Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-145-2018.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Subarea
7CoP/145/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Ing. N. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. H. na ul. U. č. XXXX/ XXX zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Moldavská cesta č. 21/A a Ing. Z. Q.B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na ul. H. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kráľ Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach na ul. Kukučínovej č. 7 v mene ktorej ako konateľ koná advokát JUDr. Miroslav Kráľ, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.6.2018 č.k. 18P 43/2016-289 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil výchovné opatrenie, ktorým uloží povinnosť maloletému a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu v neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom n.o. v Košiciach na ul. Hlavnej č. 68 v rozsahu 4 stretnutí v mesiaci, dvakrát v dvoch po sebe idúcich dní. Navrhol súdu uložiť povinnosť maloletému podrobiť sa odbornému poradenstvu u detského psychológa v rozsahu jednej hodiny v týždni. Poukázal na to, že od posledného stretnutia s maloletým uplynul rok a vyslovil názor, že matka tieto stretnutia úmyselne marí, presúva do Michaloviec, kde tieto stretnutia nemajú zmysel, nakoľko ich ukončuje po piatich minútach. Poukázal na to, že v danom prípade je nutnosť naliehavej úpravy pomerov, pretože maloletý syn sa mu zo dňa na deň vzďaľuje. Citoval § 325 ods. 1, 2 písm.d/ CSP a § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázal na názor kolíznej opatrovníčky, ktorá poukázala na emočnosť a blokovanosť maloletého, s ktorou je potrebné pracovať, pričom stretnutia na základe predchádzajúceho neodkladného opatrenia sa prestali realizovať dobrovoľne zo strany matky, preto je potrebné a žiaduce, aby maloletý Miesto pod Slnkom n.o. navštevoval intenzívnejšie a častejšie. Nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že v tomto prípade nie je nevyhnutný zásah súdu, pretože maloletý má 14 rokov a vie vyjadriť svoju vôľu, s čím sa však on nestotožňuje, pretože v konaní bolo odborníkmi vyjadrené, že maloletý má otca rád, len je celou situáciou podľa jeho názoru prístupom matky a rodinných príslušníkov a celkovým prostredím ovplyvňovaný, a preto jeho vôľa nie je jeho skutočnou vôľou. Poukázal na uznesenie Krajského súdu V Prešove sp.zn. 21CoE 74/2014. Konštatoval, že zo správ vypracovaných Miestom pod Slnkom n.o. opakovane vyplýva, že matka rieši konflikty s otcom za prítomnosti maloletého, pričom na nevhodnosť takéhoto riešenia situácie bola opakovane upozornená. Uviedol, že pokiaľ maloletý spomína situáciu o privolaní polície a o nahrávaní si ho pri stretnutí, obe situácie sú staré niekoľko rokov a doposiaľ nemal možnosť maloletému tieto situácie objasniť a žiadne nové skutočnosti, ktoré by teoreticky mohli nepriaznivo vplývať na maloletého nie sú, resp. on o nich nemá vedomosť a nemôže si ich riešiť. Konštatoval, že nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa a v takomto prípade súd je povinný poučiť ho o následkoch jeho pôsobenia.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Konštatovala, že otec v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, zopakoval len svoje ničím nepodložené tvrdenia bez bližšej príčinnej súvislosti odcitoval veci zo súdnej praxe, ktoré jednostranne prispôsobuje sebe. Konštatovala, že vo veci starostlivosti o maloletých ide o zložitejší problém, kedy si otec vydobýja vzťah so synom za situácie, že syn z dôvodov vzniknutých na strane otca, a to privolaním polície pred byt matky, trestné oznámenie na matku, dirigovanie syna, nesprávne pôsobenie na syna, útoky na matku, návrhy na podrobenie sa syna psychologickému poradenstvu, odmietanie otca stretnutí so synom v Michalovciach, dlhodobé, nepravidelné nestretávanie sa otca s maloletým, neustále podávanie rôznych návrhov voči synovi a matke, neadekvátne správanie sa otca voči synovi pri vzájomných stretnutiach. Konštatovala, že už znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Ľ. K. v znaleckom posudku č. 19/2013 konštatovala a odporúčala otcovi budovať si vzťah so synom tzv. postupný vzťahom. To však otec nerobí a doslova bombarduje podaniami voči nej a synovi. Takýto postup otca spôsobil, že syn stretnutia s otcom odmieta, pričom takýto skutkový a skutočný stav bol zistený vo všetkých doterajších konaniach vo veci starostlivosti o maloletého. Poukázala na to, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Otec sám v návrhu aj v odvolaní uvádza, že ona neumožňuje mu styk so synom podľa súdneho rozhodnutia v Michalovciach, s čím on však nesúhlasí s tým, že mu to nevyhovuje a podľa neho to nie je dobré. Vyslovila názor, že ona syna vedie a pripravuje na stretnutia s otcom, čo maloletý už z vyššie uvedených dôvodov odmieta. Maloletý je na svoj vek mentálne vyspelý chlapec a veľmi ho zlostí opakovaný návrh otca na jeho psychologické poradenstvo. Vyslovila názor, že tak sa vzťah otca so synom nebuduje a úspešne netvorí, pretože otec silou nič nedosiahne. Vždy, keď sa maloletý dozvie, že otec podal návrh na súd alebo matka má ísť k súdu vyjadruje nespokojnosť a hovorí, že s otcom sa nebude stretávať. Možno by riešením bolo psychologické poradenstvo u otca, ktorému už v minulosti pomohla aj psychiatrická liečba. Uviedla, že psychologické poradenstvo a styk otca so synom v neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom v Košiciach sa už v minulosti prejavilo ako nevhodné a k ničomu neprispelo a ešte viacej vzdialilo syna a otca, konkrétne konanie na konajúcom súde pod sp.zn. 18P 43/2016, 18Em 3/2015, 18Em 3/2017, na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7CoP 237/2017 a 8CoP 178/2017.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. N. a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že maloletému hrozí bezprostredná ujma. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa je riadne a spontánne zabezpečovaná matkou a otec si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na základe súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatoval, že z návrhu matky nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože výchova a výživa maloletého nie je ohrozená. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia a rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z návrhu otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe problematické a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 18P 43/2016-98 zo dňa 12.12.2016, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vo forme výchovného opatrenia, ktorým bolo maloletému aj rodičom uložené podrobiť sa odbornému poradenstvu v neziskovej organizácii Miesto pod Slnkom so sídlom v Košiciach na ul. Hlavnej č. 68, ktoré sa malo realizovať každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v čase styku otca s maloletým. Stretnutia sa uskutočňovali v termínoch 14.1., 28.1., 11.2., 25.2., 25.3., 29.3., 8.4., 22.4., 3.6., 15.7., 29.7.2017. Stretnutia trvali 30-40 minút bez prítomnosti matky a mal. N. na každom stretnutí deklaroval, že do organizácie chodiť nechce, s otcom komunikoval minimálne - väčšinou odpovedal na otázky neverbálne (kývaním hlavy, mykaním plecami, mimikou) alebo jednoslovne. Svoj postoj k účasti na poradenstve nezmenil, nakoľko doposiaľ sa uskutočnilo 11 stretnutí, počas ktorého otec aj maloletý mali dosť priestoru a času, aby za pomoci sociálnej pracovníčky upravili vzájomnú komunikáciu. Zo správy Miesta pod Slnkom n.o. zo 7.8.2017 vyplýva, že nerušené poradcom vedené stretnutia otca s maloletým k úprave nevedú. Aktuálne realizované stretnutia umožňovali kontakt otca s maloletým, ale nepostupovali k riešeniu prvotného problému. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).