Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-34-2018.pdf
PDF · 133.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/34/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: N. F., nar. XX.XX.XXXX a P. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolízny opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov; matka: Mgr. X. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, Q. -A., D. P., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín a otec: MUDr. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., XX.. A. XXXX/X, právne zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD., so sídlom P. XXXX/XX, M., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/21/2017-271 zo dňa 22.01.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 9. 7. 2013 č. k. 10P/46/2013-45 v časti o výživnom tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí N. F., nar. XX. X. XXXX po 500 eur mesačne, z toho bežné výživné 300 eur mesačne a na tvorbu úspor 200 eur mesačne; na výživu maloletého P. F., nar. XX. X. XXXX po 450 eur mesačne, z toho na bežné výživné 250 eur a na tvorbu úspor 200 eur, počnúc od 27. 2. 2017. (výrok I.) Otec je povinný poukazovať bežné výživné k rukám matky detí a výživné na tvorbu úspor na účet maloletých detí zriadený matkou detí, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 27. 2. 2017. (výrok II.) Zameškané výživné za obdobie od 27. 2. 2017 do 31. 1. 2018 na maloletú N. F., nar. XX. X. XXXX vo výške zameškaného bežného výživného 553,57 eur a vo výške zameškaného výživného na tvorbu úspor 2.214,28 eur; na maloletého P. F. nar. XX. X. XXXX vo výške zameškaného bežného výživného 553,57 eur a vo výške zameškaného výživného na tvorbu úspor 2.214,28 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach bežné výživné na každé dieťa po 50 eur mesačne a na tvorbu úspor na každé dieťa po 100 eur mesačne, počnúc od doručenia rozsudku spolu s bežným výživným a výživným na tvorbu úspor. Výživné na tvorbu úspor otca zaviazal poukazovať na osobitné účty detí zriadené matkou detí. (výrok III.) Matka detí je povinná zriadiť maloletým deťom osobitné účty do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorých čísla oznámi otcovi detí. (výrok IV.) Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu. (výrok V.) Súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. (výrok VI.) Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. (výrok VII.) Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok VIII.)
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o zmene výživného (zvýšenie, zníženie) sa preukazuje podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí alebo rodičov maloletých detí (odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výške výživného). Maloleté dieťa má zo zákona právo na výživu, z ktorého vyplýva rodičom dieťaťa povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. V rámci starostlivosti má dieťa právo na zabezpečenie materiálnych a nemateriálnych podmienok tak, aby sa dieťa mohlo rozvíjať v rámci svojich možností a schopností. Zabezpečenie materiálnych podmienok sa realizuje plnením vyživovacej povinnosti, ktorá je závislá od veku dieťaťa, zdravotnej starostlivosti a okolností podstatných pre takéto rozhodnutie. Výživné má zabezpečiť všestranný rozvoj dieťaťa po fyzickej, duševnej a sociálnej stránke. Výživné neuspokojuje len základné potreby detí (strava, ošatenie, bývanie, zdravie), ale aj ostatné potreby dôležité pre rozvoj dieťaťa, najmä vzdelávanie (príprava na budúce povolanie), šport, kultúra a zábava. Súd prihliada na vek dieťaťa, jeho fyzickú a duševnú vyspelosť, zdravotný stav, možnosti a schopnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie. Súd vždy prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť sa kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. 11. 2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011 ). Životná úroveň detí je závislá od životnej úrovne rodičov (zásada úmernosti životnej úrovne detí k životnej úrovni ich rodičov). Rovnaká životná úroveň predstavuje ak sú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou, pričom sa všeobecne predpokladá, že potreby dospelého človeka sú nákladnejšie ako potreby dieťaťa a sú odlišné. Nejde však o jednoduché resp. iba matematické vyjadrenie. Výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Životná úroveň rodiča je podmienená jeho príjmom a jeho výdavkami na zabezpečenie životných potrieb povinného rodiča. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa môže byť rôzny a je závislý od veku, zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, výberu prípravy na budúce zamestnanie. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvnené schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú dôvodné len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti väčšie odôvodnené sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri skúmaní odôvodnených potrieb dieťaťa sa vychádza z toho, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známe a nie je potrebné ich dokazovať. Dokazovať je potrebné iba špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Súd zohľadňuje obvyklú periodicitu príjmov osôb ako aj pravidelnosť výdavkov čo súvisí so spotrebným charakterom výživného. Výdavky majú charakter pravidelný a nepravidelný a priemerujú sa. Všetky výdavky nie je možné preukázať, lebo vznikajú aj v budúcnosti. Najmä bežné a nevyhnutné výdavky nemusia byť exaktne preukázané ak ide o skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V prípade bežných výdavkov na stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby sú takéto skutočnosti súdu známe z jeho činnosti a považujú sa za všeobecne známe. Pri zohľadňovaní osobnej starostlivosti ako formy rovnocenne postavenej vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, že s pribúdajúcim vekom podiel osobnej starostlivosti klesá, čo znamená, že iba dieťa v útlom veku je úplne odkázané na osobnú starostlivosť rodiča. Pri deťoch (pokiaľ netrpia závažným ochorením obmedzujúcim ich sebestačnosť) so stúpajúcim vekom podiel osobnej starostlivosti klesá. Čo sa týka tvorby úspor, zákon umožňuje určiť nadštandardnú výšku výživného, ktorá v budúcnosti zaistí zvýšené potreby dieťaťa (najmä s jeho vzdelávaním, ale aj ostatné ako bývanie, zdravotnú starostlivosť). Úspory predstavujú istotu pre prípad zhoršenej finančnej situácie povinného rodiča (uznesenie Ústavného súdu SR z 15. 3. 2016 sp. zn. III.ÚS 154/2016). Zmyslom bežného výživného je pokrytie aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Preto súd určuje bežné výživné v takej výške, ktoré zodpovedá preukázateľne mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikali finančné rezervy. Bežné výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce neexistujúce výdavky detí, ale na jeho súčasnú spotrebu. Výživné na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa (spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť alebo osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa). Pri rozhodovaní o výživnom a to bežnom ako aj na tvorbu úspor súd vychádza z majetkových pomerov, ktoré sú skutočne dané a nie iba predpokladateľne dosiahnuteľné. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 10. 7. 2013 sp. zn. II. ÚS 172/2013 je všeobecný súd povinný vysporiadať sa s námietkou podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine je prelomená tzv. vyšetrovacia zásada (vyplývajúca z § 35, § 36 CMP). Ustanovenie § 63 ods. 1 ZR upravuje povinnosť rodiča (ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu) predložiť súdu doklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak povinný rodič tieto povinnosti nesplní nastupuje domnienka respektíve fikcia príjmu obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Súd nie je povinný upozorniť povinného rodiča na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností (poučovacia povinnosť podľa § 160 CSP sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti). Samotné daňové priznanie, ktoré rodič v konaní predloží nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z § 63 ods. 1 ZR, lebo z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Súd je oprávnený preskúmavať opodstatnenosť výdavkov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, lebo údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnutné, respektíve nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. Povinný rodič má edičnú povinnosť. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy iné než zo závislej činnosti je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodiť výšku príjmu. Súd vychádza zo zákona o účtovníctve (Z. č. 431/2002 Z. z.), na základe ktorého majú podnikatelia povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, viesť peňažné denníky, ktoré obsahujú údaje o stave peňažných prostriedkov v hotovostí, na účtoch v bankách, v účtovnom období, v knihe pohľadávok (údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch), v knihe záväzkov, údaje o veriteľoch, výške záväzkov, v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkov a úveroch), pomocné knihy, účtovná závierka. Pri zisťovaní príjmov povinného rodiča súd vychádza z daňového priznania a z peňažného denníka (ostatných dokladov z účtovníctva) a prihliada sa na celkové majetkové pomery. Súd sa zaoberá charakterom nákladov zvlášť vo vzťahu k strate. Je všeobecne známe, že podnikatelia sa v rámci daňového priznania majú možnosť, čo najviac minimalizovať svoj zisk, aby bola vymeraná čo najnižšia daň. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním celkových majetkových pomerov (sprístupnenie chránených údajov) je na povinnom rodičovi, ktorý má príjmy iné než zo závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Povinný rodič ako pasívne legitimovaný má edičnú povinnosť (predložiť podklady potrebné pre zhodnotenie majetkových pomerov) a povinnosť sprístupniť údaje inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu (Z. č. 563/2009 Z.z.). Súd považuje za potrebné uviesť, že preskúmaval daňové priznanie za rok 2016 so zoznamom výdavkov tvrdených otcom ako nákladov samostatne zárobkovo činnej osoby (čl. 207 a nasl.). Otec uvádzal pravidelné mesačné výdavky: nájom nebytových priestorov ambulancie 173,62 eur mesačne, odvody do Sociálnej poisťovne za otca 152 eur mesačne, odvody do zdravotnej poisťovne za otca 50,40 eur mesačne, čistá mzda vyplácaná zdravotnej sestre v ambulancii 479 eur mesačne, odvody do Sociálnej poisťovne za zdravotnú sestru 173 eur mesačne, odvody do zdravotnej poisťovne za zdravotnú sestru 61,34 eur mesačne, platba za mobilný telefón 47 eur mesačne, bankové poplatky za služby 11 eur mesačne, poplatok za internet 19,99 eur mesačne, poplatok za telefón v ambulancii 28,37 eur mesačne, leasingová splátka za motorové vozidlo (zn. Audi Q5) 584,77 eur mesačne, povinné zákonné poistenie na motorové vozidlo 180 eur ročne, t. j. 15 eur mesačne, havarijné poistenie za motorové vozidlo 677,65 eur ročne, t. j. 56,47 eur mesačne, daň z motorových vozidiel za vyššie uvedené motorové vozidlo 158,13 eur ročne, t. j. 13,17 eur mesačne, poplatok za jazykový kurz 90 eur mesačne, servisný poplatok za softvér 214,80 eur ročne, t. j. 17,80 eur mesačne, t. j. mesačne 1.972,62 eur, čo celkom spolu predstavuje ročne 23.671,4 eur (čl. 207-208). Otec dieťaťa uviedol okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov ďalšie náklady na prevádzku ambulancie ako náklady samostatne zárobkovo činné osoby (či. 230), najmä náklady na pohonné hmoty 650 eur mesačne, daň za semináre 141 eur ročne, t. j. 11,74 eur mesačne, servis služobného motorového vozidla 75 eur mesačne, kancelárske potreby 80 eur mesačne, hygienické potreby 35 eur mesačne, čistiace prostriedky 45 eur mesačne, pranie bielizne do ambulancie 85 eur mesačne, náklady na lieky v ambulancii 80 eur mesačne, náklady na vedenie účtovníctva 240 eur mesačne, náklady na nákup odbornej literatúry 30 eur mesačne, poplatky za odborné semináre a školenia 35 eur mesačne, zdravotné odevy pre sestru 50 eur mesačne, servis počítačov 50 eur mesačne, servis software 220 eur ročne, t. j. 18,33 eur mesačne, servis zdravotnej techniky 50 eur mesačne, nákup zdravotnej techniky 1.200 eur ročne, t. j. 100 eur mesačne, obnova nábytku a potrieb do ambulancie 2.450 eur ročne, t. j. 204 eur mesačne, poplatky do lekárskej komory 180 eur ročne, t. j. 15 eur mesačne, poplatky do asociácie súkromných lekárov 180 eur ročne, t. j. 15 eur mesačne, ostatné nepredvídateľné výdavky na ambulanciu 150 eur mesačne, technické veci do ambulancie žiarovky, žiariče, batérie a podobne 70 eur mesačne, t. j. mesačne 2.089,07 eur, čo celkom spolu predstavuje ročne 25.068,84 eur. Ale ani súčet týchto dvoch súm 23.671,4 eur a25.068,84 eur t. j. 48,740,28 eur nedosahuje deklarované náklady uvedené v daňovom priznaní otca za rok 2016 vo výške 76.732,78 eur; rozdiel je až 27.992,50 eur. Tým, že otec ani na výzvu súdu nepredložil účtovné podklady, znemožnil súdu preskúmať jeho skutočné majetkové pomery sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu a ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie a umožnil súdu použiť obligatórny postup vychádzať z fikcie dvadsaťnásobku životného minima. Bežné výživné v sebe zahŕňa náklady na základné životné potreby ako aj ostatné potreby dieťaťa. U detí vo veku účastníkov ide predovšetkým o stravu, oblečenie, obuv, náklady na vzdelávanie spojené so školskou dochádzkou, záujmovú činnosť a zdravotnú starostlivosť. Na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Z tejto skutočnosti vyplývajú vyššie nároky na stravu (množstvo), na ošatenie, obuv (veľkosť a sezónnosť), hygienu, kultúrne, spoločenské a športové nároky detí. Čo sa týka potrieb maloletých detí súd vychádzal z toho, že od predchádzajúceho rozhodnutia uplynula značná doba (od 9. júla 2013 do 22. 1. 2018 t. j. viac ako 4 roky). Zdravotný stav maloletých detí je prakticky nezmenený, obe maloleté deti sú alergici (na prach a roztoče). Maloletý P. trpí ekzémami, intoleranciou na laktózu a má ploché nohy. Maloletá N. trpí na opakované afty v ústach, ekzémy a skoliózu. Obe maloleté deti potrebujú dioptrické okuliare. V čase posledného rozhodovania bol maloletý v starostlivosti matky na rodičovskej dovolenke a maloletá prvý ročník základnej školy. V súčasnosti maloletá navštevuje piaty ročník základnej školy (druhý stupeň) a maloletý prvý ročník základnej školy. Matka poskytuje deťom predovšetkým osobnú starostlivosť. Otec ani na výzvu súdu v zmysle § 63 ods. 1 ZR (čl. 200) nezdokladoval svoje príjmy (z inej ako závislej činnosti) preto súd vychádzal z fikcie dvadsaťnásobku životného minima, čo predstavuje v súčasnosti sumu 3.989,60 eur mesačne (netto) ako 199,48 eur x 20 (§ 2 písm. a/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime v znení neskorších predpisov). Matka má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom X. X., nar. XX. X. XXXX (N. a P.). Otec maloletého dieťaťa X. X. si vyživovaciu povinnosť neplní. Matka je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (X. X. čl. 61) vo výške 299,15 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania bol jej príjmom rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur (2013). Matka je poberateľkou tzv. rodinných prídavkov, ktorých výška je určená zákonom v roku 2017 po 23,52 eur mesačne (23,52 x 3 deti = 70,56 eur); v roku 2018 po 23,68 eur (23,68 x 3 deti = 71,04 eur). V čase posledného rozhodovania súdu bola matka poberateľkou prídavkov na tri deti rodinných prídavkov v roku 2013 spolu vo výške 69,30 eur mesačne. Matka s maloletými deťmi žije v podnájme, za ktorý mesačne vrátane energií platí 350 eur (čl. 140). Z potvrdení základnej školy, ktorú navštevuje maloletá N., súd zistil, že v školskom roku 2016/2017 (čl. 55) boli náklady na školský rok 173,41 eur ročne, t. j. 17,34 eur mesačne, v školskom roku 2017/2018 (čl. 159) boli ročné náklady 56,40 eur, t. j. 5,64 eur mesačne. Na maloletého P. v školskom roku 2016/2017 v materskej škole 429 ročne, t. j. 42,90 eur mesačne. V školskom roku 2017/2018 (čl. 167) boli podľa potvrdenia školy ročné náklady maloletého 169,01 eur, t. j. 16,90 eur mesačne. Matka maloletému zakúpila školskú tašku za 55,90 eur a doplnkovú literatúru. Schopnosť a možnosť matky zvýšiť svoj príjem je obmedzená osobnou starostlivosťou o syna (X. X.), ku ktorému však otec detí N. a P. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Matka predovšetkým deťom poskytuje osobnú starostlivosť. Matka vyhodnotila otca ako hrozbu pre deti a z toho dôvodu bráni v styku otca s deťmi (hoci otec detí bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/65/20I0 zo dňa 16. 5. 2013 oslobodený spod obžaloby za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona). Otec uvádzal, že má záujem stretávať sa s deťmi a prispievať im aj nad rámec výživného, v čom mu je bránené zo strany matky. Nemá vedomosť o mieste bydliska matky a detí. Každú snahu otca o zistenie informácií o deťoch vyhodnocuje matka ako prenasledovanie. Otec opakovane uvádzal, že nechce výživným na svoje deti prispievať na výživu X. X., ktorý nie je jeho dieťaťom. Voči matke má manžel určenú vyživovaciu povinnosť 100 eur mesačne rozhodnutím súdu. Vymeriavací základ otca pre Sociálnu poisťovňu nie je relevantným podkladom pre určenie skutočného príjmu, respektíve životnej úrovne otca (458,59 eur mesačne) čl. 103 (viď odôvodnenie rozsudku k aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 ZR). Zmluva otca s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) bola ukončená dohodou zmluvných strán k 31. 8. 2017 (čl. 104). Zmluva otca s ETP Slovensko - centrum pre udržateľný rozvoj bola ukončená dohodou zmluvných strán k 31. 5. 2017 (čl. 108). Tieto príjmy boli aj v minulosti zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb. V súčasnosti má otec náklady na bývanie v celkovej výške 124,50 eur. Žije v byte svojej matky (čl. 102, 109). Otec má okrem maloletých N. F. a P. F. vyživovaciu povinnosť aj k D. F. nar. X. X. XXXX určenú súdom vo výške 34 eur mesačne. Otec dobrovoľne prispieva na výživu najstaršej dcéry spolu 234 eur mesačne, keďže študuje na vysokej škole v Brne. Ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku výživné má spotrebný charakter, ale životná úroveň detí je závislá od životnej úrovne rodičov. Nie je nevyhnutnou podmienkou, aby bola životná úroveň rovnaká, ale musí byť primeraná. Možnosti a schopnosti otca umožňujú platiť zvýšené výživné (bežné a na tvorbu úspor). Súd zvýšil výživné na maloletú N. z 250 na 500 eur mesačne a na maloletého P. z 200 eur na 450 eur mesačne s tým, že bežné výživné súd zvýšil u N. z 250 na 300 eur mesačne au P. z 200 na 250 eur mesačne, t, j. u každého z maloletých detí bežné výživné zvýšil o 50 eur mesačne. Bežné výživné po zvýšení na maloletú N. (300 eur) predstavuje na deň okolo 9,83 eur a na maloletého P. (250 eur) na deň 7,62 eur (z čoho sa zabezpečujú potreby detí ako už boli uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku). Súd na tvorbu úspor určil čiastku 200 eur mesačne na každé z detí. Otcovi vzniklo zameškané výživné za obdobie od začatia konania na súde 27. 2. 2017 do 31. 1. 2018, keďže rozsudok bol vyhlásený v druhej polovici januára 2018. Na bežnom výživnom vzniklo zameškané výživné na každé z detí 553,57 eur (11 mesiacov x 50 eur + za február 2017, t. j. /50 eur : 28 dní/ x 2 dni = 3,57 eur) a na tvorbu úspor vzniklo zameškané výživné na každé z detí 2.214,28 eur (200 eur x 11 mesiacov = 2.200 + za február 2017 /200 eur : 28 dní/ x 2dni - 14,28 eur). Vo zvyšnej časti zvýšenia výživného nad rámec 500 eur u N. a 450 eur u P. súd návrh matky zamietol. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Výživné na tvorbu úspor má význam v budúcnosti pre deti pokiaľ by sa situácia na strane povinného rodiča - otca zhoršila a nedosahoval by taký príjem ako v súčasnosti. Prostriedky na účtoch detí môžu byť použité len zo súhlasom súdu. Tým je zabezpečená požiadavka otca na adresnosť použitia prostriedkov určených na výživné výlučne na potreby jeho detí (nie matky a jej syna X. X.). O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP.
3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Základom pre určovanie výživného sú odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby otca. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, okolnosťami objektívneho charakteru, zároveň musia byť zohľadnené zárobkové možnosti povinného rodiča i podiel rodiča, ktorý sa o dieťa stará, u ktorého dieťa býva. Má za to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a výživné na dcéru N. vo výške 250 eur mesačne a na syna P. vo výške 200 eur mesačne nad rámec pokrýva všetky náklady spojené s výživou a výchovou detí. Matkou navrhovaná výška výživného je neopodstatnená a nepreukázaná relevantnými listinnými dôkazmi. Náklady na maloleté deti sa nezvýšili tak, aby doposiaľ stanovené výživné nepostačovalo. Zdravotný stav maloletých detí si nevyžaduje zvýšené náklady spojené s lekárskym ošetrovaním a zdravotnou starostlivosťou. Matkou doložené lekárske správy sú z rokov 2011, 2012 a 2015. Jedná sa o neaktuálne správy. Z pokladničných dokladov o zakúpení liekov nevyplýva, pre koho, resp. pre ktoré dieťa boli zakúpené. Pochybnosti vyplývajú aj z toho, že matka má ďalšieho syna X. X.. Všetky výdavky na maloletú N. a maloletého P. súvisiace s nástupom do školy na začiatku školského roka nemožno považovať za pravidelné mesačné výdavky. Jedná sa o jednorazové náklady. Má za to, že tieto dostatočne zabezpečilo ním platené výživné. Do pozornosti dáva, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa. Návrh na zvýšenie výživného považuje za formu nátlaku zo strany matky na jeho osobu a nie za vyjadrenie skutočnej hmotnej potreby maloletých detí. Nemá záujem, aby ukracoval deti na výživnom, ale prehnané nároky matky nemieni tolerovať. Matka opakovane poukazuje iba na jeho rodičovské povinnosti, avšak rodičovské práva vedome nerešpektuje a bráni mu v kontakte s maloletými deťmi, pričom sa domáha aj zákazu styku. Na deti platí výživné v celkovej výške 450 eur a zároveň platí manželské výživné vo výške 100 eur. Matka mu bráni v akomkoľvek kontakte s maloletými deťmi od času, kedy sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V júni 2012 na Okresný súd Humenné podal návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Matka s rozvodom manželstva nesúhlasí, pričom za účelom predĺženia súdneho konania predkladá opakovane návrhy, ktoré boli zo strany súdu zamietnuté ako neopodstatnené a nedôvodné. V rámci rozvodového konania bola do konania pribratá znalkyňa. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. Má za to, že v prejednávanom prípade je nepochybné, že v rozhodnom období nedošlo k zmene pomerov. V danom prípade bolo preukázané, že na jeho strane došlo k zníženiu príjmu, čo súd nevzal do úvahy. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča. Okrem toho je vždy potrebné vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Nesprávny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými predloženými listinnými dôkazmi na preukázanie jeho príjmovej a výdavkovej situácie, keď vychádzal z fikcie 20-násobku životného minima. Nezobral do úvahy dôkazy preukazujúce výdavky súvisiace s činnosťou ambulancie. Nesprávny bol postup súdu aj ohľadne uloženia povinnosti prispievať na tvorbu úspor. Majetkové pomery otca nie sú také nadštandardné. Práve naopak, došlo k zníženiu príjmov, čo v konaní preukázal. Súd prvej inštancie zamietol návrh na zníženie výživného, avšak toto rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. V konaní neboli preskúmavané dôvody, pre ktoré matka nepracuje, resp. nemôže si zvýšiť svoj príjem. Skutočnosť, že je obmedzená osobnou starostlivosťou o syna X. X., sa nezakladá na pravde. Tento navštevuje školu a nie je odkázaný na celodennú opateru matky. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
5. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa s týmto stanoviskom nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Zotrváva na podanom odvolaní.
