Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/40/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jána Burika, v exekučnej veci oprávneného JURKI-HAYTON s. r. o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31 332 251, proti povinnému X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. S. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 70,- eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7Er/1383/2011-25 zo dňa 22. februára 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý exekúciu zastavil, potvrdzuje.

Odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,89 eur. 2) Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo vymôcť v priebehu viac ako šiestich rokov ani časť pohľadávky vo výške 70,- eur, súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktorá spočíva v paušálnej odmene za sedem úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur vo výške 23,24 eur a náhradu preukázaných hotových výdavkov v podobe poštovného vo výške 9,- eur, spolu s DPH súd priznal exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 36,89 eur.

3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že návrh na začatie exekúcie podali v roku 2011 a napriek ich opakovaným urgenciám súdny exekútor vo veci nekonal a neurobil žiadne úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky od povinného. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Navrhol rozhodnutie zrušiť a pokračovať v konaní. 4) Vo vyjadrení uviedol, že súdny exekútor nepostupoval dôsledne. Povinný bol vo výkone trestu odňatia slobody, čiže mal príjem, býva a zdržuje sa vo W. S., dáva sa najímať na drobné práce a má z nich príjem, rovnako má príjem zo zberu druhotných surovín.

5) Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že nie je jeho vinou, že povinný nevlastnil a nevlastní žiaden majetok a napriek tomu pravidelne preveroval jeho majetkové pomery.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnuté uznesenie súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario) dospel k záveru, že odvolanie

je potrebné, čo do výroku o trovách konania, podľa § 386 písm. c) odmietnuť, nakoľko smeruje proti výroku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7) Pokiaľ išlo o výrok o zastavení exekúcie a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 8) Oprávnený v podanom odvolaní ani žiadnym tvrdením, či argumentom nenapádal správnosť tohto rozhodnutia iba požadoval, aby exekúcia prebiehala ďalej.

9) Pokiaľ išlo o trovy exekúcie, odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

10) Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 12) Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje. 13) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 14) Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15) Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 , avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 . V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 , avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016

môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). 16) To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis)je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

17) Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP. 18) Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 . Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) odmietnuť.

19) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 200 Exekučného poriadku a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

20) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .