Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/333/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne G. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXX, XXX XX U. R., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.652,21 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12Csp/182/2016-90 zo dňa 24. 05. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.652,21 Eur s 5,05 úrokom z omeškania ročne za dobu omeškania od 29. 11. 2016 do zaplatenia (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 24. 05. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.652,21 Eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 29. 11. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a konanie ohľadom 3 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.652,21 Eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia zastavil (druhý výrok). Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretí výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.652,21 Eur pôvodne s 8 % úrokmi z omeškania ročne (neskôr vzala žalobu späť v časti 3 % z pôvodne uplatňovaných úrokov z omeškania) za dobu omeškania od 29. 11. 2016 do zaplatenia na tom základe, že dňa 06. 07. 2011 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť 1.500,- Eur a ona sa zaviazala tento úver splácať 42 mesačnými splátkami vo výške 80,37 Eur. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že mala vyplniť všetky body okrem bodu VI - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Bod V - údaje o požadovanom revolvingovom úvere považuje preto za návrh zmluvy a obsahuje aj predpokladanú RPMN za úver 70,01 % a predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %. V bode VI zmluvy však žalovaný uviedol iné údaje, a to RPMN za úver 66,12 %, predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 % a ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 9,25 %, pričom toto absentuje v bode V. Návrh zmluvy a prijatie zo strany žalovaného teda nie sú zhodné, preto konanie žalovaného považuje za nový návrh. Nakoľko k uzatvoreniu úverovej zmluvy je obligatórne stanovená písomná forma a z jej strany nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu, má za to, že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo. Úverovú zmluvu preto považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho ročná úroková sadzba úveru vo výške

70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 % zásadne presahujú obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytnutých bankami v rozhodnom období, pretože obvyklá úroková miera pre obdobné typy úverov bola v auguste 2013 v priemere vo výške 15,17 %. Zmluva neobsahuje ani všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a sú v nej aj neprijateľné zmluvné podmienky. Keďže na základe zmluvy o úvere jej boli reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur a reálne už uhradila žalovanému sumu 4.822,20 Eur, potom sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sumou 2.652,21 Eur (od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016). Prijímaním jednotlivých úhrad z jej strany takto došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor, keďže žalovaný nemal právny titul na jednotlivé úhrady. Na základe výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 23. 11. 2016 bol žalovaný oboznámený s existenciou jej pohľadávky a súčasne bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 28. 11. 2016. Od nasledujúceho dňa, teda od 29. 11. 2016 sa preto dostal do omeškania a preto od tohto dňa žiadala priznať aj úroky z omeškania. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu, vysporiadal sa s námietkou nepríslušnosti vznesenou žalovaným a poukázal na vykonané dokazovanie. 1. 4. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, prvoinštančný súd primárne skúmal, či uplatňovaná pohľadávka nie je premlčaná. V tejto súvislosti v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Žaloba bola podaná na súd 30. 11. 2016, pričom žalobkyňa žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie splátky zaplatené v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016. Žaloba teda bola podaná v objektívnej trojročnej premlčacej lehote a nie je potrebné sa zaoberať prípadnou desaťročnou lehotou pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, čo namietal žalovaný vo vyjadrení (že u neho nemohlo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie). Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú lehotu, keď žalobkyňa plnila až do 22. 08. 2016, nemožno hovoriť o jej vedomosti o tom, že plní bez právneho dôvodu, a preto súd uveril jej výpovedi v tom smere, že kým jej chodili šeky tak platila, a potom keď sa dozvedela, že aj iní boli oklamaní, zašla za zástupcom. Takto podľa názoru súdu najskôr po poslednej splátke, čo bolo 22. 08. 2016, začala u žalobkyne plynúť subjektívna dvojročná premlčania lehota. Žalobu teda podala v objektívnej trojročnej aj subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, preto námietka premlčania nie je dôvodná.“ 1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodnutím o uplatňovanom nároku žalobkyne uviedol: „Pokiaľ ide o zmluvu, od ktorej žalobkyňa odvíja svoj nárok, tak žalobkyňa ako dlžník dňa 24. 06. 2011 vyplnila v časti 1 až 5 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný dňa 06. 07. 2011 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a doplnil časť 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere a napísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"). Žalovaný má v predmete svojej činnosti okrem iných činností tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 06. 07. 2011 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a tiež podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je formulárové tlačivo (žalobkyni vydaný exemplár ja práve priamo v častiach o poskytnutom úvere dosť poškrtané a mätúce) s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalobkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 26. dňu mesiaca po 80,37 Eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 790,84 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 46,56 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Formulár žalobkyňa podpísala dňa 24. 06. 2011. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,- Eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške po 80,37 Eur, splatných v 26. deň mesiaca s tým, že sú uvedené rozdielne údaje oproti bodu 5/ a to pokiaľ ide o RPMN za úver, ktorá bola určená vo výške 66,12 % a predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 06. 07. 2011 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené údaje oproti bodu 5. týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu a tiež bola dopísaná ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25 % a to až po podpísaní formulára žalobkyňou (keďže táto bod 6 nemala vyplniť).“ 1. 6. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 2 a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd konštatoval: „Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako veriteľ mal požičať žalobkyni finančné prostriedky a táto sa mala zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z uvedeného, spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa Obč. zák., ale tiež zákonnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o úvere musí mať písomnú formu. Z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalobkyňa podľa bodu 5. zmluvy požiadala dňa 24. 06. 2011 o úver vo výške 1.500,- Eur (podľa jej výpovede vôbec nehovorili o tom, že by žiadala revolvingový úver a jednoznačne chcela len 1.500,- Eur) a súčasne o poskytnutie revolvingu vo výške 790,84 Eur. Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5. zmluvy a to ohľadne predpokladanej RPMN za úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a dopísal do zmluvy ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania. Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mala žalobkyňa následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobkyňa mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný a tým, že nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov), nedošlo v danom prípade k uzavretiu spornej zmluvy o revolvingovom úvere. (...) K uzavretiu úverovej zmluvy preto nedošlo. Zo strany žalovaného však bolo poskytnuté plnenie vo výške 1.284,25 Eur, a preto žalovaný mal nárok voči žalobkyni na zaplatenie tejto sumy iba z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo však žalobkyňa už uhradila. Žalobkyňa pritom uhradila celkovo 4.822,20 Eur, teda naviac o 3.537,95 Eur, pričom v tomto konaní si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 2.652,21 Eur (nežiada premlčanú pohľadávku).“ 1. 7. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka konštatoval, že „žalobkyňa zaplatila žalobcovi v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016 sumu 2.652,21 Eur (33 splátok po 80,37 Eur), platila tak bez právneho dôvodu, a preto súd podľa § 456 vety prvej Obč. zák. zaviazal žalovaného na vydanie tejto sumy žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia.“ 1. 8. V odôvodnení rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania k priznanej istine prvoinštančný súd uviedol, že „žalovaný je so zaplatením v omeškaní, keď nezaplatil do 28. 11. 2016 podľa predžalobnej výzvy zo dňa 23. 11. 2016, a preto súd vyhovel žalobe aj v časti ohľadom úrokov z omeškania a zaviazal žalovaného podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. v. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na zaplatenie 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.652,21 Eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia.“ 1. 9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne zamietol, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. Odvolanie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. 2. 3. V rámci konkretizovania dôvodov odvolania namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Tento záver považuje za nesprávny a v rozpore s právnym poriadkom. V tejto súvislosti uviedol, že prvoinštančný súd „pri svojom závere vôbec neprihliadal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a s ním súvisiacej právnej úpravy ... (...) Údaj o RPMN sa podľa uvedeného zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 258/2001 Z. z. a ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj, ale bol vypočítaný ukazovateľ. (...) Závery súdu prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberajú tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie. Z rozsudku tak nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal za preukázané, že ide o dohodnuteľný

údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania (podporeného nejakou právnou normou) by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu súd prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu jej trov odvolacieho konania. 3. 2. V súvislosti s reakciou na argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní žalobkyňa uviedla, že žalovaný zjavne nepochopil podstatu jej argumentácie, s ktorou sa stotožnil aj prvoinštančný súd. Žalovaný sa mylne domnievať, že ona (žalobkyňa), resp. prvoinštančný súd považujú údaj o RPMN za „dohodnuteľný“ a odvolanie preto považuje v tomto smere za zavádzajúce. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že jej je zrejmé, že údaj RPMN je stanovený na základe výpočtu v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je však zásadný rozdiel v tom, keď dodávateľ v návrhu zmluvy uvedie hodnotu RPMN „X“ a v prijatí návrhu túto hodnotu RPMN zmení na „Y“ bez vedomosti spotrebiteľa o tejto zmene. V prípade, ak by žalovaný (dodávateľ) prijal návrh s dohodnutým obsahom podmienok uvedených v žiadosti (návrhu), došlo by k platnému uzatvoreniu zmluvy, avšak v dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu zmluvy nedošlo. K platnému uzatvoreniu zmluvy teda môže logicky dôjsť až po prijatí nového návrhu spotrebiteľom. 3. 3. V závere vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní a prezentovanou v doterajšom konaní jednoznačne nesúhlasili a má za to, že jej cieľom je odviesť pozornosť mimo skutočnej podstaty prejednávanej veci. Toto konanie žalovaného navodzuje dojem, že jeho odvolanie je iba účelovou a nehospodárnou snahou predĺžiť súdne konanie a nie účelovým nástrojom pre dosiahnutie reálnej zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.652,21 Eur s príslušenstvom (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle (spravidla) dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv v zásade platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci potenciálneho zmluvného vzťahu si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože takéto dojednania by boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenzus oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) sa v zmysle § 43a rozumieme prejav

vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) subjektom, ktorý je dostatočne určitý a z ktorého vyplýva vôľa navrhovateľa právneho úkonu byť ním viazaný v prípade jeho prijatia druhou zmluvnou stranou. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. pre samotné jej uzavretie je veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy (akceptácia). Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle subjektu (akceptanta), ktorému bol návrh (oferta) určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (teda i s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi (oferentovi). To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený, b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady, pretože takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K uzavretiu zmluvy by v takom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (pôvodne oferent, teraz akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ právneho úkonu, teda oferent) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti) v určení odlišnej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Síce v bode 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je uvedené, že „...Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovanú výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti na strane veriteľa“, no i podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalovaným) a zároveň aby to nebol nový návrh zmluvy, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalobkyňa nemohla písomne akceptovať.

11. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere adresované žalovaným žalobkyni predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto návrh akceptovala.

12. Z uvedeného je zrejmé, že záver prvoinštančného súdu, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy je vecne správny a preto plnenie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému nad rozsah ním žalobkyni poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.284,25 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne. Rozsah tohto bezdôvodného obohatenia žalovaného ustálil prvoinštančný súd správne a ani žalovaný ho nespochybnil. Odvolací súd preto v tomto smere, t.j. v otázke priznania uplatňovaného nároku žalobkyne voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní, týkajúca sa jeho úvah o „dohodnuteľnosti RPMN“ je absolútne irelevantná a svojim spôsobom zavádzajúca, pretože v prejednanom prípade nebolo dôvodom konštatovania neplatnosti predmetnej zmluvy nesprávne uvedenie RPMN, ale rozdielnosť údajov RPMN v návrhu zmluvy podpísanom žalobkyňou (ako dlžníčkou) a žalovaným v „schválenej“ zmluve.

14. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení odvolania argumentoval ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a to i napriek skutočnosti, že k uzatvoreniu predmetnej úverovej zmluvy malo dôjsť už za účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.652,21 Eur s príslušenstvom (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .