Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73S-19-2021.pdf
PDF · 233.49 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobkyne: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., Q. republika, 2. N. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. XXXX/XX, XXX XX Y. (korešpondenčná adresa: I. rad XX, XXX XX Y.), 3. N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. XXXX, XXX XX Y., 4. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. rad XX, XXX XX Y., 5. M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., 6. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. XXXX, XXX XX Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 16/2019-10/PL zo dňa 14. apríla 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Na základe podnetu N. X., bytom Y. a D. X., bytom H. č. XXX, Q. republika, o prešetrenie parciel C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na LV č. XXXX v k.ú. Y. Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) listom z 18.07.2018 oznámil podávateľom podnetu, ako aj N. U., I. rad XXX/XX, T. mestom XXXX, XXX XX Y. (ďalej len „žalobkyňa“) začatie katastrálneho konania na oprave zápisu vlastníctva pri parcele registra C - KN č. XXXX/X o výmere 114 m2, XXXX/X o výmere 352 m2, č. XXXX/XX o výmere 244 m2 a č. XXXX/XX o výmere 78 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX v k.ú. Y.. Predmetom tohto konania bola oprava zápisu vlastníctva k uvedeným parcelám. Ďalej prvostupňový orgán v oznámení o začatí katastrálneho konania uviedol, že pôvodná parcela E - KN č. XXXX/X o výmere 780 m2 bola zápisom geometrického plánu č. XXX/XXXX rozdelená za účelom majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov parc. č. XXXX/X, 9, XX - XX, čo zahŕňalo a oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX. Vznikli tak pozemky parcely C - KN č. XXXX/X o výmere 114 m2, č. XXXX/ X o výmere 352 m2, č. XXXX/XX o výmere 244 m2 a č. XXXX/XX o výmere 78 m2. Majetkovoprávne vyporiadanie bolo vykonané na základe právneho úkonu a to Zámennej a kúpnej zmluvy registrovanej pod V XXX/XXXX z 07.05.2010 pod PVZ XXX/XXXX. Vlastníkmi pôvodnej parcely E - KN č. XXXX/X boli
X. N. v podiele 1/2, X. D., (t.č. nebohý) v podiele 1/6, X. D. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6. Podľa nového stavu po zápise geometrického plánu a povolení vkladu zmluvy V XXX/XXXX boli vyššie citovaní spoluvlastníci naďalej v rovnakých podieloch vlastníkmi označených novovytvorených parciel. Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene V XXX/XXXX, kde predávajúcimi boli X. N., ktorá bola aj zároveň oprávnená z vecného bremena a X. D., bolo prevedené vlastnícke právo v podiele (1/2 a 1/6, t.j. 2/3 k celku) k parcele C KN č. XXXX/XX a rodinnému domu súpisné číslo XXXX situovanému na parcele C KN č. XXXX/X, na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva V XXX/XXXX z 29.09.2010, PVZ XXXX/XX v prospech žalobkyne ako kupujúcej a zároveň povinnej z vecného bremena. Zápis na LV č. XXXX nasvedčuje tomu, že predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX mali byť aj iné parcely, a to parcela C KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX z dôvodu, že vlastníkom ku všetkým nehnuteľnostiam evidovanom na citovanom LV a rodinného domu je vedená v podiele 2/3 žalobkyňa a v podiele 1/6 X. D., čo nie je v súlade s Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene.
2. Po vyjadrení účastníkov konania vydal prvostupňový orgán dňa 27.08.2018 rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X XX/XXXX, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (ďalej len „katastrálny zákon“) opravil chybu v operáte katastra nehnuteľností v k.ú. Y. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata zruší zápis parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 114 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 352 m2 a parcely C KN o výmere 78 m2 z tohto listu vlastníctva. V majetkovej podstate časti A LV bude evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX o výmere 244 m2 a stavba súpisného čísla XXXX na parcele C KN č. XXXX/ X a v časti B LV ako vlastníci budú uvedení X. D. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 2/3 k celku, pričom v časti C LV zostávajú ťarchy zachované. Ďalej uviedol, že parcela registra C KN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX sa zapíše do nového LV, kde sa ako vlastníci zapíšu X. D. v podiele 1/6, X. N. v podiele 1/2, X. D. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6 s titulom nadobudnutia - kúpnou zmluvou V XXX/XX. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán po popísaní skutkového stavu vyvodil jednoznačný záver, že súčasný zápis na LV č. XXXX v k.ú. Y. nie je v súlade so zmluvou V XXX/XX kde dochádza k prevodu okrem iného len dielu 3, čo sa priamo týka účastníkov tohto katastrálneho konania, ktorý sa pričleňuje k parcele C KN č. XXXX/XX, ktorí účastníci nadobúdajú od tretej osoby. Kúpnou zmluvou o vecnom bremene V XXX/XXXX došlo len k prevodu stavby súpisného čísla XXXX a parcely C KN č. XXXX/XX medzi žalobkyňou a D. X. na strane predávajúcich a oprávnených z vecného bremena a žalobkyňou na strane kupujúcej a povinnej z vecného bremena. Vo veci zápisu parcely C KN č. XXXX/XX a stavby č. XXXX ostáva zápis v prospech žalobkyne v podiele 2/3 a D. X. v podiele 1/6. Chyba v zmluve spočívajúca v uvedení nesprávneho parcelného čísla pod stavbou v predmete prevodu nie je dôvodom zo strany správneho orgánu na zrušenie zápisu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene, nakoľko zápis, aj rozhodnutie o povolení vkladu nevykazuje nedostatky a v prípade vady zmluvy v uvedenom parcelnom čísle ide len o zrejmú chybu v písaní, ku ktorej došlo zjavným a okamžitým zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá podanie vyhotovovala, ktorá je každému zrejmá, čo však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu ako celku. V predmete vlastníctva v čl. 1 je parcelné číslo uvedené správne. Na základe odvolania D. X., ako aj odvolania podaného žalobkyňou Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím z 08.02.2019 č. Xo 30/2018-3/Pl prvostupňové rozhodnutie z 27.08.2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán mal už v priebehu konania vedomosť o tom, že D. X. zomrel, a preto mal zistiť po ňom dedičov a s nimi ďalej konať ako s účastníkmi konania, pretože ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, správny orgán pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania. Ďalej po dôslednom rozobratí skutkového stavu uzavrel, že s LV č. XXXX vyplýva, že hoci kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len parcely C KN XXXX/XX a stavby postavenej na parcele C KN č. XXXX/X, takto bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu č. V/XXX/XXXX, čo je nespochybniteľné a žiadne iné parcely nie sú v tomto rozhodnutí citované. Zápis odvkladovanej zmluvy č. V XXX/XXXX sa previedol na LV č. XXXX, hoci na tomto LV boli uvedené ešte ďalšie parcely, ktoré v rozhodnutí neboli citované. Zjavne sa tu stala chyba v zápise právoplatne odvkladovanej zmluvy do operátu katastra nehnuteľností. Čiže v tomto momente na LV č. XXXX nastala chyba, t.j. zmena v operáte KN vykonaná položkou VZ XXXX/XX nebola vykonaná správne. Opravou chyby sa malo docieliť to, aby sa previedol správny zápis odvkladovanej zmluvy V XXX/XXXX, t.j. na parcelu C KN XXXX/XX a stavbu súpisného čísla XXXX na parcele C KN XXXX/X mal byť založený nový list vlastníctva s vlastníkmi podľa kúpnej zmluvy V XXX/XX ako aj so zápisom príslušného vecného bremena.
