Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.X.lXXX, M. č. 6, C., 2/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, M. č. 6, C., o zaplatenie 6.255,96 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017 takto

rozhodol:

I. O d m i e t a odvolanie žalovaných.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 5.782,93 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 13.12.2016 do zaplatenia; konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Zároveň uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu a vyslovil, že povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca (A. a.s.) sa podanou žalobou domáhal úhrady sumy vo výške 6.255,96 eur a prísl. titulom nárokov zo Zmluvy o splátkovou úvere č. 0575087282 z 23.6.2003. Podaním z 5.4.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.782,93 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 13.12.2006 do zaplatenia. Žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mali za to, že Zmluva o úvere z 23.6.2003 je od počiatku neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonmi SR. Uviedli, že úver si brali ako občania (nie ako podnikatelia), a preto mala byť uzavretá v režime podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň namietali, že ide o spotrebiteľský vzťah a teda zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa t.j. žalovaných. Uplatnený úrok z omeškania vo výške 24,20% považujú za úžeru a taktiež úrok 12,10% majú za nezákonný. Na svoju obranu navyše vzniesli námietku premlčania, nakoľko podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok môže banka predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď je dlžník v omeškaní so splácaním istiny viac ako 10 dní. Posledná splátka bola uhradená v apríli 2004, t.j. predčasná splatnosť sa mohla uplatniť od 31.5.2004, avšak žaloba bola podaná až 5.6.2007, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 2 písm.a/, b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 524, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka) dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu vznikol platný úverový vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), nakoľko obsah a podstatné náležitosti úverovej zmluvy upravujú práve príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Z obsahu vyúčtovania zostatku úveru ako aj z obsahu platobnej histórie úverového vzťahu mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška oprávnenej pohľadávky žalobcu titulom nevrátenej časti úveru predstavuje sumu 5.782,93 eur, a preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že z bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva skutočnosť, že by mimoriadna splatnosť nastala okamžite vznikom omeškania. Žalovaní uhradili poslednú splátku úveru za mesiac máj 2004, pôvodný žalobca listom z 12.12.2006 vyhlásil z dôvodu omeškania žalovaných predčasnú splatnosť k 12.12.2006, čo je plne v súlade s jeho oprávnením podľa obsahu všeobecných obchodných podmienok, nakoľko na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebola určená žiadna záväzná lehota. Celý zostatok úveru sa teda stal splatný 12.12.2006, t.j. 3 ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka mohla uplynúť až uplynutím dňa 13.12.2009, pričom žaloba bola podaná pred jej uplynutím dňa 5.6.2007. Taktiež súd zdôraznil, že prvá splátka úveru, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania, bola splatná 20.6.2004 a s ohľadom na čas podania žaloby (5.6.2007) nedošlo k premlčaniu tejto splátky a ani splátok, ktoré mali byť uhrádzané po tomto dátume. Je teda zrejmé, že k premlčaniu uplatnenej pohľadávky žalobcu nedošlo. Keďže sa žalovaní dostali k 13.12.2006 do omeškania so splatením zostatku úveru, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je rozhodnuté vo výroku rozsudku.

4. Podaním z 5.4.2007 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť (ohľadne časti uplatneného úroku z omeškania), preto súd s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 2 v tejto časti konanie zastavil.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 a neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie. Navrhli, aby Krajský súd v Košiciach zrušil nezákonný a účelový rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na riadne a zákonné dokazovanie. Žalovaní v 1/ rade tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017 mu nebol doručený, bol doručený iba jeho manželke. Zároveň poukázali na to, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie a tým došlo k hrubému porušeniu ústavných práv (právo konať pred súdom, právo na spravodlivý súdny proces a právo byť rovný pred súdom). Zdôraznili, že poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 4.979,09 eur, že zaplatené splátky platili do 20. apríla 2004 a boli vo výške 1.333,73 eur. Majú za to, že súd prvej inštancie bez dokazovania úmyselne zvýhodnil žalobcu, lebo mu nezákonne priznal úžernícke úroky vo výške 1.926,04 eur a tak účelovo navýšil tzv. istinu vo výške 5.792,93 eur. Opätovne zdôraznili, že úverová zmluva je od začiatku neplatná a nezákonná, pretože je v rozpore s Občianskym zákonníkom a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23.9.2002 a doplnení Smernice Rady 90/619/EHS a Smerníc 97/7/ES a 98/27/ES, pričom tieto smernice je Slovenská republika povinná akceptovať. V závere odvolania uviedli, že súd prvej inštancie vo veci konštatuje a nezákonne priznáva žalobcovi nezákonné privilégiá a to, že úverová zmluva je uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ale riadi sa Obchodným zákonníkom, lebo žalobca má také obchodné podmienky. Taktiež žalovaní poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie za 10-minút pojednávania nijako nemohol uskutočniť dokazovanie pred súdom bez ich prítomnosti, lebo taký čas žalovaný meškal na pojednávanie a už konajúci sudca vynášal rozsudok.

7. Podaním z 10.11.2011 (správne má znieť 10.11.2017 - poznámka odvolacieho súdu), doručeným súdu prvej inštancie 13.11.2017, žalovaní požiadali o odpustenie 15-dňovej lehoty na odvolanie.

8. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 24.11.2017 žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb/48/2008-149 zo dňa 19.9.2017 neodpustil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je potrebné odmietnuť.

10. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Odvolaním napadnutý rozsudok bol žalovanému v 1/ rade doručený elektronicky dňa 2.11.2017 (vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania) a žalovanej v 2/ rade poštovou prepravou dňa 23.10.2017. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli súdom prvej inštancie riadne poučení, o možnosti podať odvolanie proti rozsudku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade doručili odvolanie súdu prvej inštancie proti rozsudku č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017, dňa 22.11.2017 (osobne do podateľne Okresného súdu Košice II), teda po uplynutí 15-dňovej lehoty.

12. Žalovaní v 1/ a 2/ rade podaním zo dňa 10.11.2011 (správne má znieť 10.11.2017 - poznámka odvolacieho súdu), doručeným súdu prvej inštancie 13.11.2017 požiadali súd prvej inštancie o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, avšak súd prvej inštancie ich žiadosti nevyhovel.

13. Nakoľko žalovaní v 1/ a 2/ rade podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene, odvolací súd odvolanie žalovaných ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ odmietol.

14. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaní v 1/ a 2/ rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi tohto konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).