Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/18/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o maloletého R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov - otca R. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/XX, XXX XX X. a matky Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, XXX XX L. - Y., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/231/2017-46 z 12. decembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno vo výrokoch o výživnom na maloletého R. X., nar. XX. XX. XXXX (II., III. výrok), vo výrokoch ohľade úpravy styku s maloletým (IV., V. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VI. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12. 12. 2017 zveril maloletého R. X., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“, resp. ,,maloleté dieťa“) do osobnej starostlivosti matky (I. výrok) a otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 27. 11 .2017 prispievať na výživu maloletého 90,- Eur mesačne vždy do 15- teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého (II. výrok) s tým, že otec je povinný dlh na zročnom výživnom vo výške 9,- Eur mesačne za obdobie od 27. 11. 2017 do 12. 12. 2017 zaplatiť k rukám matky maloletého (ďalej aj ,,matka“) do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok). Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený s ním sa stýkať každú sobotu párneho kalendárneho týždňa prvé 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia od 9:00 hod. do 15:00 hod. a počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia od 9:00 hod. do 19:00 hod. tak, že v určený čas otec maloletého prevezme pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku matke maloletého v určený čas pred jej bydliskom odovzdá (IV. výrok), pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť (V. výrok). O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že matka sa návrhom na začatie konania domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Okresný súd zistil, že maloletý je narodený mimo manželstva. Má X mesiacov. Je zdravý. Je v celodennej starostlivosti svojej matky. Matka maloletého nekojí, kupuje mu mlieko D. za kúpnu cenu 8,- Eur, z ktorého do mesiaca maloletý spotrebuje 6 až 7 krabíc. Matka maloletému kupuje plienky, a to 3 balenia mesačne (jedno balenie za 12,- Eur). Matka maloletého je slobodná, nemajetná, nevyučená. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na maloletého spolu vo výške 236,- Eur. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome, obidvaja rodičia pracujú. Je zdravá. Rodičom prispieva na spoločnú domácnosť sporadicky. Finančne jej pomáha jej otec. Mesačne má výdavky za mobil 6,- Eur. Otec maloletého (ďalej aj ,,otec“) je slobodný. Pracuje v O. Y., a.s. so zárobkom 541,72 Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome. Je zdravý. Rodičom na spoločnú

