Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-8-2017.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
6Ek/8/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F. nad V., 2/ mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F. nad V., obaja zast. zákonným zástupcom - matkou: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F. nad V., proti povinnému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX F. nad V., o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Popikovou, so sídlom Exekútorského úradu Šrobárova 3842/9, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. 137EX 242/17, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/8/2017 zo dňa 18. augusta 2017, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/8/2017 zo dňa 18. augusta 2017 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 6Ek/8/2017 zo dňa 18. augusta 2017 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník vecne odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný vo svojom podaní poukázal na skutočnosť, že sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky, ani žiadny dôchodok, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Tvrdená nemajetnosť povinného však nebráni oprávneným domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní (t.j. nebráni vymáhateľnosti nároku oprávnených), navyše súdna exekútorka vo svojom podaní uviedla, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti. Nedosahovanie príjmu počas pobytu vo väzbe nie je takou skutočnosťou, ktorá by bola dôvodom na zastavenie exekúcie. Okrem toho súd konajúci vyšším súdnym úradníkom lustráciou povinného v ZVJS zistil, že povinný sa ku dňu 18.08.2017 nenachádza v evidencii ZVJS, z čoho vyplýva, že povinný bol z väzby prepustený, môže sa teda zamestnať a dosahovať príjmy postačujúce na úhradu pohľadávky oprávnených. Na základe uvedeného súd konajúci vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
2. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/8/2017 zo dňa 18. augusta 2017 podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že zákonná zástupkyňa uvádza, že bol prepustený z výkonu väzby 13.07.2017, čo nie je pravda, prepustený bol dňa 28.07.2017, o čom prikladá dôkaz - kópiu potvrdenia o prepustení z výkonu väzby. Povinný tiež ako dôkaz, že si plnil svoje povinnosti, uviedol, že zákonná zástupkyňa neoprávnene poberala jeho peniaze, a to v septembri 2016 prebrala jeho peniaze z nemocenskej dávky za mesiac august 2016 vo výške 148,50 eur, pričom ako dôkaz predložil potvrdenie o nemocenských dávkach. V septembri 2016 a ďalšie mesiace preberala peniaze z osobitného príspevku za rok 2016, o čom povinný predložil potvrdenie o poberaní osobitného príspevku za rok 2016 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov. Dokopy prevzala čiastku v hodnote 589,99 eur. Povinný tiež predložil súdu fotokópiu poštovej poukážky o zaplatení prvej splátky výživného v sume 60,- eur po prepustení z výkonu väzby. Povinný ďalej poukázal, že zákonná zástupkyňa neplatila mesačne nájomné za bývanie jeho matke, tak pomáhal svojim deťom bez ich vedomia, aby mali kde bývať.
3. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
4. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
12. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom na podporu ním zvoleného postupu v napadnutom uznesení. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
13. V danom prípade sa oprávnení na návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 09.05.2017, domáhajú od povinného vymoženia zameškaného výživného v sume 434,08 eur a bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa od 26.04.2017, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/59/2016 zo dňa 11.01.2017, právoplatný dňa 08.02.2017 a vykonateľný dňa 23.01.2017. Predmetným rozsudkom bol povinný zaviazaný platiť na výživu oprávneného 1/ a oprávneného 2/ od septembra 2016 výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa, a to vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 76 ods. 1 zákon o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade mala byť dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že povinný bol dňa 21.08.2016 vzatý do vyšetrovacej väzby, nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky ani žiadny dôchodok, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Povinný na svoju obranu v podanej sťažnosti uvádza, že nie je pravdou tvrdenie zákonnej zástupkyne oprávnených, že bol prepustený z výkonu väzby dňa 13.07.2017, nakoľko bol prepustený až dňa 28.07.2017, na dôkaz čoho predložil súdu aj kópiu potvrdenia o prepustení z výkonu väzby. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutočnosť, kedy bol povinný prepustený z výkonu väzby je pre rozhodnutie vo veci právne bezvýznamná, pretože ako aj správne v sťažnosťou napadnutom uznesení poukázal vyšší súdny úradník, nedosahovanie príjmu počas pobytu vo väzbe nie je takou skutočnosťou, ktorá by mala za následok zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči svojmu dieťaťu a teda nemôže byť ani dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, resp. pre ktoré bol povinný odsúdený na trest odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 62 a nasl. zákona o rodine), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa. Navyše uvedený argument je vo vzťahu k vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneným právne irelevantný aj z toho dôvodu, že z potvrdenia predloženého povinným vyplýva, že povinný bol už dňa 28.07.2017 z väzby prepustený. Rovnako sa nepreukázala ani nemajetnosť povinného, keďže súdny exekútor zistil, že je vlastníkom nehnuteľného majetku.
18. Keďže v sťažnosti možno podľa § 245 CSP uvádzať aj nové skutočnosti a dôkazy, súd sa zaoberal aj tvrdením povinného, že si splnil svoje povinnosti s poukazom na to, že zákonná zástupkyňa oprávnených neoprávnene poberala jeho peniaze z nemocenskej dávky za mesiac august 2016 vo výške 148,50 eur a peniaze z osobitného príspevku za mesiac september 2016 a ďalšie mesiace za rok 2016. V tejto súvislosti súd uvádza, že môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. V exekučnom konaní súd už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu (až na výnimky upravené v zákone), t.j. skúmať vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, ale skúma len to, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný súd v tzv. vykonávacom konaní takisto rozhodnutie, ktoré je podkladom pre výkon rozhodnutia či exekúciu, nemôže ani meniť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie teda nie je ďalším opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Povinný tak návrh na zastavenie exekúcie môže odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, resp. že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, avšak len za podmienky, že aj tieto nastali až po vzniku exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetná aj argumentácia povinného, že si splnil svoju povinnosť, keď zákonná zástupkyňa oprávnených neoprávnene poberala jeho peniaze z nemocenskej dávky za mesiac august 2016 vo výške 148,50 eur a peniaze z osobitného príspevku za mesiac september 2016 a ďalšie mesiace za rok 2016, keďže exekučný titul bol vydaný až dňa 11.01.2017. Súd len pre úplnosť veci konštatuje, že povinným predložené doklady preukazujú len to, že povinnému za mesiace apríl až august 2016 boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 854,- eur a že povinný bol poberateľom aj osobitného príspevku s tým, že vyplatené dávky za mesiace apríl až december 2016 boli v celkovej sume 946,05 eur, avšak nepreukazujú tvrdenie povinného, že uvedené dávky prevzala zákonná zástupkyňa oprávnených.
19. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie je okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku. Jedným zo spôsobov zániku nároku je jeho splnenie, ktorého právna úprava je obsiahnutá v hmotnoprávnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), avšak dôvodom na (čiastočné) zastavenie exekúcie je to len vtedy, ak k takému plneniu dôjde po vzniku exekučného titulu, ale ešte pred začatím exekučného konania, čo nie je daný prípad, nakoľko v posudzovanom prípade povinný súdu preukázal, že k rukám zákonnej zástupkyne oprávnených uhradil sumu 60,- eur dňa 17.08.2017, t.j. vymáhaný nárok čiastočne plnil až v rámci vykonávanej exekúcie (exekučné konanie sa začalo dňa 09.05.2017, povinný upovedomenie o začatí exekúcie č. 137EX 242/17 - 6 zo dňa 29.06.2017 prevzal dňa 10.07.2017). Exekúcia sa tak začala dôvodne, nakoľko povinný sám svojim konaním zapríčinil, že sa s platením výživného dostal do omeškania.
20. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/8/2017 zo dňa 18. augusta 2017, vydaného vyšším súdnym úradníkom, nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.