Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-236-2018.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Subarea
5Co/236/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. a 2/ N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/17/2018-71 zo dňa 23. 05. 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že: I/ Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností
- stavby rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. 9839/268 a pozemkov, ktoré sú evidované ako C KN parcela č. 9839/268 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 595 m2 a C KN parcela č. 9839/367 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 99 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. L., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II/ Žalobcom 1/ a 2/ súd ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali voči žalovanému žalobu vo veci samej - o určenie, že žalovaný nemá právo realizovať záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11. 1. 2007, uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/. III/ Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV/ Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný. Žalobcovia osvedčili existenciu úverovej zmluvy, uzatvorenej dňa 11. 7. 2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom splátkový úver - Úver PLUS na bývanie vo výške 2 300 000,- Sk s tým, že žalobcovia budú úver splácať 287 mesačných splátkach po 16 412,- Sk mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalobcovia v prílohe návrhu doručili návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ uznesenia, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a inzerciu, zverejnenú na internete. Z týchto listinných dôkazov má súd osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným uzatvorili dňa 11. 1. 2007 úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie záväzkov k nej zriadili v prospech žalovaného záložné právo k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ , ktoré sú v ich vlastníctve. Tiež osvedčili svoje tvrdenie, že žalovaný v dôsledku nesplatenia dohodnutých splátok úveru pristúpil k zosplatneniu úveru a následne im oznámil začatie výkonu záložného práva. Zo skutočností, ktoré žalobcovia osvedčili, súd považuje za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti I/, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde majú svoje bydlisko. Je zrejmé, že účelom návrhu
žalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výroku I/ a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel súd považuje za legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej podanie súd zároveň uložil žalobcom, a to v nadväznosti na ich tvrdenia o neplatnosti úverovej ( poťažne aj záložnej ) zmluvy, vzhľadom na existenciu viacerých neprijateľných podmienok, obsiahnutých v úverovej zmluve a na neplatnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, čo podľa žalobcov má za následok, že žalovaný nie je oprávnený realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Súd je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nemení - žalovaný je ďalej evidovaný ako záložný veriteľ a dočasne je pozastavený len výkon jeho záložného práva. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne zamietol, pretože žalobcovia podľa názoru súdu nadbytočne žiadali, aby súd žalovanému uložil zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov. Prevodom nehnuteľnosti zrejme žalobcovia mysleli samotnú dobrovoľnú dražbu, v prípade úspešnosti ktorej by stratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti, ktoré by zrejme nasledovalo v prípade realizácie úspešnej dražby. Nešpecifikovali, čo mali na mysli pod zasahovaním do užívacích práv. Je zrejmé, že v prípade, že by nehnuteľnosti určitý záujemca vydražil a stal by sa teda ich vlastníkom, tak by v rámci vlastníckeho práva mal aj užívacie právo k nim, a žalobcovia by toto užívacie právo stratili. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, keďže žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech. Súd podotýka, že žalobcom v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní namietal, že k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo, hoci neboli osvedčené ani základné skutočnosti o existencii právneho vzťahu medzi stranami konania. Ak sa žalobcovia domáhali ochrany proti výkonu záložného práva žalovaného, ich elementárnou povinnosťou bolo osvedčiť existenciu a obsah právneho vzťahu, v rámci ktorého sa nimi napadnutý výkon práva začal. Rozhodujúca okolnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia - skutočný obsah právneho vzťahu nebol a vzhľadom na absenciu záložnej zmluvy ani nemohol byť zo strany súdu posúdený a zistený. Ak aj žalobcovia y akéhokoľvek dôvodu už nedisponovali záložnou zmluvou, mohli si ju bez ťažkostí obstarať z príslušného katastra nehnuteľností. Neodkladným opatrením bol žalovanému zapovedaný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bez akejkoľvek vecnej limitácie. Dražobný výkon záložného práva bol žalovanému bol ako taký zakázaný, ako keby naň vôbec nebol oprávnený. Na odôvodnenie takéhoto zásahu do právneho postavenia žalovaného však neboli žalobcami produkované žiadne tvrdenia ani osvedčenie. Pritom jedinou oprávnenou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať výkon záložného práva zákonom dovolenými spôsobmi, jedným z ktorých je dražba. Ak sa teda žalobcovia domáhali zákazu dražobného výkonu záložného práva ako takého, boli povinný tvrdiť a osvedčovať, že v plnom rozsahu uspokojili úverovú pohľadávku, resp. že došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech žalovaného z iného dôvodu podľa § 151md ods. 1 OZ. Zároveň mali predložiť listinné dôkazy osvedčujúce takéto prípadné tvrdenie, napr. kvitanciu alebo doklady o plnom predčasnom splatení úveru. Žalobcovia dokonca pripojili k návrhu listinné dôkazy, z ktorých vychádza úplne opačný záver - o ich dlhodobom porušovaní povinností z úverového vzťahu. Rozhodujúca časť argumentácie žalobcov je vystavená na ich domnienke, že úver, ktorý im bol poskytnutý, je údajne postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. predmetný úver bol žalobcom poskytnutý na účel nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľností, a jeho výška predstavovala 2 300.000,- Sk, takže boli prítomné hneď dve okolnosti, pre ktoré sa na uzavretú zmluvu nevzťahovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z ( § 1 ods. 2 písm. a) a e)), a teda ani ustanovenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Tvrdenie žalobcov o údajnom zaplatení sumy 83.851,27 eur je nielen že vyložene nepravdivé, ale na jeho podporu opäť nepredložili žiaden dôkaz. Neodkladné opatrenie pritom nemožno nariadiť len na základe tvrdení žalobcu; púhe tvrdenie je potrebné vyhodnotiť ako neosvedčené a nepriznať mu žiadnu procesnú relevanciu. Žalovaný ďalej odmietal, aby špecifická okolnoisť, že nehnuteľnosť, ktorej sa týka nariadené neodkladné opatrenie, je obydlím žalobcov, bola aplikovaná na ťarchu žalovaného. Voľba konkrétnych majetkových hodnôt ako zálohu nebola na strane žalovaného. Žalobcovia ponúkli vlastné nehnuteľnosti ako zábezpeku za úverový záväzok, čoho výsledkom bolo uzavretie záložnej zmluvy s jednoznačnou úpravou vzájomných práv a povinností. Samotní žalobcovia sa obmedzili vo svojom vlastníckom práve, čo sa udialo na základe výslovnej právnej úpravy obsiahnutej
v OZ. Nakoniec žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie nielen že zvýhodnilo subjekt konajúci protiprávne (žalobcov v omeškaní), ale zbavilo záložné právo žalovaného všetkých relevantných účinkov jeho uhradzovacej funkcie a odoprelo ochranu ústavným právam žalovaného, predovšetkým práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a to tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v napadnutom rozsahu a žalobcov zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, pričom uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu, popierajú všetky tvrdenia žalovaného, žalobu považujú za dôvodnú, nakoľko ich právo bolo porušené. Navrhli odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a predmetné neodkladné opatrenie ponechal v platnosti.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
9. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou.
10. V predmetnom konaní žalobcovia osvedčili potrebu okamžitej úpravy pomerov, keďže je nevyhnutné prihliadať na to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, keď o tom či sa dražba vykoná, či o výške pohľadávky rozhoduje súkromná osoba a samotnú dražbu vykonáva iná súkromná osoba, ktorá pri tejto činnosti sleduje zisk, sa dostáva do konfliktu s ústavou garantovanými základnými právami žalobcu - právom na obydlie a na súkromný život. Žalobcovia v nehnuteľnosti dotknutej výkonom záložného práva majú v súčasnosti trvalý pobyt a v nehnuteľnosti aj bývajú a teda trvalo užívajú. Realizáciou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k situácii, kedy by boli žalobcovia povinní sa z nehnuteľnosti vysťahovať.
11.V súvislosti s výkonom záložného práva odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dobrovoľná dražba podľa zákona č. 524/2002 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/524/> Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/> Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Keďže výkon dražby je limitovaný len zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách bez akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu, vzhľadom na povahu
a podmienky za ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočňuje sa neodkladné opatrenie javí ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej a nenapraviteľnej škody na právach žalobcu.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)