Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-18-2018.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/18/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24 785 199 so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na K. XXX/X, XXX XX J. X. Y., zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 926,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.10.2017, č. k. 19Csp/3/2016 -42, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) výrokom I. uložil žalovanej strane povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 926,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 926,64 Eur odo dňa 04.08.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. vyslovil, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 585 a 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 23.05.2008 Zmluvu o Kreditnej karte, ktorej predmetom bol bezúčelový úver s úverovým limitom 20.000,- Sk (663,88 Eur) a fixnou úrokovou sadzbou vo výške 17,50 % p. a. čerpaný bezhotovostne alebo hotovostne použitím kreditnej karty. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Mal za nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o urovnaní, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 926,64 eur s úrokovou sadzbou 7,00 % p. a žalobca si uplatnil nárok na istinu 926,64 Eur, ktorú žalovaný z titulu zosplatneného úveru neuhradil, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 926,64 Eur od 03.08.2015 až do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú istinu vo výške 926,64 Eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi z nezaplatenej istiny úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 926,64 Eur od 04.08.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) až do zaplatenia. Zamietol žalobu
v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo sumy 926,64 Eur za deň zosplatnenia 03.08.2015.
4. O trovách strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal v plnej miere úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Obsah odvolania žalovanej strany
5. Proti tomuto rozsudku, vo výroku I. a III podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzniesla námietku premlčania žalobcovho nároku. Podľa jej názoru právny predchodca žalobcu odstúpil od úverovej zmluvy k 28.11.2011, pričom žalobu podal až 04.07.2016. Žalobcovi vznikol odstúpením od zmluvy iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný tak v subjektívnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 29.11.2013, ako aj objektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 29.11.2014. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov.
7. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
8. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom dňa 29.10.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka zo Zmluvy o kreditnej karte č. XXX XXX XXX, uzavretej dňa 13.06.2008 medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalovanou. Uvedenou zmluvou poskytla Slovenská sporiteľňa a.s., žalovanej úver vo forme kreditnej karty s úverovým limitom vo výške 20.000,-Sk. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 26.06.2015 Dohodu o urovnaní, ktorou sa podľa znenia tejto dohody dohodli na urovnaní záväzkov klienta (žalovanej) voči veriteľovi (žalobcovi) vyplývajúcich z vyššie uvedenej zmluvy o kreditnej karte.
9. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z Dohody o urovnaní, (ďalej len „dohoda“), ktorú medzi sebou uzavreli strany sporu. Je nepochybné, že takáto zmluva je pre účastníkov záväzná a podľa ust. § 585 OZ účastníci takouto dohodou medzi sebou upravujú sporné alebo pochybné práva. Urovnaním sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom urovnania bolo odstránenie spornosti a pochybnosti ohľadom úrokov z dlhu. Pokiaľ však súd na podklade takto uzavretej zmluvy mieni rozhodnúť vec, musí si v prvom rade ujasniť otázku, či uzavretá dohoda o urovnaní nie je od začiatku neplatná.
10. V Dohode o urovnaní, v časti „B“ dohody je uvedené, že celková výška dlhu zo zmluvy ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (26.06.2015) je 965,- Eur, ktorá pozostáva z istiny 794,47 Eur, z úroku a úroku z omeškania vo výške 171,11 Eur. V bode 3 časti ,,B“ je ďalej uvedené, že výška záväzku klienta voči Veriteľovi je z titulu zmluvy sporná a z tohto dôvodu účastníci uzatvárajú Dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako sú špecifikované v časti ,,A“ a to spôsobom uvedeným v časti ,,C“ tejto dohody. V časti „C“ dohody je nový záväzok určený sumou 926,64 Eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % ročne z dlžnej čiastky úveru, celková dlžná čiastka tak činí 1.013,74 Eur. Nový dlh je rozložený do 34 splátok so splatnosťou prvej dňa 24.07.2015 a poslednej dňa 03.04.2018.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2018, č.k. 21Co/112/2017- 96, ktorým bolo potvrdený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 04.05.2017, č.k. 7C/22/2016-72 ktoré sa týka posudzovania platnosti Dohody o urovnaní v konaní za účasti rovnakého žalobcu ako v prejednavanej veci. Odvolací súd v ňom konštatoval, cit.: ,,Inštitút urovnania upravený v ust. § 585 Občianskeho zákonníka predstavuje úpravu sporných práv. Urovnaním sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, z obsahu dohody o urovnaní nemožno zistiť, či vôbec a aké skutočnosti boli medzi stranami sporné. V časti „B“ dohody je uvedené, že celková výška dlhu zo zmluvy ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (23.04.2015) je 8.312,74 Eur, ktorá pozostáva z istiny 6.000,- Eur, z úroku a úroku z omeškania vo výške 2.312,74 Eur. V ďalšom je iba konštatované, že výška záväzku je sporná, bez konkretizácie, v čom spornosť spočíva. V časti „C“ dohody je nový záväzok určený sumou 7.980,23 Eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru, celková dlžná čiastka tak činí 10.111,83 Eur. Z vymedzenia pôvodného a nového záväzku v dohode o urovnaní nemožno zistiť, v čom došlo k ústupkom sporových strán.
Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že žalovaný rozporoval výšku úrokov, nie je zrejmé, prečo táto skutočnosť nebola zahrnutá do textu dohody. Z dohody nijako nevyplýva, že ústupok žalobcu sa týkal práve úrokov. Navyše nový záväzok dlžníka je väčšieho rozsahu ako pôvodný (10.111,83 Eur, 8.312,74 Eur).
Odvolací súd konštatuje, že strany sporu uzavreli dohodu o urovnaní napriek tomu, že nebol naplnený základný zákonný predpoklad tohto inštitútu, a to spornosť pohľadávky. Dohoda o urovnaní je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporuje zákonu, keďže nebol splnený základný predpoklad urovnania, a to spornosť pohľadávky.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal záujem o splácanie dlhu v splátkach. Táto skutočnosť bola premietnutá do dohody o urovnaní, keďže súčasťou dohody v časti „C“ je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na 120 mesačných splátok so splatnosťou prvej dňa 26.05.2015 a poslednej dňa 28.04.2025.
Priemerný spotrebiteľ, ktorý mal záujem na určení splátkového kalendára mohol krok veriteľa (umožnenie splniť dlh v splátkach, zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil, že urovnaním pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa novým, pričom pri tomto novom dlhu plynie aj nová premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný bol zo strany žalobcu poučený o tom, čo inštitút urovnania predstavuje a aké sú jeho právne následky. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že žalovaný mal v úmysle dosiahnuť iba možnosť plnenia zvyšku dlhu zo zmluvy v splátkach, nie aj nahradenie pôvodného záväzku novým. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že absentovala skutočná vôľa žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní, čo ju s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka činí neplatnou.“
12. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nijako nevyrovnal a v napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie a uvedenie dôvodov ako sa vyrovnal s právnym úkonom na základe ktorého sa domáha žalobca svojho nároku.
13. Za takejto situácie je potom potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie vo výroku I. a III. ako predčasné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v otázke posúdenia platnosti Dohody o urovnaní záväzku a potom aj správne právne posúdiť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).