Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-16-2018.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: U. J., r. č. XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XX/XX, Š., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: L. J., r. č. XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, L., štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté XX.XX.XXXX v Š. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X, sa rozvádza.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým 12.07.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom bližšie označené vo výroku, z ktorého nepochádzajú žiadne maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcov alkoholizmus viedol k jeho agresivite a vulgárnemu správaniu voči navrhovateľke, kvôli ktorému už raz podala návrh na rozvod. Po absolvovanom protialkoholickom liečení, na ktoré ho poslala navrhovateľka v roku 2012, alkohol prestal konzumovať, no navrhovateľke tento krok neustále vyčítal. Od jari 2017 odporca opäť intenzívne požíva alkohol, pokračuje v agresívnom správaní a oplzlých nadávkach. Manželia sa v dôsledku toho odcudzili a stratili o seba citový a fyzický záujem. Už vyše roka sa takmer nerozprávajú a žijú ako cudzí ľudia. Ako manželia už spolu nežijú viac ako rok. 2. Odporca sa k návrhu na rozvod, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 06.08.2018, nijako nevyjadril. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom -- sobášnym listom z XX.XX.XXXX (č. l. 13) a výsluchom účastníkov konania (zápisnica z pojednávania z 28.08.2018, č. l. 18 a 19) a zistil tento skutkový stav. 5. Účastníci konania uzavreli XX.XX.XXXX v Š. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X (sobášny list, č. l. 13). 6. Z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti. Jediný syn je plnoletý a študuje už druhý rok na univerzite v L., takže manželia bývajú v spoločnej domácnosti sami dvaja. Ich spoločné bydlisko je v Š., v okrese G. R. (nepopreté tvrdenia navrhovateľky, o ktorom súd nemal dôvod pochybovať). 7. Z výsluchu účastníkov konania a tvrdení navrhovateľky v návrhu na rozvod mal súd za preukázané, že nezhody medzi manželmi sa začali už v roku 2000, keď navrhovateľka prvýkrát podala návrh na rozvod kvôli odporcovmu alkoholizmu a z toho prameniacemu agresívnemu a vulgárnemu správaniu voči navrhovateľke. Odporca na to reagoval tak, že prestal alkohol požívať, načo navrhovateľka vzala návrh na rozvod späť. Odporcova abstinencia trvala do roku 2011, keď opäť začal konzumovať alkohol. Navrhovateľka ho s pomocou odporcovej matky donútila podrobiť sa niekoľkomesačnému
protialkoholickému liečeniu. Odporca síce alkohol prestal požívať, no navrhovateľke neodpustil, že sa musel zúčastniť takéhoto liečenia a často jej za to nadáva. Prinajmenšom od jari 2017 začal opäť požívať alkohol a robí tak na každodennej báze. Odporca sám potvrdil, že tri roky trénuje, no pivo nevynechal ani raz. Alkohol teda konzumuje denne. Navrhovateľka alkohol tolerovala, no potom, ako sa odporca odmietol zúčastniť ďalšieho protialkoholického liečenia (hoci aj ambulantnou formou), sa nezhody opäť objavili. Navrhovateľka podala návrh na rozvod, na čo odporca prestal chodiť domov, prespáva u kamarátov a nemá v úmysle sa vrátiť. Názory manželov na spôsob ich spolužitia sa nezmieriteľne odlišujú. Odporca sa chce viac venovať kamarátom, alkoholu sa vzdať nemieni a túži po väčšej voľnosti. Manželia sa od seba odcudzili tak po fyzickej, ako aj duševnej stránke. Skutočná snaha o riešenie ich vzťahu vychádzala v podstate len od navrhovateľky, ktorá odporcovi dohovárala, no odporca odmieta, že by mal problém s alkoholom. Navrhovateľka by bola ochotná ustúpiť od rozvodu, ak by sa odporca podrobil ďalšiemu protialkoholickému liečeniu, čo však odporca razantne odmieta. Intímny styk manželov je sporadický, hoci inú známosť zatiaľ nemajú. 8. S vyššie uvedeným opisom rozhodujúcich skutočností odporca v podstate súhlasil. Súd si tieto zhodné skutkové tvrdenia účastníkov osvojil podľa § 37 CMP, pretože nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdenia sa nezhodovali v rozsahu, v akom odporca namietal, že ním požívané množstvo alkoholu nepredstavuje problém, pre ktorý by sa musel podrobiť liečeniu. Súd nepovažoval za potrebné dokazovať, či odporca konzumuje alkohol v patologickom množstve a či by sa mal podrobiť liečeniu, pretože táto otázka nie je pre rozhodovanie o návrhu na rozvod podstatná. Dôležité v tomto konaní je len zistenie, akú úlohu hral alkohol medzi manželmi a či prispel k vážnemu rozvratu ich vzťahu.
B. Právny stav
9. Súd po konštatovaní svojej príslušnosti vzhľadom na spoločné bydlisko manželov (§ 92 CMP) a zistení, že z manželstva účastníkov konania nepochádzajú maloleté deti (§ 100 CMP), posúdil návrh navrhovateľky na rozvod z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) a dospel k záveru, že je dôvodný. 10. Manželstvo možno rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine). Účelom manželstva pritom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 zákona o rodine). V konaní o rozvod je súd povinný zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a prihliadať na ne (§ 23 ods. 2 zákona o rodine). Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi sa prihliada na porušenie povinností manželov (§ 23 ods. 3 zákona o rodine). Tieto povinnosti vymedzuje predovšetkým § 18 zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že problémy v manželstve účastníkov konania sa začali už v roku 2000, keď navrhovateľka prvýkrát podala návrh na rozvod z dôvodu nadmerného požívania alkoholu odporcom. Odporcovo správanie vyústilo v narušenie dovtedy korektného vzťahu medzi manželmi, čo sa následne prejavilo v postupnom úpadku kvality komunikácie medzi nimi a ich intímneho života. 12. Odporca síce prestal s konzumáciou alkoholu po tom, čo sa v roku 2012 zúčastnil protialkoholického liečenia, avšak nedokázal sa vyrovnať s tým, že ho k tomuto liečeniu donútila navrhovateľka a jeho matka. Pravidelné výčitky v tomto zmysle ďalej prispievali k ochladzovaniu vzťahov medzi manželmi, v ktorom sa osočovanie stalo pravidelnou súčasťou ich každodenného života. Všeobecne sa odporúča, aby počas týždňa boli aspoň dva dni bez alkoholu, čo však u odporcu neplatí, pretože ten pije alkohole denne. Bez potreby zodpovedania otázky, či odporca konzumuje alkohol v miere, ktorá by ho robila „alkoholikom“, však stále možno konštatovať, že v jeho prípade dochádza k prekračovaniu bežne odporúčaného maximálneho množstva alkoholu. Táto skutočnosť je potom odhliadnuc od vplyvu na odporcove zdravie dostatočným dôvodom na to, aby v navrhovateľke, ktorá má neblahé skúsenosti s alkoholom z predchádzajúceho obdobia manželstva, vyvolala opodstatnenú obavu o ďalší vývoj situácie, a to prinajmenšom v tom zmysle, či odporca postupne nebude zvyšovať konzumáciu pre známu návykovosť alkoholu, čo by malo ešte väčší dopad na beztak narušené vzťahy medzi manželmi. 13. Všetky vyššie uvedené okolnosti treba potom považovať za príčiny, ktoré viedli k odcudzeniu manželov, a to jednak po fyzickej (intímnej), ako aj po psychickej stránke (neustále nadávanie, nezáujem o druhého, neprejavovanie náklonnosti). Účelom manželstva je predovšetkým vedenie spoločného
života, v ktorom sa manželia vzájomne podporujú. To vyplýva z povinností manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V danej veci vzhľadom na vyššie opísané okolnosti sú si manželia síce verní, donedávna žili v jednej domácnosti, no nevedú riadny intímny život a nesprávajú sa k sebe dôstojne. Ak jeden z manželov je nútený trpieť vyčíňanie toho druhého a zvažovať z tohto dôvodu pre neho protialkoholické liečenie, kým druhý v tom problém nevidí a prvého vníma ako nepriateľa, má pocit neslobody, nedostatku kontaktu s priateľmi, nemožno hovoriť ani o tom, že manželia plnia svoju povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie. Jednostranná snaha o preklenutie tejto životnej situácie, ktorej pre neochotu a nepochopenie nezodpovedajú žiadne činy z druhej strany, nemôže sama o sebe viesť k náprave manželského spolužitia a k opätovnému nastoleniu harmonického vzťahu a vzájomnému rešpektovaniu svojej dôstojnosti. To sa preukázalo aj v tomto prípade, keď úsilie navrhovateľky o obmedzenie prítomnosti alkoholu v nežiaducej miere v manželskom vzťahu narazilo na odporcove nepochopenie a razantné odmietanie, čo v konečnom dôsledku znamená, že odporca nie je schopný, a ani ochotný sa nijakým významným spôsobom pričiniť o záchranu svojho manželstva. To všetko dotvára obraz o vzťahoch medzi manželmi, ktoré treba posúdiť ako vážne narušené tak, ako to má na mysli § 23 ods. 1 zákona o rodine. 14. Odporcov nesúhlasný postoj k názoru navrhovateľky na základný problém v ich vzťahu, ktorý sa dlhodobo nemení, je len dôkazom toho, že ide o nenapraviteľný stav. V intenciách § 23 ods. 1 zákona o rodine to znamená trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. 15. Na tom nič nemení ani to, že na pojednávaní odporca v podstate naznačil, že priestor na obnovenie manželského spolužitia závisí od toho, či navrhovateľka ustúpi. Navrhovateľka pripustila späťvzatie návrhu na rozvod, ak sa odporca podrobí liečeniu, no odporcova okamžitá odmietavá reakcia jasne vypovedá o tom, aká je pravdepodobnosť zvrátenia súčasného stavu. Navyše súd nezistil, že by záchrana manželstva závisela práve od navrhovateľky. Podľa názoru súdu totiž z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že by odporca mal naozaj v úmysle aktívne sa podieľať na obnovení manželstva a obetovať tak časť svojej slobody, ktorú venuje kamarátom. 16. Vzhľadom na to mal súd za dostatočne preukázané, že medzi manželmi došlo k takému citovému ochladeniu a intímnemu odcudzeniu, ktoré neposkytuje priestor pre nádej, že dôjde k náprave. Keďže manželstvo už nemôže napĺňať svoju funkciu, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo (§ 1 ods. 2 zákona o rodine), sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva podľa § 22 a 23 zákona o rodine. V dôsledku toho súd manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I). 17. Konanie o rozvod manželstva je konaním, v ktorom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 53 CMP), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 54 CMP). V každom prípade, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP). Pretože v tomto konaní štátu žiadne trovy nevznikli a návrh na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebol podaný, súd o trovách vzhľadom na citované ustanovenia nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie odporcu. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie navrhovateľky, pretože sa navrhovateľka vzdala práva na odvolanie.