Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 1.575,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/127/2017-107 zo dňa 26. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4Csp/127/2017-107 zo dňa 26. 09. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 488,66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27. 07. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.575,26 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 21. 06. 2017 do zaplatenia na základe zmluvy zo dňa 09. 10. 2013, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet. Uplatnený nárok žalobcovi vznikol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného mať na účte dostatok finančných prostriedkov, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnal. Citujúc ust. § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 09. 10. 2013 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovaného účet. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd mal za preukázané, že žalobca na ťarchu účtu žalovaného účtoval poplatky a úroky. Žalobca však nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o výške poplatku, keď nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa. Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovaného platiť príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou, ktoré mu boli účtované na ťarchu účtu. Žalobca si podľa súdu nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného, keďže neuviedol z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky, keď navyše úrok prestavuje odplatu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanému peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie súd nepovažoval Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré majú slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického alebo vysvetľujúceho charakteru, ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd preto žalobcovi nepriznal účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené a individuálne dojednané v zmluve a pri zisťovaní dôvodnosti žalobcom účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadol. Súd dospel tiež k záveru, že žalobcovi neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie. Súd tak žalobu zamietol v časti sumy 27,87 eur za mesiac jún 2017 predstavujúcej úroky a príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou, sumy 45,11 eur za mesiac máj 2017 predstavujúcej úroky, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou a mesačný poplatok za vedenie účtu, sumy 42,94 eur za mesiac apríl 2017, sumy 43,05 eur za mesiac marec 2017, sumy 38,90 eur za mesiac február 2017, sumy 41,12 za január 2017, sumy 40,15 eur za december 2016, sumy 33,36 eur za november 2016, sumy 33,54 eur za október 2016, sumy 31,84 eur za september 2016, sumy 32,- eur za august 2016, sumy 31,25 eur za júl 2016, sumy 29,67 eur za jún 2016, sumy 29,81 eur za máj 2016, sumy 28,31 eur za apríl 2016, sumy 28,44 eur za marec 2016, sumy 26,27 eur za február 2016, sumy 27,15 eur za január 2016, sumy 26,52 eur za december 2015, sumy 25,20 eur za november 2015, sumy 25,30 eur za október 2015, sumy 24,04 eur za september 2015, sumy 24,13 eur za august 2015, sumy 23,57 eur za júl 2015, sumy 22,41 eur za jún 2015, sumy 22,08 eur za máj 2015, sumy 17,43 eur za apríl 2015, sumy 17,45 eur za marec 2015, sumy 15,80 eur za február 2015, sumy 46,38 eur za január 2015, sumy 30,54 eur za december 2014, sumy 29,48 eur za november 2014, sumy 14,15 eur za október 2014, sumy 29,11 eur za september 2014, sumy 14,25 eur za august 2014, sumy 13,85 eur za júl 2014, sumy 12,67 eur za jún 2014, sumy 12,74 eur za máj 2014, sumy 12,29 eur za apríl 2014, sumy 11,10 eur za marec 2014, sumy 5,33 eur za február 2014, v ktorom mesiaci sa žalovaný prvýkrát dostal do nepovoleného debetného zostatku, spolu 1.086,60 eur. Súd tak priznal žalobcovi sumu 488,66 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému, ktorý mal prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu o nepreukázaní zmluvných dojednaní účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky a úroky účtované na ťarchu účtu žalovaného, keď za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať odkaz na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a sadzobník poplatkov žalobcu. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 a 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, z ktorého nevyplýva, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V ďalšom poukázal na bod 25.5, v zmysle ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. V bode 25.4 VOP sú zároveň uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. V ďalšom žalobca uviedol, že ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Poukázal tiež na ustanovenia § 710 a § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorými i postupoval. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 18 ods. 1. Má teda za to, že povinnosť platiť úroky a poplatky bola so žalovaným dohodnutá, a teda nie je daný dôvod na ich nepriznanie. Odvolanie je tak dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobca a žalovaný uzavretím zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prípade umožnenia prekročenia na osobnom účte žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu jej uzavretia musela mať zákonné náležitosti.

8. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ žalobu žalobcu ohľadne poplatkov a úroku 28 % ročne zo žalovanej sumy zamietol z dôvodu nepreukázania, že si žalobca povinnosť na ich úhradu so žalovaným individuálne dojednal, pričom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal existenciu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 10. 2013, ktorej obsahom bola zmluva o zriadení osobného účtu pre žalovaného, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Súčasťou zmluvy mali byť obchodné podmienky - Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a. s., Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva - Prima banka Slovensko, a.s., ďalšie obchodné podmienky Prima banky pre príslušný produkt/službu a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovnekso, a. s. v platnom znení (čl. IV, bod 3., 4. zmluvy). Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od porušenia povinností žalovaného v zmysle bodu 3.8 VOP, v zmysle ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke, s poukazom na bod 3.12 VOP, v zmysle ktorého pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu s tým, že ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a. s., účinné od 01. 10. 2013, t. j. účinné i v čase uzavretia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi žalobcom a žalovaným, však ustanovenia v uvedenom znení neobsahujú. Uvedené ustanovenia sú súčasťou Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a. s., účinných od 15. 01. 2017 (č. l. 28 spisu), ktoré neboli súčasťou zmluvy, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaný bol na zmenu VOP upozornený a mal možnosť sa s týmito oboznámiť (v jednotlivých výpisoch je síce uvedené, že došlo k zmene VOP, avšak žalobca nepreukázal doručenie výpisov žalovanému). Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný sa mal prvýkrát do debetného zostatku dostať vo februári 2014, pričom žalobca nepreukázal znenie Všeobecných obchodných podmienok účinné v tom - ktorom období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov a úroku, rovnako nepreukázal výšku týchto poplatkov a úroku, keď žalobcom predložené Úrokové sadzby produktov sú účinné až od 01. 06. 2017 (č. l. 25 spisu) a Sadzobník poplatkov až od 01. 01. 2017 (č. l. 26 spisu). Za daného dôkazného stavu sú závery okresného súdu o nepreukázaní zmluvného dojednania účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky a ich výške, správne.

10. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, odvolací súd uvádza, že žalobca opätovne poukazuje len na VOP účinné od 15. 01. 2017, i keď poplatky a úrok si uplatňuje i za obdobie pred ich účinnosťou. Pokiaľ ide o výšku poplatkov, uvedené všeobecné obchodné podmienky zároveň obsahujú iba všeobecný odkaz na Sadzobník, nie je v nich konkrétne, s rešpektovaním individuálneho charakteru zmluvného vzťahu, vymedzené a dojednané pre aké prípady a v akej výške zmluvné strany dojednali poplatky, za ktoré konkrétne úkony, v akej výške. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k úrokom z úveru. Žalobca zároveň nepreukázal, že sa žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť či už so všeobecnými obchodnými podmienkami alebo sadzobníkom v znení účinnom v tom - ktorom období oboznámiť, a teda, že by žalovaný ako klient a spotrebiteľ vedel, za akých podmienok si peniaze v prípade nepovoleného prečerpania „požičiava“ a akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi v prípade (nepovoleného) prečerpania. Ani podľa odvolacieho súdu tak nebolo preukázané zmluvné ani iné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť žalobcom požadovaný úrok.

11. V nadväznosti na poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 (Home Credit vs. Biróová) odvolací súd uvádza, že i keď forma zakotvenia jednotlivých zmluvných ustanovení môže byť stranami určená rôzne, deklarácia prejavu vôle byť viazaný zmluvou z nich musí nepochybne vyplývať, čo v spornom prípade nebolo splnené. Odvolací súd akceptuje, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ však ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. V prípade žalobcom uplatneného úroku 28 % ročne ide o úrok z úveru, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho uvedenie len v sadzobníku, ktorý môže banka jednostranne meniť a na ktorý navyše neodkazuje priamo spotrebiteľská zmluva, ale len všeobecné obchodné podmienky, vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať.

12. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na úpravu § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre uvedený režim sa vyžaduje s odkazom na ust. § 2 písm. f/ cit. zákona, aby veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto podmienku žalobca v konaní netvrdil, ani nepreukázal. Žalobca zároveň v tejto súvislosti nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ods. 2 citovaného ustanovenia. Odvolací súd navyše poukazuje na nepoctivý postup žalobcu, ktorý napriek tomu, že od mája 2015 na účte žalovaného, na ktorom evidoval nepovolené prečerpanie, ktoré v zmysle čl. III. bodu 36 VOP účinných v čase uzavretia zmluvy, ako aj bodu 3.11.5 VOP účinných od 15. 01. 2017 bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, neprebiehal žiaden pohyb, v neprospech tohto účtu naďalej účtoval poplatky a úrok, čím len dochádzalo k zvyšovaniu nepovoleného prečerpania na účte žalovaného.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

14. Vo zvyšnej časti (čo do výroku, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)