Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-506-2011.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Subarea
4Er/506/2011
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom v Bratislave-Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti povinnej A. Y., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. K. XX, zast. BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o. so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka 13, IČO: 36 859 842, pre vymoženie pohľadávky vo výške 924,30 Eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, pod sp. zn. EX 2281/11, takto
rozhodol:
exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.: 4Er/506/2011 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
odôvodnenie:
1. Oprávnený návrhom zo dňa 20. 06. 2011 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcami: JUDr. Marekom Baňasom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Branislavom Legátom, sp. zn.: IDC0410146 zo dňa 08. 04. 2011 (“), (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý zaväzoval povinnú k zaplateniu sumy 924,30 Eur spolu s príslušenstvom.
2. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, povinná ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nevykonal ani čiastkové úhrady.
3. Dňa 29. 06. 2011 doručil súdny exekútor na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť ktorú odôvodnil návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeným exekučným titulom a na ich základe požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia istiny vo výške 924,30 Eur s príslušenstvom.
4. Súd dňa 06. 07. 2011 Poverením č. 5808 033510 * v zmysle ust. 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov poveril vykonaním exekúcie v rozsahu navrhovanom oprávneným súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu.
5. Povinná dňa 27. 06. 2016 navrhla tunajšiemu súdu zastaviť predmetnú exekúciu, dôvodiac návrh tým, že pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) uzatvorila dňa 03. 04. 2008 s dlžníkom (povinnou) Zmluvu o úvere č. 8528979308 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, a to v zmysle ust. § 2 písm. b) zákona č, 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) v zmysle zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi (povinnej) úver vo výške 995,82 Eur. Dlžník (povinná) sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou uvedenou v zmluve o úvere. Dlžník (povinná) sa zaviazal platiť za poskytnutý úver úroky, ktoré boli dojednané v zmysle zmluvy o úvere vo výške 16,00 % ročne,
ako aj ostatné príslušenstvo pohľadávky, a to poplatky spojené s upomínaním dlžníka (povinnej) v zmysle sadzobníka a náklady vynaložené na úhradu poistného podľa čl. 10 OP. Dlžník (povinná) sa zároveň zaviazal, v zmysle bodu 5.3 OP, ktorí tvoria prílohu zmluvy o úvere, v prípade omeškania so splácaním splátok úveru platiť z dlžnej čiastky úroky z omeškania. Podľa čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad sa budú riešiť v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných podmienkach. Podľa bodu 10.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu. V zmysle vyššie citovanej rozhodcovskej doložky, obsiahnutej vo VOP, ktorí tvoria prílohu k zmluve o úvere a na základe žaloby pôvodného veriteľa (Poštovej banky, a.s.) doručenej na rozhodcovský súd dňa 26. 02. 2010, bol STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM, zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., vydaný Rozhodcovský rozsudok zo dňa 08. 04. 2011, Sp. Zn. IDC0410146, ktorý predstavoval vykonateľný exekučný titul pre výkon exekúcie vedenej pod č. EX 2281/11. V danom prípade nesporne zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt - dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Povinná považuje dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu v prípade, ak bude v príslušnom spore žalobcom veriteľ a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym (všeobecným) súdom. Rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá (dojednaná) v zmysle čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere, a to s odkazom na VOP veriteľa, ktoré tvoria prílohu k zmluve o úvere. Pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) túto rozhodcovskú doložku, v čase uzatvárania úverovej zmluvy, v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru povinnej je dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy, a teda aj rozhodcovskej doložky, ovplyvniť. Úverová zmluva, obsahujúca dojednanie rozhodcovskej doložky a to s odkazom na VOP veriteľa, totiž bola predložená pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s., na vopred pripravenom formulári, nebola individuálne dojednaná, keď povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) teda rozhodcovskú doložku s dlžníkom ako spotrebiteľom individuálne nedohodol, pretože bola zaradená vo VOP vopred už pri príprave úverovej zmluvy, preto dlžník nemal reálnu možnosť obsah predložených formulárových zmlúv, vrátane dojednania rozhodcovskej doložky, ovplyvniť a niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) mohol teda na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie výlučne len rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak možnosť rozhodovania sporu všeobecným súdom. Formálna možnosť dlžníka (spotrebiteľa) predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu v prípade, ak v príslušnom spore bude dlžník (spotrebiteľ) žalobcom, nič nemení na skutočnosti, že dlžník (spotrebiteľ) je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu v prípade, ak v príslušnom spore bude veriteľ (dodávateľ) žalobcom, čím je vylúčená možnosť dlžníka (spotrebiteľa) domáhať sa prejednania a rozhodnutia sporu všeobecným súdom. Povinná poznamenáva, že možnosť iniciovania sporu zo strany spotrebiteľa je skôr otázkou teoretickou a v súdnej praxi sa nestretávame s prípadmi, že by spotrebiteľ postupoval podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, Povinná zastáva názor, že o nekalú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa (dodávateľa), spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná zároveň zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený (veriteľ) nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, úverová zmluva obsahujúca dojednanie o rozhodcovskej doložke, je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť, alebo podpísať. Z týchto dôvodov povinná nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale považuje ju za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Vychádzajúc z komplexnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovské konanie sa totiž uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je už samo o sebe dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská doložka. Nakoľko rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na základe ktorej nemohol vzniknúť vykonateľný exekučný titul, navrhuje povinná predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť.
6. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dňa 05. 05. 2017 (v jeho rozsiahlom vyjadrení) uviedol, že ak súd mieni skúmať zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, potom je tento postup exekučného súdu v rozpore s výslovným znením § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku. Postupom súdu, a to skúmaním a hodnotením listín (posudzovaním obsahu zmluvy o úvere a lebo rozhodcovskej doložky) dochádza zo strany súdu k prekročeniu zákonných limitov. Základným interpretačným východiskom pre posúdenie rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu, príslušného konať vo veci exekúcie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, je fakt, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov, zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd, konajúci o zrušení rozhodcovského rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Je v rozpore s elementárnou logikou zákonnej úpravy, aby súd konajúci o zrušení rozhodcovského rozsudku smel tento preskúmať z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, ale exekučný súd smel preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Postup exekučného súdu, ktorý skúma rozhodcovskú doložku, je ďalej v rozpore s ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK, ktorý zakotvuje zákonné limity pre skúmanie exekučného súdu a taktiež v rozpore s prekážkou rozsúdenej veci. Skúmanie listinných dôkazov konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ust. § 45 ods. 1,2 ZoRK a tiež v rozpore s čl. 2 ods. Ústavy SR. Oprávnený má za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola rozhodcovská doložka opätovne posúdená. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa súčasného vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania. V prvej fáze konania sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie, realizuje sa ústavné právo na súdnu ochranu a je v čo najširšej miere dodržiavaný príkaz dodržiavať všetky procesné zásady umožňujúce spravodlivé vypočutie strán a rozhodnutie vo veci, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov nadobúda právoplatnosť. V druhej fáze dochádza k nútenému výkonu rozhodnutia., ktorého účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie nenahrádza opravné konanie. Exekučný súd preto nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. (Na tomto mieste poukázal oprávnený na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č. k. II ÚS 499/2012-47) V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, povinný sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si „slabšia strana“ svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv povinného. Navyše Rozhodcovský súd vyzval listom povinného dňa 22. 06. 2010 na podanie žalobnej odpovede. Povinný výzvu súdu na podanie žalobnej odpovede neprevzal, nebol zastihnutý ani pri pokuse o opakované doručenie a neprevzal zásielku v odbernej lehote. Zásileka sa vrátila súdu dňa 04. 08. 2010 ako nedoručená, s poznámkou pošty: „zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť iných exekučných súdov v troch skutkovo a právne obdobných vecia: (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 18CoE 633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 2CoE/112/2012-59) Ako ďalej oprávnený dodal, ak by exekučný súd vyhovel návrhom povinného, neprimerane by zvýhodňoval povinného v konaní pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Oprávnený je toho názoru, že postupom exekučného súdu môže byť porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, je tento nezákonne zvýhodňovaný len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojim konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Zároveň uviedol, že podľa § 93 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom ,že ich prípadné spory z obchodov /§ 5 písm. i)/ budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (zmeneného novelou - zákonom č. 492/2009, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 12. 2009) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov /§ 5 písm. i)/ budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Oprávnený ďalej odcitoval ust. § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení požiadal súd, aby návrhy povinnej v celom rozsahu zamietol ako neodôvodnené a neopodstatnené.
7. V zmysle ust. § 243m zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2018.
8. V zmysle ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (ust. § 243b ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení)
10. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do účinnosti zákona č. 299/2013 Z. z. (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. V zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
12. Súd, z pripojených (listinných) dôkazov, najmä z rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a. s. (účinné od 01/2008), zistil nasledovné:
Podľa bodu 2. Definícia pojmov I. Časti - Všeobecné ustanovenia Rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.
Predchodca oprávneného (pozn. Poštová banka, a.s.) a povinný uzavreli dňa 03. 04. 2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej predchodca oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky (úver) vo výške 30 000,00 Sk s úrokovou sadzbou 16,00 % pri RPMN 17,22 %. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka - je upravené jednak v samotnej zmluve o úvere (bod 7. zmluvy o úvere) a taktiež (podrobnejšie) v bode 10.2.2 - v rámci článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. v tomto znení: „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“
13. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 01. 2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. V zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
16. V zmysle ust. § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
17. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
18. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
19. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú na jednej strane spoločnosť Poštová banka, a.s. (dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je (o. i.) aj poskytovanie úverov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak mal, vzhľadom na vyššie uvedené, za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa.
21. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu „slabšej“ zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
22. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom (napr. negociačným vyjednávaním) zmeniť obsah Obchodných podmienok (predchodcu oprávneného), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc).
23. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
24. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
25. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (predchodcu oprávneného) je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
26. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2.2 uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
27. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. V zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
29. Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
30. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola/je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú.
31. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyčíslenie k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).