domácnosť prispieva sumou 250,- Eur mesačne. Výdavky má mesačne za mobil 12,- Eur, cestovné do práce cca 90,- Eur, strava v práci 30,- Eur a dôchodkové doplnkové poistenie 14,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka maloletého podala návrh odôvodnene. Matka s otcom nežije v spoločnej domácnosti a s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ako aj súhlas otca súd prvej inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie uviedol: ,,S účinnosťou od podania návrhu to je od 27. 11. 2017 súd zaviazal otca maloletého prispievať na neho výživným. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti jeho otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého, súd zaviazal otca prispievať výživným vo výške 90,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam obidvoch jeho rodičov. Nakoľko výživné je zročné vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, za obdobie od 27. 11. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (12. 12. 2017) vznikol otcovi len dlh na výživnom za november a to v alikvotnej čiastke vo výške 9,- Eur mesačne. 15. 12. 2017 je otec povinný poslal matke maloletého výživné na mesiac december. Dlžné výživné za november 2017 vo výške 9,- Eur je otec vzhľadom na zistené pomery všetkých účastníkov povinný zaplatiť k rukám matky maloletého do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletým. Vzhľadom na veľmi nízky vek maloletého súd rozhodol, že zatiaľ maloletý u otca nebude prespávať. Prvé 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia by si mal maloletý na prítomnosť otca a neprítomnosť matky postupne zvykať a to tak, že otec bude oprávnený s ním sa stýkať od 9:00 hod. do 15:00 hod. Počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia sa tento styk otca s maloletým rozšíri a to od 9:00 hod. do 19:00 hod. V určený čas otec maloletého prevezme pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku v určený čas matke maloletého pred jej bydliskom odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a to tak psychicky, ako aj materiálne (oblečením, obutím a pod.) a tiež je povinná otcovi styk s maloletým umožniť.“ O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výrokov o výživnom na maloletého otec (II., III. výrok) a do výrokov ohľade úpravy styku s maloletým (IV., V. výrok), podal otec včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že na jeho strane sa zmenili pomery, pretože mu bola daná výpoveď v skúšobnej dobe v O. Y., a.s.. Je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemá žiadny príjem, pretože nedovŕšil vek XX rokov. Býva u rodičov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, z ktorého uhrádzajú výdavky na lieky, pretože obaja majú zdravotné problémy s krvným tlakom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby mu bola uložená prispievať na výživu maloletého sumou 30,- Eur mesačne s účinnosťou od 27. 11. 2017 a zároveň mu bol upravený styk s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu parného kalendárneho týždňa prvé tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia od 8:00 hod. do 18:00 hod. a počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia od 8:00 hod. do 20:00 hod. tak, že v určený čas prevezme maloletého pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku matke odovzdá maloletého v určený čas pred jej bydliskom.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť a odvolanie otca ,,zamietnuť“. Uviedol, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny P. od 14. 12. 2017. Je voči nemu vedené správne konanie vo veci vyradenia, pretože si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil úradu začatie vykonávania zárobkovej činnosti. V čase, keď súd prvej inštancie rozhodoval o výživnom na maloleté dieťa a aj aktuálne je otec zamestnaný a podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach platiť výživné okresným súdom určenej výške. Ďalej mal za to, že styk upravený okresným súdom je pre maloleté dieťa vhodnejší než ako ho navrhol upraviť otec. Otec navrhol upraviť styk s maloletým do neskorších hodín, ktorý neodôvodnil.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila nesúhlas s otcom navrhovanou výškou výživného (30,- Eur mesačne). Aj keď otec aktuálne nepracuje, má možnosť zamestnať sa mimo okresu P., kde je množstvo pracovných príležitostí. Výživné v sume 90,- Eur mesačne považuje za primerané, pretože je na materskej dovolenke a poberá jedine rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Z dôvodu starostlivosti o maloletého nemá možnosť zamestnať sa. Taktiež nesúhlasila s otcom navrhovaným

rozsahom styku, prihliadajúc na vek a denný režim maloletého, ktorý o 20.00 hod. už zvyčajne spí. Uviedla, že otec o maloletého neprejavuje záujem, naposledy ho bol navštíviť v novembri r. 2017.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (II., III., IV., V. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VI. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. 8. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 9. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 10. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 11. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 13. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2 a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti. 15. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. 16. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav. 17. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). 18. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

20. Z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,, Zákon o rodine“, resp. „ZR“) vyplýva „ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie“.

21. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa. 22. Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré závisia najmä od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, potrieb, jeho záujmov a podobne. 23. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. 24. Je nesporné, že zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu maloletého výživným.

25. Okresný súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bol povinný ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (zistené právne relevantným spôsobom) a na odôvodnené potreby maloletého. 27. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia okresného súdu absentuje označenie konkrétnych dôkazov, z ktorých vychádzal pri zistení skutočného stavu veci. Z rozsudku okresného súdu (ani z obsahu spisu) nie je možné zistiť, u akých zamestnávateľov bol otec v období rozhodnom pre určenie výživného zamestnaný (počas minimálne 6 mesiacov, eventuálne jedného roka pred podaním návrhu na začatie konania), aký druh práce vykonával. Okresný súd sa ďalej nevysporiadal s podstatnými okolnosťami pri určení výživného, t.j. nezistil adekvátnym spôsobom priemerný čistý príjem otca (vychádzajúc z obdobia rozhodného pre určenie výživného). 28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd nesprávne ustálil príjem otca u zamestnávateľa v O. Y., a.s. vo výške 541,72 Eur, hoci z Potvrdenia o príjme otca vystaveného zamestnávateľom O. Y. a.s., so sídlom Q. XX, Y. dňa 01. 12. 2017 vyplýva, že čistá priemerná mzda otca za obdobie september 2017 do októbra 2017 bola len vo výške 320,95 Eur (č.l. 30 spisu). 29. Z obsahu spisu (i z odôvodnenia rozsudku) ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových podmienok u matky a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, výpisy z účtov), počet vyživovacích povinností u matky, hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky výživného a je potrebné ich preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. 30. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nemal náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci pre rozhodnutie o výživnom na maloletého v zmysle ustanovenia § 35 CMP, preto rozsah vyživovacej povinnosti nebol určený v súlade so Zákonom o rodine. 31. Súd prvej inštancie ďalej upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s ním stýkať každú sobotu párneho kalendárneho týždňa prvé 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia od 9:00 hod. do 15:00 hod. a počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia od 9:00 hod. do 19:00 hod. tak, že v určený čas otec maloletého prevezme pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku matke maloletého v určený čas pred jej bydliskom odovzdá (IV. výrok), pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť (V. výrok). 32. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie odôvodnil úpravu styku jedine tým, že ,,Vzhľadom na veľmi nízky vek maloletého súd rozhodol, že zatiaľ maloletý u otca nebude prespávať. Prvé 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia by si mal maloletý na prítomnosť otca a neprítomnosť matky postupne zvykať a to tak, že otec bude oprávnený s ním sa stýkať od 9:00 hod. do 15:00 hod. Počnúc štvrtým mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia sa tento styk otca s maloletým rozšíri a to od 9:00 hod. do 19:00 hod.“

33. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.

34. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu absentuje posúdenie podstatných faktorov, ktoré ovplyvňujú úpravu styku, ku ktorým okrem veku maloletého patria i zdravotný stav maloletého, vzťah maloletého k otcovi, obvyklý režim maloletého dieťaťa, vzájomný vzťah rodičov (schopnosť komunikácie), vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a otca, posúdenie vhodnosti bytových podmienok u otca, kde sa má realizovať styk otca s maloletým, schopnosť otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého počas realizácie styku. 35. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie (výsluchom matky, otca) za účelom zistenia, či otec vie zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, či otec má vedomosť o obvyklom režime maloletého dieťaťa, akým spôsobom a v akých intervaloch sa realizuje styk otca s maloletým, či dochádza medzi rodičmi ku konfliktným situáciám pri styku otca s maloletým. 36. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1, veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 37. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom rozhodol o úprave styku otca s maloletým, keď upravil styk otca rozdielne za prvé tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia a následne od štvrtého mesiaca do budúcna. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď odlišným spôsobom upravil styk otca s maloletým od štvrtého mesiaca po právoplatnosti rozhodnutia, súd prvej inštancie nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, akým spôsobom sa realizoval styk otca s maloletým za prvé tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, či otec zabezpečil maloletému riadnu starostlivosť, a teda či sú splnené podmienky pre rozšírenie styku otca s maloletým.

38. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci. 39. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť. 40. Pretože okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pričom okresný súd nedostatočne zistil skutočný stav, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch (II., III., IV., V. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VI. výrok) zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a v zmysle § 391 ods. 1 vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. zistí výšku mesačných nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s aktuálnymi potrebami maloletého; priemerný čistý príjem otca (vychádzajúc z obdobia rozhodného pre určenie výživného), aktuálne majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov (subjektívne a objektívne podmienky); ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodne o výške výživného na maloletého vrátane zročného výživného. Ďalej okresný súd posúdi podmienky pre úpravu styku otca s maloletým prihliadajúc najmä na vek a zdravotný stav maloletého, vzťah maloletého k otcovi, obvyklý režim maloletého dieťaťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a otca a schopnosť otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého počas realizácie styku. 42. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 . 43. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 . 44. Odvolaním nenapadnutý výrok (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 . 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .