Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/280/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Š. XXX/XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1. W. B., nar. XX.X.XXXX a 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, obom bytom v N., Š. XXXX/XXX, zastúpeným JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.3.2018 č.k. 4C 16/2017-113 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým tento žiadal uložiť žalovaným zákaz nakladať s nehnuteľnosťou - parcelou registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2 nachádzajúcou sa v kat. úz. L. a zapísanou na LV č. XXXX. Konštatoval, že svojím uznesením zo dňa 27.6.2017 č.k. 4C 16/2017 tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/403/2017 - 70 zo dňa 08.12. 2017 toto uznesenie súdu 1. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia okrem iného uviedol, že súd 1. inštancie neuviedol, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za návrh podaný v prebiehajúcom konaní, prípadne či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. „ V prípade, ak mal zato, že ide o návrh v rámci prebiehajúceho konania vo veci 8C/34/2012, na ktoré žalobca vo svojom návrhu opakovane poukazuje, bolo jeho povinnosťou obmedziť trvanie tohto predbežného opatrenia do doby právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej. V prípade, ak súd 1. inštancie považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za návrh pred začatím konania, bolo jeho povinnosťou v súlade s § 336 uložiť žalobcovi povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej, prípadne zdôvodniť, že túto povinnosť neuložil z dôvodu, že mal zato, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami“. V prípade takéhoto záveru je povinnosťou súdu v súlade s § 337 ods. 1/ buď poučiť stranu, ktorej je uložená konkrétna povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, v takomto prípade je jeho povinnosťou priamo do výroku uznesenia uviesť strany a predmet konania vo veci samej“, - „prípadne zdôvodniť prečo napriek tomu, že dospel k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov nepovažoval za potrebné poučiť stranu, ktorej bola uložená povinnosť v súlade s ustanovením § 337 ods. 1/ CSP“. Ďalej uviedol, že povinnosťou súdu 1. inštancie okrem týchto procesných podmienok sa bude vyporiadať aj s tým, že

v konaní pod sp.zn. 8C/34/2012 bola už medzi rovnakými účastníkmi konania vykonaná predbežným opatrením dočasná úprava pomerov do právoplatného skončenia tohto konania, pričom toto konanie doposiaľ nie je stále skončené a teda predbežné opatrenie je stále účinné.

3. Na základe toho súd prvej inštancie opätovne vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na jeho viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodným. Konštatoval, že napriek tomu, že Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 8.12.2017 uviedol, že v konaní 8C 34/2012 bola už medzi rovnakými účastníkmi konania vykonaná predbežným opatrením dočasná úprava pomerov do právoplatného skončenia tohto konania, pričom toto konanie nie je skončené a teda predbežné opatrenie je stále účinné zistil, že tomu tak nie je, keďže uznesením zo dňa 24.6.2013 pod č.k. 8C 34/2012-132 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.9.2013 č.k. 6Co 289/2013-194 uložil pôvodnému žalovanému odstrániť materiál zo spornej žumpy a túto riadne vyčistiť, avšak po zmene žaloby a zmene vlastníctva sporného pozemku uznesením zo dňa 3.7.2014 ( čl. 302) v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.11.2014 č.k. 2Co 851/2014 toto predbežné opatrenie zrušil s poukazom na to, že došlo k zmene vlastníctva a teda pôvodný žalovaný nemohol vypratať zasypanú žumpu, nakoľko sa nachádzala na pozemku nového vlastníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie a taktiež odvolacieho súdu je v rozpore s právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.12.2017 č.k. 1Co 403/2017, ktorým je však viazaný a preto poukazuje na skutočnosť, že samotná zámena účastníkov podľa § 92 ods. 2 O.s.p. na základe ktorej je riešená procesná situácia v súvislosti so vznikom singulárnej suksesie z procesného hľadiska predstavuje procesné právne nástupníctvo subjektu, ktorý vstúpil do konania namiesto predchádzajúceho vlastníka, preto je potrebné považovať ho za procesného nástupníka predchádzajúceho účastníka, na ktorého prechádzajú zároveň všetky procesné práva a povinnosti jeho predchodcu. Pokiaľ teda došlo v minulosti už k nariadeniu neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vyporiadať sa s tým, či sa procesná povinnosť uložená predbežným opatrením žalovanému ako právnemu predchodcovi terajšieho žalovaného vzťahuje aj na jeho právneho nástupcu. Vyvodil záver, že dočasná procesná úprava, ktorá v minulosti bola upravená nariadením predbežného opatrenia sa vzťahovala aj na jeho procesného nástupcu. Z tohto dôvodu zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň ako ďalší dôvod zamietnutia návrhu uviedol, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani pred začatím konania, ani v priebehu konania, ale ide o samostatný návrh. Bol toho názoru, že v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Mal za to, že pokiaľ by išlo o návrh na nariadenie pred začatím konania, súd by musel žalobcovi uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, čo však urobiť nemôže, keďže vo veci prebieha konanie 8C 34/2012. Žalobca nepodal taktiež ani návrh na vydanie neodkladného opatrenia počas trvania konania, keďže by toto bolo vydané v konaní 8C 34/2012. Súd preto konštatoval, že neskúmal, či je nárok žalobcu osvedčený aj s poukazom na to, že vo veci 8C 34/2012 už bolo vydané meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a g/ C.s.p.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nezákonné, nepreskúmateľné a teda arbitrárne. Má za to, že súd sa relevantným spôsobom nevyporiadal so všetkými dôkazmi a argumentami žalobcu a nerešpektoval ani povinnosti mu uložené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.12.2017 a to z hľadiska charakteru predbežného opatrenia. Potvrdil, že súd prvej inštancie ho síce vyzval, aby sa vyjadril, či považuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za návrh v prebiehajúcom konaní 8C 34/2012, alebo či ide o návrh pred začatím konania. Na uvedenú výzvu opätovne uviedol, že neide o návrh podaný už v prebiehajúcom konaní a to z dôvodu, že vo veci 8C 34/2012 neboli v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej manželia B. stranou sporu a nebolo preto možné neodkladným opatrením zaťažiť iný subjekt ako stranu sporu. Opätovne poukázal na to, že neodkladné opatrenie môže existovať aj samostatne bez existencie ďalšieho súdneho konania., Má za to, že súd sa nevyporiadal dôsledne ani s povinnosťou uloženou mu odvolacím súdom vyporiadať sa so skutočnosťou, že v konaní 8C 34/2012 už bola medzi rovnakými účastníkmi vykonané predbežným opatrením dočasná úprava pomerov do právoplatného

skončenia tohto konania. Má za to, že súd síce správne vyhodnotil, že v skutočnosti tomu tak nie, keďže predbežné opatrenie pôvodne nariadené v konaní 8C 34/2012 bolo zrušené z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva a pôvodný žalovaný nemohol vypratať zasypanú žumpu, keďže sa táto nachádzala na pozemku nového vlastníka. Poukázal na to, že žalobca vo veci 8C 34/2012 sa domáhal vydania úplne odlišného neodkladného opatrenia (uloženie povinnosti odstrániť nasypaný materiál zo spornej žumpy a túto riadne vyčistiť, pričom v prebiehajúcom konaní žiada vydať neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ich vlastníctve). S poukazom na dôvody uvedené v bode 19 odôvodnenia uznesenia žalobca prakticky nemá žiadnu možnosť, ako dosiahnuť ochranu svojich práv a takto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Má za to, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil znenie ust. § 336 ods. 1 C.s.p., je toho názoru, že súd má možnosť nie však povinnosť určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Konštatoval, že uznesením odvolacieho súdu bola uložená povinnosť súdu prvej inštancie vyhodnotiť, či žumpa ako aj kanalizačná prípojka nachádzajúca na pozemku žalovaných, tvoria príslušenstvo rodinného domu žalobcu, nachádzajúceho sa na susednom pozemku a vyhodnotiť túto skutočnosť v zmysle úprav podľa § 120 ods. 1 upravujúceho súčasť hlavnej veci z hľadiska toho, či označené objekty, teda žumpa resp. kanalizačná prípojka sú samostatné nehnuteľné veci, ktoré by mohli byť osobitným predmetom vlastníctva, keďže aj v prípade, ak sa o takúto situáciu nejedná, tieto sú súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádzajú. Súd prvej inštancie však k tejto otázke neuviedol žiadne dôvody a takto nesplnil povinnosť uloženú mu odvolacím súdom. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.5.2017, ktorým vyhovel žalobe na základe toho, že mal za jednoznačne preukázané, že kanalizačná prípojka tvorí súčasť hlavnej veci, rodinného domu vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Poukázal na to, že stav spôsobený žalovanými mu spôsobuje psychické útrapy z dôvodu nefunkčnej kanalizácie, je nútený žiť ako v stredoveku, preto žiada bezodkladne upraviť pomery tak, aby sa mohol účinne domôcť právoplatného rozhodnutia voči žalovaným, resp. v prípade existencie takéhoto rozhodnutia s poukázaním na doterajšie správanie žalovaných je dôvodná obava, že bol ohrozený výkon takéhoto rozhodnutia.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadajú napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení konštatovali, že z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že tento si vysvetľuje obsah a právny názor odvolacieho súdu inak ako žalovaní, resp. súd prvej inštancie. Nepovažujú za dôvodné výhrady žalobcu k uvedenému uzneseniu s poukazom na to, že toto nadobudlo právoplatnosť. Uvedenú kritiku však považujú za nedôvodnú. Popierajú skutočnosť, aby žalobcovi spôsobovali psychické útrapy. Poukazujú na to, že tohto ako blízkeho suseda denne stretávajú a majú za to, že jeho postup je veľmi premyslený a cieľavedomý, zameraný na ich šikanovanie svojím podaniami. Všetky súdne spory vyvolal on. Tento účelovo zavádza, keď sa stavia do pozície, že bez kanalizácie má žiť ako v stredoveku. Majú vedomosť o tom, že žalobca je už dlhšiu dobu načierno napojený na verejnú kanalizáciu, o čom svedčí aj fakt, že počas ohliadky na mieste samom odmietol umožniť presvedčiť sa, či tomu tak nie je. On nepotrebuje sa znovu napojiť na kanalizáciu. Skôr potrebuje ich šikanovať.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, aj keď odvolací súd k takémuto záveru dospel na základe iných dôvodov.

7. S poukazom na časť odôvodnenia prvoinštančného uznesenia, v ktorom sa súd prvej inštancie odvoláva na právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 8.12.2017 odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho uznesenia, ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, bola jeho nepreskúmateľnosť pre absolútny nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu nebolo možné zo strany odvolacieho súdu posúdiť ani správnosť záveru súdu prvej inštancie z hľadiska toho, podľa ktorého zákonného ustanovenia toto neodkladné opatrenie vydal. Na základe toho ani nebolo možné vykonať a vyhodnotiť správnosť záverov súdu v tejto otázke. Vo vzťahu k dôvodom, v ktorých odvolací súd zaujal stanovisko k otázke procesného právneho nástupníctva subjektu, ktorý vstúpil do konania namiesto predchádzajúceho účastníka podľa § 92 ods. 2 O.s.p. je potrebné konštatovať, odvolací súd takýto výklad aplikoval za situácie, ak už v

minulosti došlo k nariadeniu predbežného opatrenia vo vzťahu medzi účastníkmi. Takýto právny názor je teda možné aplikovať iba v prípade, ak zo skutkových okolností je zrejmé, že takéto predchádzajúce neodkladné opatrenie bolo nariadené a toto stále trvá.

8. Odvolací súd v čase jeho rozhodovania nedisponoval informáciami o celom obsahu spisu 8C 34/2012 ale vychádzal iba z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého nevyplývalo, aby takto nariadené neodkladné opatrenie v uvedenej veci 8C 34/2012 bolo následne zrušené. Nebol preto správny postup súdu prvej inštancie, ktorý uvedený výklad odvolacieho súdu aplikoval napriek tomu, že mal k dispozícii skutkové informácie o tom, že uvedené predchádzajúce neodkladné opatrenie bola počas konania zrušené. Názor, ktorý odvolací súd v tejto otázke zaujal, totiž zjavne vychádzal z iných skutkových okolností.

9. Bez ohľadu na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd je toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

10. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladne úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré s odvoláva. To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p.. Keďže súd v takomto prípade nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. kladie to zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.

12. V prejednávanej veci s poukazom na formuláciu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa žalobca domáha žalovaným zakázať nakladať s parcelou, ktorá je v ich výlučnom vlastníctve, je pre rozhodnutie podstatné, či žalobca osvedčí dispozíciu s takým právom, ktoré by ho oprávňovalo k takémuto zásahu do výkonu vlastníckeho práva. Žalobca svoj návrh odôvodňuje tým, že došlo k opakovaným prevodom vlastníckeho práva k pozemku, v priebehu súdneho konania, čo mu bráni v možnosti domôcť sa svojho práva v tom to prebiehajúcom konaní vedenom pod číslom 8C 34/2012. Žalobca svoj návrh zakladá na nepriamom tvrdení, že je vlastníkom kanalizačnej prípojky, ako aj žumpy nachádzajúcej sa pod povrchom pozemku žalovaných s poukazom na to, že tieto majú tvoriť príslušenstvo jeho domu č. súp. 348 stojaceho na parcele č. 1936/6. Pri takomto skutkovom tvrdení zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno označiť dôkazy aspoň na osvedčenie tohto svojho tvrdenia. Toto osvedčenie musí spočívať jednak v preukázaní, že tieto zariadenia sú samostatnými nehnuteľnosťami, ktoré môžu byť predmetom osobitného vlastníctva, oddeleného od vlastníctva pozemku na ktorom sa nachádzajú. Iba takto môžu byť totiž naplnené zákonné podmienky príslušenstva k hlavnej veci ( v tomto prípade k rodinnému domu) v zmysle ust. § 121 ods. 1 OZ.

13. Pokiaľ žalobca takéto svoje tvrdenie konkrétnym dôkazmi neosvedčí, ostáva neobjasnenou otázka, či uvedené zariadenia nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádzajú a ktorý je vo vlastníctve žalovaným. Žalobca k návrhu nepripojil doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že uvedené zariadenia ako osobitné nehnuteľností sú zapísané v kat. nehnuteľnosti ako jeho vlastníctvo, resp. iné dôkazy preukazujúce jeho vlastníctvo. Pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu vyplývajú aj zo skutočnosti, že parcela žalovaných č. XXXX/XX nie je susednou parcelou s parcelou vo vlastníctve žalobcu č. XXXX/X na ktorej stojí aj rodinný dom žalobcov, keďže medzi nimi sa nachádza 5 iných parciel (parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX) a za takejto situácie samotná skutočnosť, že aj

rodinný dom žalobcov bol napojený na kanalizačnú prípojku vyúsťujúcu do žumpy na parcele č. XXXX/ XX ešte bez ďalšieho nepreukazuje, že táto žumpa ako aj kanalizačná prípojka sú príslušenstvom k domu žalobcov.

14. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť, že žalobca svoje právo vstupu na pozemok žalovaných odvodzuje od ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka. Podľa tohto ustanovenia vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Táto úprava teda upravuje vzťah medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, spočívajúce v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na susedný pozemok z dôvodu potreby vykonania nevyhnutej údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov, resp. stavieb. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.5.2017 č.k. 8C 34/2012-570 však vyplýva, že žalobca bol vyzvaný Vodárňami dňa 25.10.2010 na povinnosť najneskôr do 30.11.2010 sa priamo pripojiť na verejnú kanalizáciu, nakoľko je zakázané vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie cez žumpy. Z ďalšieho vyjadrenia tejto spoločnosti zo dňa 8.9.2012 vyplýva, že žalobca navrhol technické riešenie prepojením potrubia medzi vstupné a výstupné potrubie v objekte žumpy a následné vylúčenie žumpy z prevádzky, čím by bolo dosiahnuté priame odvádzanie odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu do verejnej kanalizácie. Z uvedeného vyjadrenie taktiež vyplýva, že po skúške tesnosti takto novovytvoreného potrubia kanalizačnej prípojky je potrebné fyzicky odstrániť žumpu, resp. ju zasypať, aby došlo k jej vylúčeniu z kanalizačného obvodu. S poukazom na tieto zistenia je potrebné vyhodnotiť, že vykonanie úkonov v takomto rozsahu nepredstavuje iba nevyhnutnú údržbu resp. obhospodarovanie stavby ako to má na mysli ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka. Z tohto pohľadu teda obnovenie pôvodnej funkčnosti tak žumpy ako aj kanalizačnej prípojky predstavuje iba návrat do protiprávneho stavu, teda vypúšťania odpadových vôd prostredníctvom žumpy a technické riešenie navrhované žalobcom na prepojenie potrubia mimo objektu žumpy už nemožno považovať za údržbu resp. obhospodarovanie stavby, ktoré by boli žalovaní povinní strpieť v zmysle ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka.

15. S poukazom na tieto dôvody dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil právo, ktoré má byť prostredníctvom Inštitútu neodkladného opatrenia zabezpečené a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.