Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-8-2015.pdf
PDF · 201.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2, Vrútky, IČO: 31 615 619, zast. JUDr. Janou Burikovou, bytom O. Borodáčovej 10456/6, Martin - Podháj proti žalovanému W. L., miesto podnikania Ľ. Ondrejova 728/3, Prievidza, IČO: 41 367 642, zast. JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22 o zaplatenie 6 625,25 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 6.625,25 eur a uplatnil aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobu podáva v súlade s § 79 ods.1 OSP s prihliadnutím na ustanovenie § 42 ods.3 cit. zákona, s poukazom na ustanovenie § 536 a nasl. Obchodného zákona, § 300 a nasl. Obchodného zákona. Ďalej uviedol, že žalovaný sa Zmluvou o dielo č. 2521-VO-OTS-G-2010 zo dňa 10.12.2010 ako zhotoviteľ (fyzická osoba - podnikateľ) zaviazal počas platnosti zmluvy, t. j. od 13.12.2010 do 31.3.2011 vykonávať pre spoločnosť ŽOS Vrútky a.s., Dielenská Kružná 2, Vrútky ako pre objednávateľa dielo špecifikované v čl. 1. v bode 1.2. Zmluvy nasledovne: zváračské, odborné, súvisiace a iné práce počas platnosti zmluvy, v rozsahu podľa kvalitatívnych, kvantitatívnych a časových požiadaviek a pokynov objednávateľa. V bode 7.1. čl. 7. Zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že „v prípade, ak zhotoviteľ bez písomného súhlasu objednávateľa počas trvania platnosti zmluvy preruší vykonávanie diela a/ alebo plnenie podľa zmluvy akýmkoľvek spôsobom ukončí alebo a/ sa stane a to aj dočasne neschopným, resp. nespôsobilým na plnenie podľa zmluvy (aj čiastočne) a ak za seba prípadne nezabezpečí náhradu, vzniká objednávateľovi voči zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 332 eur za každý aj začatý deň neplnenia tejto zmluvy. Žalovaný ako zhotoviteľ dňa 1.3.2011 bez písomného súhlasu žalobcu ako objednávateľa ukončil vykonávanie diela v zmysle Zmluvy, pričom za seba ako za zhotoviteľa nezabezpečil žiadnu náhradu, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Na úhradu zmluvnej pokuty za obdobie 23 dní (pracovných) nevykonávania diela (od 1.3.2011 do 31.3.2011) vo výške 7.636 eur bol žalovaný písomne vyzvaný listom zo dňa 31.3.2011, na ktorý nereagoval. Dňa 29.1.2015 bola žalovanému odoslaná a dňa 2.2.2015 doručená predžalobná výzva na úhradu zmluvnej pokuty. Napriek tomu do dnešného dňa žalovaný zmluvnú pokutu neuhradil. Jednostranným zápočtom zo dňa 2.5.2011, zn. 1464/03120-11 žalobca započítal ku dňu 30.4.2011 čas svojej pohľadávky voči žalovanému vo výške 1.010,75 eur s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi. Žalobca osobitne poukázal na to, že na právne vzťahy medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami podľa zmluvy sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákona a podľa § 300 Obchodného zákona povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou a dokonca ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
2. Súd na návrh žalobcu vydal dňa 17.apríla 2015 platobný rozkaz sp. zn. 11Cb 8/2015, voči ktorému podal žalovaný zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o dielo dňa 10.11.2010, na základe ktorej vykonával zváračské práce, ale nakoľko si nemohol nájsť zamestnanie v súlade s podmienkami, ktoré stanovil zamestnávateľ, t. j. žalobca si obnovil živnostenské oprávnenie doplnené o vykonávanie zváračských prác a dňom 29.10.2010 a následne so žalobcom dňa 10.12.2010 uzatvoril Zmluvu o dielo. Uviedol, že zmluva v podstate nahradzuje pracovnú zmluvu. V zmluve nie je vymedzený predmet diela, ktorý podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákona má byť presne špecifikovaný. V zmluve je uvedené, že žalovaný bude vykonávať zváračské a iné práce počas platnosti zmluvy, podľa pokynov objednávateľa, čo je formulácia pre výkon práce v rámci pracovnej zmluvy a nie Zmluvy o dielo. Taktiež v bode 6. Zodpovednosť za vady je uvedené - záruka na akosť vykonaných prác a nie vykonávaného diela, akoby správne malo byť uvedené v riadnej Zmluve o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákona. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zmluva obchádza zákon, preto je neplatná. Ďalej uviedol, že žalobca v zmluve čl. 7 dojednal zmluvnú pokutu, ktorá je jednostranná a jej podmienky sú nesplniteľné a sú v rozpore s platnými zákonmi SR, teda konkrétne v časti „...alebo sa stane a to aj dočasne neschopným, resp. nespôsobilým na plnenie podľa tejto zmluvy (aj čiastočne) vzniká objednávateľovi nárok voči zhotoviteľovi na zmluvnú pokutu 332 eur za každý aj začatý deň...“. Toto ustanovenie o zmluvnej pokute je neprimerané a odporuje dobrým mravom a základným ľudským právam, je preto neplatné. Poukázal na z. č. 23/1991 Zb., ktorým bola uvedená Listina základných práv a slobôd čl. 4.. Uviedol, že prácu vykonával osobne ako podnikateľ, avšak nemal možnosť, lebo nemal zamestnancov, zabezpečiť výkon prác aj počas pracovnej neschopnosti. Zmluva podľa neho supluje pracovnú zmluvu, aj z tohto dôvodu je neplatná. Zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňuje, v čase, keď nebol v práci, lebo utrpel zranenie na pracovisku, kde vykonával práce, podľa neho utrpel pracovný úraz, ktorý nebol dokumentovaný zo strany žalobcu. Následne bol ošetrený u lekára a bol v domácom ošetrení a nebol práceneschopný, čo oznámil žalobcovi. Žalobca nevyplatil žalovanému fakturovanú sumu za vykonané práce na základe faktúry 2/2001 za mesiac február vo výške 1.010,75 eur. (správne malo byť 2011) Žalobca úmyselne nepredložil jeho stanoviská na jeho výzvy, ktoré súdu predložil. Zavádza súd, aby súd nadobudol dojem, že ignoroval jeho výzvy.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka G. Q., oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l. 1 - 2, zmluva č.l. 3 - 5, výzva na úhradu zmluvnej pokuty č.l. 6, jednostranný zápočet č.l. 7, predžalobná výzva č.l. 8, vykázaná doručenka do vlastných rúk k výzve č.l. 9, platobný rozkaz č.l. 15, odpor č.l. 17-18, stanovisko k výzve spísanou žalovanou č.l. 19, podací lístok č.l. 20-21, stanovisko k výzve č.l. 22, potvrdenie od ošetrujúceho lekára č.l. 23, výpis z lekárskej karty č.l. 24, podací lístok č.l.25, výpis zo živnostenského registra č.l. 26, vyjadrenie žalobcu č.l. 30 - 32, výpis zo živnostenského registra č.l. 33, vyjadrenie žalovaného č.l. 39, čestné prehlásenie Tibora Gregora č.l. 40, faktúra č.l. 41, kúpna zmluva č.l. 42 - 55, vyjadrenie žalobcu č.l. 61-64, inzercia žalovaného č.l. 65, vyjadrenie žalovaného č.l. 67-68, vyjadrenie žalobcu č.l. 7 072, vyjadrenie žalobcu č.l. 73, certifikát č.l. 74 - 75, vyjadrenie žalovaného č.l. 78, vyjadrenie žalobcu č.l. 80 - 82 + pripojené výpisy z evidencie o výkone žalovaného č.l. 83- 85, vyjadrenie žalobcu č.l. 86-87, faktúra máj 2010 č.l. 88, montážny denník č.l. 89, výpis z VÚB č.l. 90, faktúra január 2011 č.l. 91, montážny denník č.l. 92, výpis zo Slovenskej sporiteľne č.l. 93, faktúra č.l. 94 - február 2011, montážny denník č.l. 95, oznámenie žalovaného č.l. 96, jednostranný zápočet žalobcu č.l. 97, vyjadrenie žalovaného č.l. 98, zmluva o dielo svedka č.l. 104-105 a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca podal vo veci niekoľko písomných stanovísk. V písomnom stanovisku zo dňa 27.mája 2015 uviedol, že žalobca uzatvoril tak, ako uviedol už v žalobnom návrhu ako podnikateľský subjekt so žalovaným ako podnikateľským subjektom - fyzickou osobou Zmluvu o dielo, pričom poukázal na ustanovenie § 1 Obchodného zákona. Tvrdenie žalovaného v odpore, že si svoje živnostenské oprávnenie obnovoval kvôli tomu, že si žalobca stanovil takúto podmienku a dopĺňal ho o vykonávanie zváračských prác je nepravdivé. Žalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie zváračských prác už od roku 2004 a teda vykonáva podnikateľskú činnosť - zváračské práce od roku 2004 a to až ku dnešnému dňu. K tvrdeniu, že Zmluva o dielo nahrádza pracovnú zmluvu je tiež nepravdivé, nesprávne a v rozpore so zákonom a to najmä z dôvodov, že