Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-11-2020.pdf
PDF · 118.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu U. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník E., trvale bytom P. E. XX, S. E., toho času N. H. X/B, Q. XXXXX, L., proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov so sídlom v Prešove, Jarkova 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2019 Číslo: S.-D.-S na základe podanej žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. októbra 2019 Číslo: S.-D.-PO2-133-001/2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, ako odvolací orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 S.s.p. preskúmal odvolanie účastníka konania zo dňa 21.08.2019 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky, ktoré vydalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Prešov pod Číslom: S.-D.-S zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť účastníka konania napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.
2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na napadnuté rozhodnutie, ktorým správny orgán v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky, pričom správny orgán tak rozhodol z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Preskúmaním spisového materiálu účastníka konania vedeného vo veci žiadosti bolo odvolacím orgánom zistené, že účastník konania si dňa 11.03.2019 na Styčnom úrade Slovenskej republiky v Prištine podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenia § 44 ods. 1 písm. a) a § 44 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov.
3. V stanovisku Styčného úradu v Prištine je uvedené, že účastník konania ako doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu predložil výpis z účtu vedenom na jeho meno v TEB banke v Kosove za
obdobie 02.07.2018 do 18.02.2019. Z dokladu vyplýva, že na účet, ktorý bol založený 07.06.2018 vložil účastník konania 09.07.2018 X.XXX eur a v rovnaký deň vybral z účtu X.XXX eur. Ďalší vklad účastníka konania bol 18.12.2018 vo výške X.XXX eur a v rovnaký deň bol vydaný výpis z účtu. Z toho vyplynulo, že uvedené prostriedky nemusia patriť účastníkovi a na účet boli vložené účelovo. Ďalej v stanovisku je uvedené, že svadba účastníka konania sa konala v Kosove v Prištine dňa 17.11.2017 a z rodiny manželky sa na svadbe nezúčastnil nikto. Ide o druhé manželstvo účastníka konania, pričom z prvého manželstva má dve dospelé deti, ktoré žijú v Košiciach. Účastník konania žil na území SR v rokoch 1991 až 2010. Za marenie súdneho rozhodnutia bol v roku 2009 odsúdený na 8 mesiacov a zároveň mu bol uložený zákaz pobytu na území SR na 5 rokov. Z vykonaného písomného ústneho pohovoru sa javí, že účastník konania chce žiť na území SR, nie je však jasné, kde bude žiť, čo chce robiť a či sa vôbec bude vedieť zamestnať. Manželka účastníka konania nedisponuje prostriedkami na zabezpečenie ich života a sama má problém s exekúciou na nehnuteľnosť, ktorej je vlastníčkou. Na základe vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností v zmysle zákona o pobyte cudzincov Styčný úrad v Prištine neodporúča účastníkovi konania udeliť povolenie na trvalý pobyt na 5 rokov na území SR. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti účastníka konania prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu týkajúceho sa podkladov k udeleniu trvalého pobytu na 5 rokov na území SR.
4. Dňa 02.04.2019 bol správnym orgánom vyžiadaný register trestov Generálnej prokuratúry SR, kde sú celkovo vykázané tri záznamy. Prvý záznam bol vytvorený Obvodným súdom Bratislava, rozhodnutie zo dňa 14.05.1996 spisová značka 1T 119/92, kde bol účastníkovi konania okrem odsúdenia uložený aj trest vyhostenia. Druhý záznam bol vytvorený Okresným súdom Košice 2, rozhodnutie zo dňa 07. 07. 2000, spisová značka 6T XXX/XX, kde bol účastník odsúdený nepodmienečne na štyri mesiace v 1. NVS, vykonanie trestu väzbou a bol mu uložený aj trest vyhostenia. Tretí záznam bol vytvorený Okresným súdom Košice 1, rozsudok zo dňa 01. 06. 2009, spisová značka XT/XX/XXXX, doplnený uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 30. 09. 2009, spisová značka XTo XX/XXXX, právoplatnosť 30. 09. 2009, kde bol účastník konania odsúdený nepodmienečne na 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podmienečne prepustenie 13. 04. 2010 Okresným súdom Košice 1 so skúšobnou dobou na 12 mesiacov a bol mu uložený aj trest vyhostenia na päť rokov.
5. Správny orgán vyzval účastníka konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom z 18.06.2019 účastník konania sa vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení k záznamom uvedených v registri trestov GP SR uviedol, že v čase keď bola jeho prvá manželka tehotná mal niekoľko dní neplatný cestovný doklad. Uviedol, že čo sa týka administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR na 10 rokov mu bol uložený a vytvorený bez jeho prítomnosti, po tomto vyhostení ostal žiť na území SR z dôvodu, že sa mu narodilo dieťa a on si veľmi zakladal na rodine. V roku 2001 sa oženil, narodilo sa druhé dieťa, vrátil sa na územie SR a požiadal o trvalý pobyt. Slovenské úrady im však manželstvo neuznali, ale aj napriek tomu ostal žiť na území SR a od administratívneho vyhostenia v roku 2010 žije v Kosove. Vzťah s manželkou dospel až k rozvodu, spoznal terajšiu manželku, s ktorou chce dožiť spoločný život na území SR. Uvedomil si protizákonné konanie v minulosti a dodal, že má v súčasnej dobe chorú manželku, ktorá nie je zdravotné poistená v Kosove a z toho dôvodu sa potrebuje liečiť na území SR. Správny orgán sa zaoberal uvedeným vyjadrením a v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností s prihliadnutím na osobné a rodinné pomery účastníka konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, žeby dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR boli neprimerané a to najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania. Odvolaním podaným účastníkom konania sa tento domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených vo svojom vyjadrení pred vydaním, rozhodnutia.
6. V odvolaní účastník konania okrem iného uviedol, že pred vydaním rozhodnutia vložil 09.07.2018 na účet v TEB banke v Kosove X.XXX eur, pričom osobne nepreferuje takéto možnosti ako držať peniaze na osobnom účte, ale urobil to z dôvodu, aby preukázal, že finančné prostriedky má podľa zákonov Slovenskej republiky. Financie účastník konania vkladá na vkladnú knižku a dňa 09.07.2019 vložil na účet vyššie uvedenú čiastku a v ten istý deň ju vybral z osobného účtu z dôvodu, že si chcel podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR, ale nepodarilo sa mu vyriešiť pre dovolenku pracovníčky Styčného úradu v Prištine uvedené podanie žiadosti. Dňa 18.12.2018 vložil na osobný účet z vkladnej knižky čiastku X.XXX eur z dôvodu, že si opätovne podával žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR na Styčnom úrade v Prištine. Ďalej k svadbe, ktorá
sa konala 17.11.2017 v Prištine k tomu, že sa nezúčastnil nikto z manželkinej strany uviedol, že mali v rodine smútok, pretože zomrel manželkin otec. Manželstvo v žiadnom prípade nie je účelové z dôvodu, že sa naozaj majú radi. Na území SR chce žiť z dvoch dôvodov a to kvôli dvom dospelým deťom a terajšej manželke, uviedol, že má zabezpečenú prácu v Bratislave u jeho známeho. Terajšia manželka má exekúciu na nehnuteľnosť, ktorú vlastní, iba z dôvodu, že ostala bez práce a nemala nárok na žiaden príspevok a tak jej narástol dlh voči zdravotnej poisťovni, je však dohodnutá s exekútorom na mesačných splátkach. V závere odvolania účastník konania poukazom na skutočnosť, že ak mu v jeho odvolaní odvolací orgán nevyhovie, obráti sa na medzinárodný súd za ľudské práva.
7. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 S.s.p., ako aj na ustanovenie § 33 a § 47 ods. 3 S.s.p. V závere rozhodnutia konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie vo veci zamietnutia žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolacie námietky účastníka konania považuje za neopodstatnené, pretože ako vyplýva z odpisu registra trestov GR SR od roku 1996 do roku 2009 sa dopustil troch trestných činov na území SR a to neoprávneného užívania cudzej veci spáchaný formou spolupáchateľstva, marenie výkonu úradného rozhodnutia a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery. Podľa žalovaného ide o úmyselné trestné činy a je ním preukázané dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky účastníkom konania. Ďalej uviedol žalovaný, že pred vydaním rozhodnutia bral v úvahu, aby dôsledky rozhodnutia neboli neprimerané vzhľadom na možný dopad zamietnutia žiadosti účastníka konania o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR, na jeho súkromný a rodinný život a dospel k záveru, že život účastníka konania neutrpí žiadnu ujmu. Poukázal na to, že účastník konania má na území SR dve dospelé dcéry, ktoré nepredstavujú žiadne finančné záväzky k súčasnej manželke uviedol, že ak jej zdravotný stav je vážny nikto jej nemôže brániť k jej návratu na územie SR, kde by podstúpila adekvátnu liečbu. Zároveň poukázal žalovaný na právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 dohovoru, podľa ktorého nezahŕňa všeobecný záver zo zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho, ktorého štátu v zmysle toho, žeby bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. V závere rozhodnutia uviedol, že nepopiera uzavretie manželstva so štátnou občiankou SR a argumentuje tým, že účastník konania o udelenie pobytu preukázateľne nespĺňa podmienky bezúhonnosti čo potvrdzuje aj sám účastník vo svojom vyjadrení pred vydaním rozhodnutia a to, že si uvedomuje svoje protizákonné konanie, ktoré bolo podmienené jeho snahou byť s rodinou. Účastník konania podľa žalovaného má právo obrátiť sa prostredníctvom advokáta na medzinárodný súd za ľudské práva.
II.
Žalobné dôvody
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že si podal dňa 11.03.2019 na Styčnom úrade Slovenskej republiky v Prištine žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR. Podľa žalobcu všetky náležitosti, ktoré sú dané podľa zákona o udelení víza na území SR čestne splnil v lehote uvedenej v zákone. Napriek všetkému mu bolo udelenie o víza zamietnuté a preto podal uvedené odvolanie, ako aj žalobu. Napadnutým rozhodnutím podľa žalobcu v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov správny orgán rozhodol na základe toho, že je dôvodné podozrenie, že ako účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie. Takéto odôvodnenie podľa žalobcu ponížilo jeho osobnosť v plnom rozsahu, pretože správne orgány spravili z neho človeka ohrozujúceho samotný štát. Ďalej argumentuje v žalobe tým, že má dve dcéry z prvého manželstva, v rokoch 1990 až 2010 žil na území SR, v roku 2010 bol vyhostený z územia SR a ukrátený o rodinu a výchovu jeho dvoch dcér, ako aj o rodinný život. S terajšou manželkou, ktorá je štátnym občanom SR uzavreli manželstvo v Kosove v Prištine a žiada o udelenie víza na území SR, aby mohli spolu ako rodina žiť. Z predchádzajúceho manželstva má dve dcéry. Rodina je pre neho na prvom mieste, je to podľa žalobcu základ života.
9. Písomnými podaniami sa ku konaniu pod sp. zn. 2S/11/2020 vyjadrila manželka žalobcu K. Z., ktorá žila na území Slovenskej republiky, teraz žije v Chorvátsku spolu s manželom, aby bolo vydané
rozhodnutie krajským súdom v predmetnej veci, pričom potvrdila skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca jednak v odvolaní, ako aj v podanej žalobe. Uvedené vyjadrenia manželky žalobcu bral správny súd ako potvrdenie skutočností uvedených žalobcom.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 02.04.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí.
IV.
Závery správneho súdu
11. Správny súd v predmetnom konaní postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len S.s.p).
12. S dôrazom na uvedené konanie, ktoré je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/11/2020, žaloba bola podaná dňa 03.02.2020, ako aj z dôvodu hospodárnosti správny súd vo veci rozhodol vyhlásením rozhodnutia a to na deň 24.03.2022.
13. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Pri preskúmaní zákonností rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. S dôrazom na vyššie citované ustanovenie § 6 ods. 1 S.s.p. preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonnom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonnom predpísané náležitosti.
16. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny.
17. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.
18. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
19. Podľa § 120 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona
sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, a v § 33 ods. 9, v § 48 ods. 3, v § 113 písm. c/, v § 115 ods. 1 a 10 a v § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
20. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 až 2 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
22. Z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami podkladom rozhodnutia.
23. V predmetnej veci správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov v prospech žalobcu na území SR za účelom zlúčenia rodiny tak, ako žalobca uvádzal vo svojej žiadosti. Medzi účastníkmi, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu bolo sporné to, že účastník konania v správnom konaní nepreukázal, že svojím pobytom na území SR neohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Za najdôležitejší dôkaz toho, že žalobca je hrozbou pre Slovenskú republiku, bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie, malo byť stanovisko Styčného úradu v Prištine, v ktorom bolo konštatované, že účastník konania nespĺňa podľa tohto úradu náležitosti a podmienky udelenia na trvalý pobyt na 5 rokov na území SR a preto neodporučil účastníkovi konania predmetné povolenie. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar udelí trvalý pobyt na 5 rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa ustanovenia § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana SR alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR.
24. Ďalej ako vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, ktorý priloží k žiadosti obom stranám v zrozumiteľnom jazyku. O pohovore zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu na 5 rokov, v ktorom uvedie, či udelenie tohto pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov.
25. Ako mal správny súd bezpochyby preukázané vo vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Styčného úradu Priština zo dňa 12.03.2019 vyplýva, že z odpovedi na otázky, ani z osobného pohovoru nebolo možné jednoznačne zistiť, či ide o účelové manželstvo. Z vykonaného písomného a ústneho pohovoru, ako aj z predchádzajúcich rozhovorov so žiadateľom pri návštevách z ÚSR v Prištine sa javí, že žiadateľ sa chce jednoznačne vrátiť žiť na Slovensko, nie je však jasné, kde bude žiť, čo vlastne chce na Slovensku robiť a či vôbec sa bude vedieť zamestnať. Jeho manželka nedisponuje prostriedkami na zabezpečenie života žiadateľa na Slovensku a sama má problém s exekúciou na nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom. Na základe vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností a v zmysle zákona o pobyte cudzincov žiadateľovi udelenia povolenia na pobyt neodporúčame. K uvedenému konštatovaniu v písomnom vyjadrení zo dňa 12.03.2019 dospel Styčný úrad Priština na základe rozsiahleho dotazníka, ktorého súčasťou bolo aj niekoľko otázok a následne odpovedí zo strany účastníka konania, z ktorých podľa správneho súdu bezpochyby uvedený záver nevyplýva. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že podľa zistení Styčného úradu žiadateľ, t.j. žalobca uviedol, že v súčasnosti pracuje ako manažér v hoteli a jeho pôvodné povolanie je technik, pričom má aj druhé zamestnanie rozvážať deti z americkej školy v Prištine. Celkový mesačný príjem uvádza 500 eur, ktoré však nepreukázal. Pri overení zamestnania žiadateľa v hoteli Parlament bolo zistené, že žalobca ako žiadateľ tam pracuje ako kurič a v prípade potreby pomáha ako údržbár. Uvedené je preto v hlbokom
kontraste s tým čo tvrdí vedúci SÚ Ing. Q. E. vo vyjadrení z 12.03.2019, teda že žiadateľ sa síce chce jednoznačne vrátiť na Slovensko, nie je však jasné, kde bude žiť, čo vlastne chce na Slovensku robiť a či vôbec sa bude vedieť zamestnať. Uvedenú skutočnosť vlastne vyvracia predtým zisteným údajom, že žiadateľ pracuje v hoteli Parlament v Prištine a že pracuje tam ako kurič a v prípade potreby vypomáha ako údržbár. Po udelení pobytu na území SR bude žiť z úspor a chce si otvoriť svoj podnik. Na základe tejto skutočnosti ako aj na základe toho, že momentálne sa s problémom exekúcie do ktorej sa dostala jeho manželka vysporiadava manželka žalobcu, ako aj žalobca s ňou k rozsahu, v ktorom je potrebné poukázať na to, že pokiaľ existuje nejaká exekúcia voči manželke žalobcu, táto skutočnosť nemôže ovplyvňovať doslova žiadosť žalobcu o trvalý pobyt na 5 rokov na území Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť je výlučne v kompetencii jeho manželky, ktorá ako uvádzala aj vo svojich vyjadreniach stratila zamestnanie a uvedený dlh je spôsobený nezaplatením poistného Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na splátkový mesačný kalendár bude predmetný dlh zo strany manželky žalobcu vyplatený. Podľa správneho súdu uvedená skutočnosť nie je podstatným dôvodom na to, aby vedúci Styčného úradu dospel k záveru, že neodporúča na základe vyhodnotenia uvedených skutočností v zmysle zákona o pobyte udeliť povolenie na pobyt žalobcovi. Podľa správneho súdu vyhodnotenie zo strany správneho orgánu, že žalobca je rizikom pre Slovenskú republiku pre štát v tom zmysle, že je hrozbou bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia je nedostatočné a žiadnymi dôkazmi nepreukázané. Uvedené skutočnosti nevyhodnotil správny orgán v rozsahu uvedeného ustanovenia tohto zákona.
26. Poukaz správneho orgánu na to, že z doručeného registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že žalobca ako účastník konania má tri záznamy a to prvý záznam bol vytvorený Obvodným súdom Bratislava 5, rozhodnutie zo 14.05.1996 pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, v ktorom konaní bolo účastníkovi konania okrem odsúdenia uložený aj trest vyhostenia, pričom druhý záznam bol vytvorený Okresným súdom Košice 2 na základe rozhodnutia zo dňa 07.07.2000 sp. zn. XT/XXX/XX, v ktorom bol účastníkovi konania uložený nepodmienečný trest v trvaní 4 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Vykonanie trestu bolo vykonané väzbou a bol mu uložený zároveň aj trest vyhostenia. Tretí záznam bol vytvorený Okresným súdom Košice 1, ktorý rozsudkom zo dňa 01.06.2009 sp. zn. XT/ XX/XXXX doplnený uznesením Krajského súdu Košice z 30.09.2009 pod sp. zn. XTo/XX/XXXX, v ktorom bol účastník konania odsúdený nepodmienečne na 8 mesiacov v Ústave so stredným stupňom stráženia pre výkon trestu a podmienečne prepustený 13.04.2010 so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, osvedčil sa 06.07.2011 a bol mu zároveň uložený trest vyhostenia na 5 rokov. Uvedené trestné činy, ktoré prvostupňový správny orgán uvádza vo svojom odôvodnení rozhodnutia v žiadnom prípade nedávajú odpoveď na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Z uvedených trestných činov, ktoré uvádza správny orgán len v tej časti, čo sa týka odsúdení a rozsudkov, v tejto časti rozhodnutia však nie je uvedený konkrétny trestný čin, pri ktorom by mohol správny súd posúdiť mieru závažnosti a teda splnenie obsahovej stránky uvedeného ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) zákona, ktoré by naznačovalo, že žalobca je priamou hrozbou voči bezpečnosti štátu, ako aj verejnému poriadku alebo verejnému zdraviu. Správny súd argumentuje tým, že z rozhodnutí správnych orgánov v žiadnom prípade hrozba v osobe žalobcu pre Slovenskú republiku nie je preukázaná. Ako sám žalobca uvádzal, trestných činov sa dopustil tým, že nemal platný cestovný pas a na základe toho, že za každú cenu chcel byť so svojou rodinou, teda s prvou manželkou a maloletými deťmi, ktoré žili v tom čase v Košiciach. Uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu neboli dostatočne preukázané a neboli ani dostatočne skutkovo zdôvodnené, nakoľko išlo iba o čiastkové poukázanie na výpočet trestných činov. Závery správnych orgánov, ktoré však bez akýchkoľvek ďalších doplnení dôkaznej povinnosti zo strany správneho orgánu nenadobudlo presvedčenie, žeby správny orgán dospel k správnemu záveru, že išlo o ohrozenie bezpečnosti štátu, ako aj verejného poriadku a verejného zdravia. Správny orgán sa nedôsledne zaoberal zistením skutkového stavu v danej veci a na základe uvedeného vydal predčasné rozhodnutie, ktoré aj nedostatočne odôvodnil.
27. Správny súd bezpochyby vychádzal z celého konania, ktoré bolo vykonané na základe žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny. Uvedené konanie podľa správneho súdu na základe podanej žiadosti nebolo vykonané správne a nerozhodol správny orgán prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu ako už súd uvádzal vyššie a vydal rozhodnutie, ktoré nebolo dostatočne odôvodené s poukazom na príslušné ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
28. Správny súd však v predmetnej veci sa musel zaoberať aj otázkou, či teda podmienka trvalého pobytu po dobu 5 rokov na území SR bola zo strany žalobcu splnená, avšak z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu samotnej žiadosti vyplývajú skutočnosti, ktorými sa správny orgán dostatočným spôsobom nezaoberal a tieto tvrdenia žalobcu nesprávne vyhodnotil. Správny súd má za to, že nedostatočne skúmal správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný ako odvolací orgán podmienky na päťročný trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny na území SR u žalobcu. Samotné vyhodnotenie stanoviska Styčného úradu v Prištine nedalo odpovede na všetky otázky, ktorými bolo potrebné bezpochyby preukázať splnenie podmienok obsahujúcich ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V prvom rade išlo o vyhodnotenie pracovníka Styčného úradu v Prištine nedostatočne odôvodnené. Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca v samotnej žiadosti, ako aj v zázname z osobného pohovoru zo dňa 11.03.2019 záver, ktorý vyslovil vedúci Styčného úradu v Prištine nepodporujú, naopak uvedený záver vyvracajú. Samotné dôvody, ktoré uvádzal žalobca pri osobnom pohovore neboli prevzaté do záveru vyjadrenia Styčného úradu v Prištine zo dňa 12.03.2019, ktoré ako správny orgán prvého stupňa konštatoval tvorilo základ pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o trvalý päťročný pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny. Uvedený účel však správny orgán nevyhodnotil správne s dôrazom na skutočnosti, ktorými argumentoval žalobca. Správny súd pri tejto príležitosti poukázal na rozsudok NS SR 10Szak/17/2016 zo dňa 19. marca 2019, v ktorom sa NS SR zaoberal účelom zlúčenia rodiny ako dôvodom udelenia pobytu cudzincovi.
29. Správny súd ďalej konštatoval, že v danom konaní sa správne orgány dostatočne nezaoberali vyhodnotením splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 48 ods. 1,2 zákona o pobyte cudzincov, ale jednoznačne opreli svoje rozhodnutia o vyjadrenie Styčného úradu Priština zo dňa 12.03.2019.
30. Správny súd preto považuje rozhodnutia správnych orgánov za vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a predmetné rozhodnutia neboli dostatočne ani odôvodnené. Preto argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí je podľa správneho súdu nedostatočná a nespĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku s poukazom na to, že o žiadosti žalobcu podľa správneho súdu nebolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov, pričom nesprávne vyhodnotil žalovaný, ako odvolací orgán dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky môže ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
31. Rozhodnutie žalovaného preto správny súd podľa ustanovenia § 191 ods. d), e) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p. argumentuje tým, že žalovaný ma postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.
32. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci nemohol správny orgán založiť dôvody uvádzané vo svojom rozhodnutí len na vyjadrení Styčného úradu v Prištine zo dňa 12.03.2019, pričom z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov bezpochyby vyplýva, že policajný útvar pri rozhodovaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu prihliada, nevyhodnotí ho ako základné vyjadrenie pre svoje rozhodnutie. Správny súd v danom prípade vychádzal z uvedeného vyjadrenia a dospel k záveru, že na základe tohto vyjadrenia nie je možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, že žalobca ako účastník konania môže ohroziť bezpečnosť štátu, verejný záujem alebo verejné zdravie. Uvedený záver nie je preukázaný v danom konaní tak z administratívneho spisu a nie je preukázaný ani zo záverov z osobného pohovoru, ktorý bol spísaný so žalobcom dňa 11.03.2019.
33. Pri svojom rozhodovaní správny súd poukázal na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS X/XXXX, v ktorom ústavný súd posúdil odôvodnenie rozhodnutia ohľadom bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať kritérium bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky dôsledne v zmysle článkov 46 až 48 Ústavy SR, ako aj článku 47 Charty základných práv EÚ. Ďalej správny súd poukázal na právny názor NS SR a v rozsudku XSža/XX/XXXX zo dňa 1. decembra 2015, v ktorom ide o prejednávanie obdobnej veci. NS SR v rozsudku konštatoval, že dôvod ohrozenia bezpečnosti štátu a verejného poriadku v danom konaní, tak ako aj v predmetnom konaní 2S/11/2020 absentuje. Takéto rozhodnutie je nejasné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné.
,,Pri rozhodovaní je správny orgán povinný objasniť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, bez ohľadu na to, či sú v prospech alebo neprospech účastníka správneho konania. Následne v odôvodnení rozhodnutia sa musí vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a odôvodniť svoje závery tak, aby boli presvedčivé.´´ Uvedeným spôsobom správny orgány pri vydávaní svojho rozhodnutia nepostupoval preto správny súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p. je žalovaný povinný skutočnosti, ktoré sú predmetom správneho konania opätovne posúdiť, vyhodnotiť a rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie odôvodní správny orgán dôsledne v zmysle Správneho poriadku. 35. S poukazom na to, že žalobca mal v konaní úspech priznal žalobcovi správny súd úplnú náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. O trovách konania bude rozhodnuté správnym súdom samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 36. Vo veci senát krajského súdu rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podanie kasačnej sťažnosti v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia účastníkom konania (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).