Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cpr-14-2017.pdf
PDF · 100.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu CBA Slovakia, a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Filom, advokátska kancelária so sídlom ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti Ž. V. Š., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Č. N. XXX/XX, XXX XX U. (N. P. I.: N.. I. XXX/XX, XXX XX Ž. P. L.), o zaplatenie 307,27 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 307,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 307,27 Eur od 18.02.2016 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach 40,- Eur so splatnosťou vždy do 13.-teho dňa v príslušnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 10.10.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 307,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.02.2016 do zaplatenia z titulu spoločnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Žalovaná bola u neho v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.11.2013 od 20.11.2013 kedy pracovala ako predavačka - pokladníčka v predajni potravín CBA Kremnica, Zechenterova 330/9, hospodárske stredisko (HS) č. 1900. Ku pracovnej zmluve žalovaná mala uzatvorenú i dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá bola tiež uzatvorená dňa 20.11.2013. Žalovaná na pracovisku pracovala i s ďalšími spoločne zodpovednými zamestnankyňami. V predmetnej predajni za inventúrne obdobie od 09.12.2014 do 26.10.2015 bola vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, ktoré boli zverené všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne na vyúčtovanie. Inventarizáciou bol na hodnotách určených na obeh a obrat („stav zásob“) zistený hrubý schodok 5.231,59 Eur ako celkový rozdiel medzi ich evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 49.492,02 Eur a fyzickým stavom zásob v sume 44.260,43 Eur, zisteným inventúrou. Hodnotu tohto hrubého schodku upravil na jeho vyčíslenie v nákupných cenách (NC) odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia - marže (pokles na 4.266,29 Eur), ďalej v zmysle vnútropodnikového predpisu ho znížil aj o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát (NS) vyčíslených v nákupných cenách (NC), jednak z dosiahnutej tržby (632,03 Eur), z nákupu ovocia a zeleniny (101,99 Eur) a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (341,41 Eur), čím sa schodok znížil na čistý 3.190,86 Eur. Sumu tohto schodku ako zamestnávateľ dňa 22.12.2015 určil k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne. Žalovanej bol predpísaný v čiastke 307,27 Eur, keď žalovanej v tomto zmysle bol zaslaný i návrh uznania dlhu a dohody o splátkach, ktorý
žalovaná neakceptovala. Preto ju výzvou zo dňa 16.03.2016 vyzval na úhradu schodku najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná na základe tejto výzvy neplnila, preto podal voči nej žalobu na súd.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd voči žalovanej platobným rozkazom sp.zn. 14Cpr/14/2017-88 zo dňa 21.11.2017, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením.
3. Na základe odporu žalovanej zo dňa 02.02.2018, ktorý bol doručený súdu dňa 14.02.2018 súd platobný rozkaz voči žalovanej zrušil uznesením sp.zn. 14Cpr/14/2017-104 zo dňa 27.02.2018 podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Tu je na mieste uviesť, že žaloba žalobcu smerovala aj voči ďalším žalovaným a to I. E.Š., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Y. W. XXX/ XX, XXX XX U. N. I. X. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. U. XXX/X, XXX XX U., voči ktorým tiež vydal platobný rozkaz sp.zn. 14Cpr/14/2017-88 zo dňa 21.11.2017, ktorým uložil povinnosť žalovanej I. E. zaplatiť sumu 645,41 Eur s príslušenstvom a žalovanej I. X. U. sumu 303,37 Eur s príslušenstvom z titulu spoločnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Tieto žalované voči platobnému rozkazu odpor nepodali. Preto voči nim platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2017. Súd posúdil, že v danej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných podľa § 77 CSP a preto podaním odporu žalovanej V. Š.Ö.V. sa zrušil platobný rozkaz len voči nej.
