Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3Cob-32-2018.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: I.M. Group - spol. s r.o., IČO: 31 727 026, so sídlom Študentská 1475/38, 069 01 Snina, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01 Vranov nad Topľou, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 9.163,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XCb/XX/ XXXX - XXX zo dňa 06.06.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že pôvodný žalobca - spoločnosť BYTERM, s.r.o. sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného - Mesto Vranov nad Topľou, ako aj pôvodne žalovaného v 2. rade Mestský bytový podnik, a.s. na zaplatenie sumy 9.163,51 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.02.2001 uzavrel so žalovaným zmluvu o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov (ďalej len „zmluva“). Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil do júla 2001, kedy žalovaný s pôvodne žalovaným v 2. rade ako správcom jeho majetku, znemožnili žalobcovi prístup k televíznym káblovým rozvodom a tým mu neumožnil zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o neplatnosť zmluvy. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. XCb/XXX/XXXX. Žaloba bola právoplatne zamietnutá. Pôvodne žalovaný v 2. rade vystupoval v konaní ako vedľajší účastník. Cena za prevádzkovanie a vysielanie v televíznych káblových rozvodoch bola dohodnutá tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby paušálnu cenu, a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10 Sk za mesiac a 70 Sk za mesiac za prípojku s rozšírenou ponukou programov. Paušálna cena mala byť fakturovaná polročne. Náklady, ktoré vznikli žalobcovi na základe zmlúv o ochrane autorských práv a náklady vzniknuté pri zabezpečení servisu a údržby sa žalovaný zaviazal uhrádza osobitne, mimo dohodnutej paušálnej odmeny. K počtu prípojok žalobca predložil zmluvu z mája 2000 so spoločnosťou Eurosport Sales Organisation, ktorej program ponúkal v rozšírenej skladbe a ktorej platil autorské poplatky. Z pripojenej prílohy je zrejmé, že žalobca spravoval 1001 bytových prípojok a uvedenej spoločnosti platil poplatky za 600 prípojok. Toľko účastníkov platilo poplatky za rozšírenú skladbu programov vo výške 70 Sk. Za základnú skladbu programov platilo 401 účastníkov po 10 Sk. Zmluva sa nachádza v spise tunajšieho súdu sp.zn. XCb/X/XXXX. Mesačný príjem žalobcu za 600 prípojok po 70 Sk predstavuje 42.000 Sk, za
401 prípojok po 10 Sk je to 4.010 Sk a spolu mesačne 46.010 Sk. Pokiaľ by žalobcovi bolo umožnené konať podľa zmluvy, mal by za prvý polrok 2003 nárok na odmenu vo výške 276.060 Sk, ktorú mohol fakturovať 01.07.2003. Uviedol, že žalovaní porušili svoje povinnosti, a preto je nútený domáhať sa svojho práva, ktoré odvodzuje z § 373 a § 379 Obchodného zákonníka. Uznesením č.k. XCb/XX/XXXX- XX zo dňa 14.3.2011 súd konanie voči žalovanému v 2. rade - Mestský bytový podnik, a.s. zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby pôvodným žalobcom a trovy konania mu nepriznal. Zároveň žalobu voči žalovanému v 1. rade - Mestu Vranov nad Topľou vylúčil na samostatné konanie.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo dňa 06.02.2001 k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov (ďalej len TKR), bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu, na Sídlisku JUH a ul. Mlynskej mesta Vranov nad Topľou. Cena za prevádzkovanie a vysielanie v TKR bola stanovená dohodou zmluvných strán tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému žalobcovi za poskytnuté služby paušálnu cenu, a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10 Sk za mesiac a za každú bytovú prípojku s rozšírenou ponukou programov sumu 70 Sk za mesiac. Podľa čl. VI zmluvy, ak objednávateľ, teda žalovaný zmarí základný účel tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR prevádzkovateľom, t.j. pôvodným žalobcom, alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonať dohodnuté činnosti, resp. vo vykonávaní pokračovať, je objednávateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa čl. III bodu 1. tejto zmluvy spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Pôvodný žalobca vo výpovedi uviedol, že na základe zmluvy mal žalovaný plniť dohodnuté podmienky. Výpoveď bola doručená firme BYTERM 1.3.2004 s tým, že výpovedná lehota začína plynúť dňa 01.04.2004 a platnosť zmluvy sa skončí k 30.06.2004. Zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá, je stále platná, lebo zmluva bola platná do 30.06.2004, teda žaloba bola podaná v premlčacej dobe. Žalovaný porušil zmluvu viackrát z toho titulu, že neuviedol, koľko prípojok je v prevádzke a neumožnil im vstup do objektu. Žalovaný násilne otvoril objekt, kde sa nachádzalo zariadenie patriace firme BYTERM, s.r.o. a žalovaný dva roky nezákonne prevádzkoval zariadenie, ktoré mu nepatrilo. Žalobca uviedol, že je na rozhodnutí súdu, či posúdi uplatnený nárok z titulu náhrady škody alebo z titulu zmluvnej pokuty. V prípade, ak nárok bude posúdený ako nárok na náhradu škody, žalobca vypovedal, že bude žiadať výšku náhrady škody tak, aby táto nepresahovala výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že