Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-275-2017.pdf
PDF · 133.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/275/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: X/ X. M., S.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, Sabinov, X/ R. M., S.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, Sabinov, o zaplatenie 1.243,16 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 806,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 806,24 eura od 5.7.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania a žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2017 domáhal zaplatenia sumy 1.243,16 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.072015 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 30.12.2014, na základe ktorej poskytol žalovaným úver 1.020 eura, ktorý mal uhradiť v 42 mesačných splátkach po 32,26 eur. Celkovo zaplatili 111,76 eura a keďže boli v omeškaní so splátkami, žalobca úver dňa 05.07.2015 zosplatnil, pričom neuhradené splátky sú vo výške 1.243,16 eura.
2. Žalovaným bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 12.03.2018, avšak sa k nej písomne nevyjadrili.
3. V podaní doručenom súdu dňa 26.06.2018 žalobca doplnil, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 1.020 eur, pričom na účet im prišlo 918 eur (rozdiel predstavuje poplatok za úver vo výške 102 eur). Okrem predmetnej zmluvy o úvere uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa zaviazali splácať žalobcovi (ako poskytovateľovi služby) mesačnú úhradu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (čl. I., bod 7.1 dohody). Splátka podľa Dohody o poskytovaní služby bola 23,50 eura. Počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako, ako počet splátok a termín splatnosti splátok podľa Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX (teda 42 splátok, splatnosť 1. deň v mesiaci). Žalovaní k uzavretiu dohody pristúpili slobodne a dobrovoľne pričom o uvedenej skutočnosti bol pred jej podpisom výslovne informovaný.
Písomná informácia o uvedenom sa uvádza v článku I., bod 2. Dohody. Odplata podľa Dohody o poskytovaní služieb v zmysle uvedeného preto nepredstavuje úrok alebo odplatu za úver. Ide o samostatný nárok, ktorý vznikol uzavretím Dohody o poskytovaní služieb a ktorý v zmysle relevantnej právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia nepredstavuje ani súčasť odplaty tak, ako je definovaná § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Platenie odplaty za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb nie je spojené ani s poskytnutím úveru, nie je úrokom, nejde o plnenie vyžadované v súvislosti s poskytnutím úveru a nejde ani o náklady s povinne uzavretou službou. Žalobca uviedol, že odplata za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb nie je predmetom žalovaného nároku. Z celkovej sumy úveru 1.354,92 eur (42 splátok vo výške 32,26 eur) žalovaný uhradil splátky vo výške 111,76 eura (z toho 87,85 eur na istinu a 23,91 eur na úroky). Posledná platba, ktorú uhradili žalovaní bola dňa 30.03.2015. Ohľadom Dohody o poskytnutí služieb žalobca zdôraznil, že Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Uvedené vyplýva z článku I. bod 2 Dohody. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individualizované rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaní do dnešného dňa nikdy netvrdili, že o dané služby nemajú záujem. Poukázal na to, že Dohoda obsahuje možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal záujem, čo je upravené v sekcii III. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA, ktorá okrem iného obsahuje zánik dohody z dôvodu zániku alebo splnenia záväzkov zo zmluvy, dohody strán, výpovede atď. Túto možnosť žalovaná nevyužila. Ohľadom poplatku za poskytnutie úveru zdôraznil, že už z jeho pomenovania je zrejmé za čo sa platí, t.j. za poskytnutie úveru. Ide o činnosť veriteľa pri uzatvorení zmluvy. Prípustnosť a prijateľnosť poplatku bola posúdená aj Národnou bankou Slovenska. Názor o tom, že legislatíva umožňuje požadovať poplatok za poskytnutie úveru je možné vyvodiť aj z toho, že zákonom č. 132/2013 Z.z. boli zakázané poplatky za vedenie evidenciu a správu úveru alebo účtu a podobne je upravený aj zákaz konkrétnych poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 10.6.2013. Poplatok za poskytnutie úveru sa všeobecne používa a ak by ho zákonodarca považoval za problematický, zakázal by aj tento poplatok. Poplatok je uvedený transparentným spôsobom, zreteľne je uvedená aj výška poplatku.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30.1.2014, oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.12.2014, zmluvnými dojednaniami k zmluve o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení zo dňa 14.6.2015 spolu s doručenkou, súhrnnými informáciami o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok v roku 2014, vyjadrením žalobcu, výpisom z účtu, dohodou o poskytovaní služieb a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 30.12.2014 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8500097209. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísali najprv žalovaní ako dlžníci dňa 17.12.2014 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiadajú o poskytnutie úveru vo výške 1.020 eur s mesačnou splátkou 32,26 eura, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedený informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služby, ak bude uzavretá) vo výške 55,76 eura, RPMN za úver vo výške 26,19 %, ročná úroková sadzba vo výške 18,10 %, priemerná RPMN vo výške 36,30 %. V tejto kolónke sa uvádza aj poplatok za poskytnutie úveru 102 eur. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo výške 26,10 %. Žalobca ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 30.12.2014.
7. Z bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
8. V bode 13 zmluvy sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Neuvádza sa však, že by boli zmluvné dojednania odovzdané žalovaným.
9. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30.12.2014 vyplývajú rovnaké údaje ako z bodu 6 formulára zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, avšak naviac je tu uvedená splatnosť prvej splátky úveru (1.2.2015), splatnosť poslednej splátky úveru (1.7.2018) a dátum splatnosť splátky v priebehu periódy splácania 1.
10. Z oznámenia zo dňa 14.06.2015 vyplýva, že žalobca žalovanú v 1. rade upozornil, že je v omeškaní s plnením svojho záväzku v sume 167,04 eura. Uvedené oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 18.06.2015.
11. Z histórie platieb predložených žalobcom vyplýva, že dňa 30.12.2014 bola na účet žalovaných pripísaná čiastka 918 eur.
12. Žalovaní titulom poskytnutého úveru žalobcovi zaplatili dňa 55,76 eura a dňa 30.03.2015 56 eur, celkovo 111,76 eura.
13. Žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že úver žiadali na pobočke žalobcu v Prešove. Bolo to pred Vianocami. Sami im zavolali a ponúkli im úver, preto prišli do pobočky požiadať o úver. Schválili im úver vo výške 1.020 eur, ale na účet im vyplatili len 900 eur. Podpisovali veľmi veľa papierov, nemali ani čas si ich prečítať, len im hovorili, kde to majú podpísať, nič im nevysvetlili. Chodili splácať jednotlivé splátky, avšak vo výške približne 55 eur, nie ako tvrdí žalobca, že vo výške 32 eur a tie splátky chodili splácať priamo hotovostne do pobočky v Prešove.
14. Žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu uviedla, že je opatrovateľkou jedného zo synov. Poberá opatrovateľský príspevok mesačne 380 eur, manžel tiež opatruje ďalšieho ich syna. Obaja synovia sú ťažko zdravotne postihnutí. Žalovaný v 2. rade poberá príspevok 360 eur mesačne. Za vodu platia mesačne 152 eur, za elektrinu taktiež 152 eur, čiže náklady na domácnosť majú vyše 300 eur mesačne. Momentálne majú nedoplatok na vodnom a stočnom vyše 1.000 eur. Tiež majú približne sedem úverov, na ktoré platia mesačne okolo 100 eur. Sú schopný splácať uplatnenú pohľadávku súdom priznanú po kontrole tak vo výške 30 eur mesačne.
15. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
25. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
26. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
27. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
28. Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
29. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
30. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
31. Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 1.020 eur, od ktorého odrátal poplatok 102 eur, teda žalovaní reálne čerpali 918 eur. Žalovaní doposiaľ zaplatili 111,76 eura. Žalovaní uvedené nerozporovali.
32. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je nesporne zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalovanými a na ktoré písomne nereagovali akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalobca uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaní tento nový návrh žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovali. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.