uzavretá Zmluva o dielo spĺňa všetky náležitosti vyžadované právnou úpravou pre Zmluvu o dielo. Na uzavretie Zmluvy o dielo je v súlade s Obchodným zákonom potrebné, aby 1/ bolo zmluvnými stranami definované dielo a aby 2/ bola dohodnutá cena za jeho vykonanie. Dielo je definované v čl. 1 v bode 1.2. Zmluvy o dielo a cena za jeho vykonanie je definovaná v čl. 3 v bode 3.1. tejto zmluvy. Definícia diela v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo v žiadnom prípade nespĺňa definíciu „závislej práce“ v zmysle právnej úpravy v Zákonníku práce, platnej v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo a počas jej platnosti tak, ako tvrdí žalovaný v odpore. Definícia závislej práce ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo a počas jej platnosti bola v § 1 ods.2 Zákonníka práce definovaná tak, že „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. V zmysle § 1 ods.3 druhá veta Zákonníka práce je ďalej závislá činnosť definovaná „Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občiansko-právnom alebo zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov“. Žalobca ďalej uviedol, že samotný žalovaný v odpore na strane 2 tvrdí, že práce vykonával osobne, ale ako podnikateľ. K tomu uviedol, že v zmysle čl. 7 bod 7.1. žalovaný nemusel vykonávať dielo osobne, mal možnosť zabezpečiť za seba náhradu, čím by sa vyhol uplatneniu zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Týmto (t.j. možnosťou zabezpečenia náhrady iným zhotoviteľom) nie je splnená jedna zo základných podmienok závislej práce v zmysle Zákonníka práce, t. j. osobný výkon práce. Ďalšia podmienka závislej práce v zmysle Zákonníka práce, ktorá nie je splnená je zákonná podmienka vykonávania práce v mene zamestnávateľa. Je nespochybniteľné a zrejmé, že žalovaný ako zhotoviteľ s poukazom na ustanovenie § 536 a nasl. Obchodného zákona a s poukazom na celý obsah Zmluvy o dielo a následnú podnikateľskú fakturáciu vykonávaného diela žalovaným ako zhotoviteľom, vykonával dielo podľa Zmluvy o dielo vo svojom vlastnom mene a nie v mene žalobcu ako objednávateľa. Týmto, t. j. vykonávanie diela v mene zhotoviteľa nie je splnená jedna zo základných podmienok závislej práce v zmysle Zákonníka práce, t. j. vykonávanie práce v mene zamestnávateľa. Žalobca v ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 11.januára 2016 uviedol, že Zmluva o dielo bola uzavretá medzi zmluvnými stranami ako podnikateľmi v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákona, žalovaný ako podnikateľ dielo, ktorým boli zváračské práce a hmotne zachytený výsledok týchto zváračských prác vykonával a následne vykonanie príslušných zváračských prác ako podnikateľ aj riadne fakturoval. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3 Sžf 80/2008 z 23.4.2009, v zmysle ktorého:
- základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j., či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodno-právny vzťah alebo pracovno-právny vzťah.
- pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu, existencii pokynov, ale v subjekte, t. j., či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom.
- pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe mandátnej i pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukázal na § 1 ods.3 druhá veta z. č. 311/2000 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občiansko-právnom alebo zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. V odôvodnení tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR sa ďalej konštatovalo, že Najvyšší súd SR poukazuje na právny názor Ústavného súdu ČR v náleze č. II. ÚS 69/03 zo dňa 31.8.2004, ktorého obsah odôvodnenia týmto argumentačne preberá v zmysle článku 152 ods.4 Ústavy SR. V odôvodnení nálezu sa v podstate konštatuje, že popretím existencie mandátnej zmluvy finančným úradom a jej subsumovanie do vzťahu pracovného práva proti vôli zmluvných strán došlo k zásahu do práv sťažovateľky a jej zmluvného partnera, do zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z čl. 2 ods.3 Listiny, resp. čl. 2 ods. 4 Ústavy ČR (pzn. zhodne čl. 2. ods. 3 Ústavy SR). K prekvalifikácií obchodno-právneho vzťahu na pracovno-právny, správcom dane by mohlo dôjsť v prípadoch, kedy by boli pochybnosti o prejavenej vôli zmluvných strán v zmluve. Najvyšší súd preto konštatuje, že činnosť colného deklaranta mohla byť zákonne vykonávaná externe na základe Zmluvy o činnosti colného deklaranta, uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka alebo interne na základe pracovnej zmluvy. Rozhodujúca je prejavená vôľa zmluvných strán. Najvyšší súd nezistil dôvody, pre ktoré by v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pri neexistencii výslovného zákonného zákazu nebolo právne prípustné z hľadiska zmluvnej voľnosti i externé vykonávanie manažérskeho servisu na základe obchodno-právnej zmluvy. Žalobca je toho názoru, že závery vyššie uvedeného konania Najvyššieho súdu SR sú bez pochyby použiteľné a aplikovateľné aj pre prejednávanú právnu vec č. k. 11Cb 8/2015, na základe čoho považuje za neprípustné, aby súd v prejednávanej právnej veci aj s ohľadom na vykonávané dokazovanie v rozpore s prejavenou zmluvnou voľnosťou účastníkov konania prekvalifikoval obchodno-právny vzťah podľa Zmluvy o dielo na pracovno-právny vzťah. Zároveň poukázal na čl. 35 ods.1 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že ide o najvýznamnejšie hospodárske a sociálne právo, prostredníctvom ktorého sa každý sám slobodne rozhoduje, či svoje povolanie bude vykonávať formou závislej činnosti alebo súkromného (nezávislého) podnikania alebo rozvíjania inej zárobkovej činnosti, resp. bude bez zamestnania ako dobrovoľne nezamestnaná osoba v prípade, ak svoje životné potreby dokáže zabezpečiť finančnými prostriedkami. Dôkazom platného obchodného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania ako výsledku ich zhodného prejavu vôle sú najmä fakty: 1. Zmluva o dielo uzavretá podľa a s odkazom na Obchodný zákonník medzi žalobcom a nezávislým podnikateľom a tiež žalovaným ako nezávislým podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia od roku 2004 dodnes. 2. výkon diela žalovaným ako podnikateľom. 3. fakturácia vykonávaného diela žalovaným ako podnikateľom. 4. písomné podanie žalovaného v podanom odpore „Prácu som vykonával osobne ako podnikateľ“. 5. ústny prejav žalovaného na pojednávaní dňa 6.10.2015...žalovaný opakovane potvrdil, že zváračské práce vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Žalobca súdu predložil do súdneho spisu zverejnenie ponuku prác žalovaného na internete, z ktorého je zrejmé, že žalovaný aj aktuálne ponúka výkon zváračských prác: „zváranie vykonávam vo svojej dielni alebo externe. Ceny za práce podľa dohody. Činnosť vykonávam cez živnosť“. Žalobca uviedol, že z uvedených dôkazov je zrejmý a nepochybný prejav vôle žalovaného vykonávať zváračské práce v režime nezávislého podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia a nie závislým - v pracovno-právnom pomere. Uzavretie Zmluvy o dielo ako zmluvného obchodno-právneho vzťahu bolo výsledkom zhodného prejavu vôle oboch účastníkov konania. Žalobca ďalej uviedol, že závislá práca nemôže byť vykonáva v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak sú naplnené znaky podľa osobitných predpisov, sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov, aby práca mohla byť vykonáva v občianskom právnom vzťahu alebo v obchodno-právnom vzťahu a teda nejde o závislú prácu. Uzavretá Zmluva o dielo spĺňa všetky náležitosti vyžadované právnou úpravou Obchodného zákona pre Zmluvu o dielo, t. j. Zmluva o dielo je zmluva podľa osobitných predpisov, čo zodpovedá tzv. negatívnemu vymedzeniu pojmu závislá práca v zmysle § 1 ods.3 druhá veta Zákonníku práce. „Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občiansko-právnom alebo zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Definícia závislej práce má kogentnú povahu, t. j. na určenie, či ide o závislú prácu alebo iný právny vzťah je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky, to znamená, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce musia byť tieto znaky pojmu závislá práca naplnená kumulatívne“. Poukázal na § 2 ods.1 Obchodného zákona, ktorý vymedzuje, čo je podnikanie a aké sú znaky podnikania. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a poukázal aj na ustanovenie § 2 z. č. 455/1991 Zb. Živnostenského zákona, ktorý obsahuje legálnu definíciu pojmu živnosť. „Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Právna teória požaduje kumulatívne naplnenie pojmových znakov podnikania a živnosti na to, aby vykonávaná činnosť mohla byť považovaná za podnikania alebo živnosť“. Legislatívno-technicky sú uvedené ustanovenia naformulované rovnako, ako ustanovenie § 1 ods.2 Zákonníka práce a preto aj výklad ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce musí byť rovnaký ako výklad ustanovenia § 2 ods.1 Obchodného zákona a výklad ustanovenia § 2 Živnostenského zákona. Výkon prác žalovaného nespĺňa minimálne tri z podstatných identifikačných znakov pojmu závislej práce (v zmysle definície závislej práce) ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo a počas jej platnosti § 1 ods.2 Zákonníka práce: „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností a to: 1.výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa. 2. práca vykonávaná v mene zamestnávateľa. 3. práca vykonávaná na zodpovednosť zamestnávateľa. Práca, ktorú žalovaný vykonával pre žalobcu nebola vykonávaná na zodpovednosť zamestnávateľa, bola vykonávaná na zodpovednosť samotného žalovaného ako zhotoviteľa. Na základe uvedeného je nepochybné a zrejmé, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom obchodno-právnym (objednávateľ a zhotoviteľ) a nie vzťahom pracovno-právnym (zamestnávateľ a zamestnanec). Taktiež dojednanie o zmluvnej pokute v Zmluve o dielo zodpovedá zhodnému prejavu vôle oboch zmluvných strán (čo opakovane potvrdil žalovaný aj na pojednávaní dňa 6.10.2015) ako uplatnenie zásady zmluvnej voľnosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná vážne, určite a zrozumiteľne. Zmluvná pokuta za 23 dní porušenia Zmluvy o dielo predstavuje 7.636 eur, časť vo výške 1.010,75 eur bola započítaná, čím žalovaný s poukazom na § 323 ods.2 v spojení s ustanovením § 407 ods.3 Obchodného zákona uznal aj zvyšok záväzku. Výška zmluvnej pokuty je vyjadrením zmluvnej voľnosti účastníkovi obchodno-právneho vzťahu, do ktorej súd nie je oprávnený zasahovať, súd teda nie je oprávnený zasahovať do zmluvne dojednanej sadzby zmluvnej pokuty ani do dojednaného spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty. Výhodnosť, či nevýhodnosť zmluvnej pokuty si musia zmluvné strany ujasniť pred uzavretím zmluvy a nie až potom, keď oprávnená osoba uplatňuje svoje práva zo zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako motivácia pre žalovaného plniť si svoje zmluvné povinnosti a nie je správne a spravodlivé, aby sa žalovaný ako strana, ktorá preukázateľne porušila Zmluvu o dielo teraz úspešne domáha zamietnutia nároku žalobcu ako oprávnenej strany. Všetky podmienky na uplatnenie nároku žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty boli splnené, predovšetkým s prihliadnutím na zásadu pacta sunt servanta, ako je to podrobne odôvodnené v návrhu na vydanie na platobného rozkazu a následných písomných a ústnych stanovísk. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 20.2.2016 žalobca poukázal na to, že v Zmluve o dielo je definovaný v čl. 1. v bode 1.2., dielo, ide o zváračské, odborné, súvisiace a iné práce. Hmotne zachytený výsledok týchto prác žalovaný ako podnikateľ po ich vykonaní riadne fakturoval. Stanovisko žalovaného, že dielo definované v Zmluve o dielo je formuláciou pre výkon prác v rámci pracovnej zmluvy je absolútne irelevantné. K tomuto poukázal na stanovisko zo dňa 11.1.2016. Cena diela je uvedená v čl. 3 bod 3.1. Zmluvy o dielo a je stanovená v súlade s § 3 z. č. 18/1996 Z. z. - o cenách, ako cena za jednu hodinu, čo je absolútne obvyklý spôsob určenia ceny za výkon práce, či služieb v súlade s § 546 a nasl. Obchodného zákona. Povinnosti a školenia BOZP uvedené v čl. 4 bod 4.1. Zmluvy o dielo vyplývajú z ustanovenia § 6 ods.4 a 7 z. č. 124/2006 Z. z. - o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších zmien a doplnkov. Právo kontroly uvedené v čl. 4 bod 4.7. Zmluvy o dielo vyplýva z ustanovenia § 550 Obchodného zákona. Zodpovednosť za vadu uvedená v čl. 6 Zmluvy o dielo vyplýva z ustanovenia § 560 Obchodného zákona. Žalobca opakovane poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf 80/2008 z 23.4.2009. Zdôraznil, že k prekvalifikácií obchodno-právneho vzťahu na pracovno-právny vzťah správcom dane by mohlo dôjsť v prípadoch, keby boli pochybnosti o prejavenej vôli zmluvných strán v zmluve, čo však nie je možné uskutočňovať bez výsluchu zmluvných strán k týmto okolnostiam. Žalobca ďalej poukázal, že účastníci k prejavenej vôli uzatvoriť Zmluvu o dielo ako obchodno-právny vzťah jasne a zrozumiteľne vyjadrili na pojednávaní dňa 6.10.2015, o čom svedčí i stanovisko zo dňa 11.1.2016, v ktorom žaloba zhrnul dôkazy o prejavenej vôli zmluvných strán uzatvoriť Zmluvu o dielo. Dôkazom platného obchodno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania ako výsledku ich zhodného prejavu vôle sú najmä fakty, na ktoré poukázala vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 27.mája 2015. Naviac žalovaný ponúkal svoje práce ako živnostník na internete a z tejto prejavenej vôle žalovaného ako podnikateľa je nepochybný prejav jeho vôle vykonávať zváračské práce v rámci režimu nezávislého podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia. Preto uzavretie Zmluvy o dielo ako zmluvného obchodno-právneho vzťahu bolo výsledkom zhodného prejavu vôle oboch účastníkov konania. Žalobca v ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 2.2.2018 uviedol, že žalovaný mal zváračské oprávnenie, mal certifikát na vykonávanie zváračských prác. Pripojenými listinami bolo preukázané nespochybniteľná vôľa žalovaného vykonávať zváračské práce ako predmet svojho živnostenského podnikania - súkromnej fyzickej osoby podnikateľa. V bode 10 - certifikátov je uvedené, že žalovaný pracuje ako súkromná osoba a oba certifikáty sú uvedené v čl. 1 v bode 1.3. v spojení s bodom 1.4. Zmluvy o dielo. Tiež mal žalobca za preukázané, že žalovaný ponúkal svoje služby spočívajúce vo vykonávaní zváračských prác ako živnostník všeobecne, pre široký - neohraničený okruh zákazníkov. Predmet diela, spôsob jeho vykonania, evidencia a termíny vykonania diela a ostatné podmienky vykonania diela sú jasne, určite a zrozumiteľne upravené v Zmluve o dielo a boli žalobcom opakovane písomne s dostatočnou určitosťou súdu prednesené. Žalovaný ako fyzická osoba a podnikateľ zhotovoval dielo ako subdodávateľ žalobcu na projektoch: 1. výroba, diesel motorových jednotiek (DMJ) pre konečného zákazníka - Železničnú spoločnosť Slovensko a.s. 2. výroba nových osobných vozňov (NOV) rovnako pre konečného zákazníka - Železničnú spoločnosť Slovensko a.s. Konkrétne v období 12/2010 vykonával dielo - zváranie na projekte NOV - hrubá stavba skrine vozňa č. 20-70238, zákazka č. 123862, v období 1/2011 vykonával dielo - zváranie na projekte DMJ - vložený vozeň DMJ 861-VV003, zákazka č.113 849 a v období 2/2011 vykonával dielo - zváranie na projekte DMJ - riadiaci vozeň DMJ 861-RV2006, zákazka č. 113 850. Vykonanie vyššie uvedených zákaziek žalovaný fakturoval žalobcovi vo svojich faktúrach a to v súlade s bodmi 3.2 a 3.3 Zmluvy o dielo. Žalovaný v snahe a úmysle vyhnúť sa zmluvnej pokute, ktorá bola riadne a zákonne dohodnutá medzi stranami v Zmluve o dielo pre prípad porušenia zmluvných dojednaní opakovane argumentuje jediným argumentom a to tým, že Zmluvu o dielo považuje za zastretý pracovný pomer. Žalovaný však doposiaľ žiadnym spôsobom a žiadnym dôkazom svoju argumentáciu