Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Cob-3-2018.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Subarea
3Cob/3/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.X.lXXX, M. č. 6, C., 2/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, M. č. 6, C., o zaplatenie 6.255,96 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie žalovaných.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 5.782,93 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 13.12.2016 do zaplatenia; konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Zároveň uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu a vyslovil, že povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca (A. a.s.) sa podanou žalobou domáhal úhrady sumy vo výške 6.255,96 eur a prísl. titulom nárokov zo Zmluvy o splátkovou úvere č. 0575087282 z 23.6.2003. Podaním z 5.4.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.782,93 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 13.12.2006 do zaplatenia. Žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mali za to, že Zmluva o úvere z 23.6.2003 je od počiatku neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonmi SR. Uviedli, že úver si brali ako občania (nie ako podnikatelia), a preto mala byť uzavretá v režime podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň namietali, že ide o spotrebiteľský vzťah a teda zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa t.j. žalovaných. Uplatnený úrok z omeškania vo výške 24,20% považujú za úžeru a taktiež úrok 12,10% majú za nezákonný. Na svoju obranu navyše vzniesli námietku premlčania, nakoľko podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok môže banka predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď je dlžník v omeškaní so splácaním istiny viac ako 10 dní. Posledná splátka bola uhradená v apríli 2004, t.j. predčasná splatnosť sa mohla uplatniť od 31.5.2004, avšak žaloba bola podaná až 5.6.2007, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 2 písm.a/, b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 524, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka) dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu vznikol platný úverový vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), nakoľko obsah a podstatné náležitosti úverovej zmluvy upravujú práve príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Z obsahu vyúčtovania zostatku úveru ako aj z obsahu platobnej histórie úverového vzťahu mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška oprávnenej pohľadávky žalobcu titulom nevrátenej časti úveru predstavuje sumu 5.782,93 eur, a preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že z bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva skutočnosť, že by mimoriadna splatnosť nastala okamžite vznikom omeškania. Žalovaní uhradili poslednú splátku úveru za mesiac máj 2004, pôvodný žalobca listom z 12.12.2006 vyhlásil z dôvodu omeškania žalovaných predčasnú splatnosť k 12.12.2006, čo je plne v súlade s jeho oprávnením podľa obsahu všeobecných obchodných podmienok, nakoľko na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebola určená žiadna záväzná lehota. Celý zostatok úveru sa teda stal splatný 12.12.2006, t.j. 3 ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka mohla uplynúť až uplynutím dňa 13.12.2009, pričom žaloba bola podaná pred jej uplynutím dňa 5.6.2007. Taktiež súd zdôraznil, že prvá splátka úveru, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania, bola splatná 20.6.2004 a s ohľadom na čas podania žaloby (5.6.2007) nedošlo k premlčaniu tejto splátky a ani splátok, ktoré mali byť uhrádzané po tomto dátume. Je teda zrejmé, že k premlčaniu uplatnenej pohľadávky žalobcu nedošlo. Keďže sa žalovaní dostali k 13.12.2006 do omeškania so splatením zostatku úveru, žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je rozhodnuté vo výroku rozsudku.
4. Podaním z 5.4.2007 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť (ohľadne časti uplatneného úroku z omeškania), preto súd s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie. Navrhli, aby Krajský súd v Košiciach zrušil nezákonný a účelový rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na riadne a zákonné dokazovanie. Žalovaní v 1/ rade tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017 mu nebol doručený, bol doručený iba jeho manželke. Zároveň poukázali na to, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie a tým došlo k hrubému porušeniu ústavných práv (právo konať pred súdom, právo na spravodlivý súdny proces a právo byť rovný pred súdom). Zdôraznili, že poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 4.979,09 eur, že zaplatené splátky platili do 20. apríla 2004 a boli vo výške 1.333,73 eur. Majú za to, že súd prvej inštancie bez dokazovania úmyselne zvýhodnil žalobcu, lebo mu nezákonne priznal úžernícke úroky vo výške 1.926,04 eur a tak účelovo navýšil tzv. istinu vo výške 5.792,93 eur. Opätovne zdôraznili, že úverová zmluva je od začiatku neplatná a nezákonná, pretože je v rozpore s Občianskym zákonníkom a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23.9.2002 a doplnení Smernice Rady 90/619/EHS a Smerníc 97/7/ES a 98/27/ES, pričom tieto smernice je Slovenská republika povinná akceptovať. V závere odvolania uviedli, že súd prvej inštancie vo veci konštatuje a nezákonne priznáva žalobcovi nezákonné privilégiá a to, že úverová zmluva je uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ale riadi sa Obchodným zákonníkom, lebo žalobca má také obchodné podmienky. Taktiež žalovaní poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie za 10-minút pojednávania nijako nemohol uskutočniť dokazovanie pred súdom bez ich prítomnosti, lebo taký čas žalovaný meškal na pojednávanie a už konajúci sudca vynášal rozsudok.
7. Podaním z 10.11.2011 (správne má znieť 10.11.2017 - poznámka odvolacieho súdu), doručeným súdu prvej inštancie 13.11.2017, žalovaní požiadali o odpustenie 15-dňovej lehoty na odvolanie.
8. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 24.11.2017 žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb/48/2008-149 zo dňa 19.9.2017 neodpustil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je potrebné odmietnuť.
10. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
11. Odvolaním napadnutý rozsudok bol žalovanému v 1/ rade doručený elektronicky dňa 2.11.2017 (vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania) a žalovanej v 2/ rade poštovou prepravou dňa 23.10.2017. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli súdom prvej inštancie riadne poučení, o možnosti podať odvolanie proti rozsudku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade doručili odvolanie súdu prvej inštancie proti rozsudku č.k. 32Cb/48/2008-149 z 19.9.2017, dňa 22.11.2017 (osobne do podateľne Okresného súdu Košice II), teda po uplynutí 15-dňovej lehoty.
12. Žalovaní v 1/ a 2/ rade podaním zo dňa 10.11.2011 (správne má znieť 10.11.2017 - poznámka odvolacieho súdu), doručeným súdu prvej inštancie 13.11.2017 požiadali súd prvej inštancie o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, avšak súd prvej inštancie ich žiadosti nevyhovel.
13. Nakoľko žalovaní v 1/ a 2/ rade podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene, odvolací súd odvolanie žalovaných ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol.
14. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaní v 1/ a 2/ rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi tohto konania trovy odvolacieho konania nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).