Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu Mesto Kremnica, so sídlom Štefánikovo námestie 1, 967 01 Kremnica, IČO: 00 320 781, právne zastúpeného JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému P. S., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom T. armády XXX/XX, XXX XX G., o vypratanie pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -257 z 21. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu m e n í v časti I. výroku tak, že žalovaný je p o v i n n ý vypratať pozemok vedený na LV č. XXXX katastrálne územie Kremnica ako E-KN parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie a E-KN parcela č. XXXX ostatná plocha, a to tú jeho časť, ktorá je zobrazená v identifikácii č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 20. 09. 2017 vyhotovenej obchodnou spoločnosťou Geodetické služby M&M, s.r.o., Kremnica, ako C-KN parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 a C-KN parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

II. Rozsudok okresného súdu m e n í v časti I. výroku, v ktorej okresný súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať uvedený pozemok žalobcovi tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť „vypratať pozemok, a to parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parcelné číslo EKN XXXX zastavaná plocha a nádvorie a parcelné číslo EKN XXXX ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. 1388 vedenom pre k. ú. Kremnica, a to v časti o výmere 21 m2 vytvorenej identifikáciou č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 20. 09. 2017, pozostávajúcej z parcely CKN č. XXXX/X o výmere 16 m2 vyčlenenej z parcely EKN č. XXXX/XX vo výmere 13 m2 (diel 1 identifikácie) a z parcely EKN č. XXXX o výmere 3 m2 (diel 2 identifikácia) a pozostávajúcej z CKN parcely č. XXXX/X o výmere 5 m2 vyčlenenej z E-KN parcely č. XXXX (diel 3 identifikácie) v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a odovzdať ho žalobcovi“ (I. výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením (II. výrok).

2. Na základe aplikácie , , a a (ďalej len „“) a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom vypratania. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný užíva predmetný pozemok v rozsahu 21 m2 a to napriek tomu, že žalobca listom zo dňa 02. 09. 2019 vypovedal nájomnú zmluvu č. OSMM 2017/00151 zo dňa 27. 10. 2017 uzavretú medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Predmetnú výpoveď žalovaný prevzal dňa 03. 09. 2019 (prvoinštančný súd chybou v písaní uviedol dátum 03. 09. 2017) a výpovedná lehota uplynula ku dňu 04. 11. 2019. Napriek tomu žalovaný ani po následných písomných výzvach pozemok nevypratal. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu, čím boli naplnené predpoklady pre poskytnutie ochrany vlastníckemu právu žalobcu. Prvoinštančný súd dodal, že posúdenie veci neovplyvnil záujem žalovaného naďalej pozemok užívať a platiť nájomné, pretože vlastník je oprávnený, ale nie povinný poskytnúť predmet svojho vlastníctva do užívania inej osobe, t. j. snaha o uzavretie nájomného vzťahu nie je dôvodom na to, aby záujemca mohol vec užívať proti vôli jej vlastníka.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a tieto priznal v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie resp. aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Podľa žalovaného sa prvoinštančný súd zaoberal nepravdivými tvrdeniami žalobcu, na ktoré poukázal už vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný zopakoval, že plne súhlasí s tým, aby užívanie pozemku bolo spoplatnené, avšak podľa skutočnej výmery bez zvýhodňovania a znevýhodňovania. V ďalšej časti odvolania poukázal na viaceré spory, ktoré mal so žalobcom popisujúc súčasne svoje snahy o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Poukázal tiež na iné nájomné zmluvy medzi žalobcom a ďalšími vlastníkmi bytov. Naostatok potvrdil, že prevzal od žalobcu výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 27. 10. 2017 označujúc ale za nelogické, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu, ktorá „nebola uzatvorená, ale platby sme vykonávali“.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie označil za nedôvodné a účelové poukazujúc na to, že žalovaný roky odmietal pristúpiť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Poukázal na nájomné zmluvy, ktoré so žalovaným uzavrel a ktorých predmetom je nájom pozemku vo výmere 10 m2 (na ktorom je umiestnený prístrešok na drevo) a pozemku vo výmere 62 m2 (na účel záhradky a skladu náradia). Žalovaný má teda dostatok priestoru na to, aby prístrešok a drevo premiestnil z pozemku, ktorý užíva bez právneho dôvodu na pozemky, ktoré užíva na základe platných nájomných zmlúv.

6. V rámci odvolacej repliky a dupliky sporové strany neuviedli nič právne významné pre rozhodnutie o podanom odvolaní.

7. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ). V nadväznosti na to rozhodol v zmysle ust. aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že hoci je napadnutý rozsudok vo svojej podstate správny, je potrebné ho po formálnej stránke zmeniť. Výrok rozsudku prvoinštančného súdu totiž kvôli chybe v písaní obsahuje sčasti nesprávne označenie pozemku (ktorý pozostáva o. i. z C-KN parcely č. Q. a nie z C- KN parcely č. XXXX/X) a zároveň samotný výrok o vyprataní je formulovaný príliš komplikovane, keď nadbytočne definuje pozemok odkazmi na jednotlivé diely (geodetickej) identifikácie. Odvolací súd preto tieto nedostatky odstránil spôsobom uvedeným v I. výroku tohto rozhodnutia a súčasne II. výrokom zmenil rozsudok okresného súdu aj ohľadne uloženia povinnosti odovzdať pozemok žalobcovi a žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že ide o výrok popri vyprataní úplne nadbytočný a vo svojej podstate aj nevykonateľný (vzhľadom na to, že predmetom sporu je pozemok). Na dosiahnutie ochrany vlastníckeho práva žalobcu proti neoprávnenému zásahu žalovaného je adekvátne uloženie povinnosti vypratať pozemok.

9. Inak ale musí odvolací súd konštatovať, že rozsudok prvoinštančného súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. . V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, podstatné stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

10. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako neopodstatnené a preto nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou okresným súdom tak ako táto vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku, na základe čoho prijal záver o dôvodnosti podanej žaloby na vypratanie pozemku. Tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodné. Odvolací súd riadiac sa týmito úvahami a osvojujúc si aj dôvody súdu prvej inštancie preto podľa rozsudok okresného súdu v časti jeho I. výroku zmenil z dôvodov, ktoré už boli vyššie spomenuté.

11. Ako už správne konštatoval súd prvej inštancie, nebolo sporné, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je žalobca a že žalovaný má na ňom umiestnený prístrešok na uskladnenie palivového dreva. Súd prvej inštancie potom vec správne právne posúdil ak aplikoval ustanovenia a . Podanou žalobou sa žalobca domáhal vypratania pozemku, ktorého je vlastníkom a teda sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je upravené v ust. a nasl. , pričom ust. poskytuje vlastníkovi ochranu pred neoprávnenými zásahmi do vlastníckeho práva. Jednou z foriem tejto ochrany je aj reivindikačná žaloba, ktorou sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. V prípade veci nehnuteľnej sa táto žalobná ochrana realizuje formou jej vypratania.

12. V prejednávanej veci žalobca preukázal svoj vlastnícky vzťah k pozemku výpisom z LV č. XXXX k. ú. Kremnica (č. l. 9 a 10 spisu) spolu s predloženou identifikáciou, na základe ktorej došlo k zameraniu časti pozemku, na ktorej sa nachádza prístrešok s palivovým drevom. Uvedená skutočnosť nebola v konaní ani sporná a taktiež nebolo sporné, že na časti pozemku žalobcu vymedzenej identifikáciou sa nachádzajú hnuteľné veci žalovaného (prístrešok s drevom). Pozemok pôvodne žalovaný užíval oprávnene, a to na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 27. 10. 2017 (č. l. 7 spisu), ktorú sa však žalobca rozhodol v súlade so zmluvným dojednaním vypovedať a uplynutím výpovednej doby došlo k skončeniu nájomného vzťahu. Následne bol žalovaný vyzvaný na vypratanie pozemku, pričom tak neučinil a naďalej pozemok užíval už bez existencie akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval v obmedzovaní žalobcu ako vlastníka pozemku nakladať s vecou v súlade s . Tvrdenie žalovaného o tom, že so žalobcom nájomnú zmluvu neuzatvoril nebolo preukázané a aj keby tomu tak bolo, nič by to nemenilo na závere o užívaní pozemku žalovaným bez právneho dôvodu. Aj podľa odvolacieho súdu boli teda preukázané všetky zákonné predpoklady pre poskytnutie ochrany vlastníckemu právu žalobcu.

13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd vec správne právne posúdil a rovnako na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval v čom mal spočívať nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu a ani odvolací súd nezistil také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vzájomné vzťahy so žalobcom a popisoval celú škálu udalostí a iných súdnych konaní, tieto okolnosti nemali žiaden právny význam pre rozhodnutie o podanej žalobe. Rovnako predmetom sporu neboli ani iné pozemky, ku ktorým má žalovaný uzatvorené nájomné zmluvy so žalobcom a teda aj tieto okolnosti boli bez právneho významu vo vzťahu k predmetu sporu, ktorého podstatou bolo, že žalovaný užíva pozemok žalobcu neoprávnene. Prvoinštančný súd správne uviedol, že záujem žalovaného o užívanie pozemku a platenie nájomného nezakladá povinnosť žalobcu ako vlastníka poskytnúť pozemok ako predmet svojho vlastníctva do užívania žalovanému.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu majúc za to, že uloženie povinnosti žalovanému vypratať pozemok žalobcu bolo opodstatnené a správne.

15. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. a rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené (keď zmena napadnutého rozhodnutia spočívala len vo formulačných zmenách výroku napadnutého rozsudku), bol žalobca plne úspešným voči žalovanému a preto mu odvolací súd s použitím ust. a priznal voči žalovanému náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).