33. So zreteľom na to, že písomná akceptácia žalovaných vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná, možno konštatovať, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. V zmluve o revolvingovom úvere totiž absentuje jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovaným ako spotrebiteľom ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.
34. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/, a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia.
35. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 918 eur, pričom v zmluve sa vychádzalo zo sumy 1.020 eur. Súd poukazuje na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerováproti FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa stotožňuje s tým, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.
36. Okrem vyššie uvedené súd poukazuje i na to, že v zmluve je nesprávne uvedená aj hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť
spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 30.12.2014, pričom údaje o priemernej RPMN za príslušný 3. štvrťrok 2014 boli zverejnené MF SR dňa 31.10.2014.
37. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovaným poskytnutý úver 1.020 eur so splatnosťou 42 mesiacov (t.j. 3,5 rokov). Súčasťou zmluvy je dohoda o zmluvnej pokute (bod 8.1 zmluvy), čo je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8.časti OZ
- zabezpečenie záväzkov). Úver z predmetnej úverovej zmluvy bol preto úverom so zabezpečením, na čom nič nemení to, či je alebo nie je zmluvná pokuta následne v súdnom konaní uplatňovaná. Podľa MFSR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 3. štvrťrok 2014 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 23,71 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 36,30 %, čo je zjavne údaj nesprávny.
38. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Tu súd poznamenáva, že pri hodnotení toho, či je údaj o priemernej hodnote RPMN v neprospech spotrebiteľa, platí opačný princíp ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN predmetného úveru. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (žalobca) v zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 36,30 %, avšak tá bola vo výške 23,71 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú o vyše 12 percentuálnych bodov nevýhodnejšie ako v skutočnosti. V zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatku (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ). Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj keď citované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ výslovne hovorí o "nesprávne uvedenej RPMN" a nie o priemernej RPMN, podľa názoru súdu aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou nákladov. Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako neuvedenie RPMN. Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s úvermi. Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru.
39. Pri závere o absencií náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ (termín splátky a termínu konečnej splatnosti úveru), ako aj o uvedení nesprávnej RPMN a priemernej RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru t.j. 918 eura (1.020 eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 102 eur). Keďže žalovaní doposiaľ uhradili žalobcovi 111,76 eura, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 806,24 eura (918 eur - 111,76 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. S ohľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, úroky z omeškania by mali patriť žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po dátume konečnej splatnosti úveru. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (20.9.2014) bola 0,05 %. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny a to od 21.09.2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania od 20.07.2014 do 20.9.2014 žalobu ako nedôvodnú zamietol. 43. Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 04.07.2015. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po tomto dni preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 05.07.2015 bola 5,05 % ročne (5 % + 0,05 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Súd preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 806,24 eur od 05.07.2015 do zaplatenia.
44. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
45. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
46. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovaných a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovaných, súd mu povolil splácať dlžnú sumu v 30 eurových mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
47. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorého pohľadávky jeho dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaní ako spotrebitelia nesporne sú, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich devastujúce. Žalovaní i prejavili snahu dlh splácať. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovaných (žalovaná v 1. rade poberá opatrovateľský príspevok na zdravotne postihnutého syna vo výške 380 eur mesačne; žalovaný v 2. rade rovnako poberá opatrovateľský príspevok vo výške 360 eur mesačne, a to na druhého zdravotne postihnutého syna; mesačné výdavky na domácnosť predstavujú vyše 300 eur mesačne; momentálne majú nedoplatok na vodnom a stočnom vyše 1.000 eur; tiež majú približne sedem úverov, na ktoré platia mesačne okolo 100 eur) v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.
48. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14)
53. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní v prevažnej miere úspešný, teda by mu mal patriť nárok na náhradu trov konania, avšak súd s ohľadom na postoj žalovaných v konaní, ako aj ich majetkové pomery (obaja poberajú len opatrovateľský príspevok na zdravotne ťažko postihnutých synov), v súlade s § 257 CSP vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do hospodárskych pomerov žalobcu.
.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku