Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1556-2015.pdf
PDF · 100.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1556/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarína Ondrejáková, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 902, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zastúpeného advokátskou spoločnosťou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: L., o zaplatenie sumy 317,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 251,64 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 251,64 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 58,28 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca CETELEM Slovensko, a. s., Panenská 7, Bratislava, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 317,96 Eur s úrokom 23,40 % ročne zo sumy 256,88 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 287,26 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca CETELEM Slovensko, a. s., Panenská 7, Bratislava, uzavrela ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa zmluvy poskytol pôvodný žalobca žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 268,80 Eur na nákup spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 20 mesačných splátkach vo výške 16,36 Eur t. j. celkom 327,20 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.01.2014. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, ku dňu podania žaloby uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 17,16 Eur. Dňa 03.09.2014 sa stal splatný dlh žalovaného v celom rozsahu, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej sa žalobca domáha zaplatenia dojednaných úrokov z úveru a to až do splatenia úveru ako aj úrokov z omeškania. Dlh žalovaného zo zmluvy o úvere predstavuje sumu 317,96 Eur (256,88 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 30,38 Eur dlžné úroky z úveru a sumy 30,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). S účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a v dôsledku zlúčenia sa stal žalobca právnym nástupcom pôvodného veriteľa.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, žaloba spolu s výzvou mu bola doručená 27.08.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, konkrétne pôvodný žalobca spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ku dňu 01.07.2016 zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava. Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo2435/B za preukázané, že žalobca sa ako slovenská zúčastnená (zanikajúca) spoločnosť podieľala na cezhraničnom zlúčení so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko. Súd rozhodol uznesením č.k. 6C/107/2015-57 zo dňa 16.02.2017 o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobu.
4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania 30.08.2018. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.08.2018.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb zo dňa 12.12.2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.09.2014, dokladom o doručení zosplatnenia, výpisom z úverového účtu žalovaného, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 04.01.2016, potvrdením o dofinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, špecifikáciou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
3. Dňa 12.12.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb, ktorou došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmluvných vzťahov. Žalobca si uplatnil nárok z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 268,80 Eur na nákup tovaru. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný úver zaplatí v 20 mesačných splátkach po 16,36 Eur, pri výške úrokovej sadzby 23,40 % ročne, RPMN 26,08 %, priemernou RPMN 45,94 %, s celkovou čiastkou k zaplateniu 327,20 Eur so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci ku dňu 15.01.2014, s termínom konečnej splatnosti 15.08.2015.
4. Zo špecifikácie dlžnej sumy súd zistil, že žalovanému bol poskytnutí spotrebiteľský úver vo výške 268,80 Eur. Žalovaný uhradil mesačnú splátku v mesiaci 1/2012 v sume 17,16 Eur. Dlžná suma 317,96 predstavuje dlžnú istinu na úvere v sume 256,88 Eur, ktorá predstavuje časť istiny z mesačnej splátky za 2/2014 v sume 10,53 Eur a istina z mesačných splátok za 3/2014 až 8/2014 vo výške 72,81, sumu 173,54 Eur z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti, keby nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej je to suma 30,38 Eur ako dlžné úroky z úveru (úroky z mesačných splátok k 15.02.2014 až 15.08.2014)) a suma 30,70 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému dňa 03.03.2014 v sume 3,90 Eur, dňa 14.03.2014 v sume 8,90 Eur a dňa 01.04.2014 v sume 17,90 Eur.
5. V potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že dňa 22.11.2012 odfinancoval právny predchodca žalobcu sumu 268,80 Eur v prospech žalovaného.
6. Z potvrdenia o prijatí splátok bolo zistené, že žalovaný uhradil splátkami celkovo sumu 17,16 Eur dňa 21.01.2014.
7. Listom zo dňa 10.09.2014 oznamoval žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru ku dňu 03.09.2014, pričom žalovaný bol vyzvaný k úhrade sumy 317,96 Eur. Žalovanému bola zásielka doručená dňa 16.09.2014.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch veta prvá, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.
24. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravenej v zákone č.129/2010 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, potvrdzuje nielen samotné označenie "zmluva o spotrebiteľskom úvere" v záhlaví zmluvy, ale aj naplnenie vyššie uvedených definičných znakov spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., najmä že ide o úver poskytnutý právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, fyzickej osobe, pričom nič v zmluve ani vo vyjadreniach žalobcu nenasvedčuje tomu, že by bol tento úver poskytnutý žalovanému na účely jeho podnikania alebo povolania.
25. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.12.2013 a zistil, že táto neobsahovala všetky nevyhnutné zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
26. V oboznamovanej zmluve súd zistil, že žalobca neuviedol v súlade s § 9 ods. 2 písm. h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Podľa písmena k) zmluva neobsahuje rozpis splátky úveru, z ktorej by vyplývalo, aká suma je použitá na istinu, na úroky, prípadne iné poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v nej absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška mesačnej splátky, jej splatnosť, čo sú nedostatočné údaje, pretože nie je zrejmé, koľko sa z každej splátky započítava na istinu, koľko na úrok a koľko na poplatky. Ak táto náležitosť v zmluve chýba, spotrebiteľ nemá možnosť zhodnotiť ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdiť, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný. Účelom tejto zmluvnej náležitosti je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, na úrok a na ďalšie poplatky, teda ako bude s jeho platbou naložené, čo mu umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pri rozhodovaní sa o uzavretí zmluvy o úvere. Taktiež uplatnený úrok vo výške 23,40 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mien pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v III. Q. roku 2013 (priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách - spotrebiteľské úvery uverejnené - na stránke Národnej banky Slovenska) súd zistil úrokovú sadzbu 12,99 % pri úveroch na dobu od 1 roka do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 23,40 %, tieto sú neprimerane vysoké a prevyšujú úroky v bankách takmer dvojnásobne. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné, vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná, tak ako to je v danom prípade. Úroky sú neplatné v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve nemožno moderovať, žalobcovi súd nepriznal úrok z úveru podľa priemerných úrokov.
27. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže chýbajú alebo boli uvedené nesprávne údaje v zmluve o úvere v neprospech spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi istinu úveru vo výške 251,64 Eur bez akéhokoľvek na výšenia ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 268,80 Eur a sumou 17,16 Eur, ktorú žalovaný na úvere uhradil. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť zostatok nesplateného úveru vo výške 156,70 Eur. V prevyšujúcej časti súd potom žalobu zamietol.
28. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok (ani úrok z úveru uplatnený kontinuálne) a žiadne poplatky a náklady s uplatnením pohľadávky tak, ako sú uvedené v amortizačnej tabuľke splácania úveru, ktoré si žalobca v pohľadávke uplatnil. Preto súd žalobu žalobcu aj v časti uplatnených úrokov z úveru zamietol ako nedôvodnú.
29. Súd žalobcovi z priznanej úverovej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,15 % ročne z priznanej sumy od 04.09.2014 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 317,96 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 251,64 Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 79,14 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 66,32 Eur, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 20,86 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). V prejednávanej veci bol úspešnejší žalobca a to vo výške 58,28 % (79,14 % - 20,86 %), v ktorej výške súd priznal nárok žalobcu na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).