Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu X. arm. generála L. R. R., a. s., so sídlom H.. J. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Máriom Keletim, so sídlom Advokátska kancelária, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.10.2017, č. ZS 704/00014/2016/R takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo konania: ZS 704/00014/2016/R, číslo spisu: XXXXX/XXXX/ XXXX/XXX zo dňa 13.10.2017 žalovaný rozhodol tak, že zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie č. ZS 704/00014/2016 o uložení pokuty vo výške 1.200 eur (slovom: jedentisíc dvesto eur), vydané dňa 12.12.2016 úradom, pobočkou Prešov potvrdil na základe § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a podľa.§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný rozhodol, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi neb. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. H. XX (ďalej len „pacient“). Porušenie spočívalo v tom, že v diagnostickom procese neboli zistené známky infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. a podaná intravenózna liečba (R. a G.) nebola u pacienta indikovaná.

2. Prvostupňový správny orgán Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov rozhodnutím č. ZS 704/00014/2016 zo dňa 12.12.2016 žalobcovi uložil pokutu podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 § 50 ods. 2 písm. a), v spojení s § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa §47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi neb. E. O., nar. XX.XX.XXXX - zomrel XX.XX.XXXX, bytom Y. H. XX (ďalej len „pacient") dňa 14.02.2016 počas ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) v internej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že v diagnostickom procese neboli zistené známky infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. a podaná intravenózna liečba (R. a G.) nebola u pacienta indikovaná.

3. Podkladom v správnom konaní o uložení pokuty bol Protokol č. 284/2016 o vykonanom dohľade zo dňa 26.05.2016, vrátane písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 15.06.2016 k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade a Zápisnice č. 284/2016 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 21.07.2016. Protokol bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie pacienta zo dňa 14.02.2016, pitevného protokolu J XXXX, písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 24.03.2016 a odborného stanoviska doc. MUDr. Sone Kiňovej, PhD. zo dňa 05.05.2016, konzultantky úradu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo. Podkladom je aj odborné stanovisko konzultantky zo dňa 04.07.2016, v ktorom odborne vyhodnotila námietky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade. Odborná konzultantka bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Podkladom v správnom konaní bolo aj vydané upovedomenie o začatí správneho konania v predmetnej veci zo dňa 08.11.2016.

4. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vyslovil v odôvodnení rozhodnutia záver o tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta a z odborného stanoviska konzultantky úradu zo špecializačného odboru vnútorné lekárstvo mal prvostupňový správny orgán za jednoznačne preukázané, že pacientovi bolo na internej ambulancii dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, na ktorom boli prítomné známky A. Následkom nevyhodnotenia realizovaného EKG záznamu a nezistenia týchto známok, neboli ordinované F. ktoré sú pri takomto náleze jednoznačne indikované. Prvostupňový správny orgán uviedol, že aplikovaná intravenózna liečba nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta. Stanovený diagnostický záver akútne U.emá podľa názoru prvostupňového správneho orgánu oporu v objektívnom náleze z vyšetrenia pacienta. Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta a uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu v dolnej polovici rozmedzia pre ukladanie pokút. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že pacientovi nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia správnej diagnózy a pacientovi nebola správne aplikovaná liečba. Za najzávažnejší nedostatok považuje prvostupňový správny orgán skutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec vyhodnotený. Závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu H. a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že sa mohlo jednať aj o subakútnu formu. V dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie potrebné zdravotné výkony, a to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia nebola pacientovi stanovená správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej závažným pochybením bolo podanie intravenóznej liečby (R.), ktorá nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta - noK.onanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak priamy následok na zdraví pacienta v súvislosti s týmto pochybením nie je možné jednoznačne preukázať z obsahu podkladov pre správne konanie vo veci uloženia pokuty a stavom veci, ktorý bol prvostupňovým správnym orgánom zistený. Táto skutočnosť ovplyvnila výšku pokuty, avšak nezbavuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

II.

Žaloba

5. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. V úvode svojej žaloby žalobca opísal priebeh správneho konania, argumenty použité ním v správnom konaní a odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí. Namietal, že správny orgán nad rámec výkonu dohľadu nevykonal žiadne dokazovanie a svoje rozhodnutie oprel výhradne o posudok konzultantky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD. K pochybeniu ohľadne nerozpoznania infarktu H. a neindikovania vyšetrení na kC. namietal, že u pacienta E. nebol diagnostický proces uzavretý. Diagnostický proces, by bol ďalej pokračoval, avšak poskytovanie zdravotnej starostlivosti, je viazané na súhlas pacienta, pričom pacient E. preferoval riešenie jeho zdravotného stavu ambulantnou formou. Už v námietkach voči protokolu žalobca uvádzal, že tento pacient opakovane odmietal navrhovanú hospitalizáciu. V takejto situácii ošetrujúca lekárka nemala inú možnosť, ako pacientovi vystaviť správu a prepustiť ho do ambulantnej starostlivosti. Žalobca namietal, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevykonal dostatočne dokazovanie, nakoľko vo veci nevypočul zdravotnícky personál, ktorý s JT. pri jeho ošetrení dňa 14.02.2016 počas ústavnej pohotovostnej služby v internej ambulancii prišiel do styku.

7. K pochybeniu ohľadne podanie neindikovanej liečby žalobca namietal, že pacient JT. bol dňa 14.02.2016 privezený posádkou RZP do internej ambulancie Nemocnice počas ústavnej pohotovostnej služby. Pán O. bol plne pri vedomí a orientovaný, sťažoval sa na celkovú slabosť a dušnosť, pričom ošetrujúcej lekárke uviedol, že pred približne 2 týždňami prekonaZ. neuvádzal. Pacient bol dlhodobo liečený X.. Vykonané vyšetrenie pacienta na internej ambulancii Nemocnice v spojení sním udávanými ťažkosťami a nedávno prekonanou chrípkou viedli jednoznačne k diagnostickému záveru: „M. Z uvedeného vyplýva záver, že zdravotná starostlivosť a naordinovaná liečba - A. boli v koncepte stanovenej diagnózy poskytnuté správne. Jednalo sa o R. Tento záver potvrdzuje aj okamžité subjektívne zlepšenie zdravotného stavu pacienta po podanej liečbe. V tomto smere žalobca správny orgán upozornil na skutočnosť, že samotná konzultantka Úradu uvádzala, že podanie R. je možné aj u pacientka s M. dýchacích ciest, avšak nie je to štandardný postup.

8. Žalobca namietal aj odbornú erudovanosť pribratej odbornej konzultantky. Zo stránky Univerzitnej nemocnice v Bratislave je možné zistiť, že zvolený konzultant Doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. sa v praxi venuje najmä problematike neuroendokrínnych nádorov tráviaceho traktu. Zvolený konzultant teda vykonáva prevažne endokrinologickú prax.

9. Žalobca namietal aj nedostatočnosť odôvodnenia výšky pokuty, a to ako z formálnych, tak aj materiálnych hľadísk. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pri správnej úvahe sa konajúci správny orgán riadil atribútmi ktoré majú vplyv na jej výšku. Za tieto atribúty označil závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov na zdravie pacienta. Posledný odstavec strany 6 a prvý odstavec strany 7 odôvodnenia rozhodnutia /odôvodnenie výšky pokuty/ však žiadne skutočnosti, na základe ktorých sa závažnosť zistených nedostatkov posudzovala neobsahuje. Dôvody tam uvedené, ktoré majú svedčiť o závažnosti zistených nedostatkov spočívajú v zopakovaní skutočností z výrokovej vety rozhodnutia. Z tohto pohľadu výška pokuty z výroku rozhodnutia je odôvodňovaná tými istými skutočnosťami ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia ako skutočnosti zakladajúce porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Takéto odôvodnenie zakladá jeho arbitrárnosť a vo vzťahu k zisteniu ako správny orgán dospel k výške pokuty je v podstate nepreskúmateľné. Správny orgán naviac v rámci odôvodnenia výšky pokuty uvádzal, že neboli vykonané všetky zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia správnej diagnózy. S uvedeným nie je možné súhlasiť z dôvodu , že proces diagnostiky nebol ukončený a bol ovplyvnený žiadosťou pacienta, aby v ďalšom mu bola poskytovaná ambulantná zdravotná starostlivosť. V odôvodnení výšky pokuty správny orgán ako závažné pochybenie konštatoval aj skutočnosť, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky buď staršieho infarktu H. ale nie je vylúčené, že mohlo ísť aj subakútnu formu. V danom prípade správny orgán ako odôvodnenie využíva pravdepodobnosť /nie je vylúčené/. Pravdepodobnosť pri odôvodnení rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu je vylúčená a zakladá nesprávnosť akéhokoľvek rozhodnutia pre jeho rozpor zo zákonom. Uvedená pravdepodobnosť je naviac v rozpore so závermi pitevného nálezu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

11. K námietke žalobcu, že žalovaný nedoplnil navrhované dokazovanie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v podanom rozklade žalovaný uviedol, že v upovedomení o začatí správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia pred vydaním rozhodnutia. Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril, nepredložil žiaden návrh na doplnenie dokazovania, ani nenamietal voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk prizvanej osoby obstaraných v rámci výkonu dohľadu. Dokonca oznámil listom prijatie opatrení z vlastnej iniciatívy na odstránenie zistených nedostatkov. Prvostupňový správny orgán žalovaného preto na základe podkladov z výkonu dohľadu vydal dňa 12.12.2016 prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty. Žalovaný skonštatoval, že porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. bolo zistené postupom žalovaného podľa zákona č. 581/2004 Z. z., čiže formou vykonaného dohľadu u žalobcu. Pri konštatovaní tohto porušenia tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán žalovaného vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie a zo zistení vykonaného dohľadu. Žalobca v rámci rozkladu neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy. Keďže žalovaný nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, nezistil ani rozpory v obstaraných podkladoch, návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti, či dôkazy nevyhovel. Žalovaný považuje za podstatné a postačujúce z pohľadu objasňovania skutkového stavu veci to, že žalobca sa dostatočne podrobne vyjadril počas procesu výkonu dohľadu, mal možnosť vyjadriť sa aj v priebehu správneho konania a so všetkými vznesenými námietkami sa žalovaný, ako aj jeho prvostupňový správny orgán náležite odborne a právne vysporiadal.

12. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo v konaní porušené jeho základné právo na to, aby vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom, žalovaný uviedol, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu. Predseda úradu, ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam žalovaného vydaným na prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu úradu, zasadala dňa 25.09.2017, o čom bola vyhotovená zápisnica z rokovania poradnej komisie, s uvedením menného zoznamu členov tejto komisie. Predmetná zápisnica je súčasťou administratívneho spisu správneho konania a žalobca sa mohol s týmto dokumentom oboznámiť prostredníctvom uplatnenia svojich zákonných práv na prístup k informáciám, ktoré mu priznáva jednak , ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony vykonal predseda žalovaného pred vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia. Predseda žalovaného v rámci konania o rozklade žalobcu na základe predloženej spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu preskúmal rozkladom napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, a to tak zo skutkovej, ako aj z právnej stránky, posudzoval, či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä, či náležíte zistil skutkový stav. Po preskúmaní veci konštatoval, že prvostupňový správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade bol daný dôvod na uloženie pokuty žalobcovi za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi dňa v internej ambulancii ÚPS, pretože žalobcom neboli zistené známky infarktu H., ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname a pacientovi bola podaná liečba, ktorá nebola vzhľadom na objektívny nález pri vyšetrení indikovaná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v rozklade, ako aj s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých zamestnancov za účelom preukázania, že pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia a tento ju opakovane odmietol. Žalovaný návrhu nevyhovel, čo náležité odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Správny orgán je pritom povinný rešpektovať zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Žalovaný pri vydaní rozhodnutí mal za to, že v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a za týmto účelom si obstaral všetky podklady a vykonal šetrenia, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré sú podkladom

pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Na základe uvedeného v súlade so zásadou hospodárnosti žalovaný nepovažoval za potrebné a odôvodnené pristúpiť k doplneniu dokazovania nariadením ústneho pojednávania za účelom vypočutia svedkov - zdravotníckeho personálu žalobcu. Žalovaný zotrváva na názore, že takéto výpovede ani nemožno dôvodne považovať za objektívne, a to pre existujúci pracovnoprávny pomer k žalobcovi, nakoľko ide o jeho vlastných zamestnancov a možno dôvodne predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Navyše tvrdenia o odmietnutí hospitalizácie zo strany pacienta nemajú oporu vo vedenej zdravotnej dokumentácii žalobcom. V zdravotnej dokumentácii pacienta nie je zmienka o tom, že pacient výslovne odmieta ústavnú starostlivosť napriek náležitému poučeniu. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu. Odmietnutie informovaného súhlasu a jeho odvolanie je totožné s negatívnym reverzom. Z citovaného ustanovenia možno odvodiť obligatórne písomnú formu negatívneho reverzu, ako aj jeho náležitosti. Negatívny reverz vyžaduje súčasné poučenie a výslovné odmietnutie navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Okrem výslovného prehlásenia o odmietnutí zdravotnej starostlivosti, resp. odmietnutí ďalšej hospitalizácie sa v negatívnom reverze vyžaduje aj obsah poučenia o povahe a rizikách navrhovanej liečby, ako aj o rizikách jej odmietnutia. Žalovaný taktiež uvádza, že samotné preukázanie skutočnosti, že pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu, je aj tak irelevantné k vytýkaným nedostatkom, za ktoré bola žalobcovi v správnom konaní uložená pokuta, a to že u pacienta neboli zistené známky infarktu myokardu, ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. v rámci ÚPS a bola podaná neindikovaná liečba. V danom prípade bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že pacient nemal vôbec popísaný a vyhodnotený EKG záznam, ktorý bol realizovaný v internej ambulancii ÚPS, preto nebol rozpoznaný infarkt myokardu, ktorého známky boli na zázname prítomné. V dôsledku toho neboli ordinované ďalšie vyšetrenia na kardiošpecifické enzýmy, ktoré sú pri takomto náleze jednoznačne indikované a nebola zabezpečená adekvátna liečba v čase ambulantného vyšetrenia počas ÚPS, bez ohľadu na to, či pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu alebo nie. Dôležitou skutočnosťou je taktiež to, že ani samotný pacient nebol správne informovaný o závažnosti svojho zdravotného stavu, pretože vyšetrením bol stanovený diagnostický záver len v rozsahu - M. čo nepochybne ovplyvnilo rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou. Žalovaný má naďalej za to, že v rámci interného ambulantného vyšetrenia mal byť popísaný a vyhodnotený EKG záznam (známky C.), na základe tohto nálezu malo byť ihneď ordinované vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Tento postup mal byť zabezpečený už v rámci ambulantnej starostlivosti ÚrS, kde bol pacient privezený posádkou záchrannej zdravotnej služby pre celkovú slabosť a dusnosť. Rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou po ukončení vyšetrenia, pri ktorom neboli rozpoznané známky infarktu H. a teda v závere absentovala diagnóza minimálne vysloveného podozrenia na infarkt H., je irelevantné k vytýkaným nedostatkom.

13. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalovaného obrana žalobcu, že diagnostický proces nebol uzavretý pre dôvody na strane pacienta, neprijateľná. To by znamenalo, že vyhodnotiť EKG záznam natočený v internej ambulancii ÚPS a ordinovať ďalšie vyšetrenia za účelom diferenciálnej diagnostiky by bolo možné len v prípade, že by pacient súhlasil s hospitalizáciou, čo je absolútne neakceptovateľné. Preto nie je možné považovať záznam v zdravotnej dokumentácii o tom, že pacient preferuje ambulantné liečenie, za odmietnutie ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k stanoveniu správnej diagnózy. Námietka žalobcu, že v prípade akceptácie hospitalizácie zo strany pacienta by boli realizované ďalšie potrebné laboratórne a pomocné vyšetrenia a diagnostický proces by mohol pokračovať, je irelevantná k vytýkaným nedostatkom v diagnosticko-terapeutickom procese v internej ambulancii ÚPS. Námietka žalobcu by bola relevantná len v prípade, že by v rámci ambulantného vyšetrenia boli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony so stanovením správnej diagnózy a následne by pacient po náležitom poučení o následkoch a rizikách odmietol hospitalizáciu za účelom ďalšej diferenciálnej diagnostiky a liečby.

14. K nedostatku, ktorý sa týkal podania neindikovanej liečby pacientovi žalovaný uvádza, že je pravdou, že podľa odborného vyjadrenia konzultantky úradu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo je podanie R. i. v. možné aj u pacienta s chronickou obštrukčnou chS. dýchacích ciest, avšak ako uvádza, nie je to štandardný postup. Navyše to nie je štandardné v situácii, ak v následnom doporučení pre ambulantnú starostlivosť už liek nie je ordinovaný. Z uvedeného vyplýva, že jednorazové podanie R. pri predpokladanej exacerbácii chronického pľúcneho ochorenia nemá opodstatnenie. Navyše je nutné uviesť, že v záverečných diagnózach konštatovaná cP.á nemá oporu v zistenom objektívnom náleze pacienta. Pri internom vyšetrení pacienta bol popísaný normálny fyzikálny nález, bez prejavov stázy a

spastického dýchania na pľúcach, preto koncept stanovenej diagnózy, na ktorý sa žalobca odvoláva, nemožno považovať (aj vzhľadom na nezistené známky infarktu H.) za správny. Žalovaný má za to, že stanovené diagnostické závery musia vychádzať predovšetkým z objektívneho fyzikálneho nálezu a výsledkov vykonaných vyšetrení, nie z predpokladov, ako to uvádza žalobca. Taktiež intravenózne podanie Dexamedu u pacienta s dýchaním bez prejavov R., s normálnou satN., nebolo odôvodnené. Na základe uvedeného a vzhľadom na aktuálne zistený objektívny nález pacienta pri ordinovanej terapii možno konštatovať, že žalobca nepostupoval správne. V takomto prípade indikácia ST. nebola správna. K uvedenému žalovaný konštatuje, že ide o skutočnosti, ktoré nie sú vecne odlišné od vyjadrení žalobcu, ktoré uviedol v procese výkonu dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ako aj v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty. S medicínskymi skutočnosťami sa žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal, čo dokazuje zápisnica, ako aj odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že nedostatočne zistil skutkový stav, a to predovšetkým tým, že sa nevysporiadal dostatočne a riadne s námietkami žalobcu a odborne nevyargumentoval to, čo žalobca namietal v správnom konaní.

15. K námietke žalobcu týkajúcej sa odbornej erudovanosti prizvanej osoby žalovaný uviedol, že konzultantka úradu doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ust. § 43 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. Prizvaná odborná konzultantka spĺňa zákonné predpoklady pre prizvanú osobu do výkonu dohľadu, pretože je odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu pre daný špecializačný odbor s potrebnou odbornou praxou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda v oblasti vnútorné lekárstvo v súlade s ust. § 33 zák. č. 578/2004 Z. z. Doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. je erudovaná odborníčka, ktorá v súčasnosti zastáva post prednostky I. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava, pričom na tomto pracovisku sa komplexne vykonáva klinická, pedagogická a vedecká činnosť v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo, ako aj v nadstavbových odboroch. To, že sa v súčasnosti konzultantka osobitne venuje aj problematike neuroendokrinných nádorov, je irelevantné pre posúdenie jej odbornej spôsobilosti ako prizvanej osoby do výkonu dohľadu a nemôže byť dôvodom na spochybňovanie jej odborných znalostí a schopností v oblasti internej medicíny. Na základe pracovného zaradenia odbornej konzultantky je naopak nepochybné, že spĺňa nie len „formálne kritériá“ pre prizvanú osobu, ale má aj reálne praktické skúsenosti v posudzovanej medicínskej problematike. Žalovaný taktiež podotýka, že žalobca bol o prizvanej osobe do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. oboznámený listom zo dňa 16.05.2016. Žalobca následne listom zo dňa 23.05.2016 prvostupňovému správnemu orgánu žalovaného oznámil, že voči prizvanej osobe, doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD., nemá žiadne námietky. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca nemal námietky voči prizvanej osobe ani z hľadiska jej odbornej erudovanosti. Po ukončení zákonne vykonaného dohľadu, ktorým bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., žalobca oznámil prijatie nápravných opatrení z vlastnej iniciatívy na odstránenie zistených nedostatkov. Následne začal prvostupňový správny orgán žalovaného správne konanie vo veci uloženia pokuty. V upovedomení o začatí správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia pred vydaním rozhodnutia. Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril, nepredložil žiaden návrh na doplnenie dokazovania, nenamietal voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk prizvanej osoby obstaraných v rámci výkonu dohľadu a nenamietal ani odbornú spôsobilosť prizvanej osoby. Prvostupňový správny orgán žalovaného preto na základe podkladov z výkonu dohľadu vydal dňa 12.12.2016 prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nepovažoval v rozklade uvedený návrh žalobcu na vypracovanie nového odborného vyjadrenia konzultanta zo špecializačného odboru vnútorné lekárstvo, ako ani na nariadenie znaleckého dokazovania, za dôvodný.

16. Žalovaný považuje námietku žalobcu, že výška pokuty nie je riadne odôvodnená, za nedôvodnú. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo zákonných kritérií, a to závažnosti zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta. Závažnosť porušenia žalovaný posudzoval predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo strany žalobcu, ktorý má povinnosť poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientovi zabezpečená včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty

vychádzal z toho, že pacientovi nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia správnej diagnózy a pacientovi nebola správne aplikovaná liečba. Za najzávažnejší nedostatok považoval žalovaný skutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii žalobcu dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec vyhodnotený. Závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu myokardu a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že podľa záznamu mohlo ísť aj o subakútnu formu. V dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie potrebné zdravotné výkony, a to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia nebola pacientovi stanovená správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej závažným pochybením bolo podanie intravenóznej liečby (Syntophyllin a G.), ktorá nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta - normálny fyzikálny nález, bez známok stázy a spastického dýchania na pľúcach Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že z citovaného odôvodnenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty a ako posúdil všetky skutočnosti zistené v správnom konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri odôvodnení výšky pokuty využíva pravdepodobnosť. Je jednoznačné, že na vyhotovenom a zo strany žalobcu nevyhodnotenom EKG zázname sú prítomné známky anteroseptálneho infarktu myokardu. Podľa tohto záznamu (pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti poverené osoby pri výkone dohľadu vychádzajú len z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti) známky svedčili pre starší, ale aj pre možný subakútny infarkt myokardu, čo bolo potrebné následne zo strany žalobcu jednoznačne diagnosticky dodiferencovať. Uvedené však neznamená, že by žalovaný rozhodoval na základe pravdepodobnosti a zároveň to nič nemení ani na konštatovaní žalovaného, že závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu myokardu, a to bez ohľadu na to, či išlo o známky staršieho alebo subakútneho infarktu. Je pravdou, že podľa pitevného protokolu bol príčinou úmrtia infarkt myokardu prednej steny ľavej komory a medzikomorovej priehrady v štádiu hojenia 10 až 14 dní, avšak nič to nemení na tom, že aj tento starší nález mal žalobca na realizovanom EKG rozpoznať a následne pacientovi zabezpečiť adekvátnu liečbu. Aj keď nie je možné preukázať priamy následok na zdraví pacienta v súvislosti s úmrtím pacienta, je však možné preukázať následok v podobe nestanovenia správnej diagnózy a nezabezpečenia včasnej a adekvátnej terapie, čím došlo k zmareniu šance na prežitie. Žalovaný považuje pochybenie žalobcu za závažné a uloženú pokutu vo výške 1200 eur v rámci zákonného rozmedzia považuje za takú, ktorá primerane zohľadňuje závažnosť zistených nedostatkov a ich následok.

17. Za jediný rozpor, na ktorý poukázal žalobca v žalobe, je rozpor v názore na správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti medzi lekármi žalobcu na jednej strane a žalovaným na druhej strane. Ide však o legitímny rozpor, ktorého neodstránenie počas výkonu dohľadu, resp. jeho pretrvávanie aj počas správneho konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutí žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný neakceptuje námietku žalobcu, že rozdielne názory správneho orgánu a účastníka konania na medicínsku stránku veci najpodstatnejším spôsobom odôvodňovala vypracovanie nových odborných stanovísk, prípadne nariadenie znaleckého dokazovania v správnom konaní.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyššie opísané vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

19. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

24. Podľa § 1 písm. d) bod 2. zákona č. 581/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

25. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).

26. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

27. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

28. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.

29. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

31. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

34. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

35. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

36. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

37. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

38. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

41. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

42. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

43. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.

44. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.

45. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vyplýva pre poskytovateľa neodkladnej zdravotnej starostlivosti povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa zákona a v súlade s medicínskymi poznatkami, pričom túto má poskytnúť bezodkladne rýchlo, účinne a kvalifikovane.

46. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo v konaní porušené jeho základné právo na to, aby vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom, žalovaný správne uviedol, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu. O zasadnutí rozkladovej komisie dňa 25.09.2017 bola vyhotovená zápisnica, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správneho konania a žalobca sa mohol s týmto dokumentom oboznámiť prostredníctvom uplatnenia svojich zákonných práv na prístup k informáciám, ktoré mu priznáva jednak , ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony vykonal predseda žalovaného pred vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v rozklade, ako aj s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom všetkých zamestnancov za účelom preukázania, že pacientovi bola navrhnutá hospitalizácia a tento ju opakovane odmietol. Žalovaný návrhu nevyhovel, čo náležité odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Správny orgán je pritom povinný rešpektovať zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Na základe uvedeného v súlade so zásadou hospodárnosti žalovaný nepovažoval za potrebné a odôvodnené pristúpiť k doplneniu dokazovania nariadením ústneho pojednávania za účelom vypočutia svedkov - zdravotníckeho personálu žalobcu. Navyše tvrdenia o odmietnutí hospitalizácie zo strany pacienta nemajú oporu vo vedenej zdravotnej dokumentácii žalobcom. Vedenie zdravotnej dokumentácie je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z.) a okrem dôkazného má aj informatívny a dokumentačný charakter - dokumentuje celý priebeh poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona (§ 18 až 25 zák. č. 576/2004 Z. z.). V zdravotnej dokumentácii pacienta nie je zmienka o tom, že pacient výslovne odmieta ústavnú starostlivosť napriek náležitému poučeniu. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu. Rovnako sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že samotné preukázanie skutočnosti, že pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu, je aj tak irelevantné k vytýkaným nedostatkom, za ktoré bola žalobcovi v správnom konaní uložená pokuta, a to že u pacienta neboli zistené známky infarktu H., ktoré boli prítomné na vykonanom EKG zázname zo dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. v rámci ÚPS a bola podaná neindikovaná liečba. V danom prípade bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že pacient nemal vôbec popísaný a vyhodnotený EKG záznam, ktorý bol realizovaný v internej ambulancii ÚPS, preto nebol rozpoznaný infarkt H., ktorého známky boli na zázname prítomné. V dôsledku toho neboli ordinované ďalšie vyšetrenia na kardiošpecifické enzýmy, ktoré sú pri takomto náleze jednoznačne indikované a nebola zabezpečená adekvátna liečba v čase ambulantného vyšetrenia počas ÚPS, bez ohľadu na to, či pacient odmietol navrhovanú hospitalizáciu alebo nie. Dôležitou skutočnosťou je taktiež to, že ani samotný pacient nebol správne informovaný o závažnosti svojho zdravotného stavu, pretože vyšetrením bol stanovený diagnostický záver len v rozsahu - chronická broX., čo nepochybne ovplyvnilo rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou. Žalovaný správne prijal záver, že v rámci interného ambulantného vyšetrenia mal byť popísaný a vyhodnotený EKG záznam (známky anteroseptálneho infarktu H.), na základe tohto nálezu malo byť ihneď ordinované vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Tento postup mal byť zabezpečený už v rámci ambulantnej starostlivosti ÚrS, kde bol pacient privezený posádkou záchrannej zdravotnej služby pre celkovú slabosť a dusnosť. Rozhodnutie pacienta o preferovaní ďalšieho liečenia ambulantnou formou po ukončení vyšetrenia, pri ktorom neboli rozpoznané známky infarktu myokardu a teda v závere absentovala diagnóza minimálne vysloveného podozrenia na infarkt myokardu, je irelevantné k vytýkaným nedostatkom. Z

vyššie uvedených dôvodov je obrana žalobcu, že diagnostický proces nebol uzavretý pre dôvody na strane pacienta, neprijateľná. To by znamenalo, že vyhodnotiť EKG záznam natočený v internej ambulancii ÚPS a ordinovať ďalšie vyšetrenia za účelom diferenciálnej diagnostiky by bolo možné len v prípade, že by pacient súhlasil s hospitalizáciou, čo je absolútne neakceptovateľné. Preto nie je možné považovať záznam v zdravotnej dokumentácii o tom, že pacient preferuje ambulantné liečenie, za odmietnutie ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k stanoveniu správnej diagnózy. Námietka žalobcu, že v prípade akceptácie hospitalizácie zo strany pacienta by boli realizované ďalšie potrebné laboratórne a pomocné vyšetrenia a diagnostický proces by mohol pokračovať, je irelevantná k vytýkaným nedostatkom v diagnosticko-terapeutickom procese v internej ambulancii ÚPS. Námietka žalobcu by bola relevantná len v prípade, že by v rámci ambulantného vyšetrenia boli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony so stanovením správnej diagnózy a následne by pacient po náležitom poučení o následkoch a rizikách odmietol hospitalizáciu za účelom ďalšej diferenciálnej diagnostiky a liečby, uvedené však z administratívneho spisu nevyplýva.

47. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že stanovené diagnostické závery musia vychádzať predovšetkým z objektívneho fyzikálneho nálezu a výsledkov vykonaných vyšetrení, nie z predpokladov, ako to uvádza žalobca.

48. K námietke žalobcu týkajúcej sa odbornej erudovanosti prizvanej osoby správny súd uvádza, že konzultantka úradu doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD. bola do procesu výkonu dohľadu prizvaná v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ust. § 43 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. Prizvaná odborná konzultantka spĺňa zákonné predpoklady pre prizvanú osobu do výkonu dohľadu, pretože je odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu pre daný špecializačný odbor s potrebnou odbornou praxou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda v oblasti vnútorné lekárstvo. Podľa § 33 zák. č. 578/2004 Z. z. sa odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnom zdravotníckom povolaní a diplomom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore (diplomy o špecializácii I. a II. stupňa v oblasti vnútorné lekárstvo). Súd súhlasí s názorom žalovaného, že to že sa v súčasnosti konzultantka osobitne venuje aj problematike neuroendokrinných nádorov, je irelevantné pre posúdenie jej odbornej spôsobilosti ako prizvanej osoby do výkonu dohľadu a nemôže byť dôvodom na spochybňovanie jej odborných znalostí a schopností v oblasti internej medicíny. Navyše žalobca bol o prizvanej osobe do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. oboznámený listom zo dňa 16.05.2016. Žalobca následne listom zo dňa 23.05.2016 prvostupňovému správnemu orgánu žalovaného oznámil, že voči prizvanej osobe, doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD., nemá žiadne námietky. Po ukončení zákonne vykonaného dohľadu, ktorým bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., žalobca oznámil prijatie nápravných opatrení z vlastnej iniciatívy na odstránenie zistených nedostatkov. Následne začal prvostupňový správny orgán žalovaného správne konanie vo veci uloženia pokuty. V upovedomení o začatí správneho konania bol žalobca poučený o svojom práve nahliadať do spisu správneho konania za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty, ako aj o práve vyjadriť sa k veci, k podkladom rozhodnutia a tiež o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenia pred vydaním rozhodnutia. Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril, nepredložil žiaden návrh na doplnenie dokazovania, nenamietal voči podkladom pre rozhodovanie, vrátane odborných stanovísk prizvanej osoby obstaraných v rámci výkonu dohľadu a nenamietal ani odbornú spôsobilosť prizvanej osoby.

49. Námietku žalobcu, že výška pokuty nie je riadne odôvodnená je podľa názoru súdu rovnako nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo zákonných kritérií, a to závažnosti zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich následkov na zdravie pacienta. Závažnosť porušenia žalovaný posudzoval so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo strany žalobcu, ktorý má povinnosť poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientovi zabezpečená včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že pacientovi nebola dňa 14.02.2016 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, pretože neboli vykonané všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diferenciálnej diagnostiky za účelom stanovenia správnej diagnózy a pacientovi nebola správne aplikovaná liečba. Za najzávažnejší nedostatok považoval žalovaný

skutočnosť, že pacientovi bolo na internej ambulancii žalobcu dňa 14.02.2016 o 16,10 hod. realizované EKG vyšetrenie, avšak záznam z tohto vyšetrenia nebol vôbec vyhodnotený. Závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu myokardu a to buď staršieho, ale nie je vylúčené, že podľa záznamu mohlo ísť aj o subakútnu formu. V dôsledku nevyhodnotenia EKG záznamu neboli ordinované ani ďalšie potrebné zdravotné výkony, a to vyšetrenie na kardiošpecifické enzýmy. Následkom tohto pochybenia nebola pacientovi stanovená správna diagnóza a nebola zabezpečená adekvátna terapia. Ďalším menej závažným pochybením bolo podanie intravenóznej liečby (R., ktorá nebola odôvodnená vzhľadom na aktuálne zistené objektívne údaje o zdravotnom stave pacienta - normálny fyzikálny nález, bez známok stázy a sJ.. Z odôvodnenia je zrejmé, akými úvahami sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty a ako posúdil všetky skutočnosti zistené v správnom konaní. Je jednoznačné, že na vyhotovenom a zo strany žalobcu nevyhodnotenom EKG zázname sú prítomné známky anteroseptálneho infarktu myokardu. Podľa tohto záznamu (pri hodnotení poskytnutej zdravotnej starostlivosti poverené osoby pri výkone dohľadu vychádzajú len z podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti) známky svedčili pre starší, ale aj pre možný subakútny infarkt H., čo bolo potrebné následne zo strany žalobcu jednoznačne diagnosticky dodiferencovať. Správne konštatoval žalovaný, že závažnosť pochybenia spočíva aj v tom, že na nevyhodnotenom EKG zázname boli prítomné známky infarktu H., a to bez ohľadu na to, či išlo o známky staršieho alebo subakútneho infarktu. Je pravdou, že podľa pitevného protokolu bol príčinou úmrtia infarkt H. pK. v štádiu hojenia 10 až 14 dní, avšak nič to nemení na tom, že aj tento starší nález mal žalobca na realizovanom EKG rozpoznať a následne pacientovi zabezpečiť adekvátnu liečbu. Aj keď nie je možné preukázať priamy následok na zdraví pacienta v súvislosti s úmrtím pacienta, je však možné preukázať následok v podobe nestanovenia správnej diagnózy a nezabezpečenia včasnej a adekvátnej terapie, čím došlo k zmareniu šance na prežitie.

50. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou / rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžz/2/2013 zo dňa 13.01.2015, sp. zn. 3 Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, sp. zn. 8Szd/1/2010 zo dňa 28.07.2011 v ktorom sa uvádza, že „súd je podaním správnej žaloby prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom alebo nie, pričom obsah takýchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho.“/

51. Žalovaný v súlade s právnymi predpismi vykonáva dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vyslovuje záveru o správnosti či nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je oprávnený objektívne a nezávisle preskúmať poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na fakt, či v konečnom dôsledku žalobca uzná svoje pochybenie alebo nie. Uvedené konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku: sp. zn. 5Sžo/37/2016, v ktorom sa konštatuje, že „...úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu. “ a sp. zn. 10Sžo/72/2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti „...Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, žeby žalobca predložil konkrétny relevantný dôkaz, napr. znalecký posudok, ktorý by istým spôsobom spochybňoval odborný záver prizvaných odborníkov, a preto aj podľa názoru súdu neexistoval právny dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo veci nariaďoval ešte znalecké dokazovanie. “

52. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje sa so závermi správnych orgánov a konštatuje, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka. Podľa názoru súdu za daného skutkového stavu neexistuje právny dôvod, aby žalovaný vo veci nariaďoval ešte aj znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na to, že s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ako aj rozsudku č.k. 10Sžso/21/2014 zo dňa 15.04.2015. Správny súd z uvedených dôvodov považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu o

nedostatočnom zistení skutkového stavu. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania.

53. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov. Vykonávanie dôkazov patrí v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu. Ak však správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť. Správny súd uvádza, že zo zákona č. 581/2004 Z.z. nevyplýva, že by na zodpovedanie špecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor (stanovisko) aj len jedného odborníka z danej medicínskej oblasti. Rovnako ani samotný výslovne neurčuje počet, či dôležitosť dôkazných prostriedkov. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný náležite zistiť skutkový stav, za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vykonať dokazovanie tak, aby mal zistené a preukázané všetky skutočnosti do tej miery, aby bol takto zistený skutkový stav spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.

54. Správny súd považoval postup správneho orgánu, keď do procesu výkonu dohľadu prizval erudovaného odborníka za správny a súladný s ustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcom bola v danom prípade posudzovaná prizvaným odborníkom v odborných stanoviskách, v ktorých sa vysporiadal s odbornými námietkami žalobcu s rovnakým záverom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Uvedené odborné závery boli následne správnymi orgánmi vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne odôvodnené. Práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi bol správnym orgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. Žalobca pritom nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

55. Podľa názoru správneho súdu z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu, pretože neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne (čo podrobne odôvodnil), čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Tento záver má oporu vo vykonanom dokazovaní, vyplýva z dôkazov, ktoré boli vykonané v administratívnom konaní, pričom žalobca v podstate spáchanie správneho deliktu nepoprel.

56. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 198 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

57. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky,

t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno

- výchovnú funkciu.

58. Správnym orgánom oboch stupňov nemožno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie s ohľadom na vyššie uvedené atribúty, ktoré správny orgán má zohľadniť pri určení druhu a výšky sankcie. Zákon č. 581/2004 Z.z. pripúšťa uloženie pokuty v prípade, že pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti správny orgán zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Žalovaný (prvostupňový správny orgán) bol oprávnený aplikovať príslušné zákonne ustanovenie (§ 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. a rozhodnúť v rámci zákonom určeného rozpätia (§ 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.).

59. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa názoru súdu je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.

60. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu. Ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto pri určení výšky pokuty hodnotili konkrétny prípad poskytnutia zdravotnej starostlivosť celkovo, žalovaný uložil pokutu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za postup žalobcu v diagnostickom postupe, ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej aktuálnemu klinickému obrazu pacienta. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi výšky žalobcovi uloženej pokuty ako vyplynuli zo žalobou napadnutých rozhodnutí, predovšetkým z rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Z uvedeného opisu vyplýva, že sa správne orgány s touto otázkou argumentačne dostatočne vysporiadali.

61. Súd podotýka, že pre určovanie výšky sankcie je právne relevantný i následok porušenia zákona, či tento bol trvalý a v akom bol rozsahu. Správne orgány zohľadnili i intenzitu porušenia zákona, jeho spoločenskou nebezpečnosťou a tiež charakter individuálneho objektu deliktu. V danom prípade bola porušením zákona celkom jednoznačne ohrozená ochrana zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcom. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa pri určení výšky pokuty zaoberali aj ostatnými relevantnými kritériami, preto súd nemohol konštatovať, že by napadnuté rozhodnutia postrádali podrobnejšiu špecifikáciu dôvodov.

62. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o odôvodnenie výška pokuty, považuje súd za dostatočne adresné, obsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za vybočujúce z medzí a hľadísk zákona a v uloženej výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie.

63. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.