tvrdenie nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Naopak žalobca opakovane skutkovo a právnou argumentáciou a predloženými dôkazmi preukázal, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej Zmluvy o dielo je jednoznačne a nespochybniteľne vzťahom medzi dvomi podnikateľmi a teda má obchodno-právny charakter, v rámci ktorého bola v súlade s ustanovením § 300 a nasl. Obchodného zákona zákonne dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá je predmetom prejednávanej právnej veci. Žalobca teda jednoznačne, na rozdiel od žalovaného uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca preukázal vzťah dvoch podnikateľských subjektov žalobcu ako obchodná spoločnosť a žalovaného ako SZČO, slobodnej vôle strán pri uzatváraní zmlúv, predmetu diela a odmeny za výkon diela - fakturácie, založenia živnosti žalovaného, ktorá mu vznikla v roku 2004, t. j. pred podpisom Zmluvy o dielo so žalobcom, preukázania skutočností, že žalovaný aktívne a verejne prostredníctvom internetu poskytuje a ponúka svoje služby, pričom vystupuje výhradne ako SZČO, pozitívneho a negatívneho vymedzenia pojmu závislej práce, pričom žalobca preukázal aj absenciu základných znakov závislej práce a to povinnosť osobného výkonu diela.
- povinnosť výkonu práce v mene zamestnávateľa
- povinnosť výkonu prác na zodpovednosť zamestnávateľa, teda dojednania o zmluvnej pokute, jej výšku a zákonnosť, žalovaný vymyslený nepravdivý úraz v čase vykonávania diela, bezdôvodné a neohlásené skončenie výkonu diela, čím došlo k porušeniu ustanovení Zmluvy o dielo a k vzniku nároku žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 9.2.2018 žalobca poukázal na faktúru č. 5/2010 vystavená dodávateľom W. L. (žalovaným) voči odberateľovi (žalobcovi), dátum vystavenia 31.12.2010, splatná 21 dní, ktorou žalovaný ako podnikateľ fakturoval žalobcovi vykonané zváračské práce za mesiac december 2010 v počte 40 hodín a celková fakturovaná suma bola 260 eur. Ďalej predložil montážny denník ku fakturovaným prácam podľa vyššie uvedenej faktúry, ktorým žalobca a žalovaný súhlasne potvrdili odovzdanie a prevzatie fakturovaných prác bez závad a tiež predložil doklad o úhrade ceny diela žalobcom dňa 25.1.2011. Predložil faktúru č. 1/2011 vystavená žalovaným za prácu pre žalobcu vystavená dňa 31.1.2011, splatnosť 21 dní, ktorou žalovaný ako podnikateľ fakturoval žalobcovi vykonané zváračské práce za mesiac január v počte 129 hodín, celková fakturovaná suma bola 838,50 eur. Montážny denník k fakturovaným prácam podľa vyššie uvedenej faktúry tiež žalovaný a žalobca súhlasne potvrdili odovzdanie a prevzatie fakturovaných prác bez závad. Predložil doklad k tejto faktúre o úhrade ceny diela žalobcom dňa 18.2.2011. Predložil aj faktúru č. 2/2011 vystavenú žalovaným pre žalobcu dňa 28.2.2011, splatnosť 21 dní, ktorou žalovaný ako podnikateľ fakturoval žalobcovi vykonané zváračské práce za mesiac február 2011 v počte 155,5 hodín, celková fakturovaná suma 1.010,75 eur. K faktúre predložil aj montážny denník, ktorý preukazuje súhlasné prehlásenie odovzdanie a prevzatie fakturovaných prác bez závad, sprievodný list žalovaného k faktúre a k montážnemu denníku a doklad o úhrade ceny diela - zápočet zo dňa 2.5.2011. Týmito listinami žalobca preukazuje nespochybniteľnú vôľu žalovaného vykonávať zváračské práce ako predmet svojho živnostenského podnikania - súkromnej fyzickej osoby podnikateľa a vykonanie týchto prác žalovaným ako podnikateľom.
5. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 11.decembra 2011 adresovanom žalobcovi uviedol, že žalobca síce uzatvoril dňa 10.12.2010 so žalovaným Zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával práce pre žalobcu, ale táto zmluva nahradzuje pracovnú zmluvu. V zmluve nie je vymedzený predmet diela tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 536 a nasl.. Obchodného zákona, tento musí byť presne v zmluve špecifikovaný. Dojednania o zmluvných sankciách sú v rozpore s ustanovením § 37 v spojení s § 41 Občianskeho zákona a teda sú neplatné, preto žalovaný nebude akceptovať výzvu na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaný nebol prítomný v práci, absencii predchádzal pracovný úraz, ktorý nebol zdokumentovaný zo strany žalobcu a z tejto neprítomnosti žalobca vyvodzuje zmluvnú pokutu. Z uvedenej skutočnosti vyplýva i spornosť uplatnenej pokuty. Z písomného stanoviska žalovaného zo dňa 5.10.2015 vyplýva, že žalobca svoj nárok opiera o zmluvnú pokutu dojednanú v Zmluve o dielo, ktorú stanovil vo výške 7.600 eur. Potvrdil, že zmluvná pokuta v zmluve dohodnutá, avšak dojednanie je v rozpore so samotnou Zmluvou o dielo, lebo z textu nevyplývajú sankcie zo zhotovenia diela, vadami diela ako je oneskorenie sa s vykonaním diela, kvalitou diela, zárukami na dielo a podobne. Zmluvná pokuta je neurčitá, v skutočnosti zastiera vykonávanie zváračských prác pre zamestnávateľa Zmluvou o dielo sa prekrýva pracovno-právny vzťah. Poukázal aj na výšku zmluvnej pokuty, ktorú limituje zásada, že nesmie byť neprimeraná. Mala by zodpovedať významu a hodnote zabezpečeného záväzku, prípadne škoda, ktorá by vznikla jeho porušením. Nemala by byť v rozpore s veľmi širokou definovanou zásadou poctivého obchodného styku a rovnako aj s dobrými mravmi a to pod hrozbou sankcie neplatnosti. V Zmluve o dielo si zmluvné strany určili spôsob určenia ceny za dielo spôsobom 6,50 eur/hod.. V čl. 1 je definované, čo sa na účely tejto zmluvy rozumie dielom: vykonávanie zváračských prác podľa pokynov... Žalobca naviac do zmluvnej pokuty zakomponoval nereálne plnenie, t. j. nahradenie práce žalovaného inou rovnako kvalifikovanou osobou, hoci vedel, že nikoho nezamestnáva. Žalovaný nastupoval do zamestnania spolu s inými zamestnancami a končil s inými zamestnancami, čo len potvrdzuje zastieranie pracovného vzťahu. Žalobca v snahe vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim z pracovno-právnych vzťahov, tieto nahradil obchodno-právnym vzťahom. Ak chcel mať u žalobcu žalovaný príjem, na ktorý bola odkázaná jeho rodina, musel si vybaviť živnostenský list. V tom čase žalovaný živnosť vybavenú nemal. Až po predložení živnostenského listu s ním žalobca uzatvoril na profesiu zvárača zmluvu podľa Obchodného zákona. Dôvodom postupu žalobcu je vyhýbanie sa plnenia odvodových povinností, daňových povinností a povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce. Poukazuje na úpravu postavenia podnikateľov podľa Obchodného zákona a poukazuje aj na to, že podnikanie podľa Obchodného zákona sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy by musel plniť. Za vlastnú zodpovednosť podnikateľa je možné považovať takú činnosť, keď za podnikanie nezodpovedá niekto iný, zodpovednosť prevzal sám tento podnikateľ. Ďalej uviedol, že mu žalobca nevyplatil fakturovanú sumu za vykonanie prác za faktúru 2/2001 (správne malo byť 2011) za február vo výške 1.010,75 eur. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 4.2.2016 uviedol, že v Zmluve o dielo, nie je vymedzený predmet diela, v zmluve je uvedené, že dielo - ide o zváračské práce a iné práce počas platnosti zmluvy podľa pokynov objednávateľa, čo je formulácia pre výkon práce v rámci pracovnej zmluvy. Žalobca sa odvoláva v zmluve na plnenie výkonových noriem, čím je podmienená hodinová odmena a tiež je v zmluve uvedené vstupné školenie BOZP. Uvedené ustanovenia zodpovedajú pracovnej zmluve a nie Zmluve o dielo. V zmluve je tiež dohodnutá záruka na akosť prác 12 mesiacov odo dňa ich odovzdania a prevzatia. Žalobca podľa žalovaného nepredložil dôkaz a nepreukázal, že sa nejedná o zastretý pracovný pomer. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by zhotoviteľ vykonával dielo u žalobcu, pričom by sa jednalo o konkrétne zhotovenie niečoho podľa dokumentácie, odovzdanie diela, prevzatie diela zo strany objednávateľa a následná záruka, garancia zhotoviteľa za dielo, ktoré odovzdával objednávateľovi protokolárne, následne vyplatená odmena za dielo.
