Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/131/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpený splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. R. G., ul. T. č. X/A a 2/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. V. č. XXX, o zaplatenie sumy 34.332,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/109/2010-313 zo dňa 02. októbra 2017, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku v poradí prvom v časti určenia lehoty na plnenie uložených povinností žalovanému 2/ a vo výroku v poradí treťom o trovách konania, potvrdzuje.

Vo výroku v poradí druhom zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/109/2010-313 zo dňa 02.10.2017 rozhodol, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 34.299,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 34.299,18 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie sumy 33,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33,19 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zastavil. Žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,8 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal dňa 10.11.2017 odvolanie žalovaný 2/ a to z dôvodu, že nemá žiadne majetkové pomery a momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch, v ktorom je pracovne nezaradený kvôli svojmu zdravotnému stavu. Požiadal preto súd o pozastavenie dlžnej sumy vo výške 34.332,37 eur. Dlžnú čiastku by zaplatil poprípade splácal po prepustení z výkonu trestu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie žalovaného odmietnuť v zmysle § 386 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, nakoľko žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod v zmysle § 365 C. s. p., resp. ak súd odvolanie neodmietne žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Žalovaný 2/ na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.

5. Posúdiac odvolanie žalovaného podľa obsahu (§ 124 C. s. p.) mal odvolací súd za to, že tento napadol rozsudok okresného súdu len do výroku v časti určenia lehoty na plnenie uložených povinností žalovanému 2/ čiže do splatnosti priznanej pohľadávky.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti priznanej pohľadávky potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p., považujúc odvolanie žalovaného 2/ za nedôvodné.

7. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške 34.332,37 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, voči žalovanej 1/ ako prevádzateľovi motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovanému 2/ ako vodičovi v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňa 21.10.2005 zavinil žalovaný 2/ predmetným motorovým vozidlom v dôsledku dopravnej nehody smrť X. V. a škodu na zdraví P. X., pričom k predmetnému motorovému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 381/2001 Z. z.“). Žalobcovi preto v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikla povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 08.06.2009 poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 34.332,37 eur. V súlade s ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si listami zo dňa 10.06.2009 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným, ktorí mu dlh v určenej lehote neuhradili. Okresný súd v súlade so zákonnými ustanoveniami (§ 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 prvá veta, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka), podanej žalobe žalobcu, po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť pokiaľ ide o splnenie všetkých atribútov vzniku zodpovednostného právneho vzťahu.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia splatnosti priznaného nároku žalobcu voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/, ktorých súd zaviazal spoločne a nerozdielne (solidárni dlžníci).

9. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z ust. § 232 C. s. p. vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je v zásade lehota troch dní. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ak má priznať žalovanej strane, ktorej platobnú povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného i v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nedodržanie plnenia jednotlivých splátok nebolo vzhľadom k osobným pomerom príliš ťaživé a pod.

10. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci keďže okresný súd určil na priznané plnenie zákonom stanovenú lehotu, pričom zásadne sa odôvodňuje len odchýlka od pravidla.

12. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní žiadal „pozastaviť“ zaplatenie dlžnej sumy tak odvolací súd poukazuje na to, že takýto návrh nemá oporu v zákone. Okrem toho nie sú na strane žalovaného 2/ splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 232 ods. 4 C. s. p. na základe ktorých by bolo dôvodné určiť, že peňažné plnenie môže žalovaná strana vykonávať aj v splátkach. Žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch, v ktorom je pracovne nezaradený kvôli svojmu zdravotnému stavu. Tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal, ani sa neodvolával na žiadne listinné dôkazy, ktoré nemohol doložiť vzhľadom na umiestnenie vo výkone trestu odňatia slobody. S ohľadom na nepreukázanie platobnej neschopnosti ako i povahu prejednávanej veci a výšku priznaného plnenia, ktorú je povinný žalovaný 2/ plniť spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/, nepovažoval odvolací súd za dôvodné určiť lehotu splatnosti plnenia priznaného žalobcovi odlišne od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval zákonnú lehotu troch dní, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. V závere odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ pritom po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má možnosť (i po rozhodnutí súdu) požiadať žalobcu o umožnenie úhrady dlhu v splátkach v záujme predísť zvyšovaniu trov konania prípadným núteným výkonom rozhodnutia.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku v poradí prvom a to určenia lehoty na plnenie uložených povinností žalovanému 2/ a súvisiacom výroku v poradí treťom o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku v poradí druhom, ktorým bolo konanie sčasti zastavené, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva rozsudok okresného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).