Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/55/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: Q. E. bytom Y. XX, C. B., proti žalovaným: 1/ KVART VERITAS spol. s.r.o., so sídlom Priemyselná 2/1122, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 437 354, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o nejasnom podaní, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd podanie žalobcu zo dňa 20.10.2017, doručené súdu dňa 25.10.2017, o d m i e t a. Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca doručil na súd dňa 25.10.2017 podanie, ktoré nazval ako „Žaloba o určenie vlastníckych práv“. Vrámci odôvodnenia uviedol, že nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 6/556 z celku notárskymi zápisnicami vyhlásenia o vydržaní NZ 278/96 a NZ 279/96 z 09.10.1996 Náhodne zistil skutočnosti, o ktorých mu nie je známy prevod veľkej časti jeho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaného 1/, nakoľko žiadne zmluvy nepodpisoval. Následne popísal genézu nadobudnutia svojich podielov a uviedol, že v roku 1996 boli občianskym združením Pasienková spoločnosť Opatovce predložené doklady notárke za účelom spísania notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní NZ 278/96 a NZ 279/96 obidve zo dňa 09.10.1996, tieto boli zapracované do ROEP-u v k.ú. Opatovce, čím bol spôsobený chaos vo vlastníctve a nesúlad vo výške zdedených podielov po predkoch žalobcu. Potom sa žalobca dozvedel, že veľká časť jeho podielov bola predaná v prospech žalovaného 1/ a časť prešla na žalovaného 2/ a v dôsledku ROEP preto stratil vlastníctvo.

2/ Uviedol, že sa domáha vyslovenia neplatnosti ROEP v k.ú. Opatovce vrátane neplatnosti následných prevodov v k.ú. Opatovce. Ďalej žiadal určiť neplatnosť kúpnych zmlúv označených ako M. V XXXX/XX, V XXX/XX, V XXXX/XX a V XXXX/XX pre k.ú. Opatovce na LV č. XXX a vrátane zrušenia týchto vkladov na Katastrálnom odbore Okresného úradu Trenčín.

3. Uvedené podanie by mohlo byť žalobou, avšak predmetné podanie vykazovalo vady, keďže nemalo všetky náležitosti riadnej žaloby. Z tohto dôvodu súd dňa 27.04.2018 pod č.k 16C/55/2017-10 vydal uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.05.2018. Dňa 21.05.2018 žalobca žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby, pretože žiada o právnu pomoc na Centre právnej pomoci a potom, čo sa mu podarí túto prekážku odstrániť, k výzve sa vyjadrí. Dňa 09.07.2018 žalobca súdu oznámil, že dňa 06.06.2018 navštívil Centrum právnej pomoci, ale bolo mu oznámené, že nespĺňa základnú podmienku na poskytnutie pomoci z dôvodu výšky dôchodku. Navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 26C/3/2008, pretože medzičasom zistil, že prebieha toto konanie, ktoré sa sčasti prekrýva

s konaním sp.zn. 16C/55/2017. Listom zo dňa 11.07.2018 Centrum právnej pomoci kancelária Trenčín súdu oznámilo, že neeviduje žiadosť žalobcu poskytnutie právnej pomoci.

4. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § § 132 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

5. V prvom rade súd rozhodol o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp.zn. 26C/3/2008.

6. Zo spisu sp.zn. 26C/3/2008 súd zistil, že jeho predmetom je o.i. určenie, že výlučnými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v k.ú. Opatovce na LV č. XXX sú žalobcovia v rade 1/ až 57/, pričom z posledného uznesenia zo dňa 13.06.2018 na č.l. 831 vyplýva, že z dôvodu právneho nástupníctva a opakovaných čiastočných zastavovaní konania, došlo k zmenám a úpravám na strane žalobcov oproti pôvodne podanej žalobe. Porovnaním strán sporu nie je daná totožnosť strán v oboch konaniach. Žaloba je odôvodnená tým, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bývalých urbaristov a želiarov v Opatovciach bez právneho dôvodu ku škode žalobcov ako pôvodných spoluvlastníkov a ich právnych nástupcov.

7. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.

Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Po posúdení návrhu žalobcu však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto ho súd prvým výrokom zamietol.

8. V prvom rade súd poukazuje na to, že nezistil tak, ako to tvrdil žalobca v návrhu na prerušenie konania, že by došlo k čiastočnému prelínaniu sa uvedených dvoch konaní, keďže tieto nie súd zhodné ani okruhom strán, ani predmetom konania. Aj keby súd takúto okolnosť zistil, nebola by dôvodom na prerušenie, ale na zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - litispendenciu podľa § 159 CSP. Takáto skutočnosť ale nebola zistená. Súd preto skúmal, či je tu dôvod na prerušenie konania, ale dospel k záveru, že konanie vedené pod sp.zn. 16C/55/2017 nie je nutné prerušiť, keďže v konaní sp.zn. 26C/3/2008 sa nerieši žiadna taká otázka, ktorá by mala význam pre konanie a zodpovedanie ktorej by bolo pre výsledok sporu v konaní sp.zn. 16C/55/2017 podstatné. Tieto konania nie sú na sebe závislé. Súd pritom nezistil ani žiaden dôvod na prerušenie konania (obligatórne) podľa § 162 ods. 1 CSP, keďže nenastala ani jedna z tam predpokladaných skutočností, pod písm. a/, tj. nie je nutné zodpovedanie prejudiaciálnej otázky, ktorú súd nemá právo sám v prebiehajúcom konaní riešiť, teda nejde o determináciu určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je závislý výrok vo veci samej v spore, ktorú si ale konajúci súd sám nemôže posúdiť. Súčasne nedal súd návrh na začatie konanie uvedené pod písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, a teda ani podľa tohto ustanovenia dôvod na prerušenie konania súd nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. 9. Súd sa ďalej zaoberal posúdením podania žalobcu zo dňa 25.10.2017, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou. Konštatuje, že strany sporu boli označené, v tomto smere nevykazuje podanie vady.

10. Podanie žalobcu však nespĺňalo podstatné náležitosti žaloby a z dôvodu absencie náležitostí súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania uznesením č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018, pričom v podaní žalobcu absentovalo nasledovné:

- určitý, zrozumiteľný, jednoznačný a materiálne vykonateľný žalobný návrh (petit žaloby), súd poučil žalobcu, že je potrebné jednoznačne uviesť, o čo žalobca súd žiada (o vydanie akého rozhodnutia súdu), teda čo chce, aby súd určil, pričom to, čoho sa žalobca domáha, musí byť presne a jednoznačne vymedzené - je potrebné presne vymedziť aké prevody pozemkov v k.ú. Opatovce majú byť súdom určené za neplatné (jednoznačne ich konkretizovať, nestačí uviesť, že žiadate vyhlásiť za neplatné ROEP a následné prevody, keďže takéto vymedzenie je neurčité); ďalej súd poučil žalobcu nutné identifikovať konkrétne zmluvy, ktoré majú byť určené súdom za neplatné (zmluvnými stranami, či dátumami, alebo inak nezameniteľne ich je potrebné označiť),

- zrozumiteľné odôvodnenie a opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca podáva žalobu, s tým, že súd žalobcu vyzval, že predovšetkým je potrebné zrozumiteľne, pravdivo a úplne uviesť a odôvodniť tvrdené dôvody neplatnosti.

- tiež súd žalobcu vyzval na predloženie dôkazov, resp. aspoň označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení

11. Žalobcovi bolo uznesenie č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018 doručené do vlastných rúk dňa 11.05.2018. Žalobca na výzvu reagoval tak, že požiadal o predĺženie lehoty, pretože požiadal o právnu pomoc Centrum právnej pomoci s tým, že keď táto prekážka odpadne, k výzve sa vyjadrí. Medzičasom odpadol dôvod, pre ktorý žiadal žalobca predĺžiť lehotu na doplnenie podania, nakoľko dňa 09.07.2018 súdu žalobca oznámil, že mu právna pomoc Centrom právnej pomoci nebola poskytnutá, pričom Centrum právnej pomoci súdu oznámilo, že žiadosť žalobcu o právnu pomoc v danej veci nie je ani evidovaná. Reakciou na to, po odpadnutí uvedenej prekážky, bol žalobcov návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26C/3/2008. Ani po odpadnutí prekážky, do vyriešenia ktorej žalobca chcel lehotu predĺžiť (ktoré predĺženie lehoty následne stratilo opodstatnenie, keďže prekážka v podobe žiadosti o právnu pomoc odpadla), žalobca svoje podanie nedoplnil, na výzvu súdu učinenú uznesením č.k. 16C/55/2017-10 zo dňa 27.04.2018 reagoval len tak, že žiadal konanie prerušiť. Nedostatky podania však doposiaľ neodstránil.

12. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku.

