Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/216/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom v Českej republike, Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO 247 85 199, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO 36 715 352, za ktorú koná JUDr. Michal Gallo, proti žalovanej S. T., narodenej X.X.XXXX, bytom v D. nad T., R. F. X/XXX, občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 325,84 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 33,44 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 325,84 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., uzatvorila so žalovanou dňa 20.9.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569000015, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 340,00 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 7,62 eur, posledná predpísaná splátka bola splatná 14.11.2014. Ďalej táto spoločnosť uzatvorila so žalovanou dňa 20.9.2013 aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 175,10 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať túto odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov po 2,92 eur. Celková výška splátky potom bola 10,54 eur. Okrem toho sa ešte žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi celkové náklady spojené s poskytnutím úveru a dohodnuté úroky z úveru. Žalovaná doposiaľ zaplatila len sumu 306,56 eur. Dodal, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 mu postúpila spoločnosť Provident Financial, s. r. o., pohľadávku voči žalovanej, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

2. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

3. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 4 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

4. V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, určil súd za rozhodné právo právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - Provident Financial, s. r. o. i žalovaná od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca a rozhodol v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

6. V zmysle § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 eur.

7. Právny predchodca žalobcu dňa 20. 9. 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 340,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola dojednaná v sume 11,21 eur a výška poslednej splátky v sume 7,62 eur. Doba trvania úveru bola stanovená na 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve si ďalej strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 22,38 % ročne zo sumy úver, t. j. vo výške 48,96 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 68,34 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 70,38 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 417,30 eur a priemerná RPMN vo výške 46,06 %. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa20. 9. 2013 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569000015. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnutú službu odmenu vo výške 175,10 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška 59 splátok predstavovala sumu 2,91 eur a 60. splátka predstavovala sumu 3,41 eur s tým, že odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky.

8. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 306,56 eur.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.9.2013 žalobcovi.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 5.10.2017 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vo výške 332,92 eur najneskôr do 16.10.2017.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité podstatné náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), keď právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol len počet týždňov s tým, že konečná splatnosť úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd má za to, že takto stanovená konečná splatnosť nie je pre spotrebiteľa jednoznačná, keď spotrebiteľ musí jednotlivé týždne odpočítavať a navyše nie je celkom zrejmé, či siedmym dňom 60. týždňa je nedeľa ako siedmy deň v týždni vo všeobecnosti, alebo je týmto dňom iný deň v závislosti odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá je splatná siedmy deň po uzavretí zmluvy, v dôsledku čoho týmto dňom môže byť hociktorý iný deň týždňa. V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tento presný údaj neobsahuje, nemožno mať za to, že takýto nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. Súd tiež zastáva názor, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, keď táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN je nutné použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V súdenej veci možno za takéto náklady považovať aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 257,50 eur, nakoľko sa jedná o závislú zmluvu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže táto odmena nebola zohľadnená pri výpočte RPMN, možno konštatovať, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 70,38 % je nesprávna, vypočítaná v neprospech spotrebiteľa.

16. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že úver poskytnutý žalovanej je pre absenciu zákonom stanovených náležitosti ako aj pre nesprávne uvedenie RPMN v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) bezúročný a bez poplatkov, t. z. žalobca nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej výške 340,00 eur, pričom žalovaná uhradila celkovo sumu

306,56 eur, čo mal súd preukázané najmä z výpisu splátok a úhrad predloženého žalobcom. Keďže žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi celú sumu poskytnutého úveru, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,44 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 340,00 eur a uhradenými splátkami vo výške 306,56 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. V súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru súd ešte dodáva, že táto zmluva, ako už bolo aj vyššie uvedené, je závislá na zmluve o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ touto zmluvou vyčlenil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere do osobitnej zmluvy spôsob plnenia týkajúceho sa splácania úveru. Takýto postup veriteľa možno vyhodnotiť ako snahu o to, aby v spotrebiteľovi vyvolal mylný dojem poskytnutia samostatnej služby, ktorej poskytnutie je nevyhnutné k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, ako aj vyvolanie dojmu, že odmena spojená s poskytnutím služby je samostatným poplatkom a nesúvisí s nákladmi úveru. Uzatváranie takýchto zmlúv možno považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 4 v spojení s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalá obchodná praktika je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázaná, a preto zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nemá žalobca nárok na žiadne plnenie.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

20. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy 33,44 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, dokedy mala žalovaná zaplatiť dlžnú sumu podľa predžalobnej výzvy.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

22. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 9,8 %, žalovaná vo výške 90,2 %, rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 80,4 %). Úspešnejšou stranou bola v danom prípade žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

23. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.