3. Následne prvostupňový orgán dňa 02.04.2019 vydal rozhodnutie X-27/2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravil chybu v katastrálnom operáte v k.ú. Y. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata sa zruší zápis parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 114 m 2, parcely C KN č. XXXX/X o výmere 352 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX o výmere 78 m2 z tohto listu vlastníctva. V majetkovej podstate v časti A LV bude evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX o výmere 244 m2 a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X a v časti B LV ako vlastníci bude uvedená žalobkyňa v podiele 2/3 k celku a X. D. v podiele 1/6 k celku a v bode B4 žalobkyňa v podiele 1/6 k celku. Parcely registra C KN č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX sa zapíšu do nového listu vlastníctva, kde ako vlastníci a iné oprávnené osoby budú v časti B LV evidovaní X. D. v podiele 1/6, X. N. v podiele 1/2, X. D. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6, s titulom nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XX. V odôvodnení prvostupňový orgán mimo iného uviedol, že pod PVZ 1022/10 došlo v operáte katastra nehnuteľností k zaevidovaniu odvkladovanej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene zo dňa 30.08.2010. Rozhodnutím č. V XXX/XXXX bol povolení vklad vlastníckeho práva a práva vecného bremena v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: pozemok registra C KN XXXX/XX o výmere 244 m2, stavba súp. č. XXXX postavená na parcele C KN XXXX/X. Uviedol, že pri zhotovovaní zmluvy sa postupovalo podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX ku dňu 30.08.2010, kde chybným zápisom iné parcely v liste vlastníctva nefigurovali. Parcely C KN XXXX/X a XXXX/X boli vedené v informačnom systéme KN aj pred zápisom geometrického plánu, ale len evidenčne, to znamená že neboli vedené na liste vlastníctva, pretože vlastníctvo bolo evidované cez parcelu E KN XXXX/X na LV. K novovzniknutým, resp. upraveným parcelám registra C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX mal byť prevzatý vlastnícky vzťah z parcely E KN XXXX/X, čo sa však chybou pri zápise geometrického plánu nestalo a plocha obsiahnutá parcelami C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ostala bez vlastníckych vzťahov v registri C KN, čo je vidieť vo výpisoch parciel registra C KN z júla 2010, aj bez vlastníkov v registri E KN zaniknutím parcely XXXX/X. Vzhľadom na uvedené pri PVZ XXXX/XXXX z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ - XXX/XX o parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré boli vpísané na LV č. XXXX, pričom správny orgán opomenul tú skutočnosť, že pred časom od PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy. Kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len parcely C KN XXXX/XX a stavby postavenej na parcele C KN XXXX/X a takto bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu V XXX/XXXX, čo považoval za nespochybniteľné. V prípade pochybností o tom, či predmetom prevodu mala byť iba stavba súpisného č. XXXX alebo aj parcela C KN XXXX/X, na ktorej je stavba postavená sa prvostupňový orgán nedokázal vyjadriť a mal za to, že bolo vecou účastníkov kúpnej a zámennej zmluvy si overiť majetkovú podstatu a vlastnícke právo zaevidované v KN, kde došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej zámennej aj kúpnej zmluvy V XXX/XXXX z 02.06.2010. Ďalej poukázal na to, že v slovenskom právnom poriadku neplatí tradičná súkromnoprávna zásada (superficies solo cedit), podľa ktorej povrch ustupuje pozemku, a preto správny orgán nepostupoval pri rozhodovaní o návrhu na vklad v intenciách vyššie citovanej zásady, ale podľa obsahu zmluvy. O odvolaniach D. X., N. X. a žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo 16/2019-3/ Pl z 31.07.2019, ktorým odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/225/2019-115 zo dňa 15.10.2020 zrušené pre nepreskúmateľnosť a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie.
4. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo 16/2019-10/PL zo dňa 14.04.2021, ktorým odvolanie žalobkyne ako aj odvolanie účastníkov konania D. X. a N. X. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po vymedzení predmetu konania, ako aj spôsobu rozhodnutia prvostupňovým rozhodnutím a po ozrejmení obsahu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že ako odvolací orgán opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte v celom rozsahu, ako aj postup prvostupňového orgánu a spisového materiálu. Opätovným preskúmaním veci zistil, že ohľadom príkazu na prevedenie zmeny na LV. č. XXXX t. j. zrušenie parciel C KN XXXX/X, C KN XXXX/X, C KN XXXX/XX na tomto LV, v prvostupňovom rozhodnutí je doplnený spoluvlastník U. N. v podiele 1/6 k celku k nehnuteľnostiam, ktoré po vykonaní zmeny na LV č. XXXX zostanú naďalej zapísané na tomto LV a parcela C KN XXXX/XX, a stavba súp. č. XXXX postavená na parcele C KN XXXX/X. Tým bol súčet spoluvlastníckych podielov uzavretý na 1/1, čo predchádzajúcom rozhodnutí chýbalo. Čo sa týka parciel C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/ XX, výrok je v oboch rozhodnutiach rovnaký. Ďalej žalovaný prešetril, či prvostupňový orgán doplnil
listinami nedostatočne zistený skutkový stav a správne ich vyhodnotil vo vzťahu k PVZ XXX/XX, PVZ XXX/XX, PVZ XXX/XX, PVZ XXX/XX, PVZ XXXX/XX. K PVZ XXXX/XX uviedol, že v operáte KN došlo k zápisu odvkladovanej kúpnej zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010, pri ktorej boli v minulosti nejasnosti týkajúce sa práve zápisu odvkladovanej zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýva predmet zmluvy - parcela C KN XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2 a stavba súp. č. XXXX postavená na parcele C KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1114 m2. Zápis zmluvy V XXX/XXXX sa previedol na LV č. XXXX, kde však boli ešte aj iné parcely a aj k tým sa potom neoprávnene zaviedol právny režim vzniknutý na základe V XXX/XXXX, čo bola chyba. Čiže tak, ako to bolo citované aj v predchádzajúcom odvolacom konaní zmena vyvolaná PVZ XXXX/XX na základe V XXX/XXXX na LV č. XXXX nebola vykonaná správne. Prvostupňový orgán prešetrením skutkového stavu PVZ č. XXX/XX zistil nesúlad medzi papierovou a počítačovou verziou LV č. XXXX, čo malo za následok to, že v počítačovej verzii s ktorou pracoval vkladár sa parcely C KN XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX nenachádzali, v kúpnej zmluve V - XXX/XXXX ani nie sú zahrnuté, takže ich vklad na nového vlastníka touto zmluvou sa neuskutočnil. Pri zápise do papierovej verzie LV č. XXXX však táto skutočnosť, že sú tam aj iné parcely C KN XXXX/X, 9, XX, nebola dostatočne prešetrená a ostali tam zapísané, hoci neboli predmetom vkladu V XXX/XXXX. Konaním o oprave chýb v kat. operáte bola práve táto skutočnosť zistená a na základe citovaných skutočností aj opravená tak, ako je to citované vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tým dal prvostupňový orgán do súladu stav odvkladovanej zmluvy V XXX/ XXXX s jej zápisom do operátu KN. Podľa žalovaného Kúpnou zmluvou a Zmluvou o vecnom bremene registrovanou pod č. V XXX/XXXX z 30.08.2010, t.j. až po nadobudnutí vecných účinkov zmluvy V XXX/ XX, kde účastníkmi na strane predávajúcich boli X. N. a zároveň oprávnená z vecného bremena a X. D., t.č. nebohý, bolo prevedené vlastnícke právo v podiele 1/2 a 1/6, t.j. 2/3 k celku len k parcele C KN XXXX/ XX a rodinnému domu súp. č. XXXX na parcele C KN č. XXXX/X na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva V XXX/XXXX z 29.09.2010, zapísané do evidencie katastra nehnuteľností pod PVZ XXXX/XX v prospech U. N. ako kupujúcej a zároveň povinnej z vecného bremena. Ďalej žalovaný argumentoval, že pokiaľ majú byť predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosti je nevyhnutné, aby boli ako predmet zmluvy označené v kúpnej zmluve v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, podľa ktorého nehnuteľnosti musia byť v zmluvách, verejných listinách alebo v iných listinách označené katastrálnym územím, číslami parciel, výmerou, druhom pozemku a ďalšími tam uvedenými kritériami. V kúpnej zmluve je odvolávka na nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva. Nakoľko v zmluve absentovalo určité a zrozumiteľné dojednanie o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy - predmete kúpy, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy neboli v zmluve dostatočne určito a zrozumiteľne označené v súlade s katastrálnym zákonom, nemožno ich považovať pre účel evidovania v katastri za predmet prevodu. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2004) „ak je predmetnom sporu právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktoré je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho úkonu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jej obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Náležitá identifikácia nehnuteľnosti z hľadiska všeobecného záujmu na určitosti vlastníckych práv nepochybne prevažuje nad záujmom účastníkov právneho úkonu na rešpektovanie ich vôle. Je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy.“ Zmluvou V XXX/ XX bola vytvorená parcela C KN č. XXXX/X na základe GP č. XXX/XXXX do KN zapísaná 03.06.2010 a zmluva V XXX/XX je podpísaná 30.08.2010, t.j. až následne po V XXX/XX. Prvostupňový orgán dospel k zisteniu, že chybným zápisom rozhodnutia o povolení vkladu V XXX/XX, resp. jeho prílohy, a to geometrického plánu č. XXX/XXXX pod C zanikla pôvodná parcela registra E KN XXXX/X vedená na LV XXXX. Jej výmera bola prerozdelená do parciel C KN XXXX/X, 9, XX a XX, pričom vlastnícky vzťah bol založený len pre parcelu XXXX/XX, čo je vidieť vo výpise k katastra nehnuteľností pre júl 2010 - LV XXXX. Parcely C KN XXXX/X a XXXX/9 už boli vedené v ISKN aj pred zápisom geometrického plánu (s pôvodnou výmerou a pôvodným priebehom hraníc, čo znázorňuje doterajší stav v geometrickom pláne), ale len evidenčne, to znamená, že neboli vedené na liste vlastníctva, pretože vlastníctvo bolo evidované cez parcelu E KN XXXX/X na LV č. XXXX. K novovzniknutým resp. upraveným parcelám registra C KN XXXX/X, 9, XX mal byť prevzatý vlastnícky vzťah z parcely E KN XXXX/X. Toto sa však chybou pri zápise geometrického plánu nestalo a plocha obsiahnutá parcelami C KN XXXX/X, 9, XX ostala bez vlastníckych vzťahov v reg. C KN, čo je vidieť vo výpisoch parcely reg. C KN z júla 2010, aj bez vlastníctva v registri E KN, zaniknutím parcely EKN XXXX/X. Na túto skutočnosť upozorňuje
