktorá rôznymi dôkazmi, odvolaniami predlžovala súdne konanie. V neposlednom rade predmetom dedičského konania zostáva polovica nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom súdneho sporu. Zdôraznil, že on sa o poručiteľku, až do jej smrti riadne staral, vykonával opravy na predmetnom byte a naopak žalobcovia sa nijakým spôsobom nepodieľali na komfortnom živote ich starej matky, poručiteľky. Na záver dodal, že judikatúra ÚS ČR nie je pre slovenský súd záväzná.

Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.

6. Podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania úspešného žalovaného aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pričom konštatoval, že nenašiel dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p. Vo vzťahu k trovám znaleckého dokazovania aplikoval § 258 a § 259 C.s.p. Odvolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci a žiadajú aplikovať ust. § 257 C.s.p. tak vo vzťahu k trovám konania medzi nimi a žalovaným, ako aj trovám znaleckého dokazovania a štátu

9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

11. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

12. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od osôb, ktorým pred súdom prvej inštancie vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1, § 258, § 259 C.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili samí.

13. Žalobcovia za dôvod osobitného zreteľa považujú okolnosti podanej žaloby a samotného sporu, keďže výsledok sporu záležal od posúdenia zdravotného stavu poručiteľky, jej rozumových a ovládacích schopnosti v ťažkej chorobe, čo predstavuje zložitú otázku pre nich ako laikov. Podľa ich názoru, nemohli s istotou vedieť ako dopadnú výsledky znaleckého dokazovania.

14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

15. Vo veci samej sa žalobcovia ako dedičia domáhali určenia, že nehnuteľnosti, t.j. byt č. XX, vchod č. XX, súp. č. XXXX na parcele CKN-XXXX/XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach XX/XXXX vedenom na LV č. XXXX a parcela CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria vedenej na LV č. XXXX patria v celosti do dedičstva po nebohej Z. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, starej matke žalobcov. Na podanie určovacej žaloby ich odkázal notár v prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľke.

16. Dôvodom, ktorý viedol žalobcov k uplatneniu predmetného nároku bolo ich presvedčenie, že žalovaný využil neschopnosť posúdenia a slabosti vôle poručiteľky v dôsledku zlého zdravotného stavu poručiteľky, ktorá ako spoluvlastníčka predala 1 vyššie uvedených nehnuteľnosti za cenu (500 eur) v zjavnom nepomere s trhovou hodnotou (1/2 podielu v hodnote 25.000 eur). Vychádzali pritom zo stanoviska realitnej kancelárie, ktorá vzhľadom na stav, lokalitu, polohu, mieru opotrebovania, uvedenú nehnuteľnosť ohodnotila vyššie uvedený byt cenou v rozpätí 45.000 až 50.000 eur. Až v priebehu konania po vykonaní znaleckého dokazovania vyšlo najavo, že síce poručiteľka trpela pokročilým štádiom onkologického ochorenia zasahujúcim telesné organy a choroba ovplyvňovala jej telesnú funkčnosť, avšak v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 21.03.2013 neboli u poručiteľky zistené závažné porušenia psychických funkcii, ktoré by neumožnili poručiteľke dostatočne posúdiť súvislosti právneho úkonu a následky svojho konania. Podľa znaleckého posudku narušenie psychických funkcii u poručiteľky nebolo preukázané ani podávanou medikamentóznou liečbou.

17. Odvolací súd práve s prihliadnutím na špecifické okolnosti prejednávanej veci, právny úkon uzavretý v čase zhoršeného zdravotného stavu poručiteľky, dohodnutá kúpna cena na prvý pohľad v zjavnom nepomere k trhovej hodnote, pochybnosti ktoré mohli vyvolať u žalobcov presvedčenie o dôvodoch pre ktoré sa rozhodli podať žalobu pristúpil k posudzovaniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pri posudzovaní otázky náhrady trov konania je dôležité zvažovať okolnosti pre ktoré k sporu došlo. V tomto spore teda práve vyššie uvedené okolnosti mohli vzbudzovať u žalobcov presvedčenie, že ich žaloba je dôvodne podaná s tým, že nebola od začiatku bezúčelná, pretože jej neúspech závisel od výsledkov znaleckého dokazovania v príslušnom lekárskom odbore, čo je pre laika otázka odborná. Ide o špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej strane sporu teda žalovanému. Aplikáciu ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p. považuje za dôvodnú.

18. Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

19. Pri skúmaní existencie podmienok a dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom oboch strán sporu . Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (porovnaj R 82/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 5/2006, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí zásada úspechu v konaní.

20. Odvolací súd zhodnotil aj pomery úspešného žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu u žalovaného nedôjde k vážnemu zásahu do jeho majetkových práv pri nezaplatení vzniknutých trov konania. Odvolací súd zistil z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, že žalovaný je zamestnancom v súkromnej firme. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný mal vymeriavací základ, čo predstavujú hrubú mzdu zamestnanca za mesiac 8/2018 vo výške 1.205,83 eura, za mesiac 7/2018 vo výške 1.293 eura a za mesiac 6/2018 1.099,88 eura. Zároveň ako vyplýva z daného prípadu, je minimálne vlastníkom nehnuteľnosti, t.j. bytu ktorý sa stal predmetom právneho úkonu , ktorého neplatnosť bola v spore posudzovaná v podiele 1.

21. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa účastník nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 C.s.p. sa ho nedotkne. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia.

22. Na rozdiel od trov konania strán sporu odvolací súd nedospel k záveru o aplikácii § 257 C.s.p. vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy znaleckého dokazovania a trovy štátu. V konaní pred súdom prvej inštancie na návrh žalobcov pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria vypracovala znalecký posudok ohľadne duševného stavu poručiteľky v čase podpisu kúpnej zmluvy. Zároveň súd prvej inštancie požiadal Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J.A. Reimana Prešov o podanie lekárskej správy o zdravotnom stave poručiteľky. Uznesením zo dňa 27. 01. 2016, č.k. 20C/78/2014-97 súd prvej inštancie priznal Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana Prešov náhradu vecných nákladov vo výške 7,28 eura za podanie správy o zdravotnom stave poručiteľky v čase jej hospitalizácie, ktorá po právoplatnosti uznesenia bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Odvolací súd považoval za spravodlivé, aby žalobcovia, ktorí od počiatku sporu poukazovali na možnú neschopnosť posúdenia a značnú slabosť vôle poručiteľky pri uzatváraní kúpnej zmluvy a navrhli vykonať znalecké dokazovanie, hradili jeho trovy, ako aj trovy štátu, ktoré vznikli pri skúmaní duševného stavu poručiteľky.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov konania podľa § 388 C.s.p.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. keď k zmene výroku o trovách konania medzi stranami sporu došlo na základe úvahy odvolacieho súdu o výnimočných okolnostiach prípadu a uvedené nemožno pripísať na ťarchu žalovanej strany. Na základe uvedeného odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).