Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/87/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom X. XXX, okres X., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre obzvlášť závažný trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. e) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. augusta 2018 odvolanie obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2018, sp. zn. 1T/68/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2018 pod sp. zn. 1T/68/2018 bol obžalovaný F. X. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d), odsek 2 písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne neustálenej doby, pravdepodobne od augusta roku 2017, na doposiaľ neustálených miestach si od doposiaľ nestotožnenej osoby s menom alebo prezývkou „Denis“ zadovažoval väčšie množstvo omamných a psychotropných látok a to drogu s názvom kokaín, ktorú kúpil od tejto osoby za 5.000 eur, drogu pervitín a drogu extáza, kedy tieto následne prechovával pri sebe, ako aj v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome v obci X. číslo XXX, kedy po tom, ako bol dňa 11. decembra 2017 o 22.30 hodine zadržaný ako podozrivý bola pri osobnej prehliadke zadržaného na základe výzvy vyšetrovateľa PZ a následne aj dobrovoľného vydania

zaistená stopa číslo 5 a to 2 kusy igelitových vrecúšok, kedy v jednom z vrecúšok sa podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru nachádzalo 157,59 gramov kryštalickej látky s obsahom kokaínu stanoveným na 74,7 % hmotnosti, čo zodpovedá minimálne 3924 bežným jednotlivým dávkam drogy spôsobilým po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa, v druhom vrecúšku sa podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru nachádzalo 42,49 gramov kryštalickej látky s obsahom kokaínu stanoveným na 66,5 % hmotnosti, čo zodpovedá minimálne 942 bežným jednotlivým dávkam drogy spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, následne pri domovej prehliadke u obžalovaného vykonanej v obci X. číslo XXX, na základe výzvy vyšetrovateľa PZ a následne dobrovoľného vydania

zaistená stopa číslo 11 a to plastová nádoba s obsahom igelitového vrecúška, v ktorom sa podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru nachádzalo 9,79 gramov bielej rozdrobenej hmoty s obsahom kokaínu stanoveným na 73,9 % hmotnosti, čo

zodpovedá minimálne 241 bežným jednotlivým dávkam drogy spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,

zaistená stopa číslo 12 a číslo 14 - kryštalická látka metamfetamín hydrochlorid (pervitín) v súčte hmotností 7,75 gramov s obsahom účinnej látky metamfetamín báza 54,4 % hmotnosti a 76 % hmotnosti, čo podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru predstavuje najmenej 142 bežných jednotlivých dávok drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa

a zaistená stopa číslo 16 a číslo 17 - látka 3,4-metyléndioxymetamfetamín (extáza) v súčte hmotností 7,32 gramov s obsahom účinnej látky MDMA 34,76 % hmotnosti, čo podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru predstavuje najmenej 14 bežných jednotlivých dávok drogy schopných po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,

kedy pri droge kokaín sa jedná v súhrnne o 5017 jednotlivých dávok drogy s hodnotou na čiernom trhu v Trenčianskom kraji 20.987 eur a u ostatných drog (pervitín, extáza) s hodnotou na čiernom trhu v Trenčianskom kraji 605 eur, pričom kokaín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a 3,4-metyléndioxymetamfetamín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok.

Za tento obzvlášť závažný zločin bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, § 38 odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 3 písm. b), ods. 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej boli obžalovanému uložené aj ochranné opatrenia, a to ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona a ochranný dohľad na 1 (jeden) rok podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona s použitím § 78 odsek 1 Tr. zákona.

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote, včas podanými odvolaniami napadol obžalovaný, a to čo do výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a výroku o forme uloženého ochranného liečenia a tiež i prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného, pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia nesúhlasí. Je presvedčený, že postačuje u neho zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nikdy v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, a že doposiaľ na slobode viedol riadny život a spáchanie žalovanej trestnej činnosti u neho je iba excesom, vždy pracoval a chce pracovať i počas výkonu trestu, k trestnej činnosti sa od samého počiatku doznal a jeho náprava bude lepšie zaručená v najmiernejšom ústave na výkon trestu, kde sú lepšie podmienky pre jeho pracovné zaradenie. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu o jeho závislosti na omamných a psychotropných látkach a o potrebe jeho liečby ústavnou formou. Počas doterajšieho výkonu väzby si na drogy ani len nespomenul a vôbec mu nechýbajú. Bude preto zbytočné, aby počas výkonu trestu prerušoval výkon prác, keďže by musel kvôli absolvovaniu ústavného liečenia byť premiestňovaný do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ako i uloženého ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia a sám aby rozhodol tak, že na uložený trest odňatia slobody prvostupňovým súdom bude odvolacím súdom zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a aby ďalej odvolací súd rozhodol o uložení ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje,

