Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/13/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného : Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti povinnému : J. M., G..: XX.XX.XXXX, K. K. XXXXX/XX, K., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,89 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. XXEr/XXX/XXXXXX- zo dňa 01.12.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Vracia vec súdu prvej inštancie ako nedôvodne predloženú.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,53 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený doručil dňa 02.02.2014 súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.000,89 Eur s prísl., priznanej výkazom nedoplatkov vydaným oprávneným dňa 12.09.2013, č.k. XXXXXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2013 a vykonateľnosť dňa 25.11.2013. Dňa 10.03.2014 vydal súd prvej inštancie vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22.10.2014 doručil poverený exekútor tamojšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie a uviedol, že oprávnený mu dňa 15.10.2014 doručil oznámenie o zrušení exekučného titulu , čím došlo k splneniu podmienok na zastavenie exekučného konania a to z dôvodu v § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Poverený exekútor súdu zároveň uviedol, že u povinného bol zistený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko menovaný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by podliehal tejto exekúcii. Súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c), h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a uvádzané skutočnosti súd prvej inštancie v I. výroku uznesenia exekúciu zastavil z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko rovnako ako súdny exekútor oznámenie oprávneného posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 51,53 Eur, pričom priznanú výšku náhrady trov exekúcie a výšku hotových výdavkov súdneho exekútora považoval súd prvej inštancie za primerané a v priznanom rozsahu preukázané obsahom exekútorského spisu,

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nezaoberal skutočnosťami uvedenými v podaní oprávneného zo dňa 11.10.2014, podanie oprávneného považoval za návrh na zastavenie exekúcie ako a konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že jeho podanie zo dňa 11.10.2014 nie je možné považovať za návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený v predmetnom podaní na žiadnom mieste neuvádza, že navrhuje exekúciu zastaviť. Predmetným podaním len oprávnený upovedomil súdneho exekútora o tom, že sú splnené predpoklady na postup podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V tomto prípade bol daný dôvod na zastavenie exekúcie len podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené. Zrušenie exekučného titulu oprávnený aj riadne preukázal predložením Upovedomenia o zrušení výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. Súdny exekútor zároveň zaslal dňa 13.01.2016 oprávnenému vyjadrenie, že žiadne podanie, z ktorého by vyplývala nemajetnosť povinného súdu nepredkladal. Nesprávna identifikácia dôvodu na zastavenie exekúcie viedla súd k nesprávnemu rozhodnutiu o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nezaoberal sa ďalej skutočnosťami preukazujúcimi zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie a neúplne zistil skutkový stav. Je zrejmé, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a nie sú tak dané dôvody nato, aby súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Povinný až dňa 23.09.2014 doručil oprávnenému doklady preukazujúce zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky z dôvodu podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). K zániku verejného zdravotného poistenia povinného podľa skutočností uvedených v ním doručených dokladoch došlo dňa 31.03.2012 a k opätovnému vzniku dňa 10.09.2012. Oprávnený súčasne poukázal na oznamovacie povinnosti poistencov podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení. Keďže povinný preukázal zdravotné poistenie a zamestnanie v cudzine, preukázal zároveň zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky a preukázal, že sa na neho od 31.03.2012 do 09.09.2012 nevzťahovali slovenské právne predpisy, ale právne predpisy Rakúska. Keďže povinnému bola výkazom nedoplatkov uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie po zániku verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, oprávnený výkaz nedoplatkov zrušiť musel. Oprávnený zánik verejného zdravotného poistenia ani pri odbornej starostlivosti a náležitej opatrnosti nemohol predpokladať. Na druhej strane oprávnený mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov, t. j. rozhodnutie, proti ktorému povinný nepodal opravný prostriedok - námietky podľa § 19 ods. 12 v spojení s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Oprávnený však zrušil výkaz nedoplatkov - exekučný titul v zmysle § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Keďže oprávnený musel výkaz nedoplatkov zrušiť (dôvody uvedené vyššie), postupoval podľa jediného ustanovenia, ktoré mu tento postup umožňovalo. Okrem toho k zrušeniu výkazu nedoplatkov de facto došlo na podnet povinného - doručenie dokladov preukazujúcich zánik verejného zdravotného poistenia povinného na území Slovenskej republiky dňa 23.09.2014, hoci k tomuto úkonu povinného malo dôjsť podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení do ôsmich dní od vzniku daných skutočností. Po zrušení výkazu nedoplatkov mal oprávnený za preukázané, že došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie a o tejto skutočnosti oprávnený upovedomil súdneho exekútora podaním označeným ako Oznámenie zo dňa 11.10.2014. V predmetnom podaní zároveň oprávnený uviedol skutočnosti, pre ktoré by súd pri prípadnom zastavení exekúcie mal zaviazať k náhrade nevyhnutných trov exekúcie povinného. Na základe uvedeného oprávnený navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

5. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel a rozhodol o predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia a pred rozhodovaním vo veci samej, preskúmal obsah spisu a zisťoval, či je daná právomoc odvolacieho súdu vo veci konať, či bolo odvolanie podané včas, oprávnenou osobou a či je odvolanie v tomto prípade prípustné. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že

odvolací súd nie je oprávnený v tejto veci rozhodovať o podanom odvolaní a vec je potrebné vrátiť súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), rovnako tak bolo podané odvolanie oprávneného. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 01.07.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, právneho predpisu upravujúceho postup súdov v civilných veciach po 01.07.2016, v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. je zrejmé, že právne účinky rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred 01.07.2016 ostávajú zachované. Následky podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania.

10. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., účinného v čase podania odvolania, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

12. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je prípustný. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu takýchto rozhodnutí, kde bola možnosť podania odvolania bola upravená osobitne, a sú to uznesenia vydávané v exekučnom konaní. Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní v zmysle Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.

13. Ustanovenie § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého uznesenia, pripúšťalo možnosť podania odvolania len proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) Exekučného poriadku.

14. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie.

15. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom ak v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku nie je výslovne uvedené, že proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie odvolanie prípustné je, znamená to, že proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti napadnutému uzneseniu súdu v exekučnom konaní odvolanie prípustné nebolo, nastali podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote proti takémuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom účinky vyplývajúce z § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., t.j. podaním odvolania došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia a vo

veci mal opätovne rozhodnúť príslušný sudca súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie). Keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku (t.j. pred 01.07.2016) zostali zachované, neostávalo odvolaciemu súdu iné ako vrátiť vec súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia.

17. Podľa čl. 142 ods. 2 tretia veta Ústavy SR, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie bolo vydané zamestnancom súdu, a zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa, v súlade s čl. 142 ods. 2 tretia veta Ústavy SR rozhodne o opravnom prostriedku sudca súdu prvej inštancie. 18. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia ako nedôvodne predloženú.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).