Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1699-2015.pdf
PDF · 108.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1699/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: M. o zaplatenie 344,42 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd konanie v časti o 155,42 €, úroku z omeškania 5,5% ročne zo sumy 142,94 € od 10.08.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania v sume 2,63 € a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 9,16 € od 12.06.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.112015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 344,42 € s príslušenstvom titulom poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca (ďalej len „právny predchodca“) a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačnej služby. Žalovaná sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. 7203306627 splatnou dňa 09.04.2012 na sumu 9,20 € a faktúrou č. 7307616164 splatnou dňa 09.08.2013 na sumu 331,94 €. Žalovaná z uvedených faktúr uhradila len sumu 0,04 € dňa 11.06.2015. Pohľadávka žalobcu potom predstavuje sumu 341,10 €. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaná uhradil sumu 0,04 Eur ku dňu 11.06.2015, preto žalobca požaduje úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9,20 od 10.04.2012 do 11.06.2015 vo výške 2,63 Eur a ďalej si uplatňuje úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 9,16 € od 12.06.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania 5,5 % zo sumy 331,94 € od 10.08.2013 do zaplatenia.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila a uviedla, že žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov koná v rozpore s dobrými mravmi. Právnemu predchodcovi žalobcu vrátila všetky zariadenia v pôvodných obaloch v neporušenom stave a plne funkčné. Nesúhlasí preto so zaplatením zmluvnej pokuty a akýchkoľvek poplatkov a úrokov z omeškania. Zmluvné doklady doložené žalobcom obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku tým, že sú v rozpore s právnym poriadkom SR a za túto zároveň považuje aj potvrdenie o tom, že žalovaná súhlasí so obchodnými podmienkami. Poukázala na ustanovenie § 53, § 39 a § 451 ofds. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v prípade porušenia zmluvných povinností a následnej deaktivácie služby bola žalovaná povinná v zmysle bodu 3. dodatku povinná uhradiť zmluvnú pokutu v sume 331,94 €, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle faktúry č. 7307616164 z titulu porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať počas doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zabezpečenia predaja koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody z titulu porušenia povinnosti žalovanej nedodržaním doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním zariadenia Leadtek USB modemu žalobca preukazuje priloženým cenníkom. V zmysle cenníka si žalobca uplatňuje skutočnú cenu tohto zariadenia vo výške 189,- € a k tomu prislúchajúci úrok z omeškania 5,5% z tejto sumy od 10.08.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 142,94 €, v časti úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5,5% ročne od 10.08.2013 do zaplatenia zobral žalobca žalobu späť. Taktiež zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 12,48 € a úroku z omeškania v sume 2,63 € a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 9,16 € od 12.06.2015 do zaplatenia.
5. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Súd na základe späťvzatia žaloby v zhora uvedenej časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.
7. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur
9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 30.08.2018. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.08.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
10. Súd mal preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2014 aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
11. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 11.10.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako poskytovateľom služby a žalovaným ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Podľa zmluvy o pripojení sa poskytovateľ zaviazal zriadiť žalovanému potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti a sprístupniť k tomu súvisiace služby (bod 1 a) zmluvy), aktivovať program služby „MI Maxi“ vo vzťahu ku koncovému zariadeniu LEADTEK USB MODEM BLACK (bod 1 b) zmluvy a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku).
12. K uvedenej zmluve bol v ten istý deň medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa sprístupniť pre žalovaného prístup do siete internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom dátového zariadenia (bod 1 a) dodatku), aktivácia programu služieb „MI Maxi“ (bod 1 c) dodatku, záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod 1 písm. b) dodatku), záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj dátového zariadenia zn. LEADTEK USB MODEM BLACK za zľavnenú kúpnu cenu 1,- € (tabuľka č. 1) (bod 1.d) dodatku) a záväzok žalovaného, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného a nepožiada o zmenu programu služby na program služieb s nižším mesačným poplatkom (bod 2 dodatku). V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1, alebo 2 dodatku alebo v čl. 3. bod 3.4 alebo v čl. 5. bod 5.2 Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby alebo ukončenia zmluvy o pripojení dojednali strany povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 € (bod 3 dodatku).
13. Faktúrou č. 7307616164 splatnú dňa 09.08.2013 na sumu 331,94 € vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti, za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
14. Faktúrou č. 7203306627 splatnou dňa 09.04.2012 na sumu 56,16 € za obdobie 22.02.2012-21.03.2012 si žalobca uplatnil cenu služieb, z ktorej faktúry si v konaní uplatnil sumu 9,20 €.
15. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
16. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
17. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení a jej dodatku, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
28. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
29. Žalobca si v konaní uplatnil časť zmluvnej pokuty v sume 189,- €, ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č. č. 7307616164 vo výške 331,94 € uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že žaloba v tejto uplatnenej časti nie je dôvodná. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností žalovaného (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas a nedodržanie doby viazanosti) dojednali účastníci zmluvnú pokutu. Tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko po právnom posúdení predloženého dodatku k zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.
30. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, táto bola uvedená na predtlačenom formulári. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
31. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na strane spotrebiteľa.
32. Súd dáva do pozornosti, že zmluvná podmienka, od ktorej odvodzuje žalobca žalobou uplatnený nárok, a tiež zmluvné podmienky rovnakého významu používané v zmluvách uzatváraných právnym predchodcom žalobcu so spotrebiteľmi, boli judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka, ktoré je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
33. Zmluvná podmienka rovnakého významu uvedená v zmluve o pripojení, bola rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/131/2014 zo dňa 26.09.2014 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.05.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.16Co/32/2012-46 zo dňa 15.03.2012. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
34. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telekomuikačnej alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Pokiaľ ide o tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, žalobca v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom ani skutočnosť, či žalovaný riadne a včas neuhrádzal cenu poskytovaných služieb. Taktiež žiadnym dokladom nepreukázal súdu, že došlo k deaktiváciu, resp. zrušenie služby žalovanému, že by bol zmluvný vzťah medzi poskytovateľom a žalovaným ukončený zrušením zmluvu odstúpením od nej alebo vypovedaním zmluvy z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného, čo bolo druhou podmienkou, od ktorej splnenia závisel vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadne porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k nej, či ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok. Súd preto z týchto dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).