pretože takto uložený trest je neprimerane miernym, ktorý neodzrkadľuje viaceré skutočnosti, a to: obžalovaný je typickým dílerom drog, rozsah spáchanej trestnej činnosti obžalovaným a množstvo a rozmanitosť omamných látok (kokaín, pervitín a extáza) v hodnote tesne pod hranicou sumy 26.600,- Eur, ktorá je kvalifikačným momentom pre ešte prísnejšie právne posúdenie na odseku 3 žalovanej skutkovej podstaty trestného činu, so základnou zákonnou trestnej sadzbou od 15 do 20 rokov. Preto zníženie trestu odňatia slobody u obžalovaného pod zákonnú sadzbu v tomto prípade, aj keď je to na základe ustálenej súdnej praxe možné, podľa jeho názoru neprichádza do úvahy. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody obžalovanému.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu na písomné dôvody odvolania prokurátora reagoval tiež písomne tak, že odmieta tvrdenia prokurátora o tom, že je typickým dílerom čo vyvracia tá skutočnosť, že bol riadne zamestnaný a usilovne pracoval a že množstvo a rôznorodosť drog, ktoré zaobstaral bolo iba z dôvodu, že doma počas víkendov organizoval stretnutia s priateľmi, kde boli drogy k dispozícii a tieto zúčastneným iba výnimočne predával, keď ho o to požiadali. Stretnutia u neho fungovali vždy s finančným prispením priateľov, pretože by si to sám nemohol dovoliť. Podľa jeho názoru prvostupňový súd postupoval zákonne pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody v súlade s názorom trestnoprávneho kolégia NS SR o aplikácii mimoriadneho zníženia analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na svoje správne odvolacie námietky a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania prokurátora okresnej prokuratúry a zároveň, aby odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutím odvolacieho súdu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uloží mu ochranné protitoxikomanické liečenie iba ambulantnou formou a aby odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutím odvolacieho súdu uviedol, že sa plne stotožňuje s tým, čo uviedol jeho obhajca vo vzťahu k jeho odvolacím námietkam a k jeho vyjadreniu k odvolaniu prokurátora.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na podklade oboch podaných odvolaní, t. j. obžalovaného i prokurátora v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 26. júla 2018, na verejnom zasadnutí dňa 28. augusta 2018 preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom len napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, výroku o uloženom ochrannom ústavnom protitoxikomanickom liečení, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného ani prokurátora v neprospech obžalovaného nie sú dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia žalovaného skutku, teda výroku o vine, ktorý nebol a ani nemohol byť napadnutý odvolaním /podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním/ a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 38 odsek 3 Tr. zákona, s prihliadnutím k § 36 písm. l) Tr. zákona a za použitia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je

trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zákona, konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúceho z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako i zistenej jednej (prevažujúcej) poľahčujúcej okolnosti. Prvostupňový súd správne identifikoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a na druhej strane správne nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj podľa písm. n), keďže prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zohľadnil pri aplikácii moderačného oprávnenia - mimoriadneho zníženia trestu analogicky ako v konaní o dohode o vine a treste. Uložený trest odňatia slobody vo výmere uvedenej v napadnutom rozsudku zodpovedá aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie, na druhej strane v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd v dostatočnej miere zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného F.. Vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil presvedčivým vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa (§ 257 odsek 1 písm. b/ Tr. poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu bola u obžalovaného správne identifikovaná a priznaná jedna poľahčujúca okolnosť. Obžalovaný ďalej tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu a toto jeho vyhlásenie bolo po splnení ďalších procesných podmienok aj prvostupňovým súdom prijaté, podstatne uľahčil v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní dokazovanie jeho trestnej činnosti, predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi a súčasne prispel tým aj k hospodárnosti celého trestného konania, vzhľadom na už podstatne obmedzený rozsah dokazovania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného v posudzovanom prípade bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť za stavu, že obžalovanému boli popri uloženom treste odňatia slobody uložené tiež správne súčasne aj dve ochranné opatrenia, majúce povahu rovnako trestnoprávnej sankcie a tieto dostatočne podporujú naplnenie celkového účelu trestu u obžalovaného v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 34 Tr. zákona), čím správne argumentoval prvostupňový súd v kontexte aplikácie moderačného oprávnenia - mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. I keď prokurátor poukazoval na skutočnosť, že obžalovaný disponoval a distribuoval viaceré druhy omamných látok, ktorých preukázaná hodnota sa blíži k hranici kvalifikačného momentu pre ešte prísnejšie právne posúdenie konania obžalovaného, tieto skutočnosti sú však už raz zohľadnené práve v hroziacej trestnoprávnej sankcii - trestu odňatia slobody v základnej sadzbe od 10 do 15 rokov a nie je možné v súlade so zásadou „ne bis in idem“, t. j. nie dvakrát o tej istej okolnosti zohľadňovať a priori v situácii, keď existujú okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu, a to už aj z hľadiska osoby páchateľa, keď u obžalovaného ide o takého páchateľa, ktorý pred spáchaním posudzovaného trestného činu nebol vôbec súdne trestaný, a teda v zásade nemožno konštatovať, že ide o páchateľa, u ktorého je nevyhnutné ukladať trest odňatia slobody iba v zákonnej sadzbe podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona (10 až 15 rokov) tak, ako sa domáhal prokurátor. Prvostupňový súd tiež správne postupoval, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil mimoriadne podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Tr. zákona do miernejšieho ústavu na výkon trestu (so stredným stupňom stráženia), než kam by mal byť „mechanicky“ podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona. Už vyššie uvedené konštatovanie o tom, že u obžalovaného nejde o tak vážne narušeného páchateľa, na ktorého s cieľom prevýchovného účinku je potrebné pôsobiť v najprísnejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo správne odôvodnil aj prvostupňový súd, zodpovedá plne zákonnému postupu podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona. Na druhej strane sa však už nemožno stotožniť s odvolacími námietkam obžalovaného o tom, že prvostupňový súd pochybil, keď ho na výkon trestu odňatia slobody nezaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto zaradenie neboli celkom splnené podmienky, a to aj vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vo

vzájomnom súhrne. Pokiaľ obžalovaný prejavuje snahu počas výkonu trestu odňatia slobody pracovať, jeho zaradenie v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia tomu nič nebráni a obžalovaný má možnosť po splnení formálnej a materiálnej podmienky v zmysle platného Zákona o výkone trestu odňatia slobody si v budúcnosti vytvoriť priestor pre to, aby mohlo u neho dôjsť k zmene spôsobu výkonu trestu preradením do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Tresty uložené prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku obžalovanému, spolu s podpornými oboma uloženými predmetnými ochrannými opatreniami zodpovedajú v celom svojom rozsahu očakávanému účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Tr. zákona a sú i zákonnými v zmysle všetkých zásad uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uloženia ochranného ambulantného protitoxikomanického liečenia, prvostupňový súd správne rozhodol o uložení ústavnej formy takéhoto liečenia, pretože podkladom pre takéto rozhodnutie bol výsledok znaleckého skúmania duševného stavu obžalovaného, ktorý vo svojom závere odporúčal takúto formu. Aj tu odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o forme ukladanej liečby je najrelevantnejším podkladom stanovisko príslušného znalca a nie je vylúčené, hoci i v blízkej budúcnosti túto formu zmeniť, resp. i ukončiť takúto liečbu, čo však takmer vždy závisí predovšetkým od aktívneho prístupu osoby, ktorá sa podrobuje takejto liečbe.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému prvostupňovým súdom zodpovedá zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech, ale ani v prospech obžalovaného, a to ani vo vzťahu k uloženému ochrannému ústavnému protitoxikomanickému liečeniu, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného F. X. i odvolanie samotného obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.