13. Podľa názoru súdu žaloba žalobcu takéto skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, na akom základe by mal súd o žalobe rozhodnúť, neobsahuje, keď žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré by mali byť ROEP a bližšie neidentifikované následné prevody neplatné, bolo len uvedené, že zápis notárskych zápisníc vyhlásenia o vydržaní z 09.10.1996 boli zapracované do ROEP, čím nastal chaos vo vlastníctve, a preto stratil žalobca vlastníctvo. Vôbec nie je možné z odôvodnenia žaloby vyvodiť, aké „následné prevody pozemkov“ majú byť neplatné, tieto nie sú konkretizované ani v skutkovom vymedzení žaloby, ani v žalobnom návrhu, nie je teda uvedené, ktoré prevody, čoho sa týkajúce, kým učinené a z akých dôvodov majú byť neplatné. Rovnako tak v žalobe absentuje aj riadny žalobný petit, keďže súdu nie je zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom žaloby. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Ako už bolo vymedzené, pokiaľ sa domáha žalobca neplatnosti ROEP (bez uvedenia dôvodov neplatnosti) spolu s následnými prevodmi pozemkov, nie je možné zistiť aké prevody tým žalobca mienil. Takéto vymedzenie nie je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom súd musí vedieť, aké konkrétne prevody majú byť predmetom konania a z akých dôvodov. Rovnaké konštatovanie súd musí vztiahnuť aj na návrh o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv č. V XXX/XX, V XXXX/XX, V XXX/XX, V XXXX/XX a V XXXX/XX pre k.ú. Opatovce na LV č. XXX, keďže tieto neboli nijakým spôsobom konkretizované (ani v texte žaloby, ani v žalobnom petite), súd nemá preto vedomosť, o aké právne úkony sa jedná, čoho konkrétne sa týkali, kto boli ich účastníkmi, keďže tieto právne úkony neboli nijako bližšie individualizované. Je pritom povinnosťou žalobcu, pokiaľ chce určiť neplatnosť právnych úkonov, aby tieto nezameniteľne opísal tak, aby bol jednoznačne vymedzený predmet konania. Súd nie je povinný v tomto smere nahrádzať aktivitu žalobcu, vyhľadávať bližšie informácie o právnych úkonoch, určenia neplatnosti ktorých sa žalobca domáha a ani odkaz na listiny nenahrádza povinnosť žalobcu uviesť riadne a zrozumiteľné odôvodnenie žaloby a žalobný návrh. Ani z predložených listín ale nemožno zistiť žiadnu bližšiu identifikáciu tvrdených právnych úkonov, iba to, aká bola chronológia týchto právnych úkonov (z listiny an č.l. 2 aj to len po zmluvu č V 3903/11) a to, že sa týkajú LV č. 229 pre k.ú. Opatovce. Nie je zrejmý ich obsah, identifikácia zmluvných strán, čoho konkrétne sa týkali, kedy boli učinené, toto všetko sú údaje potrebné k tomu, aby súd mohol vôbec posúdiť žalobu vo veci. Označenie zmlúv iba číslami vkladových konaní tak, ako to žalobca učinil v žalobnom petite bez akejkoľvek ďalšej identifikácie, je úplne nepostačujúce, keďže prevzatím takéhoto žalobného návrhu do rozsudku súdu by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné a ani by teda nevyvolalo účinky žalobcom sledované. V celom texte žaloby však údaje umožňujúce ich konkretizáciu nemožno nájsť. C. požiadavky na žalobu však nie sú nijako svojvoľné. Sú naopak nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, resp. konať o niečom inom, než mal žalobca v úmysle, preto predmet konania musí byť vymedzený tak, aby nebolo pochybností, o čom konkrétne sa má konať a to na základe tak vylíčeného skutkového stavu, ktorý dáva obraz o tom, čo viedlo žalobcu k podaniu žaloby, čoho konkrétne sa jeho nárok týka a v čom spočíva dôvod pre podanie žaloby. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). V neposlednom rade, uvedené požiadavky

na žalobu sú potrebné i preto, aby sa aj žalovaný mohol kvalifikovane vyjadriť k žalobe, čo pri neúplnej, nezrozumiteľnej žalobe s neurčitým žalobným petitom nie je dosť dobre možné.

14.Súd má za to, že podanie žalobcu z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád podania, nespĺňa podstatné náležitosti žaloby, keďže naďalej trpí vadami, ktoré súd vyššie opísal. Súd pritom žalobcu poučil, v čom nedostatky spočívajú a čo treba upraviť, či doplniť. Súd preto konštatuje, že pokiaľ absentujú vyššie uvedené náležitosti podania, nemožno toto podanie považovať za žalobu so všetkými zákonnými náležitosťami v zmysle vyššie citovaných ustanovení, o ktorej by súd mohol konať. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania sú nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, a preto súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, že podanie žalobcu zo dňa 20.10.2017 doručené tunajšiemu súdu dňa 25.10.2017 odmietol.

15. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá nedoplnila podanie. Táto strana - v tomto prípade žalobca by bol preto povinný nahradiť žalovaným trovy konania. V tejto súvislosti však treba uviesť, že doposiaľ žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, keďže ani nemajú vedomosť o spore, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.