aj kontrolný algoritmus programu, ktorý pri výpise na parcelu C KN XXXX/X z júla 2010 píše hlásenie: „právny vzťah k stavbe evidovaný na pozemku je evidovaný na LV č. XXXX“ a pri výpise z LV XXXX z marca 2010 a júla 2010 píše hlásenie: „k pozemku pod stavbou XXXX (XXXX/X) nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva“. Pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010. Prvostupňový orgán týmto povolil vklad vlastníckeho práva a práva vecného bremena spočívajúceho v práve neobmedzeného doživotného bývania a užívania so všetkými súčasťami a príslušenstvom v prospech N. X., do katastra k nehnuteľnostiam v k.ú. Y.: pozemok CKN XXXX/XX, stavba súpisného čísla XXXX. Pod položkou VZ XXXX/XXXX z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ XXX/XX a parcely C KN XXXX/X, 9, XX boli vpísané na LV č. XXXX, pričom správny orgán opomenul tú skutočnosť, že pred časom PVZ XXXX/XX došlo k operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30. 08. 2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy a tento zápis bol podľa správneho orgánu chybný. Prvostupňový orgán sa nemohol taktiež vysporiadať s dedičským konaním XXD/XXX/XXXX, nakoľko nemal znalosť o tom, že zápis na LV č. XXXX nie je v súlade s listinami. Na tento konkrétny problém upozornili po 8 rokoch svojim podaním z 13.07.2018 N. X. a D. X. tak, ako je to zrejmé z administratívneho spisu. Prvostupňový orgán nerozhodoval, čo malo a čo nemalo byť predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene V XXX/XX, avšak riešil len nesúlad zápisu na LV č. XXX k.ú. Y. v súlade so skutkovým a právnym stavom, ktorý náležite do hĺbky prešetril a zistil, kde sa stala chyba, s judikatúrou a v neposlednej rade § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona bez akejkoľvek zaujatosti v snahe vyhovieť, ktorémukoľvek účastníkovi konania. Žalovaný bol toho názoru, že zo strany prvostupňového orgánu bol zachovaný princíp rovnakého prístupu a zaobchádzania ku všetkým účastníkom konania. Na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňový orgán v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata pod PVZ XXXX/XX zrušil zápisy parcely reg. C KN XXXX/X, XXXX/X a č. XXXX/XX z tohto listu vlastníctva. V majetkovej podstate v časti ALV je evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX a stavba súp. č. XXXX na parcele XXXX/X a v časti B LV ako vlastníci sú uvedení U. N. v podiele 2/3 k celku, X. D. v podiele 1/6 a U. N. v podiele 1/6 k celku. V časti C LV ostali ťarchy zachované. Parcely registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX boli zaevidované do nového listu vlastníctva č. XXXX a ako vlastníci a iné oprávnené osoby boli v časti B LV evidovaní pod B1 X. D. v podiele 1/6, pod B2 X. N. v podiele 1/2, pod B3 D. X. v podiele 1/6 a pod B4 N. U., rod. X. v podiele 1/6 k celku, titul nadobudnutia Zámena a kúpna zmluva V XXX/XX - PVZ XXX/XX a to do času, kým zo strany N. X. nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielov v 1/2 parcely reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX darovacou zmluvou V XXXX/XXXX z 08.10.2010 pod PVZ XXXX/XX v prospech D. X.. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový orgán bol oprávnený po právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia rozhodovať o povolení vkladu vo veci V XXXX/XXXX (ďalší právny úkon), nakoľko nemal vedomosť o podanej žalobe, keďže výzva Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2019 na vyjadrenie k žalobe sa spolu so žalobou dourčila žalovanému rozhodujúcemu v poslednom stupni dňa 04.11.2019. Nakoľko povolený vklad V- XXXX/XXXX na podklade darovacej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou z 19.09.2019 nadviazal na platný stav katastra a pre súd bol rozhodujúci skutkový stav práve v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, pričom súd nezrušil toto prvostupňové rozhodnutie, žalovaný bol tohto názoru, že ohľadom aj na tento ďalší právny úkon nie je možné prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Žalovaný sa zameral na odstránenie nedostatku vytnutých krajským súdom, ktoré v odôvodnení tohto rozhodnutia odstránil. Žalovaný v konečnom dôsledku považoval prvostupňové rozhodnutie za zákonné, nakoľko platí, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto prípade bol zistený opak vysvetlený podrobne v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj právnym názorom žalovaného v tomto rozhodnutí. Prvostupňový orgán bol preto oprávnený s poukazom na § 59 katastrálneho zákona, ako aj vecne a miestny príslušný s poukazom na § 18 ods. 2 katastrálneho zákona práve konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte túto chybu odstrániť. Preto námietka žalobkyne, že správny orgán nebol oprávnený konať v katastrálnom konaní nie je dôvodná. Žalovaný bol toho názoru, že formulka citovaná „a aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva do v ideálnom podiele 2/3 k celku“ nebola a ani nie je zadefinovaná tak, aby spĺňala požiadavku individualizácie predmetu prevodu, čo je požadujúce pre návrh na zápis do katastra. Zápis do katastra sa nevykonáva na podklade vôle, ale na podklade konkrétnych údajov z hľadiska špecifikácie predmetu prevodu vlastníckeho práva. Preto je mylný názor, že je možné odpredať aj také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na LV. Prejav vôle účastníkov zmluvy odpredať aj také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na LV má byť právne perfektný a zadefinovaný konkrétne a zrozumiteľne. Účastník zmluvy nemôže vystupovať ako vlastník ohľadom nehnuteľností, ktoré nie sú zadefinované v samotnej zmluve a do operátu katastra boli vznesené spôsobením nesúladu
medzi papierovou a počítačovou verziou LV č. XXXX, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že v počítačovej verzii, s ktorou pracoval vkladár sa parcely C KN č. XXXX/X, 9, XX nenachádzali, v kúpnej zmluve V XXX/XXXX nie sú ani zahrnuté, takže ich vklad na nového vlastníka sa de facto ani de iure neuskutočnil. Zápis odvkladovanej zmluvy V XXX/XXXX nebol do katastra premietnutý správne a práve preto, aby bol v súlade s obsahom zmluvy (kde vonkoncom nestačí len vôľa, ale tá musí byť spätá s konkrétnym údajom o predmete), bolo uskutočnené konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Ak by bol zostal tento zistený nesprávny stav pred opravou chyby považovaný za správny, nekorešpondoval by s obsahom zmluvy, keďže samotná obsahuje správne a zadefinované údaje ohľadom predmetu prevodu len v prípade parcely C KN XXXX/XX a stavby súpisného čísla XXXX. Žalovaný mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v predmetnej veci v konečnom dôsledku nejde o spor, ktorý je mylne predostieraný v odvolaní, ako aj v správnej žalobe, ale o opravu nesprávne prevedeného zápisu po platne odvkladovanej zmluve V XXX/XXXX. Pokiaľ ide o námietku ohľadom dedičstva po D. X., keby bolo predmetom dedenia niečo, čo by mu nepatrilo, získali by to dedičia neoprávnene a museli by znášať všetky dôsledky s tým spojené. Na námietku odvolateľov D. X. a N. X. uviedol, že predmetom konania bol nesprávne prevedený zápis v operáte KN na liste vlastníctva po platne odvkladovanej zmluve. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania, ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Žalovaný nie je správnym orgánom oprávneným preskúmať zákonnosť právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, a teda ani sa vyjadrovať vo vzťahu k námietkam súhlasu spoluvlastníka s vecným bremenom, ani porušenia predkupného práva. Ohľadne námietky žalobkyne o nedostatku právomoci prvostupňévého orgánu rozhodovať o jej vlastníctve k nehnuteľnosti pod zámienkou konania o oprave chyby sa žalovaný vyjadril v odôvodnení tohto rozhodnutia na strane 14. S ďalšími námietkami žalovaný nesúhlasil, nakoľko náležitosťou zmlúv a listín je špecifikácia právneho úkonu predmetom, miestom a časom. Katastrálny zákon vyžaduje aj nad rámec toho, čo má zmluva obsahovať podľa Občianskeho zákonníka, bližšie údaje o nehnuteľnostiach, ich presnú špecifikáciu, ktorá musí vychádzať z údajov katastra. Žalovaný podrobne rozanalyzoval, ako došlo ku chybe, prečo a akým spôsobom ju bolo možné odstrániť a podotkol, že aj keď je viazaný právnym názorom súdu ohľadom vyjadrenia sa ku všetkým námietkam odvolateľov, nemal povinnosť a nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak nedá navrhovateľovi (odvolateľovi) odpoveď na každú jednu jeho námietku, pričom ale v rozhodnutí skutočne na zásadné námietky reagoval a vysporiadal sa s nimi. Z obsahov doručených odvolaní ako aj jednotlivých vyjadrení účastníkov konania totiž vyplýva, že sa dožadujú aj zmien ohľadom nárokov vlastníctva, ktorých riešenie nespadá do právomoci a zákonom udelených kompetencií správneho orgánu v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body
5. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietala, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový orgán podľa žalobkyne vôbec nemal a nemohol začať katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte na podnet D. X. a N. X., lebo N. X. uzavrela Kúpnu zmluvu a Zmluvu o vecnom bremene dňa 30.08.2010 a odpredala všetky svoje podiely na nehnuteľnostiach, ktorá tak prejavila vôľu v tejto zmluve, že predmetom prevodu sú: „aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku“, ktorej vklad bol povolený prvostupňovým orgánom pod V XXX/XXXX z 06.10.2010. Ďalej poukázala na to, že na predmetnú vec sa vzťahoval katastrálny zákon v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018, a to v súlade s § 79l ods. 1 katastrálneho zákona, pretože predmetné katastrálne konanie bolo začaté pred 30.11.2018 a nebolo právoplatne ukončené do 30.09.2018, takže sa musí dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 30.09.2018, ktorý umožňoval začať katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018. Poukázala aj na to, že podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.07.2016 do 30.09.2018 platí, že prvostupňový orgán aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkom revízie katastra. Prvostupňový orgán tak podľa žalobkyne mal právomoc opraviť v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte len, ak sú údaje katastra v rozpore s verenou listinou alebo s inou listinou, nie však zmluvou. Poukázal aj na podstatnú skutočnosť, že katastrálny
zákon v uvedenom znení rozlišuje v súvislosti so zápisom práv k nehnuteľnostiam tri druhy zápisov do katastra nehnuteľností, a to vklad, záznam a poznámku, pričom sa tak deje pri každom druhu zápisu, na základe iného právneho podkladu, ktorý zákon rozlišuje ako zmluvu, verejnú listinu a inú listinu, oznámenie, návrh. Vo vzťahu k zmluve sa tak deje na základe podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva vo vkladovom konaní, vo vzťahu k verejnej listine a inej listine sa tak môže udiať na návrh alebo aj bez návrhu vlastníka. či inej oprávnenej osoby, a vo vzťahu k poznámke sa tak môže udiať na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na základe návrhu oprávnenej osoby alebo účastníka konania. Každé z uvedených katastrálnych konaní - vklad, záznam, poznámka, ktorých predmetom je zápis práv k nehnuteľnostiam sa riadi vlastným procesným režimom pre to ktoré konanie a tieto konania sú zavŕšené od seba rozdielnymi spôsobmi ukončenia konania. Katastrálny zákon teda jasne rozlišuje pojmy ako zmluva, verejná listina a iná listina, na podklade ktorých sa vedú odlišné konania v súvislosti so zápisom práv k nehnuteľnostiam. Podľa žalobkyne ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona jasne vymedzuje, že katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je možné začať a viesť len pokiaľ sú údaje katastra v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, avšak nie zmluvou. Ak by bolo možné viesť konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte aj pokiaľ by boli údaje v rozpore so zmluvou alebo rozhodnutím vydaným v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy, zákonodarca by to v ustanovení § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona upravil a vymedzil, čo však takto upravené a vymedzené nie je. Postup podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.10.2018 nebol možný, nakoľko na jeho postup sa vzťahovalo znenie účinné do 30.09.2018, ktoré to neumožňovalo. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím o povolení vkladu V XXX/XXXX bol povolený vklad Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010, pričom v kúpnej zmluve zmluvné strany vyjadrili svoju vôľu odpredať a kúpiť aj tie časti nehnuteľností, ktoré existujú a sú nezapísané v katastri nehnuteľností vyjadrením zmienenej veci, a tomuto vymedzeniu kúpy zodpovedal aj pôvodný zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie Y., kde bola vedená ako vlastník parciel C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v podiele 2/3 a v podiele 1/6, kde bol vedený ako vlastník aj D. X. v podiele 1/6. Správny orgán nebol oprávnený a nemal právomoc opravovať údajnú chybu v katastrálnom operáte, pretože tento zápis zodpovedal obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010 a v tomto prípade ani nemohol začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože mu to ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018 nedovoľovalo, nakoľko sa v predmetnom konaní nemohlo ani jednať o prípad, že by údaje do katastra boli v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, pretože údaje zapísané v katastri boli v súlade s obsahom Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene a pokiaľ by aj neboli, zákon v tomto znení prvostupňovému orgánu neumožňoval v takomto prípade začať konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Prvostupňový orgán teda nebol oprávnený a nemal právomoc rozhodovať o údajnej chybe v katastrálnom operáte z uvedených dôvodov. Poukázala na to, že vo vkladovom katastrálnom konaní sa konštatujú práva na základe zmluvy, to znamená dvoj a viacstranného právneho úkonu, v ktorom je zachytená vôľa zmluvných strán naproti tomu v konaní o zázname, na základe verejnej aj inej listiny ide o práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nekonštituujú, ale deklarujú, a to rozhodnutím štátneho orgánu v prípade verejných listín alebo v prípade iných listín odlišných od zmluvy a verejnej listiny, ktorými sú napríklad jednostranné právne úkony alebo odstúpenie od zmluvy, či listina preukazujúca vznik záložného práva atď., a preto zákonodarca aj v týchto prípadoch umožnil začať konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, pokiaľ sú údaje katastra v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou. Prvostupňový orgán preto nebol oprávnený konať o oprave chyby v katastrálnom operáte, lebo jednak nešlo o zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní alebo počítaní, pretože išlo o údaje katastra, ktoré mali oporu v obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene a pokiaľ by aj išlo o údaje katastra, ktoré boli v rozpore so zmluvou, nebolo možné postupovať opravou údajnej chyby, pretože to neumožňoval § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Prvostupňový orgán mal a mohol len odkázať účastníkov konania na súdne konanie, pretože nebol oprávnený v rámci údajnej opravy chyby v katastrálnom operáte rozhodovať o tom, čo bolo a čo nebolo predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene, lebo zápis v katastri bol v súlade s vôľou účastníkov konania kúpnej zmluvy, že predávajúci a kupujúci prejavili vôľu odpredať a kúpiť aj to, ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov a v prípade, ak by tento zápis aj nebol v súlade s predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene, takýto postup nemal oporu v zákone. Prvostupňový orgán tak nezákonným spôsobom zasiahol do ústavného práva žalobkyne vlastniť majetok a to tým, že v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nekonal na základe zákona, zákonným spôsobom a prekročil svoju právomoc, ktorá mu bola vymedzená v § 18 ods. 2 písm. a/ spojený s § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018, pretože nad ich rámec začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, hoci mu to neumožňovali. V ďalšom žalobnom bode žalobkyňa namietala,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa jej názoru žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na rôznych stranách odkázal na ustanovenia katastrálneho zákona číselným označením paragrafov bez toho, aby ich aplikáciu na predmetný skutkový stav bližšie vysvetlil a uviedol svoje myšlienkové úvahy, ktorými dospel k tomu, že prvostupňový orgán mal právomoc v danej veci začať konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte a tiež odkazoval na judikatúry NS SR, z ktorých citoval právne názory bez toho, aby týmito právnymi názormi podoprel svoje myšlienkové úvahy, ktoré viedli k záveru, že prvostupňový orgán mal právomoc konať a rozhodovať. V ďalšej časti správnej žaloby citoval časti jeho odôvodnenia na str. 9, 13 a 14 s tým, že nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo mal žalovaný za to, že prvostupňový orgán má právomoc vo veci začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože v nich absentujú úvahy žalovaného, ako aj s ohľadom na konkrétne znenie § 59 či § 18 ods. 2 katastrálneho zákona, a teda chýbajú tam úvahy a vysvetlenia žalovaného, prečo mal za to, že v predmetnej veci za konkrétne zisteného skutkového stavu bolo možné založiť právomoc vo veci konať správnym orgánom prvého stupňa. Žalovaný uviedol, že dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného údaju v katastri s verejnou listinou alebo s inou listinou, na podklade ktorej k zápise rozporných skutočností do katastra došlo. Bližšie však neuvádza, o ktorú verejnú listinu alebo o ktorú inú listinu v predmetnej veci má ísť, s ktorou majú byť údaje v katastri v rozpore, čo má žalovaný vo svojom rozhodnutí ozrejmiť i vzhľadom k tomu, že v danej veci údaje v katastri zodpovedali obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010. Žalovaný však len citoval názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/64/2011, z ktorého názorom si žalobkyňa dovolila oponovať, pretože najvyšší súd v ňom len stroho bez bližšieho vysvetlenia skonštatoval, že pod pojem iná listina uvedená v § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je