Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10P-27-2018.pdf
PDF · 92.22 KB
No categories available
10P/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: Q. I., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, a manžela: M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Q. I., P.. C., G.. XX.XX.XXXX Q. M. I., G.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred U. Ú. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku T., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
Súd zveruje mal. M. I., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd určuje povinnosť matke platiť výživné na mal. M. vo výške 50,-€ mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd styk matky s maloletým M. neurčuje.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu. Návrh odôvodnila hádkami manželov, ako aj agresívnym správaním manžela a následným citovým odcudzením. Vzťahy v manželstve sú narušené a manželstvo nemôže plniť svoj účel. Mal. M. navrhla zveriť do osobnej starostlivosti otca a matke určiť výživné. Upraviť styk nežiadala.
2. Manžel súhlasil si rozvodom manželstva a so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca.
3. Procesný opatrovník, v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca a matke určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám a veku detí.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o trvalom pobyte, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, správou Sociálnej poisťovne v Senici ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Obvodným úradom Senica, Matrika B.. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletý M. a mal. M.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú.
6. Z návrhu a výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo bolo spočiatku harmonické. Manželia žili v spoločnej domácnosti manželových rodičov a jeho sestry. Svokrovci nemali navrhovateľku od začiatku radi, znepríjemňovali jej život. Manžel možnosť samostatného bývania odmietal. Počas materskej dovolenky jej vyčítal, že ju živí a od roku 2016 jej odmietol prispievať na domácnosť. Manžel ju podozrieval z nevery, čo nebola pravda, a kvôli podozreniu ju opakovane fyzicky atakoval. Manželia sa intímne nestýkajú od februára 2018. Navrhovateľka sa cíti manželom a jeho ponižovaná, ich správanie prebrali aj ich deti. V roku 2007 si zobrali úver vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 €) na rekonštrukciu rodinného domu svokrovcov. Úver spláca splátkami vo výške 300,-€ mesačne, mala by ho splácať ešte 5 rokov. Manžel ju dňa 17.05.2018 z domácnosti vyhodil kvôli podozreniu z nevery, a preto sa odsťahovala k matke. Nemá inú mužskú známosť. K výške výživného uviedla, že nakoľko maloletý už pracuje, mala by platiť výživné vo výške 30,-€ mesačne.
7. Z výsluchu manžela súd zistil, že tento s rozvodom aj so zverení mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti súhlasí. K nevere navrhovateľky uviedol, že mu volala jej vedúca, aby si dával na manželku pozor, pretože s niekým dopisuje SMS-ky. Pretože navrhovateľke poprela, žeby dostala v nočných hodinách správy, povedal jej, že už domov chodiť nemusí. Potvrdil, že si zobrali úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý nebol celý použitý na prestavbu rodinného domu jeho rodičov. Nepamätal si ale koľko minuli na prestavbu. K výške výživného uviedol, že to ponecháva na navrhovateľke, ako jej to vyjde. Poukázal, ale na skutočnosť, že mal. M. pracuje brigádne, dostal 150,-€. V súčasnosti je ale PN, zlomil si kľúčnu kosť.
8. Zo správy procesného opatrovníka mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 17.05.2018, kedy sa navrhovateľka odsťahovala ku svojej mame do E.. Ide o jednoizbový byt, náklady znáša matka navrhovateľky. Matka jej prispieva sumou 160,-€ mesačne. Matka je zamestnaná v L. A., O. A., poberá mzdu 700,-€ mesačne. Z príjmu je jej exekučne strhávaná suma 300,-€ mesačne, ako splátka za úver. Súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. So synom je len v telefonickom kontakte. Rešpektuje rozhodnutie syna, ktorý nejaví záujem o osobné stretnutia. Otec žije so synom v rodinnom dome v B., ktorý je v osobnom vlastníctve otcových rodičov. Mesačné náklady na bývanie pozostávajú zo sumy 140,-€ elektrina a 20,-€ voda. Tieto náklady znáša otec v jednej polovici. Ďalej platí ročne za kúrenie 400,-€. Poberá invalidný dôchodok 190,-€ mesačne, občas chodí na brigády, kde zarobí cca 200,-€ mesačne. Mal. M. v školskom roku 2017/2018 ukončil povinnú školskú dochádzku. Od septembra sa plánuje zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti si privyrába na brigádach, na ktorých zarobí cca 350,-€ mesačne.
9. Zo správy úradu práce mal súd preukázané, že poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 € mesačne.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec poberá invalidný dôchodok v sume 190,50 € mesačne.
11. Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky L. A. P., Z..U..A.., mal súd preukázaný jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 723,82 €.
12. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich obnovenie už nie je možné a manželstvo si už neplní svoj účel. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval vzájomné citové odcudzenie manželov.
27. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, účastníci zhodne navrhli, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca a styk matky s mal. dieťaťom nežiadali upraviť.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
29. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Všeobecnou podmienkou možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi. Neposudzujú sa však pri určovaní výživného rodičov k maloletým deťom. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
30. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj mal. dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 723,82 € mesačne. Pokiaľ ide o jej osobné pomery, žije v domácnosti svojej matky, ktorej prispieva sumou 160,-€ mesačne. Naďalej platí výdavky súvisiace s úverom, ktorý si manželia vzali na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctva rodičov manžela, v ktorom žili manželia v spoločnej domácnosti. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Manžel je na invalidnom dôchodku, mesačne poberá dôchodok 190,50 €, občas si brigádne privyrába. Mesačne
platí rodičom polovicu nákladom na domácnosť a ročne náklady na kúrenie vo výške 400,-€. Maloletý M. ukončil povinnú školskú dochádzku a nemá záujem pokračovať v štúdiu a príprave na budúce povolanie. Napriek skutočnosti, že maloletý je subjektívne schopný sa sám živiť, táto jeho schopnosť je ale objektívne obmedzená, nakoľko, ako maloletý, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony. Právne úkony voči zamestnávateľovi, zdravotnej poisťovni alebo Sociálnej poisťovni môže maloletý účinne urobiť len v zastúpení svojím zákonným zástupcom. Aj keď zákon upravuje ukončenie vyživovacej povinnosti nadobudnutím schopnosti dieťaťa sa samostatne živiť, súčasne ukladá rodičom zabezpečiť starostlivosť o výživu maloletému dieťaťu. V prípade maloletého dieťaťa má, podľa názoru súdu, táto povinnosť rodičov prednosť, a to bez ohľadu na schopnosti a možnosti maloletého sa samostatne uživiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto uložil matke platiť výživné na mal. M.. Porovnaním osobných a majetkových pomerov oboch manželov (rodičov) ako aj pomerov mal. dieťaťa, súd určil matke platiť výživné tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Takto určené výživné súd považoval za primerané vzhľadom na vek mal. dieťaťa ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Senica v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.