Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, o zaplatenie 3.092,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6Csp/13/2017-79 zo dňa 21.09.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Výrokov I., II., V. rozsudku súdu prvej inštancie sa nedotýka.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 400,- eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 395,67 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 795,67 eur od 14.02.2017 do 28.03.2017, 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 735,67 eur od 29.03.2017 do 23.05.2017, 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 555,67 eur od 24.05.2017 do 22.06.2017, 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 475,67 eur od 23.06.2017 do 24.07.2017 a 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,67 eur od 25.07.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej v rozsahu 56,34 %. Zároveň rozhodol o vrátení sumy 7,30 eur žalobcovi ako krátený súdny poplatok.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzatvoril dňa 27.06.2011 so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 2863084788 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 59,95 eur spolu s poplatkom za správu a vedenie účtu 1,66 eur, splatných 20. deň kalendárneho mesiaca, s termínom konečnej splatnosti úveru 20.06.2019. Celková výška nákladov predstavovala 1.893,92 eur, výška úrokovej sadzby bola určená na 10,9 % p. a., RPMN banky bola vo výške 12,44 % a priemerná hodnota RPMN na trhu 17,62 %. Žalovaná čerpala úverovú istinu vo výške 3.500,- eur a celkovo uhradila na úver sumu 3.104,33 eur. Oboznámením sa s predmetnou zmluvou o úvere súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a

b) a § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSU“), na základe čoho skúmal, či spĺňa všetky náležitosti, ktoré tento právny predpis stanovuje ako podmienku na to, aby išlo o úver s úrokmi a poplatkami. Súd prvej inštancie zistil, že v danej úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keď v zmluve je uvedená vo výške 12,44 % s tým, že sú uvedené aj celkové náklady spojené s úverom vo výške 1.893,92 eur. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že žalovaná sa zaviazala na platenie poplatku za správu úveru a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 eur mesačne, zároveň úhrady žalovanej boli započítané na poistné vždy v sume 4,95 eur. S poukazom na znenie § 19 ods. 2 ZoSU je zrejmé, že poplatok za poistenie mal byť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom zahrnutý, čo znamená, že celkové náklady predstavujú 2.255,20 eur, vychádzajúc z výšky splátok 59,95 eur mesačne v počte 96. V zmluve sú však uvedené celkové náklady v sume 1.893,92 eur. Pri výške nákladov 2.255,20 eur je RPMN 14,45 %, pričom v zmluve je uvedená 12,44 %. Okrem toho v zmluve absentuje tiež uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN a rozdelenie na splátky na istinu a úroky, ako aj na poplatok za poistenie, teda ide o nedostatok náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. písm. j) a k) ZoSU v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzatvoril, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou 3.500,- eur a sumou, ktorú doposiaľ zaplatila 3.104,33 eur. Žalovanú tak zaviazal na zaplatenie sumy 395,67 eur. Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania 5,25 % ročne. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovanej, aby mohla splácať priznanú sumu v splátkach, a to vzhľadom na výšku priznanej sumy a príjmy a náklady žalovanej.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu oboch strán v spore. Úspech žalobcu predstavoval 21,83 % a úspech žalovanej 78,17 %, na základe čoho je tzv. čistý úspech žalovanej 56,34 %.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere platila právna úprava, v zmysle ktorej sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ nebola zmluva uzatvorená písomne a neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti, pričom sankcionovať úver jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou si vyžaduje kumulatívne splnenie oboch uvedených podmienok, avšak v tomto prípade nebola namietaná ani preukázaná absencia písomnej formy zmluvy o úvere. Žalobca popieral nesprávnosť vyčíslenia RPMN, nakoľko mu nevznikla povinnosť započítať do výšky celkových nákladov aj náhradu poistného. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého už zo samotnej skutočnosti, že žalovaná vyznačila vôľu poistiť úver, je potrebné výšku poistného započítať aj do celkových nákladov a z toho titulu bolo i RPMN nesprávne vyčíslené v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná nemala povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu na to, aby získala úver, resp. úver za daných podmienok. Išlo o jej slobodné a dobrovoľné rozhodnutie. Poukázal aj na bod 10.1 Obchodných podmienok, ktorý deklaruje dobrovoľnosť poistenia úveru a súčasne potvrdzuje skutočnosť, že súčasťou celkových nákladov nemali byť aj náhrady za poistenie, a preto nemožno hovoriť, že výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená nesprávne. Zároveň poukázal žalobca na to, že zmluva o úvere obsahuje aj všetky predpoklady pre výpočet RPMN, ako výšku celkových nákladov, počet a výšku mesačnej splátky, dobu trvania zmluvy o úvere, dátum uzatvorenia zmluvy o úvere, výšku úveru, úroku a výšku poplatku za správu úveru.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pôžičku spláca pravidelne každý mesiac po 80,- eur na základe dohody s JUDr. K.. Viac platiť nemôže, pretože je rozvedená, je na všetko sama, pričom má výdavky na ubytovanie v ČR, ako aj na byt v J.. Je tu možnosť aj vyšších splátok podľa okolností, ktoré sa vyskytnú.

6. Žalobca v replike uviedol, že úhrady, na ktoré žalovaná poukazuje, boli uskutočnené až po podaní žaloby. Úhrady uskutočnené pred podaním žaloby už boli zohľadnené žalobcom v plnom rozsahu a v rozsahu uvedených úhrad vzal žalobca podaním zo dňa 07.08.2017 žalobu v časti späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby vykonala žalovaná opätovne platby na úhradu dlžnej sumy, čím došlo k jej celkovému zníženiu. Od 07.08.2017 až do 22.11.2017 eviduje žalobca prijatie úhrad od žalovanej v celkovej sume 320,- eur, a preto vzal žalobu späť v časti uplatnenej dlžnej istiny v sume 320,- eur. Vo zvyšnej časti zotrval na svojej žalobe.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že akceptuje čiastočné späťvzatie žaloby.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Výroku I., II., V. rozsudku súdu prvej inštancie sa nedotkol.

9. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený Zmluvou o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 13.06.2011 je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou. Zároveň ide o spotrebiteľský úver v zmysle ZoSU.

10. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Konkrétne žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho považoval podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN a rozdelenie splátok na istinu a úroky, ako aj poplatok za poistenie ani s tým, že v zmluve je nesprávne vyčíslená RPMN v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že do celkových nákladov nie je započítané poistné.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

12. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN banky a priemernú RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Konanie veriteľa, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu, sa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

13. Pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, považuje sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. V danom prípade stanovuje úverová zmluva RPMN vo výške 12,44 % s tým, že spotrebiteľ musí žalobcovi pri výške úveru 3.500,- eur zaplatiť celkovú čiastku 5.393,92 eur, teda celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 1.893,92 eur. Ak sa ale zráta suma všetkých predpísaných splátok, t.j. 96 x 59,95 eur (splátka 55,- eur + 4,95 eur poistenie), je 5.755,20 eur, teda celkové náklady spojené s úverom nepredstavujú sumu 1.893,92 eur, ale 2.255,20 eur. Pri takejto výške nákladov predstavuje RPMN 14,45 %. Je teda zrejmé, že v zmluve je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa (t.j. nižšia, než je v skutočnosti), v dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tej súvislosti premietnuté do RPMN. Žalobca síce v odvolaní tvrdil, že poistenie bolo dobrovoľné, a preto v zmysle § 2 písm. g) ZoSU súčasťou celkových nákladov nemali byť náhrady za poistenie, avšak z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovaná na poistenie schopnosti splácať úver pristúpiť musela, ako aj že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v časti 3 vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie poistenia spotrebiteľom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 3 Zmluvy nanútené. Spotrebiteľ si už mohol len vybrať konkrétny súbor poistenia. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru, a teda náklady na poistenie, ktoré boli súčasťou každej mesačnej splátky, mali byť zahrnuté do celkových nákladov úveru.

15. Pretože nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech spotrebiteľa je samo osebe dostatočným dôvodom pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, nezaoberal sa odvolací súd správnosťou ostatných dôvodov, z ktorých súd prvej inštancie tiež dôvodil, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

16. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

17. Na záver odvolací súd poznamenáva, že i keď v odvolacej replike žalobca uviedol, že žalovaná vykonala v období od 24.08.2017 do 22.11.2017 ďalšie platby v sume 320,- eur a z toho dôvodu berie žalobu v časti uplatnenej dlžnej istiny v sume 320,- eur späť, odvolací súd na tento procesný úkon žalobcu už nemohol prihliadnuť a rozhodnúť o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 395,67 eur s príslušenstvom, nadobudol už právoplatnosť, keďže tento výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním. Odvolací súd by mohol rozhodnúť o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, len ak by k späťvzatiu došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalovaná, ktorej tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430