nutné subsumovať aj listinu súkromného práva, ktorá bola implicitne orgánmi správy katastra uznaná za vkladuschopnú. Takéto stanovisko nie je podľa jej názoru správne, pretože katastrálny zákon rozlišuje pojmy zmluva a verejná listina a iná listina, ktoré nemožno stotožňovať a na základe ktorých sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam v rôznych odlišných konaniach, a preto ani pojem vkladuschopná, ktorý použil najvyšší súd vo vzťahu k inej listine nie správny, nakoľko zápis práv k nehnuteľnosti na základe inej listiny sa vykonáva záznamom a nie vkladom. Jej právnu argumentáciu podporuje aj tá skutočnosť, že zákonodarca novelou č. 212/2018 Z.z. účinnou od 01.10.2018 zmenil znenie § 59 tak, aby opravu chýb v katastrálnom operáte bolo možné vykonať aj v prípade, ak sú údaje katastra v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, ktoré sa vydáva na podklade zmluvy a to preto, že pred touto novelou takto postupovať nebolo možné. Napadnuté rozhodnutie je teda len plné konštatácií, že prvostupňový orgán bol oprávnený konať s poukazom na § 59 a § 18 ods. 2, avšak absentujú v ňom akékoľvek úvahy o tom, že skutkový stav v predmetnom konaní bolo možné a opodstatnené použiť, a preto v tomto smere napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Naviac dala do pozornosti, že prvostupňový orgán založil svoju pôsobnosť podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, pričom žalovaný túto pôsobnosť založil podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Išlo tak o nesprávne posúdenie veci. V ďalšom žalobnom bode žalobkyňa namietala, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Konanie prvostupňového orgánu o údajnej oprave chyby v katastrálnom operáte je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože žalovaný má v spise Kúpnu zmluvu a Zmluvu o vecnom bremene z 30.08.2010 a teda mal preukázané ako vymedzili účastníci tejto zmluvy predmet zmluvy a takýto skutkový stav mu ani neumožňoval začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodov už uvedených. Najmä z toho dôvodu, že ide o rozpor údajov katastra s verejnou listinou alebo inou listinou, avšak nie zmluvou, v tomto prípade kúpnou zmluvou a zmluvou o vecnom bremene z 30.08.2010, v ktorej je zachytená vôľa zmluvných strán odpredať nehnuteľnosti zodpovedajúce zápisu práv k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k.ú. Y.. Žalobkyňa namietala aj to, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom argumentoval obdobne ako v predchádzajúcich bodoch správnej žaloby. Žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. Vyjadrenie žalovaného, ďalších účastníkov a žalobkyne 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil s podanou správnou žalobou a argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že kataster nehnuteľností má byť zdrojom hodnoverných údajov o nehnuteľnostiach, ako aj právach k nehnuteľnostiam v zmysle čoho neobstojí argumentácia žalobkyne, ktorá sa vzťahovala k obsahu kúpnej zmluvy k nezapísaným nehnuteľnostiam. V zmysle kúpnej zmluvy V XXX/XXXX sa v zmysle jej obsahu nedá hovoriť o konštituovaní práv k nehnuteľnostiam spĺňajúcich definíciu označenia pre účely zápisu do katastra nehnuteľností a to je to
najpodstatnejšie. Žalovaný použil na účely odôvodnenia názor Najvyššieho správneho súdu vyjadrený v rozsudku 1Sžr 64/2011, ktorý dokazuje dopady ustanovení katastrálneho zákona v aplikačnej praxi a netrvá striktne na gramatickom výklade a znení zákona. Žalovaný poukázal na ďalší právny úkon, a to vklad V XXXX/XXXX, ktorý žalobkyňa vôbec nespomínala a tým bagatelizovala jeho dôležitosť. Žalovaný naň poukazoval práve z toho dôvodu, že tento vklad bráni nastaveniu stavu o ktorý žalobkyni ide. Ide o právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice, ktorú prvostupňový orgán pri povoľovaní vkladu posudzoval len po formálnej stránke a z hľadiska splnenia procesných podmienok. Žalovanému v zmysle § 31 ods. 5 katastrálneho zákona neprislúcha právomoc jeho preskúmania. Z tohto dôvodu nie je možné zvrátiť vec zrušením oboch napadnutých rozhodnutí a konanie o oprave chýb zastaviť. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.
7. K podanej správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník D. X., ktorý uviedol, že v kúpnej zmluve je v predmete hrubá chyba, na základe ktorej nemal byť vykonaný zápis, nakoľko je tam napísané, že dom súpisné číslo XXXX je situovaný na parcele XXXX/XX, čo nie je pravda, nakoľko je situovaný na parcele XXXX/X a vždy to tak bolo. To dokazuje, že v dobe podpisu kúpnej zmluvy existovala parcela č. XXXX/X, ktorú sestra N. U. nekúpila. Nikdy mu nebolo predložené predkupné právo, na ktoré má ako spolumajiteľ podľa zákona právo a vecné bremeno dožitia bez jeho súhlasu bolo uvalené aj na jeho podiely. Kataster ho neinformoval o zápise z roku 2010. Keby ho riadne informoval, odvolal by sa proti tomu. Z dôvodu, že mu nebolo ponúknuté predkupné právo, že mu boli vecným bremenom dožitia zaťažené bez jeho vedomosti jeho podiely a že v predmete predaja je hrubá chyba. Kataster porušil svoju právomoc a vykonal zápis, ktorý vykonať nemal, nakoľko na jeho vykonanie nemal podklady, ktoré by ho k tomuto zápisu oprávňovali. Žiadal súd o zrušenie neoprávneného zápisu. Obdobne sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka N. X., rod. Y..
8. Žalobkyňa v replike argumentovala obdobne ako v podanej správnej žalobe a nesúhlasila s vyjadrením žalovaného. Na to podal ďalšie vyjadrenie ďalší účastník D. X., ktorý uviedol, že v kúpnej zmluve je jasne uvedené v čl. 1, že predmetom prevodu vlastníckeho práva nebola parcela XXXX/X. Táto parcela nemohla byť kúpená vetou týkajúcou sa nezapísaných objektov a príslušenstva a súčasti stavieb a pozemkov. Každá číselne označená parcela musí byť uvedená v predmete prevodu vlastníctva, pokiaľ sa má stať predmetom prevodu. Nemožno ju teda kúpiť, ak by nebola jasne špecifikovaná v predmete prevodu. Parcela č. XXXX/X nebola uvedená v predmete prevodu a nebola tak nikdy prevedená na žalobkyňu. Pokiaľ kataster uviedol chybný zápis, tak bolo povinnosťou chybný zápis opraviť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 18.02.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 24.02.2022 (§ 137 ods. 3 SSP).
10. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Podľa § 1 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). (2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.
13. Podľa § 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
14. Podľa § 3 ods. 1 až 4, 9 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. (2) Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. (3) Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. (4) Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. (9) Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.
15. Podľa § 4 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
16. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
17. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) V katastri sa evidujú b/ pozemky, ktoré sú vymedzené 1. vlastníckou hranicou, 2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, 3. hranicou držby, 4. hranicou druhu pozemku, 5. rozhraním spôsobu využívania, 6. hranicou katastrálneho územia, 7. hranicou zastavaného územia obce; (2) V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; 1b) tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
18. Podľa § 7 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 kataster obsahuje tieto údaje: a/ geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b/ parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c/ údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d/ údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e/ sídelné a nesídelné geografické názvy.
19. Podľa § 8 ods. 1 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a/ súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b/ súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam,z časti "C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza, 3. údaje o sídelných a nesídelných názvoch; c/ zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len "zmluva"), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení 3) (ďalej len "verejná listina") a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len "iná listina"), a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov; d/ sumárne údaje katastra o pôdnom fonde; e/ pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam; f/ zrušené od 1.9.2009.
20. Podľa § 18 ods. 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 okresný úrad a/ rozhoduje v katastrálnom konaní, b/ zapisuje práva k nehnuteľnostiam, c/ spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, d/ vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa ň 69,
e/ kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje geometrické plány, f/ spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde, g/ prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami, h/ spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i/ poskytuje informácie z katastra, j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom, k/ rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.
21. Podľa § 22 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (2) Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
22. Podľa § 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
23. Podľa § 29 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
24. Podľa § 30 ods. 1, ods. 5 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (5) Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov.
25. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
26.Podľa § 31 ods. 1, 2 a3 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase rozhodnutia o vklade (do 31.12.2012) (1) Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
(2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
27. Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
28. Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase rozhodnutia o vklade (znenie účinné do 30.09.2013) (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
29. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/, ods. 4, 5 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (1) Okresný úrad aj bez návrhu a/ opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, (4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1.. (5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
30. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
34. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravil chybu v katastrálnom operáte v k.ú. Krupina tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti A LV majetková podstata sa zruší zápis parcely registra C KN č. XXXX/X o výmere 114 m 2, parcely C KN č. XXXX/X o výmere 352 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX o výmere 78 m2 z tohto listu vlastníctva, v majetkovej podstate v časti A LV bude evidovaná parcela C KN č. XXXX/XX o výmere 244 m2 a stavba súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X, a v časti B LV ako vlastníci bude uvedená žalobkyňa v podiele 2/3 k celku a X. D. v podiele 1/6 k celku a v bode B4 žalobkyňa v podiele 1/6 k celku. Parcely registra C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX sa zapíšu do nového listu vlastníctva, kde ako vlastníci a iné oprávnené osoby budú v časti B LV evidovaní X. D. v podiele 1/6, X. N. v podiele 1/2, X. D. v podiele 1/6 a žalobkyňa v podiele 1/6, s titulom nadobudnutia Zámenná a kúpna zmluva V XXX/XX. Odôvodnil to tým, že v operáte katastra nehnuteľností došlo k zaevidovaniu odvkladovanej kúpnej zmluvy, pri zhotovovaní ktorej sa postupovalo podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX ku dňu 30.08.2010, kde z dôvodu predchádzajúceho chybného zápisu pod PVZ XXX/XX (V XXX/XX) neboli zapísané, t.j. neboli vedené na liste vlastníctva parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, ku ktorým nebol prevzatý vlastnícky vzťah z pôvodnej parcely E KN XXXX/X. Chybou pri zápise geometrického plánu ostala plocha obsiahnutá parcelami C KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX bez vlastníckych vzťahov v registri C KN, čo je vidieť vo výpisoch parciel registra C KN z júla 2010, aj bez vlastníkov v registri E KN zaniknutím parcely XXXX/X. Vzhľadom na uvedené pri PVZ XXXX/XXXX z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ - XXX/XX o parcely C KN č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré boli vpísané na LV č. XXXX, pričom prvostupňový orgán nezohľadnil, že predtým pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že kúpna zmluva V XXX/XXXX sa týka len parcely C KN XXXX/XX a stavby postavenej na parcele C KN XXXX/X, pričom tak bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu V XXX/XXXX. Mal za to, že bolo vecou účastníkov kúpnej a zámennej zmluvy overiť si majetkovú podstatu a vlastnícke právo zaevidované v KN, kde došlo v operáte KN k zaevidovaniu odvkladovanej zámennej aj kúpnej zmluvy V XXX/XXXX z 02.06.2010. Ďalej poukázal na to, že v slovenskom právnom poriadku neplatí tradičná súkromnoprávna zásada (superficies solo cedit), podľa ktorej povrch ustupuje pozemku, a preto správny orgán v súvislosti s pozemkom parc. č. XXXX/X nepostupoval pri rozhodovaní o návrhu na vklad v intenciách vyššie citovanej zásady, ale podľa obsahu zmluvy.
35. Žalobkyňa primárne namietala, že prvostupňový orgán vôbec nemal a nemohol začať katastrálne konanie o oprave chyby v operáte KN na podnet D. X. ani N. X., ktorá uzavrela Kúpnu zmluvu a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010, ktorej vklad V XXX/XX bolo povolený dňa 06.10.2010 a odpredala svoje podiely na nehnuteľnostiach a v tejto zmluva prejavila vôľu, že predmetom prevodu sú: „aj ak existujú nezapísané objekty, resp. príslušenstvo a súčasti stavby a pozemkov, ktoré kupujúci nadobúda do vlastníctva v ideálnom podiele 2/3 k celku“. Táto žalobná námietka je nekonkrétna, pretože z jej formulácie nevyplýva, aký má mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo správny súd za žalobkyňu nemohol doplniť, pretože sám nezákonnosť nevyhľadáva, ale v súlade s dispozičnou zásadou konania pred správnym súdom plynúcou z ust. § 134 ods. 1 SSP je žalobnými bodmi správnej žaloby viazaný. Navyše, konanie bolo začaté na základe Žiadosti o prešetrenie zápisu parciel C KN XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX zo dňa 13.07.2018 podanej nielen N. X., ale aj D. X., voči ktorému žalobkyňa žiadne námietky k nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podanie žiadosti o prešetrenie neuviedla. Požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte mohol v súlade s ust. § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv a záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra
týkali. Žalobkyňa nepreukázala, ani netvrdila, že N. X. a D. X. (každý zvlášť), ktorí spoločne podali žiadosť o prešetrenie, neboli nijako dotknutí na svojich právach, záujmoch chránených právom alebo povinnostiach. Preto nebolo možné prostredníctvom tejto námietky dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
36. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán a žalovaný nemali právomoc opraviť v konaní o oprave chýb v katastri nehnuteľností údaje katastra, ktoré sú v rozpore so zmluvou, pretože mali právomoc opraviť len údaje rozporné s verejnou alebo s inou listinou. Poukázala na to, že zákon (§ 8 ods. 1 písm. c/, § 28 a nasl., § 32 ods. 2, § 34 a nasl., § 38 a nasl., § 39 ods. 1 katastrálneho zákona) v súvislosti so zápisom práv k nehnuteľnostiam rozlišuje tri druhy zápisov (vo vzťahu k zmluve vo vkladovom konaní na návrh, pri verejnej a inej listine aj bez návrhu na záznam alebo zápis poznámky), pričom každé z uvedených katastrálnych konaní sa riadi vlastným procesným režimom a rozdielnymi spôsobmi ukončenia konania. Zákon jasne rozlišuje pojmy „zmluva, verejná listina a iná listina“ a podľa žalobkyne v súlade s § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona možno začať a viesť konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte len pokiaľ sú údaje katastra v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, avšak nie so zmluvou. Prvostupňový orgán tak podľa nej nebol oprávnený a nemal právomoc opravovať údajnú chybu v katastrálnom operáte, pretože tento zápis zodpovedal obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene zo dňa 30.08.2010, a nemohol začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nakoľko sa nemohlo jednať o prípad, že by údaje katastra neboli v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou.
37. Žalobkyňa sa mýlila, pokiaľ namietala, že oprávnenie prvostupňového orgánu na opravu chyby v KN mohlo byť dané len zistením rozporu údajov katastra s verejnou listinou alebo s inou listinou, nie zmluvou. Z ust. § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom do 30.09.2018 (nebolo sporné, že podľa § 79l ods. 1 katastrálneho zákona katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018) vyplýva, že okresný úrad opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že prvostupňový orgán uskutočnil rozsiahle a komplexné prešetrovanie zmien údajov katastra týkajúcich sa LV č. XXXX v k.ú. Y. počnúc zmenou evidovanou pod PVZ XXX/XX z 30.07.1999 až po poslednú prešetrovanú zmenu pod PVZ XXXX/XXXX z 27.10.2010, t.j. všetkých zmien na uvedenom LV v priebehu desiatich rokov. Postupoval pritom v súlade s § 57 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého okresné úrady priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra. Výsledok prešetrovania je obsahom prvostupňového rozhodnutia na str. 2 až 5 (v bodoch 1. až 6.) ako aj obsahom napadnutého rozhodnutia na str. 4 až 6, 10 až 12. Z rozsahu prešetrovaných úkonov a z obsahu skutkových zistení jednoznačne plynie, že k oprave údajov katastra prvostupňový orgán nepristúpil v dôsledku jednotlivého rozporu s konkrétnou zmluvou, ako to namietal žalobca, ale v dôsledku prešetrovania súboru zmien údajov katastra a ním zistených nedostatkov, ku ktorým došlo v jeho predchádzajúcom postupe. Vzhľadom na to žalobkyňou namietané členenie zápisov do katastra nehnuteľností na vklad, záznam a poznámku s rozdielnymi spôsobmi zápisov a s rozdielnymi účinkami, nemalo na uvedené závery žiadny význam. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán bol oprávnený opraviť chybný údaj katastra v obsahu LV č. XXXX v k.ú. Y. spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko zistil, že je v rozpore s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra.
38. V odôvodneniach svojich rozhodnutí konajúce orgány štátnej správy katastra nehnuteľností oboch stupňov uviedli, k akým skutkovým zisteniam sa prešetrovaním zmien dopracovali a ako vec právne posúdili z hľadiska aplikácie § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Dospeli k záverom, že k chybnému zápisu došlo primárne vo vkladovom konaní V XXX/XX (PVZ XXX/XX) povolením vkladu Zámennej a kúpnej zmluvy z 02.06.2010, ktorej súčasťou bol geometrický plán č. XXX/XXXX, rozdeľujúci pôvodnú parcelu E KN č. XXXX/X na štyri časti - parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X. Parcela E KN XXXX/X zanikla a napriek tomu, že jej výmera bola prerozdelená do označených štyroch parciel C KN, chybou pri zápise geometrického plánu, bol vlastnícky vzťah založený len k parcele C KN č. XXXX/XX. Parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X boli vedené v katastri len evidenčne, teda nie na liste vlastníctva, čím sa v dôsledku chybného postupu prvostupňového orgánu neprevzal vlastnícky vzťah z parcely E KN č. XXXX/X k všetkým novovytvoreným parcelám a plocha obsiahnutá týmito parcelami ostala bez vlastníckych vzťahov v registri C KN. Pod PVZ XXXX/XXXX z 27.10.2010 došlo v operáte KN zo strany prvostupňového orgánu k doplneniu PVZ XXX/XX a parcely C KN č. XXXX/
X, XXXX/XX a XXXX/X boli vpísané na LV č. XXXX, pričom ale prvostupňový orgán opomenul, že pod PVZ XXXX/XX došlo v operáte KN k predchádzajúcemu zaevidovaniu - vkladu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene V XXX/XXXX z 30.08.2010, čím sa zmenili vlastnícke vzťahy tak, že vlastníčkou zapísaných nehnuteľností v podiele 2/3 bola žalobkyňa, teda nie pôvodní vlastníci v zmysle vkladu V XXX/XX. Skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvodom začatia konania o oprave chýb bol rozpor zapísaného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu došlo, ktorej neoznačenie žalobkyňa namietala, je v súlade s parciálnym zistením v rámci prešetrovania všetkých zmien v údajoch katastra v danom období. Z kontextu je zrejmé, že mal na mysli nesprávny zápis Zámennej a kúpnej zmluvy vo vkladovom konaní V XXX/XX z 02.06.2010 pod PVZ XXX/XX.
39. Zo skutkových zistení, ku ktorým prvostupňový orgán dospel v rámci prešetrovania zmien údajov katastra plynie, že v predchádzajúcich konaniach, resp. vo svojich postupoch opakovane (dvakrát) pochybil. Prvýkrát vo vkladovom konaní V XXX/XX (PVZ XXX/XX), kde povolením vkladu Zámennej a kúpnej zmluvy z 02.06.2010 nesprávne opomenul zapísať všetky novovytvorené parcely C KN pochádzajúce z pôvodnej parcely E KN č. XXXX/X a tým vlastnícke vzťahy k nim. Následne pochybil, keď v úsilí o nápravu vpísal tieto opomenuté parcely na LV, kde však už (po predchádzajúcej zmene pod PVZ XXXX/XX) bola spoluvlastníčkou zapísaných nehnuteľností žalobkyňa. Z výsledkov prešetrovania zmien údajov katastra plynie aj to, že žalobkyňa lege artis nenadobudla vlastnícke právo k parcelám C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X, pretože nikdy nedosiahla právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nim, iba s účinkami ktorého zákon spája vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (§ 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona). Obsahom rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva V XXX/XX, ktorý sa následne premietol do obsahu LV č. XXXX, bola len parcela C KN č. XXXX/XX a stavba súpisného čísla XXXX postavená na parcele C KN č. XXXX/X. Samotné parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X boli do LV č. XXXX vpísané až úkonom prvostupňového orgánu pod PVZ XXXX/XX, ktorým sa zamýšľalo doplnenie PVZ XXX/XX z dôvodu, aby sa opravilo opomenutie uvedených parciel tak, aby plocha obsiahnutá pôvodnou parcelou E KN č. XXXX/X, z ktorej vznikli parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X, bola v celej výmere obsahom katastra nehnuteľností so založenými vlastníckymi vzťahmi odvodenými od pôvodnej parcely E KN XXXX/X, vo vzťahu k všetkým novovytvoreným parcelám. Prvostupňový orgán tak opravou chyby údajov katastra nerevidoval právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam V XXX/XXXX, ani nijako nezasiahol do jeho právnych účinkov, ale len opravil svoje vlastné opakované pochybenia.
40. K namietanému nedostatku právomoci prvostupňového orgánu možno vo všeobecnosti uviesť, že oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Konanie o oprave chýb je nesporové správne konanie. Rozhodnutím v rámci konania o oprave chýb nie sú dotknuté práva účastníkov či ďalších osôb, domáhať sa ochrany v inom konaní, v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde. Rozhodnutie vo veci opravy chýb v žiadnom prípade nenahrádza a ani nemôže nahradiť rozsudok príslušného súdu o určení práva, či právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Predmetom konania o oprave chýb nemôže byť skúmanie vlastníctva, ak je táto otázka sporná, a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak je predložených viacero listín ako titulov nadobudnutia vlastníctva. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži predovšetkým na zosúladenie stavu evidovaného v katastri s listinami predloženými na zápis, ktoré definujú platný právny stav. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je určitým spôsobom osobitným opravným prostriedkom zameraným na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií, vrátane obnovenia hodnovernosti a tým aj záväznosti údajov katastra. Daný druh správneho konania, aj keď je nesporového charakteru, vyznačuje sa istými znakmi sporu, pretože prostredníctvom tohto konania katastrálne orgány rozhodujú aj o nárokoch na prinavrátenie vlastníckeho práva, či vecného práva k cudzej veci, ktoré na inú osobu prešlo bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné osobitne vnímať zásady - „nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako sám má “ (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) a „z bezprávia (krivdy) právo nevzniká“ (ex iniuria ius non oritur), ako aj materiálnu publicitu katastra, dobromyseľnosť nadobúdateľov, vydržanie, či existenciu ďalších právnych skutočností (existenciu ďalších právnych zmien).
41. Ak účastník konania podá návrh v zmysle § 59 katastrálneho zákona, správny orgán musí vo vzťahu ku konaniu o oprave chýb v katastrálnom operáte reagovať na základnú otázku, či je tu rozpor údajov
katastra s verejnou listinou, s inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra a ak ten rozpor údajov katastra s právnymi dôvodmi opravy tu je, rozhodnúť, či je správnemu orgánu na úseku katastra zákonom zverená právomoc takúto zistenú chybu odstrániť prostredníctvom konania podľa § 59 katastrálneho zákona. Orgánu verejnej správy na úseku katastra nie je zákonom zverená právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch, a to pre nedostatok právomoci zverenej mu zákonom, nakoľko táto právomoc je zverená súdom v civilnom konaní. Správny orgán nemôže vyhovieť návrhu navrhovateľa na opravu chyby, ak je vec sporná, pre nedostatok právomoci, lebo inak by zasiahol do nerušeného a dobromyseľne nadobudnutého vlastníctva ostatných vlastníkov. Orgán katastra konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte môže iba zosúladiť stav evidovaný v katastri s listinami predloženými na zápis, ktoré definujú platný právny stav. V zásade platí, že nie je možné uplatniť ust. § 59 katastrálneho zákona orgánom verejnej správy, pokiaľ ide o spor o vlastníctvo. Posudzovanie charakteru vecných práv a rozhodovanie sporov patrí do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky. Z právneho hľadiska najčastejším aplikačným problémom je ne/možnosť opravy chybných údajov katastra, pri ktorých dochádza k zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva. V tejto súvislosti je rozhodovacia činnosť súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, rôzna, zväčša zhrnutá v obsahu tohto a predchádzajúceho bodu tohto rozsudku. Za pozornosť však stojí napríklad právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1 Sžr/142/2011 uviedol, že: „Vykonaniu opravy v katastrálnom operáte nemôže po právnej stránke zabrániť ani vlastnícke právo inej osoby k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, lebo ani Ústava SR majetku nadobudnutému v rozpore s právnym poriadkom súdnu a ani inú právnu ochranu neposkytuje“.
42. Prvostupňový orgán a žalovaný mali právomoc na konanie a rozhodnutie o oprave údajov v katastrálnom operáte podľa § 18 ods. 2 písm. c/ a § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko prvostupňové rozhodnutie o oprave údajov katastra nebolo výsledkom skúmania vlastníckeho práva žalobkyne k pozemkom evidovaným registri C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X. Prvostupňový orgán a žalovaný v rámci svojich záverov nepodrobili Kúpnu zmluvu a Zmluvu o vecnom bremene z 30.08.2010, ktorá bola zavkladovaná rozhodnutím prvostupňového orgánu V XXX/XXXX, hodnoteniu jej obsahu z hľadiska vôle zmluvných strán, platnosti a pod. V napadnutom rozhodnutí žalovaný výslovne uviedol, že v zmluve z 30.08.2010 absentovalo určité a zrozumiteľné vymedzenie jej podstatnej náležitosti - predmetu kúpy (čo je aj podľa správneho súdu v súlade s obsahom tejto zmluvy bez toho, aby bol potrebný výklad jej obsahu), pričom zdôraznil, že nerozhodoval o tom, čo malo a čo nemalo byť predmetom kúpnej zmluvy, avšak prvostupňový orgán riešil len nesúlad zápisu na LV č. XXXX so skutkovým a právnym, ktorý do hĺbky prešetril a zistil chyby. Žalovaný tiež konštatoval, že predmet zmluvy (vo vzťahu k nezapísaným parcelám na základe obsahu zmluvy) nebol zadefinovaný tak, aby spĺňal požiadavku individualizácie predmetu prevodu, čo je požadované pre návrh na zápis do katastra, ktorý sa nevykonáva na podklade vôle, ale na podklade konkrétnych údajov z hľadiska špecifikácie predmetu prevodu vlastníckeho práva, na základe čoho považoval za mylný názor, že je možné odpredať aj také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na LV. V rámci prešetrovania zmien údajov katastra prvostupňový orgán a žalovaný (rovnako ako správny súd) nemohli opomenúť výsledok vkladového konania V XXX/XX, kde sa vlastnícke právo žalobkyne k pozemku a stavbe premietlo do právoplatného rozhodnutia o vklade a do listu vlastníctva len v tom rozsahu, v ktorom uvedená zmluva určitým spôsobom vymedzovala jej predmet (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona, § 42 ods. 1, 2 písm. b/, c/ katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o vklade).
43. Vzhľadom na „intabulačný princíp“ ovládajúci vznik práva k nehnuteľnostiam v právnom poriadku Slovenskej republiky sa vlastnícke právo k nim nadobúda výlučne účinkami právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nim do katastra nehnuteľností. Spôsobilosť zmluvy na vklad (jej vkladuschopnosť) je podmienená splnením prísnych formálnych náležitostí týkajúcich sa jej obsahu, zahŕňajúcich vymedzenie predmetu zmluvy striktne spôsobom stanoveným v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona (čo platilo aj v čase rozhodnutia o povolení vkladu V XXX/XX). Táto právna úprava vychádza zo zásady právnej istoty, ktorá sa obzvlášť v oblasti vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam ukazuje ako zásadná a nadväzuje na právnu úpravu právnych úkonov v Občianskom zákonníku. Kúpna zmluva a Zmluva o vecnom bremene z 30.08.2010 vo vymedzení jej predmetu neobsahovala parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X. Prvostupňový orgán tak vo vkladovom konaní, súladne s jej obsahom dospel k záveru, že na vklad vlastníckeho práva k týmto pozemkom v prospech žalobkyne nebola spôsobilá. Na tom základe možno súčasne uzavrieť, že v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte nebola zistená konkurencia viacerých zmlúv (duplicita právnych
titulov nadobudnutia vlastníckeho práva) spôsobilých na vklad dotknutých (rovnakých) parciel. Jedinou vkladuschopnou listinou vo vzťahu k parcelám C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X bola Zámenná a kúpna zmluva z 02.06.2010 (zapísaná pod V XXX/XX, PVZ XXX/XX), ktorej právne účinky bolo potrebné zabezpečiť opravou chýb v katastrálnom operáte prvostupňovým rozhodnutím. Právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu V XXX/XX, ktoré zákonnými prostriedkami zrušené ani zmenené nebolo, bol správny súd viazaný rovnako ako prvostupňový orgán a žalovaný v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte. Prelomiť jeho právne účinky by bolo možné len prípustnými opravnými prostriedkami, alebo podaním správnej žaloby, ktoré však proti nemu podané neboli.
44. Otázka vlastníctva v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte nebola sporná, pretože v konaní nebolo predložené ani zistené rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k parcelám C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X v prospech žalobkyne, ktorá tak zákonným postupom vlastnícke právo k nim nenadobudla. Vpísanie uvedených pozemkov do listu vlastníctva č. XXXX úkonom prvostupňového orgánu pod PVZ XXXX/XX, ktorým sa zamýšľalo doplnenie PVZ XXX/XX (V XXX/XX) a teda nie PVZ XXXX/XX (t.j. vkladu V XXX/XX), bez existencie právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, si nemožno zamieňať s legálnym nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyne k týmto pozemkom. Listom vlastníctva, ktorý je platnou verejnou listinou sa vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe (§ 71 katastrálneho zákona) preukazuje, teda nenadobúda. Pritom platí, že údaje zapísané v príslušnom katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 7 písm. b/, § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona). Prešetrovaním zmien údajov katastra prvostupňový orgán zistil opakované nesprávnosti zápisov zmien v katastri, preto bol v súlade s požiadavkou hodnovernosti a správnosti týchto údajov povinný ich opraviť. Prvostupňový orgán ani žalovaný preto nerozhodovali o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (predmetným parcelám), nakoľko o tom už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným rozhodnutím o povolení vkladu, ktorého právne účinky nemohlo opomenúť.
45. Je len domnienkou žalobkyne, že zápis v katastri nehnuteľností pred vykonaním opravy chýb, a teda aj dôvod zmeny vykonanej pod PVZ XXXX/XX, zodpovedali obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010. Z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne plynie, že zamýšľaným dôvodom tejto zmeny bolo doplnenie PVZ XXX/XX tak, aby údaje katastra zodpovedali účinkom rozhodnutia o vklade V XXX/XX, nakoľko rozhodnutie o vklade V XXX/XX sa právneho režimu parciel C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X nijako nedotýkalo. Opak nebol preukázaný. Námietka, že prvostupňový orgán nebol oprávnený a nemal právomoc opravovať údajnú chybu v katastrálnom operáte nebola ani z tohto dôvodu opodstatnená. Rovnako preto nebola dôvodná ani námietka žalobkyne, že prvostupňový orgán mal odkázať účastníkov konania na súdne konanie, lebo nebol oprávnený rozhodovať o tom, čo bolo alebo nebolo predmetom Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene (k tomu v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku), lebo zápis v katastri bol v súlade s vôľou účastníkov tejto zmluvy.
46. Ďalej žalobkyňa namietala, že prvostupňový orgán nebol oprávnený konať o oprave chyby, lebo nešlo o zrejmú nesprávnosť a chyby v písaní alebo počítaní, pretože išlo o údaje katastra, ktoré mali oporu v obsahu Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010. Podľa § 59 ods. ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona v okresný úrad aj bez návrhu súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Táto námietka bola zjavne neopodstatnená, nakoľko je v rozpore so obsahom administratívneho spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte bolo v danom prípade začaté a rozhodnutie bolo vydané podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, teda nie je podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona, ktoré predpokladá odlišné dôvody opravy údajov katastra.
47. V ďalšom žalobnom bode žalobkyňa citovala niektoré pasáže napadnutého rozhodnutia, v súvislosti s ktorými namietala, že nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo mal žalovaný za to, že prvostupňový orgán mal právomoc vo veci začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože v nich absentujú úvahy žalovaného s ohľadom na znenie § 59 či § 18 ods. 2 katastrálneho zákona. Táto námietka nebola dôvodná, nakoľko prvostupňové a napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v správnom konaní požadované v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je
odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Takúto vadu nezakladajú ani námietky žalobkyne spočívajúce v poukázaní na to, že žalobca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dôvodom začatia konania je rozpor údajov katastra s verejnou alebo inou bližšie nekonkretizovanou listinou, na podklade ktorej k zápisu došlo, nakoľko z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom opravy údajov katastra bol výsledok prešetrenia zmien údajov katastra, pričom prešetrovaniu podliehali aj v iných častiach rozhodnutí presne identifikované listiny. Citácia časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr 64/2011 bola použitá práve v kontexte odvolacích námietok žalobcu, na ktoré reagovala, na čom nič nezmení ani polemika žalobkyne ohľadom jeho záverov. Bez dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola aj zrejmá nesprávnosť v písaní, ak prvostupňový orgán pri vymedzení svojej právomoci poukázal ma § 18 ods. 1 a nie na § 18 ods. 2 katastrálneho zákona, nakoľko danosť jeho právomoci na začatie konania o oprave chýb v katastrálnom operáte už bola zmienená v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.
48. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
49. Na nesprávnom právnom posúdení otázky, ako bol vymedzený obsah Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2010 v jej predmete (prevodu) a na nedostatku právomoci prvostupňového orgánu a žalovaného žalobkyňa namietala aj rozpor skutkového stavu, ktorý tieto orgány vzali za základ svojho rozhodnutia, s administratívnym spisom, resp. nedostatok opory v ňom, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na obsah predchádzajúcich bodov tohto rozsudku, boli aj tieto námietky založené na rovnakých dôvodoch, ako námietky uplatnené v už zmienených žalobných bodoch správnej žaloby žalobkyne, nedôvodné. Navyše sa žalobkyňa bez konkretizácie následkov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 134 ods. 1 SSP) zmienila, že dôkazom o tom, že predmetom Kúpnej zmluvy a Zmluvy o vecnom bremene z 30.08.2020 boli aj parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/ X bolo dedičské konanie vedené na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 23D/147/2010 po poručiteľovi D. X.. Vzhľadom na nekonkrétnosť tejto námietky v otázke v čom sa žalovaný mýlil, z akých dôvodov a čím konkrétne porušil zákon, nebolo možné jej prostredníctvom dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Obdobne nekonkrétne boli námietky žalobkyne o nezákonnom, svojvoľnom a neprípustnom postupe žalovaného a zásahu do jej ústavného práva vlastniť majetok.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
51. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa v konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.
52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.