Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5CoPr-5-2017.pdf
PDF · 124.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkyne: K.. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., E. č. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová č. 3, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: VÍNO NITRA, spol. s r.o., so sídlom Nitra, Dolnozoborská č. 14, IČO: 31 428 380, zastúpený JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Nitra, Farská č. 33, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. mája 2017, č. k. 18Cpr/1/2016-61, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11.05.2017, č. k. 18Cpr/1/2016-61 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa písomne podanou žalobu zo dňa 28.4.2016 domáhala, aby súd rozhodol o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce zo dňa 29.1.2016 a zároveň sa domáhala náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.
2.2. Žalobu odôvodnila tým, že výpoveď nepovažuje za platnú z dôvodu nepresného vymedzenia výpovedného dôvodu, taktiež poukázala na nedodržanie zákonného postupu o ponúknutí inej vhodnej práce pre zamestnanca, a preto je výpoveď neplatná.
3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 31.7.2015 uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnej pozícii generálneho riaditeľa, s miestom výkonu práce Trnava, pracovný pomer vznikol 1.8.2015 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobkyni ako generálnej riaditeľke bolo udelené splnomocnenie v zmysle § 13 Obch. zákonníka na zastupovanie spoločnosti a konanie v jej mene, a to v pracovnoprávnych vzťahoch, vo vzťahu k štátnym orgánom a inštitúciám i orgánom samosprávy ako i v obchodných vzťahoch.
3.2. Dňa 29.1.2016 bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, nakoľko pracovná pozícia bola organizačným opatrením štatutárneho orgánu spoločnosti dňa 29.1.2016
zrušená v rámci znižovania stavu zamestnancov a žalobkyňa neprejavila záujem o pokračovanie pracovného pomeru v inej pozícii. Dňom 29.1.2016 žalovaný odvolal plné moci žalobkyni, ktoré boli vydané ich spoločnosťou.
3.3. Dňa 29.1.2016 bol vykonaný Záznam o personálnom pohovore so žalobkyňou, v ktorom zázname je označený krúžkom bod "A", čo znamená, že žalobkyňa ako zamestnankyňa neprejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti. Zo zápisnice zo zasadnutia porady konateľov žalovaného konanej dňa 29.1.2016 vyplýva, že na zasadnutí boli prítomní Dr. I., Dr. S. a žalobkyňa, pričom Dr. S. navrhol znížiť personálny stav zamestnancov spoločnosti a navrhol prijať zmenu organizačnej štruktúry spoločnosti a zrušenie tabuľkových miezd, generálny riaditeľ, manager a asistent - manager back Office.
3.4. Generálna riaditeľka, teda žalobkyňa uviedla, že chápe potrebu úspor, ale pripomína, že nemala dostatok času finančnú situáciu v spoločnosti zmeniť. Zároveň bolo uvedené v zápisnici, že zrušenie funkcie generálneho riaditeľa sa nechápe ako sankcia, alebo vyjadrenie nespokojnosti s jej výkonom, ale výhradne ako úsporné opatrenie. V bode 3 bolo konštatované, že bola položená otázka žalobkyni, či má záujem pôsobiť ako konateľka s tým, že by prešla na inú pracovnú pozíciu, alebo do iného právneho režimu, pričom sa vyjadrila, že po zrušení funkcie generálnej riaditeľky nemá záujem ďalej v spoločnosti zostať. Zároveň súhlasila s tým, že odstúpi z funkcie konateľky spoločnosti a dáva prednosť výpovedi z organizačných dôvodov pred dohodou o skončení pracovného pomeru.
3.5. Žalobkyňa sa dňa 29.1.2016 zároveň vzdala funkcie konateľa spoločnosti v ktorom uviedla, že vzhľadom ku skončeniu jej pracovného pomeru v spoločnosti VÍNO NITRA spol. s r.o. sa vzdáva týmto dňom 1.2.2016 funkcie konateľa spoločnosti.
4. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 61 ods. 1 až 3, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce.
5.1. Poukázal na to, že Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená. Zamestnávateľ vo výpovedi môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
5.2. Predpokladom vyššie uvedeného výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. V prvom rade pri uskutočnení organizačných zmien je potrebné, aby zamestnávateľ o organizačnej zmene písomne rozhodol s uvedením dôvodu organizačnej zmeny, počtu a štruktúry zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena má týkať. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný a ktorého práca nie je v pôvodnom rozsahu pre zamestnávateľa potrebná, rozhoduje zamestnávateľ sám. Tým zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie spôsobom zodpovedajúcim jeho potrebám, pričom rozhodnutie zamestnávateľa musí byť prijaté pred daním výpovede. Súd nemôže preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa, avšak skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Teda preskúmanie výpovedného dôvodu súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Pritom bude potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch mesiacoch znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal nového zamestnanca. Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ.
6.1. Prvoinštančný súd považoval za preukázané, že medzi stranami vznikol pracovný pomer na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy a následne prišlo k výpovedi z organizačných dôvodov zo strany žalovaného. Mal za to, že výpoveď z organizačných dôvodov, ktorá bola doručená žalobkyni, spĺňa striktné formálne náležitosti bola dodržaná písomná forma a výpoveď bola preukázateľne doručená žalobkyni ako zamestnancovi (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce).
6.2. Vychádzajúc z obsahu výpovede ako i zo Zápisnice zo zasadnutia porady konateľov konanej dňa 29.1.2016 mal súd za preukázané, že žalovaný ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne pristúpil z dôvodu jej nadbytočnosti v dôsledku prijatej zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti a to zrušenia tabuľkových miest, okrem iného, generálneho riaditeľa. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa bolo účelové. Toto rozhodnutie sledovalo zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a objektívne zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie zamestnávateľa (rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, je teda nepreskúmateľné a súd sa otázkou jej platnosti nemôže zaoberať) bolo prijaté na zasadnutí dňa 29.1.2016 (písomne) a to prijatím Uznesenia číslo 2, keď bolo rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest a bolo prijaté tými, ktorí boli na to oprávnení a teda bol splnený predpoklad, ktorý zákon ustanovuje pre platnosť výpovede. V konaní bolo preukázané, že v čase dania výpovede žalobkyni existovalo rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého sa žalobkyňa stala pre zamestnávateľa nadbytočným.
7.1. K námietke žalobkyne, že jej nebolo ponúknuté iné pracovné miesto v rámci spoločnosti súd uviedol, že toto jej tvrdenie nebolo preukázané s poukazom na Záznam o personálnom pohovore zo zamestnancom zo dňa 29.1.2016, ktorý žalobkyňa sama podpísala a v priebehu pojednávania na otázku súdu sama tiež uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím potvrdila, že nejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti. Súd poukázal na to, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by bolo vytvorené iné pracovné miesto s obdobným popisom pracovnej činnosti žalobkyne a na toto miesto bol prijatý nový zamestnanec. Rozhodnutie, či ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom, a ak ponuku odmietne je splnená podmienka uvedené v § 63 ods. 2 zákonníka práce pre platnosť výpovede.
7.2. Žalobkyňa nepreukázala, neoznačila konkrétne pracovné miesta, ktoré by boli ku dňu výpovede v mieste jej výkonu práce voľné, takže ponuková povinnosť zamestnávateľa bola splnená, pretože táto vzniká iba za predpokladu, že má voľné pracovné miesto, nakoľko v opačnom prípade by sa v podstatne znemožnilo zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti.
8.1. Nadbytočnosť žalobkyne tak nastala v priamej príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou a to zmenou organizačnej štruktúry spoločnosti, i zrušenie miesta generálnej riaditeľky. V spornej písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalovaný skutkovo vymedzil dôvod výpovede, a to nadbytočnosť na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa a z takto prejavenej vôle žalovaného uvedenej vo výpovedi vyplýva, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene a žalobkyňa sa stala nadbytočnou.
8.2. Aj keď vo výpovedi je nesprávne uvedené paragrafové znenie skončenia pracovného pomeru, hoci to nebolo namietané zo strany žalobkyne, súd mal za to, že nastala chyba v písaní, avšak neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede nespôsobuje jej neplatnosť. Keďže dotknutá výpoveď je platná, má všetky formálne aj obsahové náležitosti podľa Zákonníka práce, súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol a z toho dôvodu žalobkyňa nemá nárok ani na náhradu mzdy.
9. Vzhľadom úspechu žalovaného v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Žalobkyňa sa písomne včas odvolala proti tomuto rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so závermi súdu, že by rozhodnutie o organizačnej štruktúre bolo prijaté osobami oprávnene, a teda mal byť splnený predpoklad platnosti výpovede. V konaní poukazovala na to, že zápisnicu zo zasadnutia porady konateľov žalovaného, ktorú predložil samotný žalovaný, bola podpísaná len zapisovateľom a nie konateľmi spoločnosti.
11.1. Žalobkyňa bola v čase prijímania uznesenia o zmene organizačnej štruktúry stále konateľkou a zápisnicu nedali podpísať ani jej zvyšným konateľom, takže nemohlo dôjsť k prijatiu rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry a zrušení funkčných miest. Poukázala na ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP a na uznesenie NS SR z 13. októbra 2009 sp. zn. 5M Cdo 17/2008. Žalovaný vo svojej výpovedi
danej žalobkyni nedostatočne, resp. vôbec neuviedol, na základe čoho sa stala nadbytočná a k akej organizačnej zmene malo dôjsť.
11.2. Poukázala aj na ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok NS SR zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 1 Cdo/124/2010, v ktorom najvyšší súd uviedol: „V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ v písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalobcovi skutkové vymedzenie dôvodu výpovede podal ako nadbytočnosť na základe rozhodnutia predstavenstva. Výkladom takto prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovaného malo dôjsť a na základe ktorého písomného rozhodnutia jeho predstavenstva sa tak malo stať; v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobcu. Vymedzenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcu je natoľko skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že má za následok neplatnosť výpovede. Na tento zásadný nedostatok výpovede (neurčitosť prejavu vôle) a jeho dôsledok- neplatnosť posudzovanej výpovede.“
12.1. Súd sa podľa jej názoru vôbec nevysporiadal s výpoveďou jedného zo štatutárnych zástupcov žalovaného a to pána K., ktorý uviedol: „Presným dôvodom výpovede bola tá skutočnosť, že (žalobkyňa) nenaplnila biznis plán, neboli predložené biznis plány v poriadku, neboli dobré. Biznis plány neboli prijaté a nemohlo sa donekonečna prichádzať s novými biznis plánmi.“ Touto svojou výpoveďou žalovaný jasne uviedol dôvod, pre ktorý bol so žalobkyňou skončený pracovný pomer. Tento dôvod výpovede je potvrdený aj svedeckou výpoveďou F.. V. N.. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové
- musí vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce.
12.2. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2204/2003 zo dňa 27.04.2004, ktorý uviedol: „V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie organizačnej zmene nebolo prijaté.“.
13.1. Pokiaľ súd uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že jej nebolo ponúkané iné pracovné miesto v rámci spoločnosti nebolo preukázané vzhľadom na Záznam personálnom pohovore so zamestnancom zo dňa 29.1.2016, ktorý sama podpísala a na otázku súdu uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím mala potvrdiť, že nejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti a súd mal za to, že ponuková povinnosť zamestnávateľa bola splnená, pretože táto vzniká iba za predpokladu, že má zamestnávateľ voľné pracovné miesto, lebo v opačnom prípade by sa v podstate zamestnávateľovi znemožnilo ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, žalobkyňa nemôže súhlasiť ani s týmto záverom, lebo ona nenesie dôkazné bremeno v otázke neexistencie voľných pracovných miest, ale to nesie žalovaný, čo on ani nerozporoval, že mal pracovné miesta a že boli ponúknuté žalobkyni, čo ona mala odmietnuť.
13.2. Konateľ žalovaného K.. D. I. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mala možnosť si vybrať novú pracovnú pozíciu, ale konkrétne miesto podľa tabuliek jej ponúknuté nebolo. Táto výpoveď len potvrdila tvrdenie žalobkyne, že jej žiadne konkrétne miesto ponúknuté nebolo. Súd považoval zakrúžkovaný záznam o personálnom pohovore so zamestnancom za dostatočný dôkaz o tom, že si zamestnávateľ splnil svoju ponukovú povinnosť. Ak by to aj sa malo pripustiť, udialo sa to až po tom, ako jej bola daná výpoveď. Z hľadiska času sa musí uskutočniť ešte predtým, než zamestnávateľ dá výpoveď zamestnancovi (R NS SR sp. zn. 3Cdo 130/2003). Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14.1. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu a poukázal na to, že žalobkyňa nemala v predmetnej veci návrhy na doplnenie dokazovania a dokazovanie sa vykonalo len na návrh žalovaného, ktorý predkladal jednak listinné dôkazy a označil svedkov. Z dôkazov, ktoré predkladal žalovaný vyplynul záver, ktorý je opísaný v napadnutom rozsudku po skutkovej i právnej stránke. Interpretácia zistených okolností, ako ich uvádza žalobkyňa, nie je ničím doložená, čím má žalovaný na mysli vetu uvádzanú v odvolaní na predposlednej strane, odsek druhý, týkajúca sa pohovoru zo strany žalovaného so žalobkyňou, podľa ktorej ponuka pracovnej pozície sa udiala až potom ako jej bola daná výpoveď, preukázaná nebola.
14.2. Konateľmi žalobcu v čase zasadnutia porady konateľov v spoločnosti VÍNO Nitra s.r.o., teda 29.1.2016 boli K.. D. I., K.. M. K. a Z.. F. S.. Táto skutočnosť žalobkyňou spochybňovaná nebola, a preto túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať a v konečnom dôsledku ani nie je v odvolaní namietaná.
15.1. Z uznesenia č. 2 ako je napísané v zápisnici zo dňa 29.1.2016 vyplýva: Porada konateľov rozhodla o zmene organizačnej štruktúry a o zrušení funkčných miest: generálny riaditeľ, Marketingový manager, asistent - manager back Office.
15.2. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v tejto súvislosti uvádza, že zápisnica bola podpísaná len zapisovateľom a nie konateľmi spoločnosti . Zápisnica však zodpovedá obsahu toho, čo sa na porade uskutočnilo a nepodpisujú ju účastníci úkonu. Zápisnica zo dňa 29.1.2016 bola vyhotovená zapisovateľom, ktorým bol JUDr. F. S.l. Samotný zákon nepredpisuje formu prijatia uznesenia o organizačnej zmene. V konečnom dôsledku k tejto právnej skutočnosti boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili prijatie takéhoto uznesenia. Žalobkyňa sama v zápisnici uvádza: „Áno na porade bolo uvedené, že sa rozhodlo o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest.“ Týmto spôsobom je preukázané, že porada sa uskutočnila, boli na nej účastní konatelia a záver o zmene organizačnej štruktúry a o zrušení funkčných miest generálny riaditeľ prijatý bol.
15.3. V danom prípade organizačnou zmenou bolo zrušenie funkcie generálny riaditeľ. Samotná žalobkyňa, ako to vyplýva zo zápisnice z 29.1.2016 uviedla, že chápe potrebu sporu, ale pripomína, že nemala dostatok času... Žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.12.2016 tiež uviedla, že na rokovaní bolo konštatované, že do konca roka sa má znížiť stav zamestnancov. K predmetnej veci bol vypočutý, mimo iného, aj Dr. D. I., ktorý výslovne uviedol: „Na tejto porade bolo rozhodnuté, že sa ruší funkcia generálnej riaditeľky. Voči tomuto žalobkyňa nevzniesla pripomienky, netešilo ju to, ale ani nás.“ Podobne bol vo veci vypočutý dňa 13.4.2017 aj Dr. F. S., ktorý uviedol: „Predmetom oficiálneho rokovania porady konateľov nebolo to, že sme mali záujem sa so žalobkyňou dohodnúť, teda spôsob ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ale výhradne zrušenie pracovných miest resp. organizačné opatrenia.“
15.4. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj táto argumentácia žalobkyne nebola po skutkovej stránke preukázaná. Žalobkyňa záver o tom, že došlo k zrušeniu funkcie generálnej riaditeľky nespochybňuje. Svedok F.. V. N. tiež potvrdil, že došlo k organizačnej zmene, a to zrušeniu pracovných pozícií tak, ako to bolo dohodnuté na porade. Pravdou je, že organizačná zmena spočívajúca v zrušení pracovných pozícií bola výsledkom nevyváženého finančného plánu, keď náklady neboli kryté príjmami.
16.1. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.12.2016 neuvádzala poradie listín, ktoré podpisovala. Nespochybňuje to, že porada konateľov bola vykonaná ako prvá a nespochybňuje ani to, že podpisovala zápisnicu o vzdaní sa funkcie konateľky. K zápisnici zo zasadnutia porady konateľov zo dňa 29.1.2016 k bodu 3/ ako výhradu na pojednávaní konanom dňa 1.12.2016 uvádza, že jej nebola daná možnosť, aby naďalej pôsobila ako konateľka. Výslovne uvádza, že záznam o personálnom pohovore zo dňa 29.1.2016 podpísala. Uvádza však, že jej nebola ponúknutá iná pozícia zo strany žalovaného.
16.2. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa na otázku súdu na pojednávaní dňa 13.4.2017 uviedla, že záznam o personálnom pohovore podpísala, tento čítala, porozumela mu a zakrúžkovala bod A. Z uvedeného vyplýva, že záznam o personálnom pohovore súvisel so zrušením pozície generálnej riaditeľky a nikde sa tu neuvádza, že by pred podpisom tohto záznamu jej bola daná výpoveď. Výslovne sa v tomto zázname uvádza, že so zamestnancom bola prerokovaná možnosť prechodu na inú pracovnú pozíciu a žalobkyňa takýto záujem neprejavila.
16.3. Zo zápisnice zo dňa 29.1.2016 je zrejmé, že sa na porade hovorilo aj o možnosti žalobkyne prejsť na inú pracovnú pozíciu, čo však žalobkyňa odmietla. Aj z uvedeného je zrejmé, že k rozhovoru o možnosti prejsť na inú prácu sa hovorilo ešte pred daním výpovede a svedok Dr. I. na pojednávaní 13.4.2017 uviedol, že jej bola navrhnutá možnosť vybrať si pozíciu mimo iného u žalovaného na úseku marketingu, čo však odmietla. Podobne vypovedal aj svedok Dr. S., ktorý uviedol, že sa žalobkyni niekoľkokrát pýtal, či má záujem prejsť na obchodný úsek, na čo reagovala, že z firmy odchádza. Podobne vypovedal aj svedok F.. V. N..
16.4. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
19.3. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby uvedenými v jeho odôvodnení a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu namietané rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale vychádza z riadne zisteného skutkového podkladu, ktorý súd správne vyhodnotil v zmysle § 191 CSP a po právnej stránke ho aj správne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nemôže viesť k záveru o jeho vecnej nesprávnosti.
24. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom ku dňu dania výpovede) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 25.1. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku poznamenáva, že na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto boli realizované v čase, keď sa dáva výpoveď, musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté (vydané) vždy v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi; stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru.
25.2. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako to správne uviedol súd prvej inštancie je: a/ existencia organizačnej zmeny, b/ nadbytočnosť zamestnanca a c/ príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (porovnaj R 94/1968 a R 3/1992).
26. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 53/2010 uviedol, že Slovenská republika uznáva právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v zamestnaní aj tým, že toto právo je výslovne ustanovené v článku 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje Zákonník práce v príslušných ustanoveniach, do ktorých sa premieta zámer, aby jednostranné skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa podliehalo určitým pravidlám. Táto ochrana však neznamená nemennosť zamestnaneckého pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa. O organizačnú zmenu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ide najmä v prípade prijatia rozhodnutia zamestnávateľom o zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce a o iných zmenách majúcich dopad na organizačnú schému (štruktúru) zamestnávateľa. Takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom, lebo nejde o prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide len o faktický úkon zamestnávateľa, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Keďže nejde o právny úkon, nemožno rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene preskúmavať z hľadiska platnosti. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o tom, či zamestnávateľ vôbec prijal takéto rozhodnutie, súd sa môže zaoberať len tým, či zamestnávateľ (jeho orgán na to oprávnený) skutočne rozhodol o organizačnej zmene.
27.1. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie v priebehu civilného procesu zaoberal tým, či u žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne došlo k organizačnej zmene, hoci žalobkyňa túto skutočnosť v žalobe neuvádzala (nespochybňovala ju), ale namietala, že písomná výpoveď nie je platná z dôvodu nepresného vymedzenia výpovedného dôvodu, keď zamestnávateľ vo výpovedi z pracovného pomeru uvádza ako zákonný dôvod na výpoveď § 63 ods.1 písm. a bod 1 Zákonníka práce a že zo strany zamestnávateľa nebol dodržaný zákonný postup o ponúknutí inej vhodnej práce.
27.2. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s formálnymi náležitosťami predmetnej výpovede konštatujúc, že výpoveď spĺňa striktné formálne náležitosti a túto skutočnosť už ani odvolateľka v odvolaní nenamietala. Výpovedný dôvod bol vo výpovedi skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom a bolo možné ho subsumovať pod ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako to aj správne právne posúdil prvoinštančný súd.
28.1. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene Zákonník práce tu vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosť. Písomná forma rozhodnutia o organizačnej zmene bola v predmetnej veci splnená, čo vyplýva zo Zápisnice zo zasadnutia porady konateľov spoločnosti VÍNO NITRA s.r.o. konanej dňa 29.1.2016, na ktorej boli prítomní: K.. D. I., K.. M. K., Z.. F. S., v ktorej sa nachádza Uznesenie č. 2: Porada konateľov rozhodla o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest generálny riaditeľ, Marketingový manager, Asistent - manager back Office. V bode 3 zápisnice je, okrem iného, uvedené, že PhDr. A. K. sa na otázku Dr. N., či má záujem naďalej pôsobiť ako konateľka s tým, že by prešla na inú pracovnú pozíciu v pracovnom pomere, alebo do iného právneho režimu, napr. na základe mandátnej zmluvy, sa vyjadrila, že po zrušení funkcie GR nemá záujem ďalej v spoločnosti zostať, nenastúpi na žiadne miesto, ktoré je v spoločnosti voľné (zoznamom voľných miest disponuje GR) a z pozície konateľky odstúpi. Vo veci formy skončenia pracovného pomeru uviedla, že dáva prednosť výpovedi z organizačných dôvodov (zrušenie
pracovnej pozície) pred dohodou o skončení pracovného pomeru. Zápisnicu spísal Z.. F. S., ktorý ju aj sám podpísal.
28.2. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 29.1.2016 adresovanom žalovanému a označenom „Vec: vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti“ uviedla: „Vzhľadom ku skončeniu môjho pracovného pomeru v spoločnosti VÍNO NITRA spol. s r.o. vzdávam sa týmto, počínajúc dňom 1.2.2016, funkcie konateľa spoločnosti.“
29.1. V tomto liste žalobkyňa akceptovala skutočnosť skončenia pracovného pomeru, vzdala sa funkcie konateľa spoločnosti a vôbec nespochybňovala organizačnú zmenu v žalovanej spoločnosti ani skutočnosť, že jej žalovaný neponúkol vhodné pracovné miesto, preto odvolací súd považuje ňou v odvolaní uvádzané argumenty v tomto smere za nepreukázané. Žalobkyňa bola nepochybne oboznámená s organizačnou zmenou pred daním výpovede. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne pristúpil z dôvodu jej nadbytočnosti v dôsledku prijatej zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti, a to zrušenia tabuľkových miest, okrem iného, generálneho riaditeľa. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa bolo účelové. Toto rozhodnutie sledovalo zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a objektívne zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie zamestnávateľa (rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, je teda nepreskúmateľné a súd sa otázkou jej platnosti nemôže zaoberať) bolo prijaté na zasadnutí dňa 29.1.2016 (písomne) a to prijatím Uznesenia číslo 2, keď bolo rozhodnuté o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti a o zrušení funkčných miest a bolo prijaté tými, ktorí boli na to oprávnení a teda bol splnený predpoklad, ktorý zákon ustanovuje pre platnosť výpovede. V konaní bolo preukázané, že v čase dania výpovede žalobkyni existovalo rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého sa žalobkyňa stala pre zamestnávateľa nadbytočným.
29.2. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal aj s námietkou žalobkyne, že jej nebolo ponúknuté iné pracovné miesto v rámci spoločnosti, keď uviedol, že toto jej tvrdenie nebolo preukázané s poukazom na Záznam o personálnom pohovore zo zamestnancom zo dňa 29.1.2016, ktorý žalobkyňa sama podpísala a v priebehu pojednávania na otázku súdu sama tiež uviedla, že ona zakrúžkovala bod A, čím potvrdila, že nejavila záujem o inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti. Ponuku inej vhodnej práce jej žalovaný ako zamestnávateľ dal predtým, než pristúpil k výpovedi z pracovného pomeru.
30. Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keď ako vecne správny potvrdil nielen výrok rozsudku vo veci samej ale aj výrok rozsudku o trovách konania.
31.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).