Zmluva má charakter práce v hodinovej mzde za dodržanie výkonových noriem a kvality práce. Závislá práca sa nemôže vykonávať ani na základe zmluvného vzťahu podľa občiansko-právneho a ani podľa obchodno-právneho vzťahu. Navrhol žalobu zamietnuť. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 18.2.2018 uviedol, že žalobca zastiera vykonávanie zváračských prác pre zamestnávateľa Zmluvou o dielo, ktorou sa prekrýva pracovno-právny vzťah. Žalobca vykonával školenia o BOZP a školenie predpisov platných v sídle zamestnávateľa. Poukázal na § 2 ods.1 Obchodného zákona, kde je definované podnikanie, pričom samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy by musel plniť, v danom prípade tomu tak nebolo. Na vlastnú zodpovednosť podnikateľa je možné považovať takú činnosť, keď za podnikanie nezodpovedá niekto iný, zodpovednosť prevzal sám tento podnikateľ. Sám zodpovedá za vykonanie diela, ktoré odovzdá objednávateľovi v dohodnutom termíne, za dielo je vystavená faktúra po odovzdaní diela a na vykonanie diela je poskytovaná záruka, ktorá plynie od prevzatia diela. Poukázal tiež na inštitút záručnej doby v podnikateľskom prostredí podľa Obchodného zákona. Žalobca podľa žalovaného len potvrdil obchádzanie pracovno-právneho vzťahu. Žalobca aj v zmluvnej pokute definuje pracovno- právny vzťah, nakoľko do nej zakomponovanú nereálne plnenie, t. j. nahradenie práce zhotoviteľa, inou rovnako kvalifikovanou osobu, hoci vedel, že nikoho žalovaný nezamestnáva.
6. Zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, resp. nedodržal záväzok, preto žalobca postupoval tak, že uplatnil si voči nemu zmluvnú pokutu. Predložila súdu kúpnu zmluvu uzavretú medzi Železničnou spoločnosťou Slovensko a.s., Bratislava a žalobcom, kde sa žalobca podieľal prácami, resp. vyrábal pre túto spoločnosť diesel motorové jednotky, išlo o železničné koľajové vozidlá, kde jedna cena z jednotky je v zmluve uvedená ako cena súpravy 4.414.343,17 eur a v prípade nedodržania termínov dodania uvedených v zmluve je sankcia v čl. 12, kde je uvedená zmluvná pokuta vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny diela z jednej jednotky, t. j. 4.414.343,17 eur. Žalovaný mal vykonávať práce špecifikované presne v čl. 1 bod 1.2. a bod 1.3., tiež v čl. 3 bod 3.2.,kde je presne uvedené, aké práce môže zhotoviteľ fakturovať, pričom boli vypracované operatívne plány žalobcu, podľa ktorých sa pracovalo a tieto sú zakomponované v Zmluve o dielo. Evidencia vykonaných úkonov žalovaného je obsiahnutá vo faktúre, kde je uvedený počet hodín, ktoré odpracoval, resp. robil, sadzba hodín, práce, ktoré vykonal. Okrem toho existuje plán vykonávaných prác vykonávaných žalovaným, ktoré žalobca má k dispozícií a ktoré vie predložiť. Po ukončení mesiaca boli práce odsúhlasené, aby žalovaný mohol vystaviť za práce faktúru. Faktúra z februára 2011 bola vystavená žalovaným a táto bola žalobcom akceptovaná, bola i započítaná jednostranným úkonom, čo bolo žalovanému oznámené a toto započítanie žalovaný nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uznal čiastočný záväzok s poukazom na § 323 a § 407 Obchodného zákona. Zmluvná pokuta je objektívna, v súvislosti s tým poukázal na § 300 Obchodného zákona. Pokiaľ sa javilo žalovanému, že ide o neprimeranú zmluvnú pokutu, nemusel Zmluvu o dielo podpísať. Keď žalovaný vypadol z jednotlivých činnosti, vznikol problém na pracovisku, pretože bolo potrebné zabezpečiť ďalšie pracovné úkony zo strany žalobcu, keď žalovaný nepracoval. Z toho dôvodu je v zmluve uvedené, že pokiaľ preruší prácu alebo nevykoná tieto práce, je nutné zabezpečiť za seba náhradu. Pokiaľ by to nebolo potrebné, táto úprava sa do Zmluvy o dielo nedostane. Zástupkyňa žalobcu poukazuje na výšku zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. Bratislava, ktorá činí okolo 1.000 eur denne. V danom prípade išlo o štátnu zákazku, ktorá sa musela dodržať, preto je zmluvná pokuta v takejto výške. Poukázal na § 536 ods.2 Obchodného zákona, v ktorom je definované dielo, pričom nemusí to byť len zhotovenie určitej veci, ale môže to byť vykonanie určitej činnosti, celok určitých prác, kde je hmotne zachytený výsledok prác, v tomto prípade to boli zvary na železničnom koľajovom vozidle. Zmluva, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný, ktorá mala byť uzavretá na personálnom oddelení, nebola uzavretá na personálnom oddelení, ale bola uzavretá so zamestnancom, ktorý podpisuje uzatváranie zmlúv so živnostníkmi a inými subjektmi, v tomto prípade išlo o žalovaného. Pokiaľ tvrdil žalovaný, že zmluva bola uzavretá na personálnom oddelení, ide o nesprávnu informáciu. Jednotlivé sankcie uvedené v Zmluve o dielo sú sankcie a sú zabezpečovacím prostriedkom za kvalitu a kvantitu vykonaného diela. Dielo v danom prípade predstavuje vykonanie prác, t. j. sú to zváračské práce a ich hmotne zachytený výsledok. V priebehu konania sa pridržiavala svojich písomných stanovísk a zdôraznila skutočnosti uvedené v týchto stanoviskách, že žalovaný ponúkal svoje práce, resp. výkon svojej práce na základe inzerátu, ide o ponuku prostredníctvom živnostenského listu - živnostenského oprávnenia, ktoré má žalovaný vydané od roku 2004 do roku 2016. Teda mal ho vydané aj v čase uzavretia Zmluvy o dielo. Z uvedeného je zrejmá vôľa žalovaného vykonávať práce na základe svojej živnosti. Týmto žalobca preukázal slobodnú vôľu žalovaného vykonávať svoje pracovné úkony na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný prejavil vôľu uzatvoriť Zmluvu o dielo, prejavil vôľu uzatvoriť určitý zmluvný vzťah a žiadny iný subjekt jeho vôľu nemôže nahradiť. Čo sa týka závislej činnosti, tu opakovane zdôraznil, že chýbajú náležitosti závislej činnosti, preto sa nejedná o závislú činnosť podľa Zákonníka práce. Ak žalobca uviedol v zmluve pojem zváračské práce, tento pojem tejto činnosti je uvedený aj v živnostenskom zákone. Pojem dielo v ponímaní výkonu činnosti žalovaného predstavuje tzv. zvar na koľajových vozidlách, to znamená, že žalovaný nevyrobil koľajové vozidlo, len sa podieľal na tejto výrobe práve týmto zvarom, teda určitou činnosťou a toto je v podstate dielo podľa Obchodného zákona. Čo sa týka kontrol prác, resp. kontroly jednotlivých úkonov u žalovaného, tu zdôraznila, že kontrole podlieha celé koľajové vozidlo, na ktorom vykonávajú úkony jednak zamestnanci žalobcu, živnostníci, ale tiež aj iné subjekty, napr. aj iné spoločnosti, vrátane aj zahraničných spoločností, nakoľko ide o veľký kolos. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal všetky skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a uniesol dôkazné bremeno aj čo sa týka hodnotenia vecí po právnej stránke, s poukazom aj na príslušnú judikatúru uvedenú už v písomných stanoviskách. Žalobca má svojich kmeňových zamestnancov, ktorých má určitý počet, ktorí vykonávajú zváračské práce, ale ak napr. žalobca vyhrá súťaž na určité dielo a potrebuje viac subjektov v určitej profesii, konkrétne na zváračské práce, ide o nárazové práce na určitú dobu, kde využíva subjekty ako napr. živnostníkov a uzatvára s nimi Zmluvu o dielo. Podstatné je, že ide o práce na určitú dobu na vykonanie určitého diela. K výške zmluvnej pokuty uviedla, že je primeraná, lebo ak žalovaný vypadol na jeden deň z činnosti, zaplatil by zmluvnú pokutu vo výške 332 eur. Zmluvná pokuta sa javí vysoká vzhľadom na súčet omeškania. Zmluvná pokuta je za porušenie za jeden deň, čím si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, nezabezpečil si za seba náhradu, preto má žalobca nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je primeraná nezabezpečením záväzku. Žalobca v prípade nedodržania svojich záväzkov by musel zaplatiť zmluvnú pokutu vyššiu, ak by dielo nebolo dodané.
7.Žalobca na svoje tvrdenia uvedené v žalobe a uvedené v priebehu konania predložil súdu Zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.12.2010, z ktorej čl. I. vyplýva záväzok zhotoviteľa žalovaného vykonať pre objednávateľa - žalobcu dielo podľa tejto zmluvy a záväzok objednávateľa riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Dielom sa pre účely tejto zmluvy rozumie vykonanie zváračských, odborných, súvisiacich a iných prác, počas platnosti tejto zmluvy, v rozsahu podľa kvalitatívnych, kvantitatívnych a časových požiadaviek a pokynov objednávateľa. V čl. 3 si zmluvné strany určili cenu za dielo podľa predmetu tejto zmluvy dohodou v súlade s § 3 z. č. 18/1996 Z. z. - o cenách vo výške 6,50 eur/1 hod.. Podmienkou dodržania dohodnutej výšky hodinovej sadzby a jej úhrady, je dodržanie pracovnej a technologickej disciplíny a splnenie výkonových noriem, predpísaných operatívnym plánom objednávateľa na príslušný mesiac. Zhotoviteľ bude fakturovať vykonané práce v zmysle čl. 1 a v súlade s čl. 3 bodom 3.1. tejto zmluvy, vždy do 7-ich dní po ukončení kalendárneho mesiaca písomnou formou odsúhlaseného súpisu vykonaných prác a počtu odpracovaných hodín, potvrdených zástupcom objednávateľa. V čl. 5 je uvedená doba vykonania diela, ktorá je určená na dobu určitú od 13.12.2010 do 31.3.2011. V čl. 7 v bode 7.1. sú uvedené zmluvné sankcie, v prípade, ak zhotoviteľ bez písomného súhlasu objednávateľa počas trvania platnosti tejto zmluvy preruší vykonanie diela alebo a/plnenie podľa tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom ukončí, a/ alebo sa stane, a to aj dočasne, neschopným, resp. nespôsobilým na plnenie podľa tejto zmluvy (aj čiastočne), vzniká objednávateľovi voči zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 332 eur za každý deň, aj začatý, deň neplnenia tejto zmluvy zo strany zhotoviteľa. Túto zmluvnú pokutu nemusí objednávateľ voči zhotoviteľovi uplatniť v prípade, ak zhotoviteľ zabezpečí na vykonanie diela, resp. jeho časti, v zmysle tejto zmluvy a za podmienky dodržania všetkých zmluvných podmienok, vrátane termínu vykonania diela, iného zhotoviteľa, ktorého bude objednávateľ akceptovať. Zmluva je opatrená podpismi zmluvných strán.
8. Žalobca vyzval žalovaného výzvou na úhradu zmluvnej pokuty listom zo dňa 31.3.2011. Z obsahu tejto výzvy vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že dňa 1.3.2011 bez písomného súhlasu objednávateľa ukončil vykonávanie diela v zmysle zmluvy, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a spoločnosť ŽOS Vrútky a.s. vznikol voči nemu v zmysle čl. 7 bodu 7.1. zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 332 eur za každý aj začatý deň neplnenia zmluvy. Zmluvná pokuta je vyčíslená za 23 pracovných dní na sumu 7.636 eur. Zmluvnú pokutu mal žalovaný uhradiť do 10-tich dní od doručenia tejto výzvy.
9. Žalobca jednostranným zápočtom započítal dňom 30.4.2011 voči W. L. (žalovanému) pohľadávky podľa nasledovnej špecifikácie: pohľadávka ŽOS Vrútky a.s. v sume 7.636 eur a pohľadávka W. L. v sume 1.010,75 eur, zostatok na úhrade 6.625,25 eur. Započítanie sumy 1.010,75 eur predstavuje faktúra č. 2/2011 zo dňa 30.4.2011. Titul započítania zváračskej práce za mesiac február 2011 v zmysle Zmluvy o dielo.
10. Žalobca vyzval listom zo dňa 29.1.2015 žalovaného predžalobnou výzvou na úhradu zmluvnej pokuty s odôvodnením, že dňa 1.3.2011 bez písomného súhlasu objednávateľa ukončil vykonávanie diela v zmysle zmluvy, čím žalovaný porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Na úhradu zmluvnej pokuty za obdobie 23 pracovných dní neplnenia zmluvy od 1.3.2011 do 31.3.2011 vo výške 7.636 eur bol žalovaný vyzvaný, na túto výzvu nereagoval. V tejto predžalobnej výzve oznamuje aj započítanie pohľadávky 1.010,75 eur, o čom bol tiež žalovaný informovaný. Opakovane žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu 6.625,25 eur do 10-tich dní od doručenia výzvy. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal dňa 2.2.2015.
11. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného súdu Prievidza vyplýva, že žalovaný mal vydaný živnostenský list na zváračské práce a deň oprávnenie bol 12.8.2004.
12. Faktúrou č. 2/2011 žalovaný fakturoval žalobcovi zváračské práce za mesiac február 2011, kde je uvedený počet hodín 155,5, hodinová sadzba 6,50 eur/hod., spolu 1.010,75 eur v zmysle Zmluvy č. 521-VO-OTS-G-2010.
