Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXXX/XX, S. S., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátmi so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, T. X., štátnemu občanovi SR, zastúpený JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Prievidza, Ul. G. Švéniho 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2017, č. k. 19Pc/4/2016 - 95, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. Dolná Súča, a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, pozemok parcela registra C parc. č. 6190/28, zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, pozemok parcela registra C parc. č. 6190/29, trvalé trávnaté porasty o výmere 610 m2 a pozemok parcela registra C parc. č. 6190/34, trvalé trávnaté porasty o výmere 5838 m2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie podielov sumu 46.404,42 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27.11.2017. Žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že vypovedal plnú moc doterajšiemu právnemu zástupcovi a v súčasnosti si hľadá nového právneho zástupcu. Ospravedlnenie doručil súdu v deň pojednávania. Súd prvej inštancie však žalovaným uvedený dôvod neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za tak dôležitý, aby z tohto dôvodu pojednávanie odročil. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že samotná skutočnosť, že žalovaný si ešte len hľadá právneho zástupcu nie je spôsobilým dôvodom odročenia pojednávania, nakoľko nie je zrejmé, či si tohto naozaj aj nájde a najmä, ako dlhý čas ho bude hľadať (iná by bola situácia, keby si žalovaný už zvolil nového právneho zástupcu a ten by požiadal o odročenie pre nedostatok času na prípravu na pojednávanie). Navyše v konaní žalovaného jednoznačne videl známky účelovosti, keď v deň pojednávania vypovedal plnomocenstvo pôvodnému právnemu zástupcovi bez udania dôvodu, čím bezpochyby chcel docieliť

odročenie pojednávania a tým predĺženie sporu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 143, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za nesporné, že BSM v danom prípade zaniklo rozvodom manželstva žalobkyne a žalovaného, strany sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto je potrebné ho vyporiadať na základe žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch rokov. Považoval za nevyhnutné zistiť majetok, ktorý BSM tvorí. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva okrem výnimiek tam uvedených. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, aký majetok nadobudli počas trvania manželstva, a teda, čo tvorí masu vyporadúvaného majetku. Súd prvej inštancie preto ustálil, že predmetom vyporiadania BSM sú len nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra C parc. č. 6190/28, zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, pozemok parcela registra C parc. č. 6190/28, zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, pozemok parcela registra C parc. č. 6190/29, trvalé trávnaté porasty o výmere 610 m2 a pozemok parcela registra C parc. č. 6190/34, trvalé trávnaté porasty o výmere 5838 m2. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol aj hnuteľné veci, ktoré so žalobkyňou počas manželstva nadobudli, avšak tieto bližšie nešpecifikoval (označenie „kompletné vybavenie obývacej miestnosti“ alebo „vybavenie detských izieb“ nie je pre vyporiadanie dostačujúce) a ani neuviedol, ako tento majetok žiada vyporiadať, mal za to, že jeho tvrdenia v súvislosti s hnuteľným majetkom tak zostali len v rovine konštatovania, že takýto majetok so žalobkyňou nadobudli. Preto sa súd prvej inštancie vyporiadaním týchto bližšie neurčených vecí nezaoberal a tieto nevyporadúval. Následne pristúpil k vyporiadaniu predmetného majetku. Konštatoval, že vyporiadanie sa uskutočňuje podľa zásad stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd nie je viazaný návrhmi strán. Veci patriace do BSM môže prikázať buď do výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov, prípadne do podielového spoluvlastníctva oboch manželov, avšak to len vo výnimočných prípadoch. V danom prípade žalobkyňa žiadala prikázať dotknutý majetok do výlučného vlastníctva žalovaného s odôvodnením, že ona tieto nehnuteľnosti od opustenia spoločnej domácnosti neužíva a tieto užíva žalovaný. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Vzhľadom k tejto skutočnosti, ako aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného, ktorý prejavil záujem aj naďalej predmetné nehnuteľnosti vlastniť a užívať ich, prikázal súd uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný síce v rámci obrany žiadal dotknuté nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v podiele 1 z dôvodu, že nedisponuje dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov na výplatu žalobkyne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že nedostatok finančných prostriedkov aktuálne v dispozícii žalovaného nie je dôvodom pre prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Tento nedostatok sa totiž dá riešiť formou úveru, prípadne pôžičky. Žalovaný v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že takýto spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov je pre neho nedostupný. Súd prvej inštancie preto námietky žalovaného vyhodnotil ako účelové, potláčajúce snahu o spravodlivé vyriešenie sporu.

4. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal výškou podielov strán a v tej súvislosti výškou výplaty na vyrovnanie podielov. V otázke určenia výšky podielov vychádzal zo zásady rovnosti podielov, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Pre prijatie záveru o nerovnosti podielov nevzhliadol žiaden dôvod. Preto, ak prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného všetky nehnuteľnosti tvoriace obsah BSM v hodnote 92.808,84 eur (92.162,13 eur podľa znaleckého posudku Ing. Jaroslava Fecka + 646,71 eur podľa výpočtu podľa BPEJ = 92.808,84 eur), je tento povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu polovicu uvedenej hodnoty, t. j. sumu 46.404,42 eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 46.404,42 eur. Žalovaný v rámci obrany namietal hodnotu nehnuteľností poukazom na lokalitu a sociálnu vybavenosť. Súdu však nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci nesprávnosť určenej hodnoty nehnuteľností. Pokiaľ poukázal na vyjadrenie realitných kancelárií, takéto súdu rovnako nepredložil. Súd prvej inštancie preto na žalovaným vznesené námietky neprihliadol a vychádzal z údajov vyplývajúcich zo znaleckého posudku. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia určil podľa § 232 ods. 3 s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že v predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Súdu prvej inštancie vytýkal, že mu bolo upreté právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že na právne zastupovanie si zvolil Advokátsku kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín. Dňa 27.11.2017 zaslal výpoveď plnej moci advokátskej kancelárii s tým, aby ho v tento deň už nezastupovala, že si volí iného právneho zástupcu. Taktiež takéto ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní doložil aj súdu. Žiadal o odročenie pojednávania, z dôvodu, že si volí nového právneho zástupcu, ktorý podľa jeho názoru mal právo sa k celej veci vyjadriť. Aj napriek ospravedlneniu okresný súd vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a aby žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného proti správnosti rozsudku za neopodstatnené s tým, že súd prvej inštancie správne, dostatočne a preukázateľne zistil skutkový stav veci, potrebný pre jeho rozhodnutie vo veci samej a tento správne právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil a jeho rozhodnutie vo veci samej žalobkyňa zároveň vníma a považuje za spravodlivé. Vo vzťahu k samotnému predmetu odvolania žalovaného konštatovala, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný len poukazuje na údajne procesne chybný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal viesť k porušeniu jeho procesných práv, dokonca v takej miere, že ním malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedenú námietku zo strany žalovaného považuje za účelovú a neopodstatnenú. Uviedla, že žalovaný sa nedostavil na súdne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a svoju neúčasť ospravedlnil len tým, že odvolal plnú moc doterajšiemu právnemu zástupcovi. Ospravedlnenie svojej neúčasti z tohto dôvodu žalovaný doručil v deň súdneho pojednávania. Za daných okolností, ako aj vzhľadom na odstup času takmer jedného roka, ktorý ubehol od posledného pojednávania vo veci, súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie žalovaného ako obštrukciu a zároveň nie ako vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Na základe toho neexistovala žiadna zákonná prekážka pre to, aby súd vec meritórne neprejednal a nerozhodol. Súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo a logicky správne svoj postup na strane 3, bod 3. svojho rozsudku odôvodnil a žalobkyňa sa s takýmto postupom stotožňuje a považuje ho za správny. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný bol v čase predvolania na pojednávanie v konaní riadne zastúpený advokátom, ktorý bol oprávnený v jeho mene na všetky úkony, ktoré je v konaní oprávnený vykonať žalovaný (§ 92 ods. 2 a ktorý s odbornou starostlivosťou mohol hájiť záujmy žalovaného. Odvolanie plnej moci zo strany žalovaného svojmu právneho zástupcovi v deň konania pojednávania vo veci, a to ešte bez udania vážneho dôvodu, nie je možné považovať za vážny dôvod na nekonanie vopred nariadeného pojednávania. Okrem toho príkazom žalovaného, aby jeho právny zástupca odo dňa doručenia tejto výpovede nevykonával za neho nijaké ďalšie právne kroky, sám žalovaný znemožnil svoje právne zastúpenie vo veci advokátom a za takéto svoje konanie musí niesť aj patričnú zodpovednosť. Na základe toho, pokiaľ súd prvej inštancie jednal v neprítomnosti žalovaného, ktorého na pojednávanie riadne predvolal a ktorý sa napriek tomu na pojednávanie riadne nedostavil, nie je možné tvrdiť, že takýmto postupom súdu boli hrubo porušené žalovanému patriace procesné práva, alebo že dokonca došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K ničomu takému nedošlo. Dokonca žalovaný ani len výslovne nepožiadal súd o odročenie pojednávania, nieto ešte z dôležitého dôvodu, a preto nič nebránilo súdu vec meritórne prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to, že v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiaden iný odvolací dôvod, než § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP, jeho odvolanie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa v celom rozsahu za neodôvodnené.

7. V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení cituje odôvodnenie rozsudku, proti ktorému podal odvolanie a z jej vyjadrenie nevyplývajú žiadne iné skutočnosti, k jej vyjadreniu už nemá čo uviesť.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť.

9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody, spočívajúce v tom, že mu bolo upreté právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/ , nakoľko súd prvej inštancie napriek jeho ospravedlneniu vykonal pojednávanie a vo veci meritórne rozhodol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd svoj prieskum v predmetnom spore zameral na žalovaným v odvolaním tvrdené porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

12. Podľa § 178 ods. 2 CSP, sa predvolanie doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

13. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. Z obsahu spisu vyplynulo, že žaloba žalobkyne bola žalovanému riadne doručená do vlastných rúk a žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe písomne vyjadril. Na termín pojednávania dňa 21. decembra 2016 sa žalovaný dostavil osobne, dostavil sa aj jeho právny zástupca, pojednávanie bolo odročené z dôvodu poskytnutia lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu. Nakoľko k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo, súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27.11.2017, na ktoré pojednávanie predvolal riadne aj žalovaného prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu. Žalovaný sa napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie, vytýčené na deň 27. novembra 2017 nedostavil. V deň pojednávania osobne do podateľne okresného súdu doručil ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že si hľadá nového právneho zástupcu, doterajšiemu právnemu zástupcovi vypovedal plnú moc v celom rozsahu a trval na účasti za prítomnosti svojho nového právneho zástupcu. Keďže v danej veci súd prvej inštancie nemal za splnené podmienky § 183 ods. 1 na odročenie pojednávania, telefonicky upovedomil žalovaného, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie a vec prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom.

15. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že hoci strana sporu vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou sporu uplatnený na procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania konania. Ak strana sporu nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014). Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zaujal stanovisko ku klasickému obštrukčnému dôvodu, ktorý sa bežne zneužíva ako dôvod na odročenie pojednávania. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR pomerne jednoznačne konštatoval, že ak bola strana sporu riadne a včas predvolaná, je iba sama zodpovedná za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Takéto žiadosti o odročenie nemôže teda súd za žiadnych okolností akceptovať. To platí ešte viac pri zmene zástupcu, t. j. spravidla 1 deň pred pojednávaním, keď odvolá strana sporu plnomocenstvo a udelí ho novému „neoboznámenému“ advokátovi. Uvedené platí aj pre odvolanie plnomocenstva krátko pred pojednávaním s obštrukčnou výhovorkou strany, že nemá zástupcu a hľadá si nového.

16. S poukazom na uvedené ani odvolací súd nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie odročiť, dôvod, ktorý žalovaný uviedol vo svojom vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 27.11.2017, t. j. až v deň pojednávania súdu prvej inštancie, ktorý dôvod mal spočívať v tom, že žalovaný v uvedený deň vypovedal plnú moc svojmu dovtedajšiemu právnemu zástupcovi a v tom, že si hľadá nového právneho zástupcu. Žalovaný nepreukázal existenciu žiadnych objektívnych skutočností, ktoré by mu bránili v tom, aby po riadne a včas doručenom predvolaní na

pojednávanie pristúpil k zmene právneho zástupcu a nie až v deň pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie vo veci dňa 27.11.2017 rozhodol v neprítomnosti žalovaného, nemožno jeho procesnému postupu nič vytknúť. Nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým by žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.

17. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorá náhradu trov konania bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .