Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: Mgr. Ivan Magdič, s miestom podnikania: Ludvíka Svobodu 20/62, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 34 545 301, zastúpeného: Mgr. Erich Štepánek, advokát, so sídlom L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanej: Ing. Slavka Karásková, s miestom podnikania: Štefánikovo nám. 34/42, 967 01 Kremnica, IČO: 50 029 002, o zaplatenie 558,23 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 558,23 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 23.02.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 558,23 € titulom zaplatenia ceny za vykonané dielo. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že si žalovaná ústnou objednávkou objednala u žalovaného položenie podlahy v meste Kremnica s tým, že podložku pod plávajúcu podlahu i podlahu samotnú zabezpečovala zo svojho. Nakoľko sa nejednalo o prvú takúto prácu pre žalovanú, nebola medzi účastníkmi uzavretá písomná zmluva. Zmluvná cena za položenie podlahy bez dodávky materiálu bola dohodnutá na 3,50 € za 1 m2. Pri obhliadke miesta výkonu práce žalobca zistil, že podlahu nie je možné položiť na existujúci podklad a je nutné pre kvalitné dodanie diela vykonať ďalšie práce spočívajúce v úprave podkladu. Zároveň bola priamo na mieste na žalobcu vznesená požiadavka na dodanie a montáž ukončovacích líšt, montáž prechodových líšt, montáž schodových profilov, demontáž existujúcich obvodových líšt a prahov, úpravu dverí. Cena za práce a dodávky nad rámec pôvodnej dohody nebola dojednaná, pričom žalobca mal dielo vykonať v rozsahu požadovanom žalovanou. Žalovaná poskytla žalovanému preddavok v čiastke 400,00 €. Žalobca ako podnikateľský subjekt vykonal pre žalovanú požadované práce spolu s dodávkou materiálu na práce nad rámec pôvodného dojednania v celom rozsahu. Cenu prác vyúčtoval faktúrou č. 15/2016 v čiastke 958,23 € so splatnosťou 23.12.2016. Rozsah prác upresnil čo do množstva merných jednotiek v montážnom liste, tvoriacom prílohu k faktúre. Faktúru zaslal doporučeným listom, pričom však žalovaná zásielku neprevzala. Následne zaslal žalovaný faktúru spolu s pokusom o pokonávku na e-mailovú adresu žalovanej. Na uvedené písomnosti reagovala žalovaná s tým, že faktúru vrátila, pričom tvrdila že je nedôvodná a že nezodpovedá dojednaniu o cene a reálnemu plneniu. Faktúra teda zostala neuhradená

3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 24Cb/5/2017-20 zo dňa 24.03.2017 súd žalovanej uložil povinnosť, aby zaplatila žalobcovi sumu 558,23 € a nahradila vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor.

4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 18.04.2017 uviedla, že faktúru žalobcu č. 15/2016 splatnú dňa 21.11.2016 a jej opodstatnenosť v celom rozsahu popiera a preto faktúru žalobcovi vrátila. Poukázala na to, že v žiadnom prípade so žalobcom nejednala z titulu jej podnikateľskej činnosti ale ako fyzická osoba. Preto mám za to, že je potrebné ich vzťah posudzovať nie podľa Obchodného zákonníka ale Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka priloženej objednávky, poukázala na to, že túto som nikdy nepodpísala a ani nevyhotovila. Žalobcu kontaktovala na základe inzerátu uvedeného v regionpresse, kde ponúkal služby za 1,66 za m2 položenej podlahy. Po tom ako si žalobca pozrel miesto, kde malo k položeniu podlahy dôjsť, dohodli sa na konečnej cene vo výške 3,50 € za m2, t.j. na cene o l,90 € vyššej ako bolo uvedené v inzeráte s tým, že táto cena je konečná a zahŕňa všetky potrebné práce spojené s položením podlahy vrátane prípadného materiálu. Následne som mu vyplatila sumu 400,00 €, čo bolo dokonca viac, ako je celková výmera položenej podlahy. Sumu som mu vyplatila dokonca ešte pred tým, ako jej zaslal faktúru, t.j. plnila na základe dohody a nie ako čiastočnú úhradu faktúry. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dohodnutá cena 3,5 € bola len za položenie podlahy bez dodávky materiálu. Bolo by nelogické, aby táto cena bola len za položenie podlahy, keď samotný žalobca inzeroval položenie podlahy za cenu 1,66 € za m2. Žalobca jej nikdy neoznámil, že dôjde k navýšeniu dohodnutej ceny a preto uplatnený nárok odmieta. Z uvedeného dôvodu popierala žalobcove tvrdenia, ktoré ničím nepreukázal a navrhla, aby súd po prevedení potrebného dokazovania žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

5. Uznesením č.k. 24Cb/5/2017-27 zo dňa 19.04.2017 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č.k. 24Cb/5/2017-20 zo dňa 24.03.2017, pretože žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2017 uviedol, že žalovaná sa snaží v odpore proti platobnému rozkazu podriadiť zmluvný režim ustanoveniam Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jej to javí výhodnejšie. Jedná sa výlučne o účelovú interpretáciu. Žalovaná vedome pritom ignoruje ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za základné kritérium uplatnenia režimu Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov bolo zákonodarcom v roku 1991 zvolené kritérium subjektu. Splnenie podmienky zákonom ustanoveného statusu subjektu je vyžadované na obidvoch stranách právneho vzťahu. Žalobca pri kontaktovaní zo strany žalovanej preveroval, či žalovaná je alebo nie je podnikateľom. Jednoznačne zistil, že žalovaná je zapísaná v živnostenskom registri. Nijakým spôsobom ani neprezentovala skutočnosť, že by sa malo jednať o zmluvu o dielo, kde vystupuje nie ako objednávateľ, ale ako príkazník, ako sa snaží v odpore uviesť. Toto tvrdenie by mala nad všetku pochybnosť dokázať, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené jej status bol a je statusom podnikateľa. Pokiaľ teda došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, riadi sa takýto záväzkový vzťah ustanoveniami Obchodného zákonníka a podľa názoru žalobcu je treba celý zmluvný režim týmto ustanoveniam podriadiť. Žalobca preto výslovne popieral tvrdenia žalovanej. Zároveň žalobca poprel aj skutkové tvrdenia žalovanej. Je nesporným faktom, že žalobca inzeroval položenie laminátových podláh v cene 1,66 € za 1 m2. Rovnako je faktom, že došlo k dohode o cene za montáž parkiet v cene 3,50 € za 1 m2, no v tejto cene sú zahrnuté aj obvodové lišty, ktoré neboli súčasťou ponuky. Nad rámec ponuky žalobcu priamo v mieste montáže žalovaná za prítomnosti majiteľa bytu, v ktorom sa práce vykonávali (a zrejme na jeho popud), objednala u žalobcu aj ďalšie práce, a to dodávka a montáž prechodových líšt, montáž schodových profilov, demontáž pôvodných líšt, úprava prahov a dverí, bez ktorých nebolo možné dielo ako celok vyhotoviť a odovzdať. Jedná sa teda o práce a dodávky nad rámec ponuky a dojednanej ceny. Žalobca upozornil žalovanú, že cena bude z tohto dôvodu vyššia, s čím žalovaná súhlasila. Žalobca teda objednané práce a dodávky realizoval. Nakoľko nebol dohodnutá konečná cena, účtoval za vykonané práce a dodávky cenu obvyklú, čo preukázal aj orientačným cenníkom CPS. Žalobcovi nie je známe, ktorú ním predloženú písomnosť označuje žalovaná ako objednávku. Môže sa len domnievať, že sa jedná o pracovný list, ktorý žalobca predložil ako prílohu k faktúre. Tento pracovný list obsahuje vykonané práce a dodávky, žalobca netvrdí, že bol písomne verifikovaný žalovanou.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.08.2018 uviedla, že trvá na tom, že celý právny vzťah je potrebné podriadiť Občianskemu zákonníku. O všetky záležitosti týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej

sa nachádza byt, v ktorom boli práce vykonané sa starala na základe splnomocnenia, ktorým ju majiteľ splnomocnil na všetky úkony. Preto aj v tejto veci konala v jeho mene a je pravda, že bol prítomný pri dohadovaní prác 400,00 €, ktoré jej majiteľ nehnuteľnosti dal na zaplatenie, žalobcovi aj uhradila. Požiadala súd, aby preskúmal, či je pasívne legitimovaná v konaní. Poprela tvrdenia, že by žalobca preveroval či je podnikateľom. Na toto sa jej vôbec nepýtal, navyše faktúra, ktorú jej zaslal neobsahuje jej IČO.

8. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 30.08.2018 sa právny zástupca žalobcu v celom rozsahu sa pridržiaval písomne podaného návrhu a jeho doplnenia a vyjadrenia k odporu. V reakcii na procesnú obranu zo strany p. žalovanej, ktorá tvrdí, že v danom prípade sa jedná o občiansko-právny vzťah na základe príkaznej zmluvy, uviedol, že sa o takýto vzťah nejedná. Nemôže sa ani jednať, pretože zo žiadneho úkonu, ktorý žalovaná urobila nevyplývalo, že by nejakým spôsobom niekoho zastupovala. Poukázal na ustanovenia § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná vo vlastnom mene.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predtým ako začali práce na diele bol v predmetnom byte vykonať zameranie s tým, že v predmetnom byte sa nachádzala pôvodná podlaha z parkiet, ktoré boli pouvoľňované a preto bolo potrebné tieto parkety zaliať lepidlom, ukotviť, nakoľko uvoľnené parkety by mohli spôsobiť narušenie spojov plávajúcej laminátovej podlahy. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o starú parketovú podlahu bolo ju potrebné aj celú povysávať od nečistôt, nakoľko bola značne znečistená a bolo potrebné dať dole aj pôvodné obvodové lišty, ktoré sú na parketách zhruba 3 cm a nemôžu na ne klásť plávajúcu podlahu, nakoľko by nebolo možné uložiť túto plávajúcu podlahu, ktorá potrebuje na konci min. k stene voľnú plochu 1 cm. Predmetom diela mal byť celý byt, avšak nezahŕňal kumbál ani schody, čo bolo dohodnuté až dodatočne, nakoľko sa so žalovanou dohodli, že v prípade, ak ostane materiál, čiže plávajúca podlaha, tak sa obloží aj tento kumbál a schody. To vychádza z toho, že pri kladení podlahy v každom byte sa necháva rezerva 5 až 8 % na odpad a opilovanie a z uvedených zostatkov potom bola vykonaná práca aj v kumbále a toto spôsobilo aj navýšenie výmery na 107 m2. Ešte pred realizáciou diela sa stretli so žalovanou, kde jej odovzdal rozpis, kde mala uvedené koľko je potrebné zakúpiť plávajúcej podlahy aj obvodových líšt, spojov a pod. Uvedený rozpis sa nezachoval, nakoľko ho odovzdal žalovanej, on kópiu nemá. Pokiaľ ide o práce týkajúce sa úpravy dverí, jedná sa o práce na vchodových dverách, kde bolo potrebné z nich spíliť, nakoľko keďže sa na pôvodnú podlahu kládla laminátová podlaha, tieto dvere by sa nedali zatvárať. Pokiaľ ide o uloženie ukončovacích líšt, tieto sa používajú pri ukončení podlahy, ako aj pri schodoch. Fakturované ukončovacie lišty sú lišty, ktoré sa kládli na schody a ešte aj okolo dvoch pecí. Tieto lišty aj montáž nie je súčasťou bežnej pokládky plávajúcej podlahy, preto boli fakturované ako práce naviac. Žalobca sa nezúčastnil rokovaní s majiteľom bytu, okrem žalovanej nerokoval s nikým.

10. Žalovaná na pojednávaní k veci uviedla, že v r. 2015 vystupovala ako splnomocnená zástupkyňa majiteľa bytu, takto vystupovala už aj predtým vo vzťahu ku žalobcovi pri prácach, ktoré boli vykonané v inom byte s tým, že v tomto prípade neprebehla fakturácia a vzťah sa riadil, ako vzťah medzi dvomi fyzickými osobami. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v tom čase v predmetnej nehnuteľnosti mala prenajaté len nebytové priestory. Na otázku súdu, aby žalovaná vysvetlila v akom právnom vzťahu je s p. E. J. táto uviedla, že v r. 2015 uvedený p. kúpil budovu na námestí v P., kde s ním mala uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Následne uzavreli dohodu o plnomocenstve, ktorú predložila do súdneho spisu s tým, že na základe tejto dohody o plnomocenstve robila úkony spojené so správou predmetnej nehnuteľnosti, ako nahlasovanie elektriky, veci týkajúce sa Pamiatkového úradu a pod. Od r. 2017 neskôr uzavrela aj zmluvu o nájme bytových priestorov. Činnosti pre p. E. J. zabezpečuje len na základe dohody o plnomocenstve bez osobitnej zmluvy s tým, že tieto činnosti vykonáva bezodplatne. Na otázku súdu na žalovanú, či majiteľ nehnuteľnosti bol prítomný v rokovaní prvotných o predmete diela táto uviedla, že nie. Bol až pri dokončovacích prácach, kde sa ešte dohodovalo uloženie líšt ku dvom peciam, plus dva schody, pričom sa jedná o uloženie líšt, ktoré neboli uchytené. Na otázku súdu na žalovanú, čo bolo predmetom objednávky táto uviedla, že bolo položenie podláh v byte, ktorý mal 90 m2. Malo sa jednať o uloženie podláh v celom byte, ktorého súčasťou bol aj kumbál, ktorý je v rámci uvedenej výmery. Na otázku súdu, akým spôsobom bola stanovená cena 3,50 €, keď v inzercii žalobcu sa uvádza cena 1,66 € žalovaná uviedla, že tým chcela poukázať na to, že žalobca uvádza zavádzajúce ceny vo svojej inzercii. Pokiaľ ide o cenu 3,50 € tak táto cena je zhodná s cenou, ktorá sa platila pri uložení podláh v prvom byte s tým, že si už nepamätá, ako bola určená táto cena. Na otázku súdu, prečo zaplatila žalobcovi sumu 400,00 €, čo je suma vyššia ako cena, ktorá sa vypočíta súčinom plochy

bytu a ceny 3,50 € táto uviedla, že zaplatila vyššiu cenu, nakoľko ešte sa počítalo s uložením líšt, avšak nerátala s navýšením o 570,00 €. Podľa jej názoru uvedené navýšenie nezodpovedá cene prác a ani materiálu s tým, že poukázala na to, že lišty neboli ani upevnené okolo pecí a musel ich upevňovať sused s tým, že uvedené skutočnosti nereklamovala. Na otázku súdu na žalovanú, či sa upravovali aj dvere uviedla, že uvedenú skutočnosť si nepamätá. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že dodatočne sa dojednávalo len obloženie schodov a to na základe požiadavky majiteľa bytu. Uvedenú skutočnosť nenavrhuje nijakým spôsobom dokazovať a nepožaduje, aby bol majiteľ bytu predvolávaný, ako svedok v tomto konaní.

11. Svedok T. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom T. Š.Q., A.. J. XXXX/XX, syna žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastňoval sa prác pre žalovanú, ktoré prebiehali v byte na námestí. V tomto byte sa kládli podlahy a tiež sa dávali lišty. Ešte sa potom dorábal kumbál a obloženie schodov. Na otázku súdu, či bol svedkom nejakých rokovaní medzi žalobcom a žalovanou uviedol, že na nič konkrétne si nepamätá. Prebehla medzi nimi nejaká debata, avšak jej obsah mu nie je známy. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu, čo malo byť predmetom činností pre žalovanú svedok uvádza, že vedel o tom, že sa má robiť podlaha v kuchyni a v zadnej izbe. Že sa budú robiť ďalšie veci dopredu nevedel.

12. Svedok I. P., bytom J. I. Č.. XX, vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade robil parkety, pomocné práce. Nakoľko nebol ani zamestnanec žalobcu, bol len ako výpomoc pre žalobcu, kde robil nejaké pomocné práce v súvislosti s kladením podlahy. Nebol svedkom rokovaní sporových strán, avšak vie, že sa robili nejaké práce naviac a to sa robili nejaké schody a ešte nejaká miestnosť asi kumbál. Nevie kto práce objednával, videl sporové strany v byte rokovať.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba na č.l. 1, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu č.l. 5, výpis zo živnostenského registra žalobcu č.l. 7, výpis zo živnostenského registra žalovanej č.l. 9, faktúra 15/2016 č.l. 10, rozpis prác č.l. 11, vrátenie faktúry zo dňa 13.12.2016 č.l. 12, orientačné ceny č.l. 13, odpor proti platobnému rozkazu č.l. 23, inzerát Žiarsko č.l. 25, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 16.05.2017 č.l. 31, e-mail žalovanej zo dňa 10.08.2018 č.l. 45, e-mail žalovanej zo dňa 10.08.2018 č.l. 48, dohoda o plnomocenstve zo dňa 01.11.2015 č.l. 50., výpoveďami svedkov a strán sporu, zistil nasledovný skutkový stav:

14. V č. 21 regionálnych novinách Žiarsko zo dňa 27.05.2016 mal žalobca zverejnenú reklamu, v ktorej reklamoval predaj laminátových podláh a ich montáž za 1,66 €/m2.

15. Na základe ústnej objednávky žalovanej a jej požiadavky o vykonanie prác navyše žalobca v byte nachádzajúcom nehnuteľnosti s adresou Š. F.. XX/XX, XXX XX P. uskutočnil montáž plávajúcej podlahy, úpravu podkladu, dodanie a montáž ukončovacích líšt, montáž prechodových líšt, montáž schodových profilov, demontáž existujúcich obvodových líšt a prahov, úpravu dverí.

16. Žalovaná ešte pred vykonaním diela zaplatila žalobcovi sumu vo výške 400,00 €.

17. Cenu za vykonanie diela vo výške 958,23 € žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 15/2016 splatnou dňa 23.11.2016. Žalovaná poprela opodstatnenosť uvedenej faktúry a vrátila ju žalobcovi. Zostatok fakturovanej ceny za vykonanie diela vo výške 558,23 € (958,23 € - 400,00 €) žalobcovi neuhradila.

18. V zmysle Dohody o plnomocenstve uzatvorenej dňa 03.11.2015 medzi E. J., F.. XX.XX.XXXX, bytom W. K. XXX/XX, XXX XX P., ako splnomocniteľom a žalovanou, ako fyzickou osobou označenou dátumom narodenia 20.12.1977 a adresou bydliska T. XXX/XX, XXX XX P., ako splnomocnencom sa zmluvné strany dohodli, že splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca, aby ho v plnom rozsahu zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa: E. C. súpisné číslo XX, postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 1350 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území P., obec P., okres Ž. F. U., zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor; a taktiež vo všetkých veciach týkajúcich sa pozemku s parc. číslom XXXX, o výmere 1350 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v katastrálnom území P., obec P., okres Žiar nad Hronom, zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu žiar nad Hronom, katastrálny odbor; ktorých je splnomocniteľ výlučným vlastníkom, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2015 a dodatku č.l zo dňa 20.10.2015- V 2004/15-pol.699/15. Splnomocnenec je týmto oprávnený v mene splnomocniteľa vybavovať bežné aj

podstatné právne úkony splnomocniteľa, súvisiace so zabezpečením a organizáciou výkonov spojených so správou spomínanej nehnuteľnosti. Splnomocnenec je oprávnený vykonávať všetky právne úkony, ktoré uzná za vhodné, pričom dbá na to, aby svojim konaním neporušil záujmy splnomocniteľa. Za týmto účelom splnomocnenec písomne (aj e-mailom) informuje splnomocniteľa o všetkých úkonoch, aj právnych úkonoch, ktoré mieni vykonať. Splnomocnenec je oprávnený vykonávať všetky úkony osobne. V bežných vetách môže získal aj ústny súhlas, v podstatných veciach (uzatvárame zmlúv) je povinný získať písomný súhlas, aj v preukázateľnej písomnej podobe (email). Ak splnomocnenec zisti, že je nutné konať okamžite, z dôvodu možného ohrozenia záujmov splnomocniteľ, vykoná všetky neodkladné úkony. Okamžite o veci informuje splnomocniteľa.

19. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

20. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovanej a stanovením povahy právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 Cdo 214/2011). O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale že jeho konanie je konaním v mene inej osoby. Princíp publicity si vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z tohto konania aj zaviazaná. Žalovaná skutočnosť, že koná ako splnomocnený zástupca E. J., ktorý je majiteľom nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza byt, kde žalobca vykonával dielo, neuviedla ani pri objednávaní diela, ani pri jeho realizácii, ba ani v liste zo dňa 13.12.2016, ktorým vrátila žalobcovi faktúru č. 15/2016 a ani v podanom odpore, ale takúto procesnú obranu uplatnila až po vytýčení termínu pojednávania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že pri uskutočňovaní právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi konala ako splnomocnený zástupca v mene majiteľa nehnuteľnosti (súdu nepredložila ani len písomný súhlas majiteľa nehnuteľností, ktorý bol v zmysle Dohody o plnomocenstve uzatvorenej dňa 03.11.2015 podmienkou uzatvorenia akejkoľvek zmluvy, ako podstatnej veci, splnomocnencom v mene splnomocniteľa) súd dospel k záveru, že pri uzatvorení ako aj plnení zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom konala vo vlastnom mene a je z takéhoto právneho úkonu sama zaviazaná.

21. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 261 ods. 1 obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Obchodný charakter záväzkového vzťahu môže vyplývať jednak z povahy subjektov a jednak z povahy záväzkových vzťahov. Vzhľadom k tomu, že obidve sporové strany sú v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ako osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, podnikateľmi a záväzkový vzťah pri vykonávaní diela spočívajúceho v položení plávajúcej podlahy v byte, ktorý sa nachádza v dome s rovnakou adresou ako je adresa miesta podnikania žalovanej, sa týka jednak podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorého predmetom podnikania je kladenie podlahovín, brúsenie a oprava parkiet a jednak aj podnikateľskej činnosti žalovanej, ktorej predmetom podnikania je aj prenájom

nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti v čase vzniku záväzkového vzťahu sa tento týkal podnikateľskej činnosti obidvoch strán sporu a teda sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka.

23. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

24. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy žalobca za odplatu položil v dohnutom byte v zmysle objednávky žalovanej plávajúcu podlahu ani to, že boli žalobcom uskutočnené práce zahŕňajúce úpravu podkladu, dodanie a montáž ukončovacích líšt, montáž prechodových líšt, dodanie a montáž schodových profilov, demontáž existujúcich obvodových líšt a prahov a úpravu dverí. Vzhľadom na obsah záväzkov sporových strán súd uvedený obchodno- záväzkový právny vzťah sporových strán posúdil ako zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela žalobcom spočívajúceho v montáži žalovanou zabezpečenej plávajúcej podlahy, pričom žalobca vystupoval v postavení zhotoviteľa, ktorý prevzal záväzok zhotoviť určité dielo a žalovaná vystupovala v postavení objednávateľa, ktorý dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to, že zmluvná cena za položenie podlahy bez dodávky materiálu bola dohodnutá na 3,50 € za 1 m2 a rovnako nebolo sporné ani to, že zo strany žalobcu boli na základe požiadavky žalovanej vykonané práce dodanie a montáž ukončovacích líšt, montáž prechodových líšt, dodanie a montáž schodových profilov, demontáž existujúcich obvodových líšt a prahov a úpravu dverí. Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu o tom, že položenie plávajúcej podlahy v „kumbáli“ bolo prácou navyše a tvrdila, že položenie podlahy v ňom bolo zahrnuté v objednávke, v zmysle ktorej sa mala plávajúca podlaha položiť v celom byte o výmere 90 m2. Žalovaná svoje tvrdenia však nijako nepreukázala, na vyvrátenie tvrdení žalobcu o tom, že sa v dôsledku prác naviac zvýšila výmera podlahovej plochy až na 107,09 m2, na ktorú bola právajúca podlaha uložená, nepreložila žiadny dôkaz (napr. plán bytu, z ktorého by vyplývalo umiestnenie „kumbálu“ a jeho výmera, rozmery schodov ktoré boli nad rámec objednávky obkladané, hoci takýmito dôkazmi podľa názoru súdu disponovala). Výpovede svedkov T. E. a I. P. potvrdili verziu žalobcu, v zmysle ktorej sa nad rámec pôvodnej objednávky na základe žiadosti žalovanej dorábal „kumbál“ a obloženie schodov. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že dodanie a montáž ukončovacích líšt, montáž prechodových líšt, dodanie a montáž schodových profilov, demontáž existujúcich obvodových líšt a prahov a úpravu dverí, sú činnosti, ktoré nie je súčasťou bežnej pokládky plávajúcej podlahy. Rovnaký záver vyplýva aj zo žalobcom preloženého cenníka Cechu podlahárov Slovenska, v zmysle ktorého sú tieto činnosti oceňované osobitne. Uvedené činnosti tak spolu s položením plávajúcej podlahy v „kumbáli“ a obložením schodov tvorili práce naviac, vykonané nad rámec rozsahu prác zahrnutého do ústnej zmluvy sporových strán o vykonaní položenia plávajúcej podlahy. Rovnako žalovaná spochybnila množstvo materiálu použitého žalobcom pri vykonávaní diela avšak na vyvrátenie tvrdení žalobcu a ním uvádzaných údajov v montážnom liste nenavrhla žiadny dôkaz. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú však nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Popretie skutkových tvrdení žalobcu tak bolo z jej strany skôr len formálne. Dokazovanie v sporovom konanie je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo tvrdí. Dôsledkom

toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané, je pre túto sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že rozsah žalobcom vykonaných prác a dodávaného materiálu v rámci zhotovovania diela zodpovedá údajom uvedeným v montážnom liste, ktorý tvoril prílohu faktúry č. 15/2016. Medzi sporovými stranami nie je sporná ani skutočnosť, že žalované ešte pre vykonaním diela uhradil žalobcovi sumu 400,00 €, ktorá mala predstavovať cenu za vykonanie diela v rozsahu položenia plávajúcej podlahy v byte o výmere 90 m2 a príslušných obvodových líšt, ktorých nákup zabezpečila žalovaná. Cena za práce a dodávky vykonané naviac žalobcom však dohodnutá nebola. Napriek tomu, žalobca v zmysle požiadavky žalovanej potrebný materiál dodal a práce vykonal. Hoci žalovaná na pojednávaní tvrdila, že uvedené práce (napr. montáž líšt okolo pecí) neboli vykonané riadne, nápravy sa nedomáhala zákonom stanoveným spôsobom a neuplatnila si voči žalobcovi nároky z vád diela. Keďže cena prác naviac nebola zmluvne dohodnutá, žalovanej ako objednávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi, ako zhotoviteľovi diela, tzv. všeobecnú cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Za všeobecnú cenu v danom prípade možno považovať orientačné ceny Cechu podlahárov Slovenska, ktoré predložil žalobca, a ktoré neboli zo strany žalovanej spochybnené. Vzhľadom k tomu, že ceny za práce naviac fakturované žalovanej zodpovedali orientačným cenám Cechu podlahárov Slovenska resp. boli nižšie, posúdil súd nárok žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela vo výške 558,23 € (958,23 € - 400,00 €) ako dôvodný a žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný celkový úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.