Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_5Co-135-2018.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/135/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 (adresa na doručovanie: Bratislava, Vajnorská 100/A) a žalovanej: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, o zaplatenie 696,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Csp/76/2017-90 zo dňa 28. februára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 46,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 28.11.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.02.2018 v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Žalovaná sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavila. Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise. Po zhodnotení vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ktoré žalovaná nepoprela (a stali sa teda nespornými s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP), ako aj z oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, súd zistil, že dňa 21.06.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere dostupná pôžička (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- eur. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá vo výške 30,- eur s dátumom prvej splátky 10.07.2011, dátum každej ďalšej splátky bol stanovený k
10. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 10.08.2018. Počet mesačných splátok úveru bol 60, úroková sadzba bola určená na 25,5 % ročne, RPMN bola určená vo výške 28,7 %, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 46,58 % a celková výška nákladov bola 734,87 eur. Uvedený úver bol dojednaný bez poistenia. Keďže žalovaná splátky úveru riadne neplatila, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 27.11.2014. Z Aktuálneho stavu úveru zo dňa 07.06.2017 vyplynulo, že žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila celkovú sumu 954,- eur, a to v splátkach 23-krát po 30,- eur a 8-krát po 33,- eur. Na žalobcu prešla predmetná pohľadávka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy („ďalej len ZoSÚ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra o.i. poskytovanie úverov), teda vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a naopak žalovaná, ako fyzická osoba, takto nekonala, teda bola spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd skúmal, či predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré ZoSÚ stanovuje ako podmienku na to, aby išlo o úver s úrokmi a poplatkami. Súd pritom zistil, že v danej úverovej zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. V zmluve je pritom táto RPMN uvedená vo výške 28,7 % s tým, že v zmluve sú uvedené celkové náklady spojené s úverom vo výške 734,87 eur. Po prepočítaní tejto RPMN súdom z podkladov vychádzajúcich zo zmluvy (viď kalkulačka na webových stránkach 4 10Csp/76/2017 https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn- rpsn.php) však vyplynula výška RPMN 29,46 %, čo je v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto zmluvy, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danom prípade bola úverová zmluva uzatvorená bez poistenia. Preto náklady na poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa nepatrili. Patrili tam však zmluvné úroky. Ďalšie poplatky v zmluve dohodnuté neboli. Preto, ako je už vyššie konštatované, po prepočítaní súdom uvedeným nákladom zodpovedá RPMN vo výške 29,46 %. V zmluve bola pritom uvedená RPMN vo výške 28,7 %. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a x) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd tak uzaviera, že predmetný úver sa s poukazom na vyššie citované ust. § 11 ods. 1 písm. b) považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Na základe uvedeného súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru (1.000,- eur) a sumou, ktorú žalovaná doposiaľ zaplatila (954,- eur), teda na zaplatenie sumy 46,- eur. Súd tiež zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni zospoplatnenia úveru (odo dňa 28.11.2014), odkedy je žalovaná v omeškaní s jej zaplatením, do zaplatenia, pričom tento úrok bol žalobcovi priznaný v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca nemal nárok na zaplatenie uplatnených zmluvných úrokov a poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci prevažný úspech (keďže žaloba bola v prevažnej časti predmetu konania zamietnutá), v dôsledku čoho by jej proti žalobcovi prináležalo právo na náhradu pomernej časti dôvodne vzniknutých trov, ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanej v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli. Okresný súd opravným uznesením opravil výrok vyhláseného rozsudku, ktorý znie nasledovne: 1. Súd opravuje nesprávnosť výroku vyhláseného rozsudku, ku ktorej došlo pri opise zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.9.2017 tak, že výrok rozsudku, ktorý znie: "I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 835,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 10.04.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 20,00 eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod sankciou
straty výhody splátok. II. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.11.2016. III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52,10%." má správne znieť: "I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 835,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 10.04.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 20,00 eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod sankciou straty výhody splátok. II. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.11.2016. III. V ostatnej časti súd žalobu zamieta. IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52,10%. O výške tohto nároku rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením."
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzal, že rozhodnutie okresného súdu vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logistického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nálezy Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR. Ďalej poukazoval na to, že sa nemal možnosť procesne v konaní brániť, keď súd mu svojim postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Súd svojim procesným postupom, ak nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nepostupoval v súlade s ust. § 129 CSP a nevyzval ho podľa § 157 CSP. Súd mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci, s tým, že má za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Trval na tom, že hodnota RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. S konštatovaním okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že predmetný úver s poukazom na citované ust. § 11 ods. 1 písm. b) považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, sa odvolací súd plne stotožnil s poukazom aj znenie ust. § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvárania úverovej zmluvy.
11. K námietke žalobcu uvádzanej v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu týkajúcej sa nemožnosti procesného bránenia sa v konaní, odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu vo svojej žalobe uviesť všetky potrebné skutočnosti, so žalobou predložiť všetky dôkazy a v prípade, ak sa nemohol pojednávania zúčastniť, mal možnosť svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť a požiadať o stanovenie nového termínu pojednávania. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. V záujme hospodárnosti konania bol okresný súd ako súd prvej inštancie povinný rozhodnúť v predmetnej veci na základe dôkazov aj v neprítomnosti strán sporu. Uvedeným postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať stranám sporu v predmetnom spore pred súdom prvej inštancie.
12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)