Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/186/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu LX Reality s.r.o., so sídlom Begova 11/27, 984 01 Lučenec, IČO: 36 698 547, právne zastúpeného JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému E. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. T. XX/W., XXX XX P., právne zastúpenému JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 16.596,96 Eur, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/148/2016-109 zo dňa 20. 02. 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, vo výroku, ktorým žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 20. 02. 2018 konanie o určenie náhrady vo výške 16.595,96 Eur zastavil (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že žalobcovi vracia krátený súdny poplatok zo žaloby, ktorý bol zaplatený na účet Slovenskej pošty, a.s., dňa 10. 10. 2016, vo výške 985,54 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (tretí výrok). 1. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal na súde dňa 06. 06. 2016 žalobu o určenie náhrady vo výške 16.596,96 Eur. Následne svojím písomný podaním zo dňa 30. 01. 2018 prehodnotil podanú žalobu a vzal ju celkom späť pred otvorením pojednávania z dôvodu, že jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania bola po podaní žaloby uhradená v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17Er/791/2013. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu späť v plnom rozsahu pred otvorením pojednávania, prvoinštančný súd konanie zastavil. 1. 3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca zobral žalobu späť v priebehu konania v plnom rozsahu, z dôvodu uhradenia pohľadávky žalovaným v exekučnom konaní, a teda žalovaný zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli a s poukazom na to, že žalobca si v písomnom podaní zo dňa 30. 01. 2018 neuplatnil trovy konania, nepriznal žiadnej strane sporu právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom konštatoval, že podaním označeným ako späťvzatie žaloby sa žalobca domáhal zastavenia konania, pričom z predmetného podania vyplýva, že jeho pohľadávka bola uhradená v exekučnom konaní. Z uvedeného mal za to, že žalobca mal v čase podania žaloby voči nemu exekučný titul a vzhľadom na skutočnosť, že na jeho základe došlo k úhrade v prospech žalobcu vo výške 31.234,85 Eur bola z tohto exekučného titulu zrejmá aj suma podliehajúce exekúcii. Ďalej uviedol, že pre priznanie nároku na náhradu trov konania je nepochybné, že sa vyžaduje dôvodnosť podania žaloby,

pričom v predmetnom prípade mal žalobca v čase podania voči nemu (žalovanému) exekučný titul, čo v podstate žalobca potvrdil aj v samotnom späťvzatí žaloby a teda žaloba bola podaná nedôvodne. Poznamenal, že priamo exekučný súd zastával názor, že na pohľadávku žalobcu už existuje exekučný titul a je zrejmá aj jej výška. Záverom zdôraznil, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu má byť žalobca zbavený zodpovednosti za podanie nedôvodnej žaloby, čo do povinnosti nahradiť mu trovy konania, nakoľko ho zodpovednosti za vzniknuté trovy konania nezbavuje ani podanie žaloby z dôvodu „právnej istoty“. Poukázal i na to, že žalobca bol zastúpený advokátom a v čase podania predmetnej žaloby bolo už vydané poverenie, teda mal exekučný titul. Samotná exekúcia bola aj vykonaná, pričom on (žalovaný) musel znášať tieto následky a nie je žiadny dôvod, aby bol tejto zodpovednosti zbavený žalobca. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku o trovách konania zmenil s žalobcu zaviazal na náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

3. Žalobca (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný počas celého konania prezentoval názor, že on (žalobca) nemá exekučný titul na to, aby mohol voči nemu (žalovanému) vykonať exekúciu a že je nutné, aby dosiahol i samostatný rozsudok, ktorým bude explicitne určená výška náhrady. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a to i s prihliadnutím na obštrukčné konanie žalovaného a od počiatku jednotný jeho (žalobcov) názor, mal za to, že predmetné súdne konanie nebolo nedôvodné, ale naopak, bolo nevyhnutnou reakciou na správanie žalovaného. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu konštatoval, že podstatou predmetného konania je, že žalobca podal túto žalobu, pretože si nebol právne istý svojím nárokom v exekučnom konaní (17Er/791/2013) a uvedené nemožno pričítať na jeho (žalovaného) ťarchu. Aj napriek tomu, že má stále vlastný právny názor týkajúci sa vedenia exekúcie, musel znášať právne následky spojené s rozhodnutím v exekučnej veci. Jeho konanie, ktorým sa domáhal svojich práv nemožno považovať za obštrukčné a už vôbec nie za zavinenie podania žaloby v tomto konaní. Podotkol, že nedostatok právnej istoty, ktorý viedol žalobcu k podaniu žaloby v danej veci nemôže mať za následok konštatovanie, že zastavenie konania nezavinil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 06. 2016 domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 Eur podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podaním zo dňa 30. 01. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 02. 2018 vzal svoju žalobu späť s odôvodnením, že jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania bola po podaní žaloby uhradená v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17Er/791/2013. Na základe uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania (myslené pravdepodobne „žiadna zo strán sporu“ - poznámka odvolacieho súdu) nemá nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie o zaplatenie sumy 16.595,96 Eur zastavil (prvý výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok), a zároveň rozhodol, že žalobcovi vracia krátený súdny poplatok zo žaloby, ktorý bol zaplatený na účet Slovenskej pošty, a.s., dňa 10. 10. 2016, vo výške 985,54 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (tretí výrok). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní procesnej zodpovednosti pri zastavení konania dostatočne nevysporiadal s okolnosťami konkrétneho prípadu, pretože pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku spätˇvzatia žaloby, potom je povinnostˇou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmatˇ procesnú zodpovednostˇ pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešitˇ v rámci aplikácie právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň nie zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, ktoré prichádza do úvahy vtedy, keď

strana sporu zbytočne zavinila trovy konania svojím správaním, teda ide o trovy, ktoré by v priebehu konania inak neboli vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku je nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu ho preto podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) v tomto rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Prvoinštančný súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane rozhodne o náhrade trov konania s tým, že nové rozhodnutie dostatočne odôvodní, pretože odôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov konania musí byť jasné a zrozumiteľné pre strany a taktiež preskúmateľné pre nadriadený súd konajúci o opravnom prostriedku (v prípade jeho podania niektorou zo strán). V novom rozhodnutí prvoinštančný súd zároveň rozhodne v súlade s ust. 396 ods. 3 aj o náhrade trov odvolacieho konania.

9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 .

10. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia prvoinštančného súdu o zastavení konania (prvý výrok) a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku (tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .