Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-45-2018.pdf
PDF · 108.26 KB
No categories available
4Cob/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: I. S. Elektroinštalácie, Tureň 201, 903 01 Tureň, IČO: 32 853 321, zast. JUDr. Jozef Holič, advokát, Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: RFE 121 s.r.o., Obchodná 39, 811 06 Bratislava, IČO: 44 106 131 (pôvodne SKLODAX aktiv, s.r.o., Mierová 194, 821 05 Bratislava, IČO: 44 106 131), o zaplatenie 5.266,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/134/2015-115 zo dňa 13.2.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/134/2015-115 zo dňa 13.2.2017 potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.266,77 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. V žalobe uviedol, že ešte v roku 2008 spolupracoval so spoločnosťou SKLODAX, s.r.o., pričom vykonané práce žalobca fakturoval v siedmich faktúrach spolu vo výške 251.100,- Sk, ktoré mu boli zaplatené. V roku 2010 žalobca spolupracoval už so žalovaným (SKLODAX aktiv, s.r.o.), ktorý mu uhradil štyri faktúry v sume približne 4.000,- eur. V roku 2010 žalovaný uhradil poslednú faktúru č. XXX/XXXX na sumu 507,92 eur. Faktúry č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, vystavené v roku 2013 za práce vykonané v roku 2012, resp. v roku 2011 žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný v priebehu konania argumentoval tým, že elektroinštalačné práce v roku 2012 a 2013 zabezpečoval sám. Poukázal tiež a skutočnosť, že predmetná prevádzka sklenárstva na O. X. S. N. je prevádzkovaná od roku 2000. Všetky stroje boli zakúpené ako použité a boli do prevádzky dovezené z inej prevádzky. Hlavné práce boli vykonané ku dňu otvorenia prevádzky. V roku 2008 bol natiahnutý prívodný kábel a do prevádzky bola uvedená aj kotolňa. Žalovaný nepoprel, že v roku 2012 prevzal od žalobcu faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Faktúry však následne poslal späť po zistení, že v nich boli fakturované práce, ktoré boli zaplatené.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov H. S., S. A., S. N., čestným prehlásením M. S. zo dňa 3.2.2015 ako aj listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu.
Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že faktúrou č. XXXX/XXX boli fakturované práce, ktoré mali byť vykonané v marci roku 2012, práce trvali približne jeden deň a práce vykonával žalobca spolu s H.P. S.. Pri týchto prácach boli namontované povrchové rozvádzače, ktoré žalobca bližšie určiť nevedel. Práce fakturované faktúrou č. XXXX/XX boli vykonávané postupne, podľa toho, aké stroje boli privážané. Posledná zásuvka bola namontovaná v roku 2012. Napájacím spínačom L. XXXX/A bol napájaný najväčší stroj v prevádzke káblom XCX X,X o dĺžke 95 m, boli pripojené 4 trojfázové zásuvky, ktoré boli umiestnené pri strojoch. Práce fakturované faktúrou č. XXXX/XXX boli vykonané v roku 2011 a skôr. Do sociálnych zariadení bolo dodaných 5 svietidiel. V hale na stropoch medzi svietidlami do rozvádzača bolo vedených 89 m vodiča Y. XCX X,X. Práce fakturované faktúrou č. XXXX/XXX boli vykonané v roku 2011. Na podporu svojich tvrdení žalobca uviedol, že v priebehu marca alebo apríla 2012 si do prevádzky žalovaného prišiel p. N. požičať od žalobcu vŕtačku.
Z výsluchu svedka H. S. súd prvej inštancie zistil, že žalobca je jeho bývalý zamestnávateľ a u žalovaného vykonával práce. Uviedol, že u žalovaného montoval rozvádzače ešte s p. S., neskôr tam chodieval sám. Opravovali sa káble ku strojom aj kábel k domácemu vrátnikovi. Vo firme sa tiež vykonávali drobné práce, rovnako sa vykonávali práce v byte žalovaného, kde sa montovali svietidlá. Niektoré práce boli vykonané na začiatku ešte s p. S., v období rokov 2011 až 2012 vykonával svedok práce sám, tieto práce mu boli zo strany žalobcu zaplatené. V čase, keď svedok po prvýkrát prišiel na prevádzku žalovaného, bola už prevádzkovaná. Uviedol tiež, v období po úraze p. S. boli na prevádzke žalovaného zapájané ďalšie stroje, ale o aký druh strojov išlo, uviesť nevedel, rovnako boli vykonávané práce na prekládke hlavného prívodového kábla, ich rozsah a druh však svedok uviesť nevedel.
Z výsluchu svedka S. A. súd zistil, že svedok na základe zmluvného vzťahu vykonával pre žalobcu revízie cieľových zariadení, na základe čoho sa dostal aj do sklenárstva žalovaného. Prvé práce v prevádzke boli vykonané v roku 2008, následne boli vykonávané aj v roku 2012. Pri svojej druhej návšteve prevádzky žalovaného v roku 2012 videl vykonávať práce súvisiace s inštaláciou strojov. Išlo o práce na motorických rozvádzačoch, svetelných rozvádzačoch, zásuvkových rozvádzačoch a prívodoch k týmto rozvádzačom.
Z výsluchu svedka S. N. súd prvej inštancie zistil, že svedok so žalobcom dlhodobo spolupracoval. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy na začiatku roka 2012, asi vo februári alebo v marci, požiadal žalobcu o zapožičanie vŕtačky. Žalobca mu to prisľúbil s tým, že si musí po vŕtačku prísť do prevádzky žalovaného. Svedok preto do prevádzky prišiel, kde mu po zazvonení na zvonček prišiel otvoriť žalobca, ktorý mu povedal, že tu vykonáva elektroinštalačné práce. Neskôr, keď mal svedok vedomosť o tom, že vec speje k súdnemu sporu, povedal žalobcovi, že mu vie dosvedčiť skutočnosť, že na prevádzke žalovaného pracoval.
Z Čestného prehlásenia M. S. zo dňa 3.2.2015 súd zistil, že M. S. v prehlásení uviedol, že pre žalobcu ako dodávateľ v posledných piatich rokoch nevykonával žiadne práce.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, upravujúcich zmluvu o dielo.
V závere svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo v minulosti k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca vykonával v prevádzke žalovaného elektroinštalačné práce a žalovaný mu za vykonanie týchto prác uhradil cenu. Sporná zostala skutočnosť, či predmetom zmluvy boli aj práce fakturované faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom prejednávanej veci. Spornou zostala aj skutočnosť, či a v akom rozsahu boli tieto práce vykonané. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy - ním zostavené súpisy vykonaných prác a jednotlivé faktúry. Rovnako predložil súdu aj výpisy zo svojho účtu, resp. príjmové pokladničné doklady, ktoré mali preukazovať, že žalovaný uhrádzal žalobcovi platby za práce vykonané do roku 2011. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, pánov S., A. a N.. Po zhodnotení predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchov svedkov, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosti ním v žalobe tvrdené.
Z vykonaného dokazovania nie je možné považovať za preukázaný druh prác, ich rozsah a ani obdobie, v ktorom mali byť tieto práce v prevádzke žalovaného na O. X. S. N. vykonané. Rovnako nie je možné považovať za preukázanú cenu týchto prác, resp. existenciu dohody o cene prác medzi stranami sporu. Samotné vystavenie faktúr spolu so súpisom vykonaných prác vykonaných žalobcom nepreukazuje existenciu záväzku žalovaného, existenciu záväzku žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani výsluchom svedkov, nakoľko žiadny z nich nevedel uviesť presne kedy a v akom rozsahu boli práce vykonávané. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol so záverom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, g/, h/ Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že žalobca so žalovaným spolupracovali od roku 2008 a vzájomne si plnili svoje dodávateľsko-odberateľské vzťahy, čo žiadna zo strán sporu nepoprela. Sporných zostalo 5 faktúr, ktoré boli žalobcom vystavené za práce vykonané v roku 2011 a 2012. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výsluch svedka H. S., bývalého zamestnanca žalobcu, ktorý uviedol, že v prevádzke žalovaného spoločne s p. S. vykonávali elektroinštalačné práce, aj v roku 2011
- 2012, v čase, keď už bola prevádzka plne funkčná, zapájali sa tam ďalšie stroje. Svedok S. A. vo výpovedi uviedol, že práce boli vykonávané v hale v roku 2008 a následne aj v roku 2012, čo si pamätá, išlo o práce na motorických rozvádzačoch, svetelných rozvádzačoch, zásuvkových rozvádzačoch a prívodoch k týmto rozvádzačom. So žalobcom dlhodobo spolupracoval aj S. N., ktorý dosvedčil, že začiatkom roka 2012 videl žalobcu v sklenárstve žalovaného, kde prišiel v súvislosti so zapožičaním vŕtačky, ktorú si prišiel do prevádzky vyzdvihnúť. V opozícii k výpovedi svedkov je výpoveď žalovaného, ktorý tvrdil, že všetky práce boli vykonané do otvorenia prevádzky. Pripustil však, že neskôr boli možno vykonané nejaké drobné práce. Odvolateľ - žalobca tiež uviedol, že v rozsudku sú chyby, ktoré menia jeho význam, nakoľko napr. na strane 5 rozsudku je uvedené: „Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.“ Odvolateľ tiež zdôraznil, že žalovaný popretie skutkových tvrdení nepodložil žiadnym dôkazmi. Súd prvej inštancie rovnako nesplnil kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom ak je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, dochádza tým k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 CSP a aby v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vydal rozsudok v zmysle petitu žalobcu spolu s náhradou trov konania v plnom rozsahu.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sám nevie špecifikovať druh prác, poukazuje na akúsi spätnú identifikáciu. Tým sám spochybnil obdobie, kedy mali byť práce vykonávané a aké práce mali byť vykonávané. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vystavil faktúry č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX bez súvislosti s vecným plnením. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca až po predložení Čestného prehlásenia M. S. pripustil, že spomínaný M. S. pre neho pracoval od roku 2010 a v nasledujúcich rokoch už pre neho nepracoval. K svedeckým výpovediam žalovaný uviedol, že H. S. poprel, že by s ním fyzicky pracoval žalobca. Potvrdil, že keď prišiel prvýkrát k žalovanému, prevádzka bola prevádzkovaná - všetko už bolo v plnej prevádzke, stroje boli napojené na ističe. Nevedel povedať, v ktorom období vykonával prácu u žalovaného. S. A. povedal, že videl prevádzku prázdnu, nejednal nikdy so žalovaným, je možné, že sa s ním stretol, ale nespomína si na to, revíznu prácu na prevádzku nerobil.
Svedok S. N. sa mal stretnúť so žalobcom pred dverami prevádzky iného ako žalobcu nevidel a mohlo to byť skraja roku 2012. Pri hodnotení hodnovernosti svedkov navrhnutých žalobcom na preukázanie opodstatnenosti podaného návrhu žalovaný považoval za potrebné uviesť, že všetci svedkovia boli so žalobcom spojení pracovne, a teda aj finančne. Všetci potvrdili, že boli dodávateľmi žalobcu. Okrem toho sú ich výpovede neurčité, nepreukazujúce či práce fakturované faktúrami, ktoré sú predmetom sporu boli vykonávané, či boli vykonávané pre žalovaného a či materiál na faktúrach uvádzaný, bol montovaný pre žalovaného. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 13.2.2017 žalobca po ukončení výsluchu posledného svedka uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a súd prijal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za ukončené. Žalovaný má za to, že žalobcom produkované dôkazy nepreukázali dôvodnosť žalobného návrhu. Obsah faktúr je všeobecný, nie je možné z nich identifikovať konkrétne práce. Obdobie realizácie prác na faktúrach uvedené nie je. Žalovaný neodsúhlasil prílohu k faktúram, označenú ako súpis prác. Pán M. S. v Čestnom prehlásení uviedol, že naposledy pracoval pre žalobcu v roku 2010. Svedkovia S. A. a S. N. vypovedali všeobecne, konkrétne odpovedať nevedeli a pre vzťah k žalobcovi sú ich výpovede nie celkom vierohodné. Žalovaný naopak preukázal, že jeho prevádzka na O. X. bola daná do prevádzky v júni 2008. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil Rozhodnutie Regionálneho úradu zdravotníctva z 26.6.2008. Prevádzka mala dve kancelárie, dielňu, príručný sklad, zariadenie pre osobnú hygienu, technologické zariadenie, ktoré pozostávalo z rezacieho stroja, dvoch brúsiek, kazetovčky, umývačky skla. Priestory mali zabezpečené - okná, umelé - žiarivky, vetranie - prirodzené, vykurovanie - ústredné kúrenie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje rozsudok za vecne správny, žiadal ho potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý k časti vyjadrenia, v ktorom žalovaný namietal výpovede svedkov, ktorí boli so žalobcom v pracovnom spojení uviedol, že títo svedkovia vypovedali to, čo si po odstupe času pamätali. Ak by boli ovplyvnení, boli by nutne konkrétnejší a potvrdili by, ako sa prevádzka po otvorení v roku 2008 postupne rozširovala - ako sa staršie stroje na sklenárske práce premiestňovali a montovali do prevádzky a ako sa vždy vykonala elektroinštalácia od stroja do rozvodne. Žalobca vyjadril svoj názor, že v konaní bolo preukázané, že žalobca u žalovaného pracoval v roku 2011 až 2012 a najviac prác bolo vykonaných v marci roku 2012. Zdôraznil, že žalovaný osobne prevzal faktúry a k nim priložený rozpis prác a použitého materiálu, a to, že žalovaný poslal faktúry a rozpis späť nie je pravda. Záver súdu, že žalobca nepreukázal svoj nárok, je tvrdením bez dôvodov. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že postoj účastníka a jeho vyjadrenia vo veci sú jednou zo skutočností hodných osobitného zreteľa, ktorá výnimočne dovolí trovy konania (aj úspešnému) účastníkovi konania podľa § 257 CSP nepriznať.
5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len CSP/) prejednal vec podľa §§ 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrení žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom reaguje na všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie merita veci. Chyba, na ktorú poukázal žalobca vo svojom odvolaní v bode 25. posledná veta rozsudku súdu prvej inštancie nič nemení na vyššie uvedenom, nakoľko ide o zrejmú chybu v písaní. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
8. Z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca so žalovaným spolupracovali dlhodobo (od roku 2008 si vzájomne plnili svoje dodávateľsko-odberateľské vzťahy), čo žiadna zo strán sporu nespochybnila. Práce vykonané žalobcom v prevádzke žalovaného v tomto období boli riadne uhradené. Sporným zostalo 5 faktúr - f. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré boli vystavené v roku 2012 a 2013, ktorými žalobca fakturoval práce, podľa jeho tvrdenia, vykonané v roku 2011 a 2012.
9. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.
Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom nie je povinný iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré sami strany nenavrhnú. Odvolací súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom beznávrhového konania, kde súd vystupuje iniciatívne ex offo za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, tzn. v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.
10. Podľa § 136 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o dôvodnosti nároku na zaplatenie predložených faktúr predložil predmetné faktúry, na ktorých je ako popis uvedené - fakturujem vám na základe vašej objednávky podľa R. XX/XX R.. za prevedené elektroinštalačné práce podľa dohody. Prílohou faktúry sú súpisy prác, bez uvedenia dátumu ich realizácie a bez podpisu odberateľa, t.j. žalovaného. Žalobca ďalej preukázal a doložil príjmové pokladničné doklady preukazujúce nákup elektroinštalačného materiálu a na podporu svojho tvrdenia navrhol výpovede svedkov.
Doložil tiež bankové doklady preukazujúce realizáciu platieb za ním vykonané práce zo strany žalovaného za predchádzajúce obdobie.
Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o nedôvodnosti nároku žalobcu preukázal Rozhodnutie č. F. XX-XXXX/XXXX, ktorým Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislavy rozhodol - vyjadril súhlas na uvedenie pracovných priestorov Z. na O. XXX S. N. do prevádzky, rozhodnutie je zo dňa 26.6.2008. Ďalej žalovaný doložil Čestné prehlásenie M. S., živnostníka, podpísané dňa 3.2.2015, v ktorom menovaný uviedol, že nemôže byť svedkom v predmetnom konaní, pretože žiadne práce ako dodávateľ pána S. po jeho autonehode, ktorá bola pred piatimi rokmi, nevykonával.
11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ako aj obranou žalovaného v tom smere, že žalobca žiadnym písomným dokladom nepreukázal existenciu objednávky prác zo strany žalovaného, predloženie cenovej ponuky, prípadne žalovaným odsúhlasený rozpočet, potvrdenie realizovaných prác dodacím listom overeným podpisom žalovaného, stavebným denníkom, dokladom o prevzatí vykonaných prác a podobne. Predloženie faktúr vystavených žalobcom, ktoré žalovaný prevzal (a neskôr vrátil) nie je dokladom preukazujúcim skutočnú realizáciu fakturovaných prác.
12. V konaní boli vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcom, konkrétne p. H. S., S. A. a S. N.. Je nesporné, že ide o osoby, ktoré boli v pracovnom kontakte so žalobcom. Rovnako nie bez významu je skutočnosť, že vyššie menovaní sa vyjadrovali k okolnostiam, ktoré mali vzniknúť v roku 2011, resp. 2012, pričom ich výpovede sú zo dňa 13.2.2017, t.j. so značným časovým odstupom. Svedok S. N. vypovedal v tom zmysle, že sa so žalobcom stretol v prevádzke žalovaného, ktorý mu povedal, že u žalovaného vykonáva práce.
13. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej tento výsluch môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29 Obdo 1004/2003 pri hodnotení výpovede je významné aj to, ako sa táto výpoveď odchyľuje od tvrdenia účastníkov. Vierohodnosť svedeckej výpovede ovplyvňuje tiež to, aký je pomer svedka k účastníkom konania. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3577/2008: „Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie tejto skutočnosti a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov. Do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú; celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru totožnému so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní nie je možné považovať za preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal v období rokov 2011 - 2012 konkrétne práce, ich rozsah, obdobie, v ktorom mali byť práce vykonané, preukázaný druh prác ani cenu týchto prác, resp. existenciu dohody o cene prác medzi stranami sporu. Odvolací súd preto žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).