Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-254-2018.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Subarea
12Co/254/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu VILAD ViS, s.r.o., so sídlom Imrov Kopec 52, 991 21 Pravica, IČO: 36 024 783, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému F.. G.. L. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. C. XX, XXX XX W. W., o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/14/2018-32 z 31. mája 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 31. 05. 2018 odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným okresnému súdu dňa 04. 05. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zakázal žalovanému akýkoľvek svojvoľný zásah do prevádzky Zverofarmy VILAD Vis, s.r.o., vrátane odstraňovania a odchytu zveri, ktorá sa v areáli nachádza, odstraňovania stavieb, oplotenia poľovníckeho či iného zariadenia bez vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu alebo súdu. Svoj návrh odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom Zverofarmy, ktorá ako podnik vznikla v rámci činnosti bývalého PD Agrokombinát Závada v k. ú. obce F., pričom k pozemkom, na ktorých je agrofarma zriadená, je rôzny právny režim a žalobca nie je vlastníkom všetkých pozemkov. V areáli Zverofarmy, ktorý je tvorený z poľnohospodárskej pôdy, prevažne pasienkov a po celom obvode oplotený drôteným pletivom, vykonáva chov chovných zvierat od roku 1989, vrátane rodenia mláďat. Ďalej uviedol, že na okresnom súde prebiehalo v minulosti niekoľko súdnych konaní, predovšetkým sa jednalo o konanie 3C/62/2009, v ktorých sa žalovaný domáhal určenia neplatnosti nájomných zmlúv, resp. odstránenia oplotenia z pozemkov, ktoré sú súčasťou areálu Zverofarmy. Taktiež poznamenal, že dňa 26. 06. 2015 žalovaný v rámci uplatňovania svojich nárokov dal poškodiť oplotenie Zverofarmy, čím znefunkčnil objekt patriaci žalobcovi, pričom svoje konanie žalovaný zdôvodnil tým, že vykonáva ťažbu dreva z pozemkov, ku ktorým má vlastnícke právo. Žalobca nepopieral, že časť pozemkov, na ktorých je vybudovaná Zverofarma so zverníkom, vlastní žalovaný, poukázal však na to, že v konaní 3C/62/2009 odvolací súd vyslovil záver, že nemožno pochybovať o jeho vlastníctve Zverofarmy na základe kúpnej zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 12. 10. 1997, ktorej predmetom podľa stanoviska súdu neboli pozemky, na ktorých je Zverofarma zriadená. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd ďalej vyslovil, že žalobcovi prináleží zo zákona právo k nájmu k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v teritóriu Zverofarmy a nájomný vzťah ku všetkým pozemkom vrátane tých, ktoré patria žalobcovi, naďalej trvá. Bol toho názoru, že žalovaný nie je ochotný chápať, že vlastnícke právo môže byť zákonnými prostriedkami obmedzované napríklad inštitútom nájmu, pričom účinne zabezpečiť vypratanie nehnuteľnosti a tým
umožniť pokojný a nerušený výkon vlastníckeho práva vlastníka môže až súd rozsudkom s príslušným výrokom a následne na podklade rozsudku ako exekučného titulu a na základe návrhu na vykonanie exekúcie až súdny exekútor. Svojpomoc má byť využívaná len celkom výnimočne ako krajný prostriedok v prípadoch, keď už nie je možné účinne zabezpečiť ochranu práv jednotlivca prostredníctvom verejnej moci. Záverom poznamenal, že sa so žiadosťou o ochranu objektu zo dňa 02. 05. 2018, ktorú ako listinný dôkaz pripojil k svojmu návrhu, obrátil na príslušnú prokuratúru a v súčasnosti využíva ochranu a pomoc od orgánov polície. Pretože sledovaný účel, teda ochranu Zverofarmy, podľa jeho názoru nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, domáha sa súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia s vedomím, že jeho nariadením dôjde k obmedzeniu dispozičného oprávnenia a základných práv povinnej osoby, kam patrí aj právo vlastniť majetok podľa čl. 2 Ústavy SR a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru. Takýto zásah však považoval za legitímny a v súlade s princípom proporcionality, nakoľko vyhrážky, hrozby zo strany žalovaného a samotná skutočnosť, že obdobného konania sa už dopustil voči nemu vyvolávajú obavu zo správania žalovaného. 1. 3. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) tak, že ,,súd žalovanému zakáže akýkoľvek svojvoľný zásah do prevádzky Zverofarmy VILAD Vis, s.r.o., vrátane odstraňovania a odchytu zveri, ktorá sa v areáli nachádza, odstraňovania stavieb, oplotenia poľovníckeho či iného zariadenia bez príslušného vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu alebo súdu“. Okresný súd konštatoval, že tak ako je jednou z predpísaných (povinných) náležitostí žaloby - žalobný návrh, tak aj u neodkladného opatrenia je jednou z predpísaných náležitostí - petit neodkladného opatrenia (výrok, z ktorého bude zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a ako má súd rozhodnúť), pričom tento musí byť jasný, zrozumiteľný, konkrétny a vykonateľný. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyššie uvedenú požiadavku nespĺňa žalobcom uvedené označenie ,,...do prevádzky Zverofarmy VILAD ViS, s.r.o, vrátane odstraňovania a odchytu zveri, ktorá sa v areáli nachádza, odstraňovania stavieb, oplotenia, poľovníckeho či iného zariadenia...“. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval predpísané náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 CSP, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP odmietol. Záverom okresný súd uviedol, že nevyzýval žalobcu na odstránenie vád tohto podania, pretože z ustanovenia § 327 CSP vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, pričom sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Konštatoval, že mu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia uznesenia cituje ustanovenie § 127 ods. 1 CSP. Z jeho podania je zrejmé, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je určený Okresnému súdu Veľký Krtíš, robí ho žalobca a týka sa začatia konania na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho obsahu ďalej vyplýva, že žiada o pomoc vo forme neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že podanie nemá zákonom požadované náležitosti, nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku, pričom odôvodnenie právnou teóriou nie je celkom v súlade s článkom 11 ods. 2 CSP a zároveň je uznesenie nekonkrétne. Okresný súd síce konštatuje, že petit neodkladného opatrenia nie je dôsledne formulovaný, avšak táto argumentácia je taktiež nekonkrétna, pričom na žiadnom mieste uznesenia nie je jednoznačne definované, v čom spočívajú vady podania a v čom je návrh nezrozumiteľný. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, resp. aby uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým okresný súd: „zakáže žalovanému akýkoľvek svojvoľný zásah do prevádzky Zverofarmy VILAD Vis, s.r.o., vrátane odstraňovania a odchytu zveri, ktorá sa v areáli nachádza, zákazu odstraňovania stavieb,
oplotenia poľovníckeho či iného zariadenia bez príslušného vykonateľného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu alebo súdu.“ Následne súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 CSP.
6. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
8. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
9. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
10. Podľa ustanovenia § 129 ods. 4 CSP, ak sa ,podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. Z vyššie citovaného ustanovenia § 327 CSP (veta pred bodkočiarkou) je zrejmé, že súd odmietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Ustanovenie § 123 ods. 1 CSP <. definuje podanie ako (akýkoľvek) úkon určený súdu, pričom § 123 ods. 2 CSP <. obsahuje demonštratívny výpočet podaní vo veci samej a teda pripúšťa aj iné podania vo veci samej. Z uvedeného (ale napr. aj z porovnania textového znenia § 128 CSP <. používajúceho vetnú konštrukciu „ak nejde o podanie vo veci samej“ so znením § 129 CSP <., kde sa uvádza „ak ide o podania vo veci samej“) možno v prvom rade vyvodiť, že právna úprava CSP vytvára akési dva typy podaní, z ktorých prvý typ výslovne označuje ako „podania vo veci samej“ a v § 123 ods. 2 CSP <. ich aj definuje, a potom druhý typ, ktorý vyslovene nepomenúva a ktorý tvoria tie podania, ktoré podaniami vo veci samej nie sú. V súvislosti s rozlišovaním medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej (ďalej len „podanie nie vo veci samej“) je potrebné vychádzať z § 123 ods. 2 CSP <., ktorý ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci, v opačnom prípade ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritéria podania vo veci samej. S vyššie zmienenou diferenciáciou návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia na dve skupiny súvisí aj rozličný postup konajúceho súdu v situácii, ak podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má niektorú z vád vypočítaných v § 326 CSP <. alebo je nezrozumiteľný, či neurčitý. Pokiaľ má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, ako je tomu v danej veci, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi ustanovenie § 129 CSP pri odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 CSP pri odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je zjavne lex generalis vo vzťahu k § 129 CSP, pokiaľ ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má teda lex specialis v podobe ustanovenia § 129 CSP, ktorý priamo v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonnú úpravu potom platí, že ak žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitosti, respektíve vád a následne zamerať svoj procesný postup k odstraňovaniu zistenej nejasnosti a nezrozumiteľnosti, teda obsahových vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP.
12. V prejednávanom prípade podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje všetky predpísané náležitosti a zároveň je podaním vo veci samej. Na základe vyššie
uvedeného považuje odvolací súd za potrebné v súvislosti odmietnutím podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie uviesť, že pokiaľ návrh žalobcu neobsahoval predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 326 CSP <., prípadne bol nezrozumiteľný alebo neurčitý, okresný súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobcu nevyzval na odstránenie vád podania vo veci samej postupom podľa 129 CSP, čím žalobcovi zabránil uvedené vady návrhu odstrániť.
13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd po preskúmaní veci potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zrušil a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a procesný postup v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 CSP.
14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).