medzi stranami na tamojšom súde prebiehali viaceré spory z tej istej zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov. Poukázal na to, že v spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. XCb/XXX/XXXX v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCob/XX/XXXX- XXX zo dňa 28.08.2012 konštatoval, že žalobca si uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody. Pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu skutočnej škody, poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva mala dojednanú zmluvnú pokutu s tým, že zmluvná pokuta je chápaná ako paušalizovaná náhrada škody. Vzhľadom na to, že si zmluvné strany nedojednali v zmluve súbežne popri zmluvnej pokute aj povinnosť uhradiť skutočnú škodu, chýba tu právny titul na uplatnenie skutočnej škody. Má za to, že žalobu z titulu zmluvnej pokuty si mal pôvodný žalobca uplatniť najneskôr do skončenia tejto premlčacej doby, to znamená najneskôr do 01.07.2004. Žaloba bola podaná na súde dňa 15.06.2007, teda sa tak stalo po uplynutí premlčacej doby. Spoločnosť I. M. Group - spol. s r.o., podala na tamojšom súde návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a to z dôvodu, že pôvodný žalobca ako postupca uzatvoril dňa 09.12.2015 vo Vranove nad Topľou s obchodnou spoločnosťou I. M. Group - spol. s.r.o., so sídlom Študentská 1475/38, 069 01 Snina, IČO: 31 727 026 ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi, t.j. voči Mestu Vranov nad Topľou. Uznesením č.k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 05.02.2016 súd prvej inštancie pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť BYTERM, s.r.o., Sídlisko I. 1008, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879 a na jej miesto do konania vstúpil ako žalobca spoločnosť I.M. Group - spol. s r.o., Študentská 1475/38, 069 01 Snina, IČO: 31 727 026.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2, § 373, § 379, § 536 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 544 ods. 1 , 2, § 545 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania ako náhradu škody a to z nasledovných dôvodov. Súd vychádzal zo spôsobu výpočtu žalovanej sumy a jej výsledku. Žalobca v odôvodnení žaloby dlžnú sumu 9.163,51 Eur vypočítal ako mesačný príjem
žalobcu za 600 prípojok po 70,- Sk čo predstavuje sumu 42.000,- Sk a za 401 prípojok po 10,- Sk t.j. 4.010,- Sk, čo spolu mesačne predstavuje sumu 46.010,- Sk násobené šiestimi mesiacmi, t.j. za prvý polrok 2003, čo spolu predstavuje odmenu vo výške 276.060,- Sk t.j. 9.163,51 Eur a to podľa bodu III. 1 zmluvy. Výpočet uplatneného nároku teda zodpovedá ušlej odplate za prvý polrok 2003. Ďalším dôvodom, na základe ktorého súd posúdil, že žalovaný nárok je žalovaný z titulu škody a nie z titulu zmluvnej pokuty vyplýva aj zo samotnej citácie zmluvnej pokuty ako je uvedené v odseku VI. zmluvy zo dňa 06.02.2011, kde je uvedené, že výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24- násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa článku III. bodu 1 tejto zmluvy spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty mal byť iný, a to ako 24-násobok paušálnej mesačne sumy za bytové jednotky ku dňu podpísania zmluvy. Spôsob výpočtu žalovaného nároku je odlišný od spôsobu výpočtu dohodnutej zmluvnej pokuty. Ako potrebné súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta v zmluve bola dohodnutá ak sa zmarí základný účel tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonať dohodnuté činnosti resp. vo vykonávaní pokračovať. Z uvedeného vyplýva, že základný účel zmluvy bol zmarený v priebehu roka 2001 s tým, že tento účel zmluvy nebol obnovený ani do výpovede zmluvy. To znamená, že od roku 2001 teda od začiatku ako to potvrdili strany, až do ukončenia platnosti zmluvy, zmluva bola porušená. Zmluvná pokuta mohla byť uplatnená ak došlo k znemožneniu prevádzkovať TKR a nie za každý deň resp. pol rok nemožnosti vykonávania dohodnutej činnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 06.02.2001 pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o zabezpečení prevádzky TKR. Touto zmluvou v súlade s § 269, ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá má aj prvky zmluvy o dielo, sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu na Sídlisku JUH a na ulici Mlynskej Mesta Vranov nad Topľou. Žalovaný sa v zmysle čl. III bod 1 zmluvy zaviazal ako objednávateľ zaplatiť pôvodnému žalobcovi ako prevádzkovateľovi za poskytnuté služby paušálnu cenu a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov v sume 10,- Sk za jeden mesiac a za každú bytovú prípojku z rozšírenou ponukou programov sumu 70,- Sk za jeden mesiac. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a bola platná ako bolo zistené aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCb/XXX/XXXX. Táto zmluva zanikla až výpoveďou žalovaného zo dňa 01.03.2004. Žalobca si v konaní uplatnil právo na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že pôvodnému žalobcovi bolo po 01.07.2001 znemožnené prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov, teda došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti o zabezpečovaní prevádzky televíznych káblových rozvodov žalobcovi. Žalovaný poukázal na § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje náhrada škody, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k XMObdo/X/XXXX a konštatoval, že z dojednaní Zmluvy o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov nevyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dojednané, že veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom žalobca nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak nie sú splnené podmienky podľa § 545, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neexistuje dohoda zmluvných strán, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. je možné žiadať náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Ak žalobca v konaní požaduje zaplatenie škody a podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka si nedojednal možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nárok žalobcu na náhradu škody za znemožnenie prevádzkovania televíznych káblových rozvodov v 1. polroku roku 2003 je nedôvodný. Keďže z uvedeného dokazovania vyplýva, že žalobca nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, čomu bráni ustanovenie § 545, ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd jeho žalovaný nárok zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., keď dospel k záveru, že žalovaný bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že predmetný rozsudku súdu prvej inštancie napáda z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. V rámci ďalšieho odôvodnenia odvolania žalobca ďalej uviedol, že v tejto súvislosti poukazuje na obsah svojich všetkých doterajších písomných
podaní, dôkazov a ústnych vyjadrení prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie, vrátane všetkých skutočností uvedených právnym predchodcom žalobcu. Ďalej odvolateľ uviedol, že poukazuje tiež aj na všetky skutočnosti uvedené v predmetnej právnej veci E.. F. X. - konateľom pôvodného žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a v celom rozsahu podanej žalobe vyhovel, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a tomuto vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom si žalobca zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky E..Ú. XX/XX).
12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 234 ods. 2 C.s.p., pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd a konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
13. Je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ je v obsahu podaného odvolania len všeobecný v stručnej konštatácii jednotlivých odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. bez uvedenia ďalších relevantných skutočností, okolností alebo argumentov, ktoré by tieto odvolacieho dôvody bližšie konkretizovali. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní odkazuje na jednotlivé svoje predchádzajúce podania a vyjadrenia, ide však v tomto prípade o skutočnosti, ktoré už boli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite vysporiadal.
14. Prvoinštančný súd jasne uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bola skutočnosť, že neexistuje dohoda zmluvných strán, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. je možné žiadať náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Ak žalobca v konaní požaduje zaplatenie škody a podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka si nedojednal možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nárok žalobcu na náhradu škody za znemožnenie prevádzkovania televíznych káblových rozvodov v 1. polroku roku 2003 je nedôvodný.
15. Ak odvolateľ v odvolaní neuvedie, aké konkrétne skutočnosti, či aké konkrétne dôkazy by mali privodiť iný skutkový záver vo veci, než ho prijal súd prvej inštancie, obsah odvolania nie je čo do dôvodov dostatočným naplnením toho, čo by malo viesť odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska jeho opodstatnenosti. Absencia konkrétnej skutočnosti a dôkazov, ktoré by mali byť spôsobilé privodiť iný skutkový záver vo veci, aký urobil súd prvej inštancie, má vplyv aj na kvalitatívny rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Opätovne v tomto smere treba zdôrazniť, že podľa ust. § 380 C.s.p. po stránke kvalitatívnej je odvolací súd pri prieskumnej činnosti zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi. Civilné súdne konanie je postavené v zásade na tom, že skutkový základ veci ustaľuje súd z uplatnených rozhodujúcich skutočností a z označených dôkazov už pred súdom prvej inštancie.
16. Odvolací súd je toho názoru, že zo skutočností a dôkazov produkovaných pred súdom prvej inštancie súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, ktorý zodpovedá postupu podľa § 215, § 216 C.s.p.. Realizované dôkazy súd prvej inštancie aj zodpovedajúco zásadám vyplývajúcim z § 191 C.s.p. vyhodnotil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v predmetnej veci. Preto akékoľvek ďalšie závery odvolacieho súdu by boli už len duplicitné vo vzťahu k záverom, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.
17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
18. Odôvodnenie podaného odvolania odvolací súd tak vyhodnotil ako nedôvodné a preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).