Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-67-2018.pdf
PDF · 108.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/67/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, H., o vymoženie 707,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 1Er/84/2006-23 zo dňa 12.08.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
2. Súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
3. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a ods. 1; 41 ods. 2 písm. c); 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1; 196; 200 ods. 5; 203 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 2; 23; 31 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka.
5. Konštatoval, že vo veci je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a právnou predchodkyňou povinných ako dlžníkom, pričom táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinnej. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si nevyberala slobodne povinná, ale určil jej ho vopred oprávnený. Faktom známym z praxe súdov je, že Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom
nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky. Preto notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka - súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelila povinná Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinná sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedela, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinnú konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr. Kušnírovi pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše, splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinnú, ale určil povinnej aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinnej.
6. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.
7. Výrok o trovách exekúcie a exekučného konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že nakoľko rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, rozhodol tak, že mu trovy exekúcie nepriznal.
8. O trovách konania oprávneného a povinného súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. z dôvodu zavinenia zastavenia konania zo strany oprávneného. Súd konanie zastavil z dôvodu, že exekúcia bola vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu, notárskej zápisnice, ktorá neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, keďže neobsahovala jednu z požiadaviek materiálnej vykonateľnosti, a to súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Napriek tomuto nedostatku oprávnený na podklade takéhoto exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu, čím zavinil, že súd po zistení nespôsobilého exekučného titulu z úradnej povinnosti vyhlásil takto vedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil. Keďže si však povinný žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie opávnený.
10. V odvolaní namietal, že Exekučný súd nesprávnym procesným postupom neumožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prava na spravodlivý proces. Exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňoval svoje práva a vyjadriť sa k argumentácii druhej strany. Pokiaľ exekučný sud založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice rady 93/13/EHS, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpelácii.
11. Oprávnený poukázal na nález Ústavného sudu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 a ďalej namietal, že v danom prípade nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv . Exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii Smernice 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii povinného). Exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor EÚ vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ je zastúpený advokátom za účelom uznania dlhu, je podľa ust. § 53 ods. 1, 4 OZ neprijateľnou podmienkou. Spotrebiteľ môže totiž plnú moc kedykoľvek odvolať. Exekučný súd zastavením exekučného konania založil prekážku res iudicatae bez možnosti ústneho prejednania, čím odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nevytýčil vo veci pojednávanie, i keď tak bol povinný učiniť. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa, pričom k takémuto postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd je pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 Zákona o notároch a notárskej činnosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Zákon vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a s dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej zápisnice je jej vierydnosť. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. V čase, keď došlo k spísaniu zápisnice žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery).
12. Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
13. Ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a tvrdil, že mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.
14. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach
15. Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení, nie je možné
dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.
16. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
18. Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 27.01.2006 u súdneho exekútora Ing. Radislava Kešeľáka návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Q.uriača, J. so sídlom v K., č. N 4951/2005, NZ 45842/2005 zo dňa 02.10.2005. Exekučný súd poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 02.03.2006 súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, Spišská Nová Ves..
19. Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 02.12.2004 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
20. Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 02.10.2005 bola pred notárom JUDr. Q.W. spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 29.225,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.07.2005 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná, prostredníctvom Mgr. Tomáša Kušníra uznala uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 02.11.2005, v opačnom prípade vyjadrila súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
21. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne poukázal na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinná uzatvorila, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.
22. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.
23. Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.
24. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvoinštančného súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:
25. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie uvádza, že aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva, že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.
26. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
27. K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje, že postup prvoinštančného súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 (porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).
28. O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010 a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.
29. K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť
oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním zásady rovnosti zbraní, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v Civilnom sporovom poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).
30. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.
31. Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.
32. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
33. Oprávnený v odvolaní zároveň žiadal, aby súd na základe ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.
34. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad právnej normy - ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s ústavou. Neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť a rovnako nebola splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
35. Preto odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).