4. Žalovaná v odpore zo dňa 02.02.2018, ktorý bol doručený súdu dňa 14.02.2018 namietala neplatnosť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ďalej namietala, že žalobca nepreukázal, kedy ku schodku došlo, teda presne v ktorom časovom úseku. Z týchto dôvodov nemôže objektívne zodpovedať za schodok, keď je možné, že k nemu mohlo dôjsť už v čase, kedy u žalobcu nepracovala a teda nemala uzavretú ani dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Tiež považovala za nesprávny aj spôsob výpočtu podielu na schodku. V čase jej odchodu zo zamestnania nebola vykonaná inventarizácia a preto za schodok nemôže objektívne zodpovedať. Pracovný pomer u zamestnávateľa skončila na základe vzájomnej dohody ku dňu 31.08.2015. Žalobca tiež nevytváral vhodné podmienky na to, aby v predajni so zverenými hodnotami mohli riadne hospodáriť. Pri skončení pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.03.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.03.2018 k odporu žalovanej uviedol, že popiera jej tvrdenie, že by žalovaná pri skončení pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry. Tiež poprel správnosť názoru žalovanej uvádzaného v odpore, podľa ktorého na dohode o spoločnej hmotnej zodpovednosti vo vzťahu k jednému zo zamestnancov údajne nemôžu absentovať podpisy aj všetkých tých ostatných zamestnancov, ktorí spoločne s ním tvoria celý kolektív spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, pričom ak absentujú, tak to môže údajne spôsobiť aj neplatnosť celej dohody o hmotnej zodpovednosti. Tento názor žalovaná sa snažila potvrdiť aj poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu číslo R64/1961. Tento právny názor žalovanej však vychádza z dnes už neplatných starých pracovnoprávnych predpisov, ktoré platili iba do 01.01.1965. Podľa dnešnej právnej úpravy k platnosti písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti stačí ak ju uzavrie (podpíše) iba ten jeden zamestnanec, na ktorého sa daná dohoda vzťahuje (iba ten jediný, ktorý ju uzatvára). Nemusia byť na rovnakej listine dohody uvedení, zúčastnení a aj podpísaní všetci ostatní členovia celého daného kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, ktorého členom je/bude aj ten jediný zamestnanec. Týmto zákonným podmienkam plne zodpovedá dohoda o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená so žalovanou. Ďalej poukázal, že aj vyčíslenie schodku pre žalovanú bolo správne. Podľa dnes platného Zákonníka práce sa už nemôže pri určení (vyčíslení) podielu na schodku zamestnanca (člena kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov) zohľadniť reálne ním odrobený čas z celého inventúrneho obdobia. Jeho podiel na schodku sa zákonným predpísaným postupom musí vyrátať nezávisle od toho, či odpracoval celé dané inventúrne obdobie, alebo iba jeho časť. Pretože žalovaná pri skončení pracovného pomeru nepožiadala o vykonanie inventúry, tak zo zákona zodpovedá aj za schodok zistený najbližšou inventarizáciou po jej odchode zo zamestnania, čo platí aj v tomto prípade.
6. Po zrušení platobného rozkazu a po vyjadreniach strán sporu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.08.2018. Na tomto pojednávaní žalovaná žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 307,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.02.2016 do zaplatenia uznala.
7. Žalobca navrhol, aby súd preto rozhodol o jeho nároku rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
9. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
10. Rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je obligatórne, t.j. súd je povinný rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný uplatnený nárok v žalobe uzná, t.j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je zrejmé, že nárok nepopiera a je ochotný ho uspokojiť.
11. Písomné vyhotovenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len náležitosti podľa § 220 ods. 1 CSP (ustanovenie § 220 ods. 2 a ods. 3 sa neaplikuje).
12. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaná pred súdom nárok žalobcu uznala čo do základu aj čo do výšky, žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku, preto odôvodnenie rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku (§ 282 CSP).
13. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
14. Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
15. Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
16. Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
17. Podľa § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
18. Podľa § 184 ods. 1 ZP, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
19. Podľa § 184 ods. 2 ZP, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a/ pri skončení všetkých týchto dohôd, b/ pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c/ pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d/ na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e/ pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
20. Podľa § 184 ods. 3 ZP, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
21. Podľa § 189 ods. 2 ZP, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
22. Podľa § 189 ods. 3 ZP, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
23. Podľa § 134 ods. 1 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
24. Podľa § 134 ods. 2 ZP, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 134 ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
26. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
27. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Nová právna úprava vychádza z neprípustnosti odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, t.j. i uznaním nároku.
32. Na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom súd povolil žalovanej splátky po 40,- Eur mesačne. Žalovaná požiadala o zaplatenie dlhu v splátkach, žalobca s jej návrhom súhlasil. Na základe zhodného prejavu strán sporu súd na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom žalovanej povolil splátky v
sume 40,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 13.-teho dňa v príslušnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
33. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s poukazom na jeho pomer úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti výrokovej časti rozsudku vydanému na základe uznania nároku, odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 CSP).
Proti ostatnej výrokovej časti rozsudku (o splátkach, o náhrade trov konania) možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).