6. V následnom vyjadrení kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na podanom vyjadrení.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd považuje odvolanie otca za čiastočne dôvodné.
9. Súd prvej inštancie nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Napriek tomu, že viaceré skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, v konaní došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces, z ktorého dôvodu musel odvolací súd pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd predovšetkým udáva, že sa stotožňuje s čiastkovým záverom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Táto zmena pomerov spočíva v raste životných nákladov, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo. Od doby predchádzajúcej úpravy uplynula doba viac ako 4 rokov. Podstatnú zmenu pomerov predstavuje aj skutočnosť, že deti sú vekovo staršie. Maloletá N. je oproti predchádzajúcej úprave žiačkou 2. stupňa základnej školy, ktorá skutočnosť sa v justičnej praxi považuje za zmenu pomerov, keďže štúdium na 2. stupni základnej školy zahŕňa viac predmetov, t.j. aj viac výdavkov na školské pomôcky. So zvyšujúcim vekom sa zvyšujú výdavky na stravovanie, obliekanie, hygienické potreby, rozvoj duševných činností. Rovnako v prípade maloletého P. podstatnú zmenu pomerov predstavuje nástup povinnej školskej dochádzky, keď sama táto skutočnosť predstavuje nárast výdavkov (na školské potreby), rovnako z dôvodu vyššieho veku stúpajú náklady na obliekanie, obuv, hygienické potreby a podobne. Ide o takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
12. Otec sa na viacerých miestach svojho odvolania dovoláva vyživovacej povinnosti aj zo strany matky. Táto je nepochybne daná. Je však potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloleté deti, ako aj skutočnosť, že matka deťom zabezpečuje potrebu bývania, preto treba pri určení výživného zohľadniť aj náklady na bývanie. Finančné prispievanie zo strany matky na výživu maloletých detí je obmedzené jej sociálnou a finančnou situáciou, keďže jej jediným príjmom okrem výživného je peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 299,15 eur mesačne a prídavky na deti. Z obsahu spisu je nepochybné, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorý túto starostlivosť nepochybne potrebuje, a to aj napriek tomu, že navštevuje školu. Vzhľadom na charakter jeho postihnutia je tu potrebná asistencia inej osoby. Nemožno preto matke vytknúť, že pri náročnej starostlivosti o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím a popritom zabezpečovaní starostlivosti o dve maloleté deti nedosahuje iný príjem.
13. Pokiaľ ide o príjmové pomery otca, otec je podnikateľ, t.j. má príjmy z inej než závislej činnosti. Pre takéhoto rodiča zákon pri určovaní vyživovacej povinnosti stanovuje osobitné povinnosti.
14. V zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenia aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
15. V zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
16. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. V súlade s týmto právom dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. Cieľom citovaného ustanovenia je práve umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča za predpokladu, že na tento účel nepostačuje predložené daňové priznanie. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, a otec takéto príjmy nepochybne má, má povinnosť súdu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a sprístupniť údaje podľa osobitného predpisu, ak to súd pokladá za potrebné. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20-násobok sumy životného minima. V tomto prípade už súd reálne príjmy a výdavky neskúma, ale za príjem povinného rodiča sa považuje 20-násobok sumy životného minima.
17. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že v súdenej veci bolo namieste použiť postup v zmysle ust. § 63 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine a vyžadovať od otca preukázanie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a umožnenie sprístupnenia údajov chránených podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z predloženého daňového priznania otca totiž otec dosahuje nadštandardný príjem, ktorý je však v podstatnej miere prekrytý výdavkami, ktoré otec v daňovom priznaní za rok 2016 deklaroval vo výške 76.732,78 eur. Je potom správne, že súd chcel tieto výdavky preskúmať, pretože pre zistenie reálneho príjmu povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Okresný súd postupoval správne, keď pristúpil k výzve otca, aby predložil podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a sprístupnil tým údaje chránené podľa osobitného predpisu, a to predložil účtovníctvo za rok 2016, z ktorého vychádzal pri podaní daňového priznania za rok 2016, aby bolo možné identifikovať príjmové a výdavkové položky (napr. nájmy nebytových priestorov, mzdy zamestnancov a iné).
18. Otec po predložení tejto výzvy predložil súdu viaceré výdavkové doklady v súhrnnej výške 48.740,28 eur, ktoré však nedosiahli deklarované náklady uvedené v daňovom priznaní otca za rok 2016.
19. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastník konania ochranu dostane v zákonom predpokladanej kvalite. Súd musí viesť konanie tak, aby umožnil účastníkovi konania uplatniť si v konaní procesné práva, ktoré mu z procesných predpisov vyplývajú a rovnako splniť si aj povinnosti, ktoré mu z procesného predpisu vyplývajú. Základnou zásadou spravodlivého konania je rovnosť postavenia účastníkov konania (článok 4 CMP). Zároveň súdne konanie má byť vedené tak, aby rozhodnutie súdu nebolo pre účastníka prekvapivé.
20. Vyššie citované práva otcovi ako účastníkovi konania postupom súdu zabezpečené neboli.
21. Otec bol síce výzvou zo strany súdu (zo dňa 02.11.2017 - č.l. 200 spisu) vyzvaný, aby predložil podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a sprístupnil tým údaje chránené podľa osobitného predpisu, a to účtovníctvo za rok 2016, z ktorého vychádzal pri podaní daňového priznania za rok 2016, aby bolo možné identifikovať príjmové a výdavkové položky. Túto výzvu však nepovažuje odvolací súd za dostatočnú, aby vyvolala naplnenie zákonom predpokladanej fikcie v zmysle ust. § 63 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine (ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie mal predovšetkým zistiť, v akom režime účtovníctva otec účtuje svoje daňové príjmy a výdavky a vyzvať ho na predloženie konkrétnych účtovných dokladov. Zároveň mal otca poučiť, že splnenie tejto povinnosti vyplýva z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a aký následok bude mať nesplnenie si povinnosti.
22. Odvolací súd musel prihliadnuť aj na skutočnosti, že otec na výzvu súdu reagoval a čiastočne účtovné doklady predložil. Je zrejmé, že tieto účtovné doklady neboli komplexné, aby však nedošlo k prekvapivosti rozhodnutia, súd ho mal na túto skutočnosť upozorniť a vytvoriť mu priestor, aby dodatočne súdu mohol predložiť ďalšie účtovné doklady. Je nepochopiteľné, prečo okresný súd, keď po doručení výzvy a predložení dokladov zo strany otca nasledovalo pojednávanie, na ktorom bol otec prítomný, ho súd na túto skutočnosť neupozornil (že predloženie dokladov je nekomplexné, aké konkrétne účtovné doklady súd požaduje a aký následok bude mať ich nepredloženie). Otcovi tak nebol vytvorený dostatočný priestor na predloženie účtovných dokladov a použitie fikcie, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, je tak voči nemu neprimerane tvrdé a prekvapivé, čo je neprípustné z hľadiska naplnenia práva účastníka na spravodlivý súdny proces.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzať z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, že v konaní nastala taká zmena pomerov na strane maloletých detí, pre ktoré je dôvodné výživné zvýšiť. Bude však povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie pokiaľ ide o zisťovanie príjmových a výdavkových pomerov otca. Aj odvolací súd sa domnieva, že je dôvodné postupovať v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie doručí otcovi kvalifikovanú výzvu, ktorou ho vyzve, ktoré konkrétne účtovné doklady a v akej lehote má súdu predložiť (po zistení, v akom systéme účtovníctva otec účtuje svoje daňové príjmy a výdavky). Pokiaľ si otec v súdom ustanovenej lehote svoju povinnosť splní, súd preskúma jeho výdavky z hľadísk ustanovených v § 63 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. nezoberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou otca a možnosti a schopnosti otca posúdi podľa predpokladaného príjmu, aký by dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
25. Ak si otec napriek riadnej výzve túto povinnosť nesplní, súd bude vychádzať z fikcie, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima bez toho, aby preskúmaval dokladované výdavky otca (pokiaľ teda nebudú komplexné).
26. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)