Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-406-2017.pdf
PDF · 145.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/406/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobkyne E. E., nar. XX.X.XXXX, U. XXX, zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, Nám. slobody 3, proti žalovanej ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/B, zast. WERNER & Co. s.r.o., Bratislava, Stromová 54/A, o zaplatenie 6 155,67 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/29/2012-488 z 9.5.2017 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho II. a III. výroku. Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 916,69 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.8.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 5.11.2010 10% vynaložených trov konania a od 6.11.2010 žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 38% ním vynaložených trov konania. 2.V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čo žalobkyňa žalobou doručenou mu 22.3.2010 žiadala a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a čím svoje stanovisko odôvodnil. Konštatoval, že uznesením z 22.3.2012 bolo konanie do výšky 5 005,11 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia zastavené a zvyšný nárok - o zaplatenie 6 155,67 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia bol vylúčený na toto konanie. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako obchodná zástupkyňa vyvíjala činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv v prospech žalovaného a to najskôr na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení z 31.10.2001 a 27.1.2003, že po zmene obchodného mena uzatvorila so žalovaným 6.11.2006 Zmluvu o obchodnom zastúpení pod č. 91239002, že 4.6.2009 žiadala žalobkyňa žalovaného o vyplatenie odstupného. Listom zo 16.6.2009 žalovaný žalobkyni oznámil, že právo na odstupné podľa čl.6 bod 6 zmluvy o obchodnom zastúpení žalobkyni nevzniklo. Ďalším listom zo 17.12.2008 žalovaný zamietol žiadosť žalobkyne o vyplácanie následných provízií. Konštatoval, že výška odstupného je stanovená ako dvojnásobok priemernej mesačnej výšky provízií získanej zástupcom v priebehu posledných 5- tich rokov; v prípade ak táto zmluva trvala menej ako 5 rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé obdobie trvania zmluvy. Nárok na odstupné vzniká až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia tohto zmluvného vzťahu za predpokladu, že zástupca nevykonal počas tohto obdobia sprostredkovanie poistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa poistenia v zmysle zákona o sprostredkovaní. Právo zástupcu na odstupné zanikne, ak do jedného roka od ukončenia tejto zmluvy neoznámi zastúpenému, že toto svoje právo uplatňuje. Právo na odstupné nevznikne a/ ak zastúpený odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku zástupcom, ktorého zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, b/ zástupca skončil zmluvu z dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného, ak
od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, ktoré je predmetom tejto zmluvy, c/ podľa dohody so zastúpeným zástupca prevedie práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na tretiu osobu. „Výpoveď ZOOZ dohodou“ z 24.9.2008 po obsahovej stránke predstavuje žiadosť o skončenie zmluvného vzťahu žalobkyne dohodou. I keď žalobkyňa v tejto žiadosti používa termín výpoveď, následný právny úkon strán - dohoda o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení z 14.10.2008 preukazuje, čoho sa žalobkyňa svojou žiadosťou domáhala. K skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami teda došlo dvojstranným právnym úkonom - dohodou. Nejedná sa teda o prípad skončenia zmluvného vzťahu odstúpením zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.a/), skončenia zmluvy zástupcom z dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.b/), prevedenia práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu (článok VI. ods.6 písm.c/). Podmienkou vzniku nároku na odstupné je uzavretie viac ako 1000 platných poistných zmlúv k skončeniu zmluvného vzťahu, z toho aspoň 500 v životnom poistení a uplatnenie práva do 1 roka (čl.VI.ods.5 ZOOZ). Všetky tieto podmienky žalobkyňa splnila. Termín skončenia zmluvného vzťahu je podľa názoru súdu s ohľadom na použitú zmluvnú terminológiu potrebné vykladať rozširujúco. Ak napríklad strany v článku VI. ods.5 ZOOZ viažu právne následky zániku nároku na odstupné neuplatnením „do jedného roka od ukončenia tejto zmluvy“, za zmluvný vzťah je pre potreby vyplatenia odstupného nutné považovať celú dobu výkonu činnosti žalobkyne ako obchodnej zástupkyne na základe uzatvorených zmlúv o obchodnom zastúpení, teda obdobie od 31.10.2001 do 5.11.2006. I keď náležitosťou každého právneho úkonu je jeho určitosť a zrozumiteľnosť a ich absencie sú „sankciované“ neplatnosťou v zmysle § 37 ods.1 OZ, súd nezdieľa názor žalovaného, že listom uplatnené právo na odstupné bez neuvedenia výšky odstupného nemôže spôsobiť predvídateľné právne účinky. V danom prípade si žalobkyňa mala uplatniť len „právo“, čo vyplýva zo znenia článku VI. ods.5, a nie konkrétne vyčíslený nárok. K výpočtu výšky odstupného bolo nevyhnutné poznať nielen počet a štruktúru uzavretých poistných zmlúv /PZ/ čo do produktov poistenia sprostredkovaných žalobkyňou, ale i výšku mesačných provízií za obdobie od 31.10.2001 do 5.11.2006. Žalobkyňa po výzve súdu v podaní z 21.3.2016 označila v zozname poistných zmlúv za obdobie od 31.10.2001 do 5.11.2006 štruktúru uzavretých poistných zmlúv. Uviedol, že jednoduchým sčítaním počtu uzavretých poistných zmlúv sprostredkovaných žalobkyňou vyplýva, že za obdobie od 6.11.2006 do 15.10.2008 žalobkyňa sprostredkovala uzavretie 630 poistných zmlúv, z toho 126 životného poistenia. Za obdobie od 31.10.2001 do 5.11.2006 to bolo 1206 poistných zmlúv, z toho 443 týkajúcich sa životného poistenia. Celkovo za obdobie trvania zmluvného vzťahu, teda od 31.10.2001 do 15.10.2008 to bolo 1836 PZ, z toho 569 ŽP. Žalovaný v rámci procesnej obrany žiadal započítať svoj vzájomný nárok na zaplatenie sumy 1 528,01 eur titulom vrátenia vyplatených zálohových provízií na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Tvrdil, že tento vzájomný nárok vyplýva z ust. čl.V písm.a/ ods.1 predpisu odmeňovania poistných poradcov, podľa ktorého nárok na províziu nevznikne a už zaplatenú províziu je povinný poradca vrátiť a zároveň pripojil zoznam stornovaných poistných zmlúv, z ktorých vyplýva, že sa jedná o PZ životného poistenia /č.l.310-12C/34/2011 spisu/. Z takto celkovo uplatnenej sumy 1 528,01 eur žalovaná uznala len 1 164,60 eur /č.l.455-spisu/. Neuznala nárok na vrátenie provízie z poistných zmlúv č. XXXXXXXXXXX H. P. suma 32,80 eur, č. XXXXXXXXXX H. P. suma 29,87 eur, obe poistné zmluvy produkt Štvorlístok, č. H. XXXXXXXXXX H. P. suma 131,45 eur produkt PZ Spektrum, č. H. XXXXXXXXXX J. P. suma 119,50 eur produkt poistnej zmluvy Spektrum, č. H. XXXXXXXXXX J. P. suma 49,79 eur produkt poistnej zmluvy Spektrum, spolu 363,41 eur. Poukázal na bodu 5.3, 5.4 druhého oddielu druhej časti a Provízny poriadok z 1.3.2004, čl.IV. písm.a/ bod 1.2 oddielu A osobitnej časti 1 /č.l.290/, a uzavrel, že žalovaný na storno provízie - v úhrne 363,41 eur, nemá nárok. Dôvodnosť vrátenia storno provízií je zhodný s výškou uznania vzájomného nároku žalovaného - 1 164,60 eur. Výška vyplatených provízií vyplýva z dokladov predložených žalobkyňou - vyúčtovania provízií. Z nich je zrejmé, že žalobkyňa za obdobie 11/2006 vyúčtovala, žalovaný jej priznal a vyplatil 18 891,- Sk, čo za obdobie 25 dní (od 6.11.2006) predstavuje pomerne 15 742,50 Sk. Za mesiac 12/2006 žalobkyni bolo vyplatených 49 675,- Sk, za 1/2007 44 269,- Sk + 3 445,- Sk, spolu 47 714,-Sk, za 2/2007 40.304.