Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-178-2018.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/178/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: FRAMAT, s. r. o., so sídlom Dr. Nejedlého č. 279, 250 87 Mochov, Česká republika, IČO: 27 426 921, proti žalovaným: 1/ J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, 2/ JUDr. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. č. XXX, zastúpený Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom J. I. XX, XXX XX O., v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/13/2016-210 zo dňa 14. 12. 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením. V predmetnej veci uplatnil žalobca žalobnú požiadavku na určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom odkázal na právny úkon žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorým malo dôjsť k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky judikovanej súdnym rozhodnutím vydaným voči žalovanej v rade 1/. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu formulované v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní, zameral súd pozornosť na preskúmanie skutočnosti, či sporný právny úkon má ukracujúci charakter a či bol vykonaný medzi blízkymi osobami; posledná označená okolnosť mala podstatný vplyv pre spôsob dokazovania a jeho vyhodnotenie. Bolo nesporné, že proti žalovanej sa viedlo rozkazné konanie na Okresnom súde Čadca, ktoré bolo ukončené vydaním vyššie spomínaného platobného rozkazu sp. zn. 11Rob 20/2014 zo dňa 08. 04. 2015, právoplatného a vykonateľného dňa 29. 04. 2015. Predmetom sporu je určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej dňa 04. 05. 2015. Časová súvislosť vydaného súdneho rozhodnutia a následne uzavretej dohody o vyporiadaní BSM mohli naznačovať pochybnosti o správaní žalovaných v rade 1/ a 2/, čo však samo o sebe nemohlo viesť k záverom o splnení podmienok formulovaných v § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyporiadaní BSM uzavreli žalovaní ako bývalí manželia, z ktorého dôvodu bolo nutné skúmať, či je ich vzťah taký, že utrpenie ujmy jedného z nich by pociťoval druhý ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Uvedené bolo podstatné pre vymedzenie spôsobu dokazovania (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže v prípade sporného úkonu uskutočneného medzi blízkymi osobami sa ukracujúci úmysel osoby majúcej z úkonu prospech
predpokladá. V priebehu sporu bolo dostatočne ozrejmené, že vzťah žalovaných nemožno nijako posúdiť ako vzťah blízkych osôb. K uvedenému sa vyjadrila pri výsluchu žalovaná v rade 1/ dňa 14. 12. 2017 a potvrdzuje to aj trestné oznámenie podané žalovaným v rade 2/ proti žalovanej v rade 1/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah žalovaných nemôže dosahovať intenzitu, ktorú predvída ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Ťažko možno akceptovať domnienku žalobcu o účelovom podaní trestného oznámenia, ktoré následne môže viesť k stíhaniu označenej osoby, pokiaľ by podávateľ - žalovaný 2/ takého oznámenia prechovával voči žalovanej 1/ pozitívne emócie. Už samotný fakt, že tu došlo k rozvodu manželstva z dôvodu nevery žalovanej 2/ (viď obsah rozvodového rozsudku sp. zn. 2P/49/2013 zo dňa 31. 10. 2013) svedčí o negatívnych vzťahoch týchto osôb; uvedené potvrdzujú v podrobnostiach aj jednotlivé fakty formulované v trestnom oznámení, kde žalovaný 2/ vyslovil závažné tvrdenia o nenáležitom nakladaní so spoločnými financiami žalovanou 1/. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať ukracujúci úmysel dlžníka (žalovanej 1/) a vedomosť žalovaného 2/ o tomto úmysle. Celá žalobná stratégia žalobcu však bola postavená len na samotnom fakte uzavretia dohody o vyporiadaní BSM a prezumovanom úmysle oboch žalovaných, čo zjavne nezodpovedá ustálenému skutkovému stavu veci a právnemu názoru súdu o nemožnosti klasifikácie vzťahu žalovaných ako blízkych osôb. O rozvode manželstva žalovaných sa žalobca dozvedel už v exekučnom konaní, čo sám uviedol v písomnom podaní zo dňa 07. 11. 2016 (č. l. 83 spisu) a z tohto dôvodu mohol už v čase podania žaloby predpokladať, že jeho záver o blízkom vzťahu žalovaných nebude zodpovedať skutočnosti. Žalobca bol ten, koho zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie podmienok odporovateľnosti a pokiaľ v tomto neponúkol súdu potrebné dôkazné prostriedky, uvedené (nepreukázanie ukracujúceho úmyslu žalovaného 2/) musí ísť na jeho ťarchu. Súd považoval za nevyhnutné skúmať aj ukracujúci charakter žalovaného právneho úkonu, ktorá skutočnosť je jednou z podmienkou pre úspešné zavŕšenie súdneho konania vo veci určenia neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM. Treba prisvedčiť tvrdenia žalobcu o neplatnosti dohody v tej časti, v ktorej bývalí manželia deklarovali zodpovednosť len jedného z manželov za záväzok, pokiaľ by sa objavil po uzavretí dohody. Uvedené však nebolo podstatným argumentom pre náležité zhodnotenie daného úkonu. Z výslovného znenia dohody je zjavné, že žalovaný 2/ sa síce stal výlučným vlastníkom rodinného domu a pozemkov (o ktoré sa tak zmenšil majetok, z ktorého si žalobca mienil uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanej 1/), avšak zároveň prebral „všetky záväzky a pohľadávky vzťahujúce sa k týmto nehnuteľnostiam, vzniknuté ku dňu uzavretia dohody“. Z listov vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. (podľa stavu k rôznym časovým obdobiam), ktoré predložil samotný žalobca, a tiež z obsahu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva, že v rozhodujúcom čase viazlo na spomínanom rodinnom dome záložné právo zriadené v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky z úveru č. 0314225384 vo výške 99.400,- eur podľa úverovej zmluvy uzavretej dňa 13. 09. 2011, teda dávno predtým, ako bol v prospech žalobcu vydaný platobný rozkaz sp. zn. 11Rob/20/2014 zo dňa 08. 04. 2015. V Dohode o vyporiadaní BSM sa spomína aj úver voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 19.443,- eur, ktorý mal byť uhradený po predaji domu. Žiada sa zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný získal istý majetkový prospech v podobe nehnuteľnosti, avšak zároveň mal zodpovedať za spoločné dlhy, potom je logické, že aj pri preukázaní subjektívnych podmienok odporovateľnosti (viď predchádzajúci odsek) by nemohlo byť konštatované ukrátenie v rozsahu celej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaná v rade 1/ nemohla zmenšiť svoj majetok v hodnote sporných nehnuteľností, ak zároveň zodpovedala za spoločné dlhy vzniknuté počas manželstva so žalovaným v rade 2/ a pri vyporiadaní BSM získal žalovaný v rade 2/ tak aktíva, ako aj pasíva. Aj v tomto smere to bol práve žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie podstatných skutočností, ktorý však uvádzané okolnosti prehliadol, nepreukázal súdu rozsah ukrátenia jeho pohľadávky v dôsledku uzavretia spornej dohody, ani zodpovedajúcim spôsobom neupravil žalobný petit. Napokon vo vzťahu k žalobe podanej voči žalovanej v rade 1/ súd len stručne odkazuje na úpravu formulovanú v ustanovení § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorej je zrejmé, že dlžník nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu. Pokiaľ žalobca svoju žalobnú požiadavku nasmeroval aj voči žalovanej 1/, nepostupoval správne a súd bol nútený žalobu zamietnuť, a to bez skúmania vecných podmienok podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo v spore navrhnuté vykonanie dôkazov oboznámením obsahu spisov katastrálneho orgánu, a to vrátane tých, ktoré sa týkali ďalších prevodov nehnuteľností uvedených v Dohode o vyporiadaní BSM, tieto nemali pre posúdenie veci žiaden význam. Súd na pojednávaní dňa 06. 06. 2017 oboznámil obsah spisu V 1617/2015 a stranám doručil fotokópiu spisu V 3538/2015. Pokiaľ ide o spisy V 1286/2015 (pozn. správne malo byť V 1286/2016) a V 620/2016, súd návrh na vykonanie týchto listinných dôkazov zamietol. Rovnako pre posúdenie veci neboli relevantné výsluchy svedka X., ani výsluch žalobcu a žalovaného 2/, preto súd
procesný návrh zamietol. K výsluchu svedkyne Q., ktorú navrhol vypočuť žalovaný 2/, treba uviesť, že nezloženie preddavku na trovy dôkazu bolo dôvodom pre postup podľa § 253 ods. 3 CSP. Napokon považoval súd za nevyhnutné venovať pozornosť aj podstatným procesným otázkam vzniknutým v súvislosti s neúčasťou žalobcu na pojednávaní dňa 14. 12. 2017. Po ukončení zastupovania žalobcu spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. žalobca (resp. jeho konateľ) prestal reagovať na akékoľvek zásielky súdu, žiadnu z nich neprevzal, z ktorého dôvodu súd posudzoval prevzatie predvolania na pojednávanie v zmysle ustanovení o náhradnom doručovaní. Žalobca je českou spoločnosťou, v dôsledku čoho bol opodstatnený postup v zmysle ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach. Okresný súd zaslal na základe uvedenej regulácie dožiadanie Okresnému súdu Praha - východ, ktorý potvrdil prijatie žiadosti o doručenia predvolania na pojednávanie dňa 06. 11. 2017 (č. l. 182 spisu). Dožiadanie český orgán nevybavil v lehote jedného mesiaca (článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1393/2007), v dôsledku čoho bol kontaktovaný dožiadaný súd s požiadavkou na zaslanie informácie o priebehu doručovania Tento zaslal Okresnému súdu Liptovský Mikuláš kópiu zásielky doručovanej žalobcovi, ktorú si adresát neprevzal (mailová komunikácia č. l. 190-195 spisu). Princípy doručovania v zmysle európskych nariadení boli konštruované na princípe dôvery v postup orgánov iného členského štátu (odsek 15 úvodného vyhlásenia v nariadení č. 1393/2007), ktorý vykoná všetky potrebné úkony na doručenie zásielky. V danom prípade síce dožiadaný orgán nezabezpečil procesne konformným spôsobom vybavenie dožiadania do termínu pojednávania, avšak pri neformálnej elektronickej komunikácii predložil fotokópiu zásielky, ktorú si žalobca neprevzal. Na otázku vo vzťahu k správnosti označenia adresáta (český orgán uviedol názov spoločnosti „FRAMAR“), dožiadaný súd odkázal na fakt, že predvolanie bolo doručované konateľovi žalobcu. Za daných okolností považoval súd predvolanie za riadne doručené a z tohto dôvodu boli splnené podmienky pre konanie pojednávania bez prítomnosti žalobcu (resp. jeho konateľa). Rovnako súd dopĺňa, že následne po predložení vybavenia dožiadania česká strana pripojila aj doklad o doručovaní zásielky do dátovej schránky, ktorá rovnako nebola žalobcom prevzatá.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdy úradník súdu prvej inštancie.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, kde namietal, že vec bola prikázaná Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a zákonným sudcom sa stal Mgr. Droppa. Následne došlo k zmene zákonného sudcu a vec bola pridelená na rozhodnutie JUDr. Martine Mochnáčovej. Zmena zákonného sudcu bola síce oznámená právnej zástupkyni žalobcu, avšak tento postup vyvolal silné pochybnosti žalobcu o zákonnosti a korektnosti ďalšej zmeny. K zmene zákonného sudcu došlo s účinnosťou od 27. 07. 2017. Žalobca nevie, akým náhodným výberom pomocou technických pomôcok bola vec pridelená inému sudcovi. Ďalšie pridelenie opakovaným náhodným výberom pri zmene rozvrhu práce evokuje v žalobcovi domnienku o porušení jeho práva na spravodlivý proces. Na pojednávaní dňa 14. 12. 2017 sa žalobca nezúčastnil. O termíne pojednávania sa dozvedel až deň po pojednávaní. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručované pochybným spôsobom, keďže došlo k omylu pri uvedení obchodného mena žalobcu „FRAMAR, s.r.o.“ namiesto správneho FRAMAT, s.r.o. Súd na tomto pojednávaní uznesením návrh na výsluch strán sporu zamietol a žalobca nemal možnosť byť v konaní vypočutý. Tým, že žalobca sa z dôvodu neskorého doručenia predvolania nezúčastnil na pojednávaní vo veci dňa 14. 12. 2017, nemohol využiť svoje právo vyjadriť sa k dokazovaniu výsluchom žalovanej 1/, ktorej výsluch bol vykonaný len za prítomnosti žalovaného 2/. Pôvodný zákonný sudca odročil dňa 06. 06. 2017 pojednávanie na termín 06. 07. 2017 za účelom doplnenia dokazovania okrem iného aj výsluchom svedkov p. D. Q. a JUDr. X.. Žalobca dôvodne očakával, že súd tieto dôkazy vykoná. Po zmene zákonného sudcu však bolo vykonanie dôkazov výsluchom svedkov zamietnuté, čím súd sťažil dôkaznú pozíciu žalobcu ako strany sporu. Taktiež mu postupom súdu bolo odňaté právo navrhovať dôkazy. Súd predovšetkým nezohľadnil, že o niektorých dôkazoch, ktoré mohol žalobca využiť na preukázanie svojich tvrdení, sa tento dozvedel až s odstupom času a to prostredníctvom exekútora, resp. tretích osôb. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalovaný 2/ nie je vo vzťahu so žalovanou 1/ osobou blízkou. Len samotná skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sú bývalí manželia, nie je dôvodom na posúdenie ich vzájomného vzťahu vylučujúcom kategóriu blízkych osôb v súlade s ust. § 116 a nasl. OZ. Ani samotné podanie trestného oznámenia žalovaným 2/ na žalovanú 1/ nie je dostatočným a objektívnym preukázaním ich vzájomného vzťahu. Súd len po krátkom výsluchu žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 14. 12. 2017 ustálil, že vzťah žalovaných nemôže
dosahovať takú intenzitu, ktorú predvída ust. § 116 OZ. Nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet Dohody o vyporiadaní BSM, určenia neúčinnosti ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, boli účelovo žalovaným 2/ prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 28. 04. 2016 na nového vlastníka p. D. Z. a následne kúpnou zmluvou zo dňa 28. 04. 2016 na súčasných bezpodielových spoluvlastníkov R. a B. K.. Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré podľa tvrdenia žalovaného 2/ boli prevedené do vlastníctva tretej osoby za kúpnu cenu 105.000,- eur, mali v čase prevodu hodnotu podstatne vyššiu. Rozdiel medzi objektívnou hodnotou nehnuteľností a deklarovanou kúpnou cenou predstavuje rozsah ukrátenia žalobcu ako veriteľa. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, kde uviedol, že konajúcu sudkyňu nepozná, nikdy ju nestretol, pretože sa jedná o sudkyňu, ktorá je služobne mladšia a v čase kedy žalovaný 2/ pôsobil ako sudca, nemal vedomosť o tom, žeby táto sudkyňa pôsobila na ktoromkoľvek súde Žilinského kraja. Pokiaľ ide o zápisnicu z pojednávania OS Žilina sp. zn. 6C/106/2015, predmetná zápisnica sa v spise nachádza z dôvodu preukázania kolízie pojednávaní právneho zástupcu žalovaného 2/ a ospravedlnenia sa z nariadeného pojednávania. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom žalovaný 2/ uviedol, že postup súdu nie je možné vyhodnotiť ako nesprávne posúdenie veci, resp. ako nezákonné, pretože podľa konštantnej judikatúry v obdobných veciach súd pri vykonávaní dôkazov, pri zachovaní všetkých dôkazných pravidiel je povinný vykonať také dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a to v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov. Tieto skutočnosti súd riadne odôvodnil aj v rozsudku, a preto uvedený dôvod nepovažuje za relevantný dôvod odvolania. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že otázku blízkosti osôb žalovanej 1/ a žalovaného 2/ súd vyhodnotil v súlade s konštantnou judikatúrou a je dôvodné naďalej tvrdiť zo strany žalovaného 2/, že žalovaná 1/ mu nie je v žiadnom prípade blízkou osobou, a to ani v súvislosti s tým, že by jej ujmu mal vnímať ako vlastnú podľa ust. § 117 OZ. Posúdenie „ukrátenie dlžníka“ tak, ako bolo namietané v odvolaní žalobcom, súd vyhodnotil v kontexte s existujúcimi dôkazmi. Mal za potrebné zdôrazniť, že žaloba nebola podaná voči takým subjektom, u ktorých bolo možné predpokladať, že boli účastníkmi tvrdeného odporovateľného úkonu, čo považoval súd za zásadné, pretože žaloba neobsahovala také označenie pasívne legitimovaných subjektov, proti ktorým bolo relevantné uplatnenie práva z odporovateľného úkonu. Túto skutočnosť rovnako súd vyhodnotil a dostatočne odôvodnil. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný 2/ podané odvolanie žalobcu za nedôvodné a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
9. Pre zdôraznenie správnosti odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
10. Zmena zákonného sudcu vykonaná zmenou rozvrhu práce - Dodatok č. 10 k rozvrhu práce Okresného súdu Liptovský Mikuláš na rok 2017 bola vykonaná v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 757/2004 Z.z. , v ktorom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne porušenie zákona.
11. Pokiaľ ide o doručenie predvolania žalobcovi na pojednávanie dňa 14. 12. 2017, odvolací súd sa plne stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý bol vykonaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007, z ktorého odvolací súd jednoznačne vyhodnotil a prijal záver o riadnom doručení predmetného predvolania žalobcovi.
12. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v plnej kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná, je povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP). Napriek tomu, že platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, Civilný sporový poriadok zároveň predpokladá aj situáciu, keď súd napriek súhlasu s vykonaním navrhnutého dôkazu tento nevykoná z dôvodu, že strana v lehote určenej súdom nezloží preddavok na vykonanie takého dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky. Táto situácia nastala v prípade návrhu na výsluch svedka p. D. Q.. Rovnako ani v tomto postupe súdu odvolací súd pochybenie nezistil. Súd sa vysporiadal s jednotlivými návrhmi strán na vykonanie jednotlivých dôkazov, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré dôkazy nevykonal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadou, ktorú by bolo možné považovať za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
13. Nakoniec žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie vzťahu žalovaných 1/ a 2/ ako blízkych osôb, ktorých súd prvej inštancie nepovažoval za blízke osoby ako aj posúdenie otázky ukrátenie veriteľa, ako základných podmienok pre posúdenie odporovateľnosti a neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi. S vyššie uvedenými námietkami zo strany žalobcu nemožno súhlasiť. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie komplexne a dôsledne zhodnotil skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať na strane žalovaných pri posudzovaní odporovateľnosti namietaného právneho úkonu. Prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so zákonnými podmienkami a odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, o nedôvodnosti žaloby žalobcu, na ktoré závery vzhľadom na ich podrobnosť a zrozumiteľnosť odvolací súd odkazuje.
14. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)