Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-45-2018.pdf
PDF · 63.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/45/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: L. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., podnikajúcim pod obchodným menom L. K. s miestom podnikania Kvačany 81, IČO: 43 160 841, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 136,80 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu B. XX, N., pod sp. zn. EX 55/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lipovský Mikuláš č. k. 6Er/80/2011-10 zo dňa 2.5.2018, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,36 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Voči citovanému uzneseniu oprávnený podal odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a aby súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie.
3. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
4. Podľa ustanovenia § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene; b) bolo podané neoprávnenou osobou; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
5. Napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 10.5.2018 (štvrtok). Zákonná lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 11.5.2018 (piatok) a márne uplynula dňa 25.5.2018 (piatok).
6. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie odvolanie dňa 29.5.2018, elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.
7. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní oznámil a zdokladoval, kedy podal odvolanie proti vyššie citovanému uzneseniu. Výzva bola oprávnenému doručená dňa 4.6.2018. Vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu dňa 10.8.2018, pričom oprávnený na výzvu ani do predloženia veci odvolaciemu súdu nereagoval.
8. Na základe uvedeného odvolací súd považoval odvolanie podané oprávneným za podané oneskorene. Keďže odvolanie bolo podané po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, krajský súd odvolanie oprávneného ako podané oneskorene odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP.
9. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá oneskorene podala odvolanie - v danom prípade oprávneného.
10. O trovách odvolacieho konania preto rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že povinnému ani súdnemu exekútorovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Uvedený právny názor vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.