- Sk, za 3/2007 38 067,-Sk, za 4/2007 63 870,- Sk, za 5/2007 27 165,- Sk, za 6/2007 50 152,-Sk, za 7/2007 42 980,- Sk, za 8/2007 46 304,- Sk, za 9/2007 32 420,- Sk, za 10/2007 89 826,- Sk, za 11/2007 50 284,- Sk, za 12/2007 77 061,- Sk, za 1/2008 67 561,- Sk, za 2/2008 76 059,- Sk, za 3/2008 44 857,-Sk, za 4/2008 37.876.-Sk, za 5/2008 39.670.-Sk, za 6/2008 45.491.-Sk, za 7/2008 44.808.-Sk, za 8/2008 28.017.-Sk, za 9/2008 29.717.-Sk, za 10/2008 27.445.-Sk, a za 11/2008 doplatok 857.-Sk, doplatok za mesiac október 2008 857.-Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že za celé obdobie trvania poistnej zmluvy teda od 6.11.2006 do 15.10.2008 bolo celkovo vyplatených žalobkyni za obdobie 24- mesiacov 1 113 922,50 Sk, čo za 1-mesiac činí 46 413,437 Sk, dvojnásobok tejto sumy je 92 826,87 Sk, čo predstavuje po prepočítaní konverzným kurzom 3 081,29 eur. Z tejto sumy je potrebné odrátať sumu storno provízií vo výške 1 164,60 eur, ktoré žalovaná sama uznala a ktoré žalovanému i dôvodne
patria. Výsledná suma predstavuje 1 916,69 eur. Táto suma patrí žalobkyni i s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.10.2009 do zaplatenia. Nárok uplatnený na súde bol dňom 4.6.2009. Žaloba bola doručená žalovanému 6.8.2010, t.j. 8.8.2010 je prvý deň po tom, čo sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. I keď žalovaná tvrdila, že žalobcovi doručila vyčíslenú predžalobnú výzvu, v spise sa takáto výzva nenachádzala. Preto za prvý deň omeškania žalovaného považuje 8.8.2010. Úrok z omeškania patrí žalobkyni v zmysle § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. Ohľadne nárokov na vyplatenie provízií súd udáva, že ust. čl.V.ods.5 jednoznačne stanovuje, že dňom zániku zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií i s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. Nasledujúci odsek 6 udáva, že je to možné len na návrh regionálneho riaditeľa, a to schválenie riaditeľom divízie. Takýto prípad u žalobkyni nenastal. V prípade zákonnej úpravy, zákon za kogentné ustanovenia považuje § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, Obchodného zákonníka (§ 263 Obch.zák.). Žalovaný správne argumentuje, že nároky na províziu pri zániku zmluvy obchodného zastúpenia je upravené v § 671 Obch.zák. Toto ustanovenie je dispozitívne, s možnými odchýlkami úpravy vzťahov v zmluve. Ak si strany zmluvného vzťahu upravenou zmluvou z 6.11.2006 dojednali, že v prípade zániku zmluvy žalobkyňa nárok na provízie nemá, toto ustanovenie je zaväzujúce. I úprava práva na náhradu škody v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov uvedená v ustanovení § 668a Obch.zák., sa podľa názoru súdu aplikuje v prípade, ak ukončenie zmluvných vzťahov nastane zo strany zastúpeného. Pojem škoda vyjadruje totiž majetkový úbytok spravidla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, čo v intenciách znení zmluvy a § 668a Obch.zák. nemožno vykladať inak, ako dôsledok skončenia zmluvných vzťahov zastúpeným. V danom prípade došlo k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, teda dvojstranným právnym úkonom. Preto súd nároku žalobkyne na zaplatenie nevyplatených provízií za druhý rok poistenia nevyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 v spojení s § 256 ods.1 CSP. Späťvzatie žaloby a zastavenie konania vo výške 5 005,11 eur s 9% ročným úrokom z omeškania (k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo písomným podaním doručeným súdu 5.11.2010) procesne zavinila žalovaná. Tá totiž zobrala čiastočne svoj nárok na zaplatenie 5 005,11 eur späť. Pôvodný nárok žalobkyne predstavoval 11 160,78 eur. Po späťvzatí 6 155,67 eur s príslušenstvom. Možno teda povedať, že k 5.11.2010 mal žalobca 55% úspech (pomer 11 160,78 EUR k 6 155,67 eur) a zároveň 45% neúspech. Žalobkyni teda patrí 10% vynaložených trov konania (55%-45%). V merite veci bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne 1 916,69 eur, čo je z nároku 6 155,67 eur 31%. Žalobkyňa teda zároveň mala 69% neúspech, čo činí 38% vynaložených trov v prospech žalobcu /69%-31%/. Preto od 6.11.2010 je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 38% ním vynaložených trov konania. 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa (č.l. 499 - 402) vo výrokoch, ktorým súd rozhodol, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni do 5.11.2010 10 % vynaložených trov a od 6.11.2010 je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 38% vynaložených trov konania, podľa § 365 CSP ods.1 písm. f), h). Súd pod bodom 33. rozsudku rozoberá, z akého dôvodu nepriznal žalobkyni nárok na základnú províziu a teda z akého dôvodu jej v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na čl.V ods. 5 provízneho poriadku, teda v časti základnej provízie. Rozdiel medzi základnou a následnou províziou - Má za to že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jej písomnou argumentáciou z 29.10.2010, kde rozoberala, aký je rozdiel medzi základnou a následnou províziou a aký je výklad daného Čl. V ods.5 prov. poriadku aj samotnou žalovanou. Ak súd poukazuje na ust. čl.V bod 5 zmluvy o obch. zastúpení a teda, že dňom zániku skončenia zmluvného vzťahu zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií s výnimkou podľa bodu 6, teda, že možno pokračovať vo vyplácaní provízií na len návrh regionálneho riaditeľa a po schválení riaditeľa divízie, treba uviesť, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú províziu, ale na následnú províziu a to z týchto dôvodov. Ako vyplýva z oddielu 2 bod l. provízneho poriadku so žalobkyňou bolo dohodnutých viacero druhov provízií: 1) základná, 2) udržiavacia, 3) provízia z mimoriadneho poistného, 4) správcovská provízia, 5) bonusová provízia, 6) provízia za zmenu poistenia. Provízia pod bodom 1 je teda základná provízia a provízie pod bodom 2 až 6 sú províziami následnými. Pokiaľ ide o základná províziu, tak zo samotného znenia termínu základná provízia, že ide o províziu, ktorej sa nemožno vzdať v kontexte § 660 Obchodného zákonníka (ide o kogentné ustanovenie), teda že ide o províziu za sprostredkovanie poistenia, pričom niekde je uvádzaná aj ako provízia za zjednanie poistenia. Splatnosť základnej provízie bola so žalobkyňou upravená rôzne. Podľa čl.IV zmluvy o obch. zastúpení z r. 2002 bolo dohodnuté, že v prípade jednorazového zaplatenia poistného, je provízia vyplácaná jednorazovo-naraz, kdežto pri bežne mesačnom poistnom, je provízia uhrádzaná v 1 a 2 roku poistenia, teda jej splatnosť si tak zmluvné strany rozdelili na obdobie 2 rokov. Takáto splatnosť je upravená aj v aktuálnom províznom poriadku, ktorý rozlišuje vyplácanie základnej provízie pri bežne platenom poistnom - 2 časť oddiel 2 prov. poriadku a pri jednorazovom platenom poistnom - časť 2 oddiel 6 prov. poriadku. Ona si teda uplatňuje v tomto konaní základnú províziu za druhý rok poistenia
a nie vyplácania následných provízii. Tento záver o opodstatnenosti uplatneného nároku a teda, že má nárok na základnú províziu za 1 a 2 rok, a teda, že článok V bod 6., na ktorý odkazuje súd, sa týka vyplácania následných provízií, vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo 8 10.2009 k predžalobnej výzve, kde uviedol: Vo veci vyplácania následných provízií je v zamietnutí správne použitý čl.V bod 6 zmluvy o obchodnom zastúpení: následné, u nás nazývané aj udržiavacie provízie, sú vyplácané sprostredkovateľom za spravovanie poistných zmlúv, od 3 do 10 roku trvania životného poistenia a od druhého až po koniec poistenia pri neživotnom poistení. Základné provízie (t.j. provízie za zjednanie poistenej zmluvy) sú sprostredkovateľom vyplácané v prvom (život, neživot) a druhom (život) roku poistenia. Obchodný zákonník, na ktorý sa odvolávate v pokuse o zmier, určuje výplatu len týchto provízií. Keďže základné provízie boli vyššie uvedeným sprostredkovateľkám vyplatené, nemá dôvod súhlasiť s vyplácaním následných (udržiavacích) provízií, keďže sa už ani jedna z nich o poistne zmluvy nestará. Teda žalovaný sám v svojom vyjadrení uviedol rovnaký výklad čl. V bod 6 ako uviedla vyššie, a teda žalobkyňa sa nedomáha v tomto konaní vyplácania následných provízií, ale základnej provízie za druhý rok poistenia a teda jej nárok je ak opodstatnený. Ak teda súd sa s touto podstatnou argumentáciou nevyporiadal, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Záverečný návrh - Aj keď je zrejmé, že súd nemusí reagovať na všetky argumenty predĺžené stranami sporu, má za to, že ide o argument, na ktorý súd reagovať mal a musel. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal náhradu trov odvolacieho konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. 4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 505 - 509), ktorý uviedol, že žalobkyňa sa voči nemu domáhala titulom zaplatenia provízií a odstupného ako bývalá obchodná zástupkyňa voči zastúpenému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zaplatenia sumy vo výške 6 155,67 eur pozostávajúcej z 2 948,11 eur (základná provízia) a 3 207,56 eur (odstupné) a ako Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie"). Na odôvodnenie odvolania žalobkyňa uviedla, že súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou, z podania z 29.10.2010, kde rozoberala rozdiel medzi základnou a následnou províziou a aký je výklad čl. V. ods. 5 provízneho poriadku samotným žalovaným. Žalobkyňa argumentuje tým, že čl. V bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi stranami sporu sa nevzťahuje na základnú províziu, ale iba na následnú províziu. Podľa názoru žalobkyne sa základnej provízie nedá vzdať v kontexte s § 660 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie žalovaného, z ktorého je zrejmé, že odmietol pokus o zmier žalobkyne, keď uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie tzv. udržiavacích / následných provízií vzhľadom na ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení a ani základných provízií vzhľadom na ich zaplatenie. V bode 33 rozsudku na margo relevantnej časti nároku žalobkyne uviedol nasledovné: Ohľadne nárokov na vyplatenie provízií súd udáva, že ust. čl.V.ods.5 jednoznačne stanovuje, že dňom zániku zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií i s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. Nasledujúci odsek 6 udáva, že je to možné len na návrh regionálneho riaditeľa, a to schválenie riaditeľom divízie. Takýto prípad u žalobkyni nenastal. V prípade zákonnej úpravy, zákon za kogentné ustanovenia považuje § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, Obchodného zákonníka (§ 263 Obch.zák.). Žalovaný správne argumentuje, že nároky na províziu pri zániku zmluvy obchodného zastúpenia je upravené v § 671 Obch. zák. Toto ustanovenie je dispozitívne, s možnými odchýlkami úpravy vzťahov v zmluve. Ak si strany zmluvného vzťahu upravenou zmluvou z 6.11.2006 dojednali, že v prípade zániku zmluvy žalobkyňa nárok na provízie nemá, toto ustanovenie je zaväzujúce. I úprava práva na náhradu škody v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov uvedená v § 668a Obch. zák., sa podľa názoru súdu aplikuje v prípade, ak ukončenie zmluvných vzťahov nastane zo strany zastúpeného. Pojem škoda vyjadruje totiž majetkový úbytok spravidla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, čo v intenciách znení zmluvy a § 668a Obch. zák. nemožno vykladať inak, ako dôsledok skončenia zmluvných vzťahov zastúpeným. V danom prípade došlo k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, teda dvojstranným právnym úkonom. Preto súd nároku žalobkyne na zaplatenie nevyplatených provízií za druhý rok poistenia nevyhovel. Je toho názoru, že súd sa dostatočným spôsobom vyjadril k predmetnej časti nároku žalobcu a dostatočne odôvodnil, prečo ju nepovažoval za relevantnú. Z dotknutej časti odôvodnenia rozsudku súdu je jasne zrejmé, že súd prvej inštancie poukázal na zánik právneho vzťahu medzi stranami sporu, aplikovateľnú zmluvnú úpravu a dispozitívnosť úpravy v Obchodnom zákonníku. Z konštantnej súdnej judikatúry vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp.
zn. 6 Cdo 145/2011). Súd nebol povinný reagovať na každý argument a podanie žalobcu a je dostatočné, že z rozsudku vyplýva jeho právny názor založený na ukončení zmluvného vzťahu, zmluvnej úprave s poukazom na jej prednosť pred Obchodným zákonníkom. Okrem toho, pokiaľ žalobca poukazuje na to, že sám on vyňal z aplikácie ustanovenia čl. V. bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení tzv. základné provízie, ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie. Žalobkyňa totiž opomenula uviesť, že sama a ako prvá nazvala provízie, ktorých zaplatenia sa domáhala, následnými (viď list žalobkyne z 3.11.2008 nazvaný žiadosť o vyplácanie následných provízií, na ktorý odpovedal žalobkyni listom zo 17.12.2008 pod názvom zamietnutie žiadosti o vyplácanie následných provízií). Z jeho komunikácie vo vzťahu k žalobkyni je zrejmé, že s ohľadom na ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení odmietol vyplatiť akékoľvek ďalšie provízie žalobkyni a v tejto argumentačnej línii zotrval. Žalobkyňa sa domáha voči nemu zaplatenia tzv. základnej provízie s odvolaním sa na § 660 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Opätovne podotýka predovšetkým, že ide o ustanovenie pozostávajúce z viacerých odsekov a aj keď žalobu podával právny zástupca, vôbec (ani z odvolania) nie je zrejmé, na základe ktorého konkrétneho ustanovenia žalobkyňa opiera svoj nárok. Toto nie je zrejmé aj na základe skutočnosti, že predmetom záväzku žalobkyne v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení bolo prispievať k uzavretiu poistných zmlúv, t.j. kontraktov, ktoré sú charakteristické tým, že žalovaný ako poisťovateľ plní až po tom, ako nastane poistná udalosť a oproti tomu poistený (tretia osoba v zmysle § 660 Obchodného zákonníka) si plní jednorazovo alebo pravidelne svoj záväzok čiastočne jednotlivými splátkami poistného. Okrem toho, pozornosti žalobkyne zjavne uniká, že ide o ustanovenie, ktoré sa aplikuje iba počas trvania zmluvy o obchodnom zastúpení, a nie po jej zániku (napr. podľa systematického výkladu). Podľa § 660 Obchodného zákonníka nemôže postupovať obchodný zástupca v čase, keď právny titul (titulus) plnenia jednotlivých provízií už neexistuje. § 660 Obchodného zákonníka nie je v danom prípade vôbec aplikovateľné. Obchodný zákonník jasne rozlišuje medzi nárokom na provízie za obchody uzavreté počas trvania zmluvného vzťahu (§ 659a Obchodného zákonníka) a po jeho skončení (§ 671 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide naviac o dispozitívne ustanovenia, a teda ich nahradenie zmluvnou úpravou (čl. V. ods. 5) je prípustné a prednosť má zmluva pred zákonom. Okrem toho, provízia, ktorej vyplatenia sa domáha žalobca, má povahu tzv. zálohovej provízie (viď. Predpis odmeňovania poisťovací poradcov tvoriacich súčasť zmluvy - čl. II. písm. a)). Laicky povedané, ide o zaplatenie zálohy, na nárok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti. Právny nárok na zaplatenie zálohovej provízie vzniká až po ukončení druhého roku trvania poistnej zmluvy za podmienky, že na toto obdobie bolo zaplatené poistné poisteným (čl. IV. písm. A) vyššie zmieneného predpisu). Domáhať sa zaplatenia platby v podobe zálohy v čase, keď zmluva už neexistuje, je absurdné. Okrem toho, podľa čl. V. bod 5 zmluvy o obchodnom zastúpení dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. Podľa čl. V. bod 6 zmluvy o obchodnom zastúpení v prípade ukončenia tohto zmluvného vzťahu ... je možné na návrh regionálneho riaditeľa a po schválení riaditeľom divízie, pokračovať na poistných zmluvách zjednaných zástupcom vo vyplácaní provízií, pokiaľ interné smernice zastúpeného neurčujú inak. Je zrejmé, že ustanovenie čl. V. bod 5 zmluvy sa vzťahuje na akúkoľvek províziu s výnimkou podľa nasledujúceho bodu 6. Pre poskytnutie provízie podľa tohto nasledujúceho bodu však neboli splnené podmienky, žalobca ich nepreukázal a naviac ide o fakultatívnu možnosť priznania práva na províziu žalovaným, a nie o jeho povinnosť. Bod 6 naviac predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v bode 5 a takúto výnimku je podľa právnej teórie a praxe potrebné vykladať reštriktívne. Rozširujúci a naviac nelogický výklad žalobcu nie je na mieste. Naviac, ide o výklad priamo rozporný s ustanovením čl. V. ods. 5 zmluvy, ktorý používa slovné spojenie „akékoľvek provízie". Poukázal aj na to, že súd priznal žalobkyni právo na zaplatenie odstupného, čo predstavuje určitú formu kompenzácie z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu s nim. Žalobkyňa sama dobrovoľne prejavila vôľu súhlasiť so zmluvou o obchodnom zastúpení a sama jednostranne a dobrovoľne sa rozhodla iniciovať ukončenie zmluvného vzťahu s nim. Aj preto mu žiadny ďalší nárok neprináleží. II. Na základe vyššie uvedeného teda žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému. 5.Rozsudok, vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením vo veci samej celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Výrok III. o trovách konania nie je vo výroku správny, lebo súd má o nich rozhodnúť v celku. V súlade so
zásadou zákazu reformationis in peius (zákazu zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa), podľa ktorej nemožno zmeniť rozhodnutie v neprospech strany sporu, ktorá odvolanie podala a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal a tým podstatne zhoršiť postavenie odvolateľa, výrok o trovách konania bol potvrdený, lebo zmenou by sa žalobkyňa ako odvolateľka dostala do horšieho postavenia. 7.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 9.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 10.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený. 12.V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti právny názor opakovane vyjadrený tak v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ako aj v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (nález Ústavného súdu III ÚS 469/2014, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303B). 13.Žalobkyňa uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že súd sa nevysporiadal s jej písomnou argumentáciou z 29.10.2010, kde rozoberala rozdiel medzi základnou a následnou províziou. 14.Súd, ale k uvedenému zaujal jednoznačné stanovisko v bode 33 rozhodnutia odvolávajúc sa pri tom na § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods.2,4, § 668 ods.3, § 668a, § 669, § 669a, § 672a, Obchodného zákonníka, ktoré považuje za kogentné ust., a konštatoval, že nárok pri zániku zmluvy je upravený v § 671 Obch. zák., ktorý má dispozitívnu povahu, s čim sa stotožňuje aj odvolací súd. 15.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 17.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 18.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 19.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 20.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza: 21.Podľa § 652 ods.1 Obch. zák. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. 22.Podľa § 659 ods.1 Obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov. 23.Podľa § 659 ods.2 Obch. zák. nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú. 24.Podľa § 659a Obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.
25.Podľa § 659b Obch. zák. obchodný zástupca nemá nárok na províziu podľa § 659a, ak má na ňu nárok predchádzajúci obchodný zástupca a vzhľadom na okolnosti nie je spravodlivé rozdeliť províziu medzi oboch obchodných zástupcov. 26.Podľa § 660 ods.1 Obch. zák. nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa § 661, vzniká v okamihu, keď a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo b) zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo c) tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu. 27.Podľa § 660 ods.2 Obch. zák. nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu. 28.Podľa § 660 ods.3 Obch. zák. provízia je splatná najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom na ňu vznikol nárok. 29.Podľa § 660 ods.4 Obch. zák. zastúpený vydá obchodnému zástupcovi aj bez jeho požiadania najneskôr v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroka, v ktorom sa stala provízia splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie. Tým nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné zastúpenému a potrebné na kontrolu výpočtu provízie. 30.Podľa § 660 ods.5 Obch. zák. ak základom určenia provízie je rozsah splneného záväzku treťou osobou, do tohto základu sa započítava aj plnenie neuskutočnené z dôvodu, za ktorý zodpovedá zastúpený. 31.Podľa § 668 ods.1 Obch. zák. zmluva je dohodnutá na neurčitý čas, ak to určuje zmluva alebo ak zmluva neobsahuje ustanovenie o čase, na ktorý má byť uzavretá, alebo ak z účelu zmluvy nevyplýva časové obmedzenie. 32.Podľa § 668 ods.2 Obch. zák. zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou. 33.Podľa § 668a Obch. zák. obchodný zástupca má právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku skončenia zmluvných vzťahov so zastúpeným, ak obchodnému zástupcovi a) nebola vyplatená provízia, ktorá mu patrí z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1, hoci zastúpenému svojou činnosťou priniesol podstatné výhody, b) neboli uhradené náklady podľa § 659 ods. 2. 34.Podľa § 671 Obch. zák. obchodný zástupca má po zániku svojho záväzku podľa § 668 alebo § 670 nárok na províziu aj v prípade, ak a) bol obchod uskutočnený predovšetkým v dôsledku činnosti obchodného zástupcu a v primeranej lehote po skončení zmluvy, b) v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení § 659a objednávku tretej osoby dostal zastúpený alebo obchodný zástupca pred skončením zmluvy, c) záväzok tretej osoby bol splnený až po skončení zmluvy. 35.Podľa § 262 ods.1 Obch. zák. strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods.1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 36.Podľa § 262ods.2 Obch. zák. strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. 37.Kogentné (kategorické) právne normy sú také, ktoré vylučujú, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu. Nie je prípustná žiadna odchýlka od takejto právnej normy a povinnosti správania v nej uvedenej. Kogentnú normu nemôžu účastníci právneho vzťahu ani vylúčiť, či obmedziť. 38.Dispozitívne právne normy umožňujú účastníkom odchýliť sa od právnej úpravy uvedenej v takejto právnej norme, a teda dohodou si môžu vzájomné práva a povinnosti v právnom vzťahu upraviť odlišne od právnej normy. Pokiaľ by ale účastníci neprejavili vôľu upraviť vzájomné práva a povinnosti ináč, ako v dispozitívnej právnej norme, na úpravu ich vzťahu sa bude táto norma vzťahovať. 39.Podľa Provízneho poriadku platného od 1.3.2008 (č. l. 211) čl. IV. písm. a bod 1.2 oddielu A osobitnej časti 1 /č.l.290/, ak poistná zmluva zanikne v prvom roku poistenia, nárok na províziu zaniká. Ak poistná zmluva zanikne v druhom roku poistenia, jej zánikom nárok na províziu zaniká. V takom prípade poistenia už vyplatenú zálohovú províziu odráta od ďalších čiastok provízií a zálohy k provízií určených k výplate v danom období. Produkty Kvarteto a Štvorlístok majú osobitné podmienky na storno provízie za hlavné poistenie je upresnené priamo pri tabuľke sadzieb.
40.Podľa čl.5 zmluvy o obchodnom zastúpení z 6.11.2006, podmienky vzniku nároku na províziu, výška provízie a spôsobe výplaty sú upravené podľa jednotlivých produktov poistenia v províznom poriadku, s ktorým bol zástupca vopred, najneskôr však pri podpise tejto zmluvy oboznámený. 41.Podľa čl.5 ods.5, dňom zániku tejto zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií s výnimkou podľa nasledujúceho bodu. 42.V prípade ukončenia tohto zmluvného vzťahu podľa čl.11, je možné na návrh regionálneho riaditeľa a po schválení riaditeľom divízie, pokračovať na poistných zmluvách zjednaných zástupcom vo vyplácaní provízií, pokiaľ interné smernice zastúpeného neurčujú inak. 43.Súd správne uzavrel, že k skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo dvojstranným právnym úkonom - dohodou a teda nejedná sa o prípad skončenia zmluvného vzťahu odstúpením zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.a/), skončenia zmluvy zástupcom z dôvodov, ktoré nie sú na strane zastúpeného (článok VI. ods.6 písm.b/), prevedenia práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu (článok VI. ods.6 písm.c/). 44.Žalobkyni by vznikol nárok na províziu podľa § 671 Obch. zák. za predpokladu, že tento nárok nebol upravený dohodou strán, ale vzhľadom na dispozitívny charakter právnej normy a skutočnosť, že strany dohodli inak, v čl. V ods.5 zmluvy o obchodnom zastúpení z 6.11.2006, žalobkyni tento nárok nevznikol. Je nutné podotknúť, že žalobkyňa s týmito podmienkami súhlasila pri podpise zmluvy. Súd preto správne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 45.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46.Úspech žalobkyne v spore bol 1916,69 eur a jej neúspech (11160,78 - 1916,69) bol 9244,09 eur, lebo späťvzatie časti návrhu zapríčinila žalobkyňa, (9244,09: 11160,78), čo predstavuje 82% a neúspech žalovaného bol 12%. Celková úspešnosť žalovaného (82 - 18) je 64%, ale vzhľadom na to, že žalovaný odvolanie nepodal a použitím zásady reformationis in peius odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania. 47.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 48.Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 49.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.