13. Kúpnou zmluvou uzavretou podľa § 409 a nasl. Obchodného zákona č. 18/VS-N/2008 na dodanie motorových jednotiek medzi kupujúcim Železničná spoločnosť Slovensko a.s., so sídlom Bratislava a predávajúcim ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2 mal kupujúci zámer modernizovať svoj park železničných koľajových vozidiel pre osobnú dopravu, ktorý má byť jedným z prostriedkov efektívneho fungovania kupujúceho na náročnom trhu prepravy osôb, v súlade s hlavnými cieľmi stratégie rozvoja Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., ktorý bude súčasne rešpektovať najprísnejšie enviromentálne požiadavky s minimálnymi nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie. V čl. 3 tejto zmluvy sa predávajúci touto zmluvou a za podmienok v nej dohodnutých zaväzuje dodať kupujúcemu diesel motorové jednotky podľa bodu 2.1 tohto článku zmluvy a predávajúci sa zároveň touto zmluvou zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke práva k dodaným veciam podľa bodu 2.1 tejto zmluvy za podmienok touto zmluvou určených. V čl. 6 cena predmetu zmluvy sa v bode 1 a bod 1.1. cena DMV sa v bode 1.3 cena súpravy uvádza pod písm. a/ cena za 1 ks jednotky v zložení DMV + VV + DNV je 4.414.343,17 eur. V čl. 12 bod 3 sa upravujú sankcie - zmluvná pokuta, ktorá je formulovaná v znení, že v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho, tento nedodrží termíny na dodanie predmetnej zmluvy dohodnuté v tejto zmluve body 3.1. až 3.12., čl. 4 zmluvy (má kupujúci právo uplatňovať si voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu zmluvy, z ktorej dodaním je predávajúci v omeškaní. Predmet zmluvy sa pre účely tohto bodu tohto článku zmluvy považuje jednotka v zložení definovanom v bodoch 3.1. až 3.12. čl. 4 tejto zmluvy. V tomto článku 12 sú upravené zmluvné pokuty aj za iné porušenia povinností. Zmluva je uzavretá zo dňa 30.3.2009.
14. Z internetu stiahnutá ponuka žalovaného o vykonaní zváračských prác v znení: zváranie kotlov, tlakových nádob, výfukov a iné zváračské práce. Ponuka zváračskej práce CO2 - zváranie kotlov, tlakových nádob, výfukov a iné zváračské práce. Mám dlhodobé skúsenosti a zváranie vykonávam vo svojej dielni a externe. Ceny za práce podľa dohody. Činnosť vykonávam cez živnosť. V inzercii je uvedený aj kontakt na žalovaného.
15. Žalovaný má vydané Výskumným ústavom zváračským - priemyselný inštitút SR certifikát - osvedčenie o skúške zvárača, miesto vydania 23.11.2010.
16. Žalobca súdu predložil aj výpis z evidencie - subdodávateľský výkon diela - SZČO v mesiaci decembri 2010 a v januári a februári 2011, kde je číslo zákazky a prehľad vykonaných prác a uvedená suma. V decembri 2010 40 eur, v januári 2011 129 eur a vo februári 2011 155,50 eur. V tomto popise sú úkony, ktoré v rámci zváračskej činnosti žalovaný pre žalobcu vykonal. Z montážneho denníka je prefotená prvá strana, ktorá je opatrená podpismi strán sporu a v kolonke denný popis vykonanej práce je vykonané zváračské práce za mesiac december 2010 v rozsahu 40 hodín, dátum 11.1.2011.
17. Žalovaný si vyfakturoval za prácu za december 2010 faktúrou zváračské práce v počte 40 hodín, platba 260 eur, o čom svedčí výpis z VÚB (č.l. 90). Dňa 31.1.2011 vyhotovil faktúru na zváračské práce v počte 129 hodín v sume 838,50 eur, k tomu je i montážny denník - popis vykonaných prác a výpis zo slovenskej sporiteľne. Za február 2011 vyfakturoval práce dňa 28.2.2011, ide o zváračské práce v počte 155,5 hodín, suma 1.010.75 eur, dátum splatnosti 21 dní k tomu montážny list.
18. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že z faktúry 2/2011 vyplýva, hlavne z jej obsahu, že žalovaný vykonával zváračské práce za hodinovú mzdu, kde je uvedený aj počet hodín, teda žalovaný nevykonával dielo. Vykonával prácu, ktorá bola fakturovaná ako mzda, ako pre zamestnanca, nie pre živnostníka. Žalovaný uzatvoril zmluvu na personálnom oddelení, teda ako zamestnanec. Poukázal na definíciu závislej práce, ktorá je definovaná osobnou výkonnosťou subjektu, práca sa vykonáva podľa pokynu, v mene podnikania a ide o odplatnú závislú prácu, ktorá je odmeňovaná hodinovou mzdou. Na rozdiel od podnikania, kde živnostník vykonáva prácu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Bol toho názoru, že Zmluva o dielo je absolútne neplatný právny úkon, pretože tu nie je špecifikované o aké dielo ide. Ide o neplatnosť absolútnu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákona. U žalovaného chýba vážnosť vôle, že chce uzatvoriť takúto zmluvu, lebo uzatvoril Zmluvu o dielo, ale bol prinútený takúto zmluvu uzatvoriť, lebo žalobca ho odmietol zamestnať, preto si žalovaný obnovil živnostenský list, aby mohol vykonávať prácu na základe Zmluvy o dielo a túto aj uzatvoril. Žalovaný nemal inú možnosť, len uzatvoriť túto zmluvu, lebo ako zamestnanca ho žalobca odmietol. Žalovaný potreboval peniaze pre svoju rodinu a inú možnosť nemal. Jeho vôľa uzatvoriť Zmluvu o dielo nebola. Ide o zastretý právny úkon, kde absentuje vôľa. Naviac zmluva o dielo je aj uzavretá aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca touto zmluvou zakryl pracovno-právny vzťah. Poukázal aj na § 265 Obchodného zákona. Poukázal aj na rozsudok KS Nitra sp. zn. 26Cob 47/2014. Toto rozhodnutie rieši obdobnú vec ako je vec žalovaného. Zdôraznil, že v Zmluve o dielo nie je špecifikované dielo, aké dielo má byť žalovaným vykonané, čo je podmienkou špecifikovania Zmluvy o dielo podľa Obchodného zákona. V Zmluve o dielo sú uvedené len zváračské práce, ktoré sa uvádzajú aj pri pracovnej činnosti, keď sa uzatvára pracovná zmluva. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mal vykonať dielo podľa tejto zmluvy. Žalovaný bol odmeňovaný podľa počtu hodín, ktoré sú uvedené vo faktúrach. Naviac žalobca kontroloval celé dielo, nekontroloval jednotlivé úkony žalovaného.
19. Na svoje tvrdenia uvedené v odpore predložil stanovisko k predžalobnej výzve na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 3.2.2015, kde žalovaný uviedol, že v zmluve nie je uvedený predmet diela, ktorý podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákona má byť presne špecifikovaný. Zmluvnú pokutu žalobca vyžaduje z času, keď nebol žalovaný v práci, napriek tomu, že jeho zranenie bolo spôsobené na pracovisku, kde vykonával práce, teda jeho zraneniu predchádzal pracovný úraz, ktorý nebol dokumentovaný zo strany žalobcu. Následne bol ošetrený u lekára a bol v domácom ošetrení. Ošetrujúca lekárka žalovaného dňa 30.3.2011 vydala potvrdenie, z ktorého je zrejmé, že žalovaný bol dňa 3.3.2011 ošetrený lekárom LSPP. Následne domáca liečba podľa ordinácie lekára približne 10 dní. Toto potvrdenie sa vydalo na základe žiadosti žalovaného.
20. Žalovaný zaslal žalobcovi stanovisko k výzve na úhradu zmluvnej pokuty, kde listom zo dňa 11.12.2011 uvádza, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorá nahradzuje pracovnú zmluvu. V zmluve nie je vymedzený predmet diela tak, ako to stanovuje § 536 a nasl. Obchodného zákona, teda nie je dielo špecifikované v tejto zmluve. Považuje dojednanie zmluvných sankcií v rozpore s ustanovením § 37 až § 41 Občianskeho zákona, teda tieto dojednania zmluvných sankcií sú neplatné. Preto nebude žalovaný akceptovať výzvu na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaný nebol prítomný v práci a za to žalobca vyvodil zmluvnú pokutu, čomu predchádzal pracovný úraz, ktorý nebol zdokumentovaný. Naviac za február 2011 fakturoval žalobcovi čiastku 1.010,75 eur, ktorá bola odkontrolovaná žalobcom, splatná dňa 22.5.2011 a doposiaľ nebola uhradená.
21. V čestnom prehlásení zo dňa 1.7.2015 Tibor Q., bytom K. uviedol, že potvrdzuje pracovný úraz žalovaného, ktorý nahlásil majstrovi. Žalobca sa úrazom nezaoberal a vec nejako neriešil a nespísal ani záznam o úraze. Vedel, že žalovaný je PN a do práce nenastúpi. Majster mu na to povedal, že je to v poriadku.
22. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že pri uzatváraní Zmluvy o dielo v decembri 2004 mal vydanú živnosť, ktorú si založil pre prácu u žalobcu. Pre prácu u žalobcu si na základe jeho požiadavky živnosť vybavil. Zmluvu podpísal na personálnom oddelení, ktorú si i prečítal. Javilo sa mu, že zmluvná pokuta je vysoká, ale na personálnom oddelení ho zamestnankyňa informovala, že buď zmluvu podpíše alebo nie. Žalovaný potreboval peniaze, potreboval prácu, lebo sa mu narodila dcéra a nemal na výber. Jeho odbornosť bola odbornosť v profesii zvárača. Vedel podľa Zmluvy o dielo, že bude vykonávať zváračské práce, pričom majster mu presne povedal, aké práce má robiť a tieto práce aj vykonával. Robil ich podľa pokynu majstra. Na živnosť u žalobcu pracovalo viacero osôb v pozícií zvárača. Dňa 28.2.2011 utrpel úraz oka a oznámil to majstrovi. Oko mal opuchnuté a mohol pracovať s takýmto zranením, ale následne ochorel a zostal doma. Stratil hlas, mal angínu a bol na pohotovosti na Uniklinike v Prievidzi dňa 3.3.2011 a v dôsledku angíny sa doma liečil 10 dní. Uvedenú skutočnosť oznámil majstrovi, ktorý mu povedal, aby zostal doma a vyliečil sa. Bol dva týždne doma. Žalovaný vysvetlil žalobcovi, že nechodil do práce, lebo bol chorý. Následne mu volal riaditeľ, že mu dajú pokutu. Doliečil sa až 15.3.2011, išiel sa dohodnúť k žalobcovi, ale nechceli ho pustiť na pracovisko, hoci tam mal ešte nejaké osobné veci. Na pracovisku na jednej zmene pracovalo 20 až 25 ľudí a domnieva sa, že jeho neprítomnosť nemohla ochromiť žalobcu pri vykonaní prác, ktoré mal vykonávať. Jeho činnosť spočívala v tom, že niečo zváral, takže nemôže povedať, že by prácu nedokončil, lebo išlo o jednotlivé zvary. Neuvažoval, že by si zabezpečil nejakú náhradu za seba počas niekoľkých dní neprítomnosti, nakoľko dochádzal 70 km do Vrútok a nezabezpečil si nijakú fyzickú osobu na dva týždne. Vykonával práce podľa pokynu majstra, nemohol sa rozhodnúť, aké práce bude vykonávať. Nikto neevidoval jeho úkony počas dňa. Podľa neho záruka na prácu sa nedá uplatniť. Javí sa mu zmluvná pokuta vysoká. Má hypotéku na byt vo výške 32.000 eur a mesačne ju spláca vo výške 155 eur.
23. Z výsluchu svedka E. súd zistil, že tiež pracoval so žalovaným u žalobcu, bolo to v roku 2010, resp. 2011. Svedok si našiel prácu u žalobcu na základe inzerátu. Podpísal Zmluvu o dielo, zmluvu si prečítal, pričom mal výhrady k zmluvnej pokute a k náhrade počas jeho neprítomnosti, ale iná možnosť nebola, buď podpíše Zmluvu o dielo alebo nie. Zmluvu podpísal na tri mesiace, musel vydržať, lebo tieto práce musel urobiť. Pracoval na jednom pracovisku so žalovaným a vykonávali zváračské práce na podvozku. Žalovaný robil zváračské úkony na bočniciach alebo na streche podľa potreby. Námatkovo kvalitár, resp. kontrolór kontroloval zvary subjektov, ktorí vykonávali tieto činnosti a nebolo to pravidelné. Svedkovi vadilo jednanie na pracovisku, preto skončil túto prácu do troch mesiacov. Dochádzal do práce každý deň. Svedok nechcel pracovať na základe pracovnej zmluvy a ani sa na uzavretie pracovnej zmluvy neinformoval. Vykonával jednotlivé úkony v súlade so Zmluvou o dielo a po 28.2.2011, kedy ukončil práce, nemal záujem naďalej zostať pracovať u žalobcu. Zmluva o dielo, ktorú uzatvoril svedok je identická so Zmluvou o dielo, ktorú uzatvoril žalovaný. Podrobne sa k úrazu žalovaného nevedel vyjadriť. Nemal záujem pracovať u žalobcu na základe pracovnej zmluvy, ale mal záujem pracovať na základe živnosti, lebo by dosahoval nižší príjem mesačný, ak by pracoval na základe pracovnej zmluvy. Zarobil by do 600 eur a na základe živnosti to bolo 6,50 eur/1 hod.. Svedok nechodil do práce na zmeny, hoci sa na zmeny pracovalo, lebo dochádzal z Handlovej každý deň. Na začiatku spolupráce so žalobcom sa takto dohodli. Ráno prišiel do práce a pracoval do večera. Ráno po príchode mu majster pridelil prácu. Jednotlivé úkony kontroloval kontrolór, či sú vykonané správne, ale to nebolo pravidelné. Aj ultrazvukom sa kontroloval určitý úsek vykonanej práce, či je urobený dobre. Bolo to potrebné. Bol odmeňovaný podľa Zmluvy o dielo 6,50 eur/1 hod.. Ak sa stalo, že niekto vykonal zváračský úkon zle a bol požiadaný o opravu tohto zvaru, mohol to odmietnuť, lebo nešlo o zvar určitého subjektu. Niektoré zvary boli aj neopraviteľné. Dalo sa identifikovať po vykonaní určitého zvaru, že tento zvar urobil nejaký subjekt, bolo to možné, keď sa kontroloval zvar bezprostredne po vykonaní práce.
24. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.
25. Súd si najskôr vyriešil otázku, či medzi stranami sporu bol uzavretý obchodno-právny vzťah alebo pracovno-právny vzťah.
26. Podľa § 1 ods.1 z. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákon účinný k 10.12.2010 (ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
27. Podľa § 1 ods.2 cit. zákona, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
28. Podľa § 2 ods.1 cit. zákona, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
29. Podľa § 536 ods.1 cit. zákona, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
30. Podľa § 536 ods.2 cit. zákona, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
31. Podľa § 536 ods.3 cit. zákona, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
32. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je
- určenie zmluvných strán; zmluvné strany musia mať postavenie podnikateľov alebo jedna zo zmluvných strán musí mať postavenie podľa § 261 ods.2 Obchodného zákona;
- určenie diela - zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržbu, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci. Obchodný zákon považuje za dielo aj akúkoľvek inú činnosť, ktorej výsledkom je hmotne zachytený, napr. prieskumné práce, vývojové práce, software a iné. Iné práce ako uvedené v zákone sa budú vykonávať podľa Zmluvy o dielo iba vtedy, ak ich výsledok bude hmotne zachytený, napr. odborný posudok. Spôsob určenia diela závisí od povahy diela a vôle účastníkov zmluvy;
- určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané dielo cena diela sa určuje konkrétnou čiastkou. Namiesto pevnej čiastky strany môžu dohodnúť spôsoby určenia (napr. vynaložené náklady, odpracované hodiny a iné).
33. Podľa § 550 cit zákona, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
34. Podľa § 560 ods.1 cit. zákona, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
35. Podľa § 560 ods.2 cit. zákona, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
36. Podľa § 560 ods.3 cit. zákona, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
37. Podľa § 1 ods.1 Zákonníka práce (v čase účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo dňa 10.12.2010), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
38. Podľa § 1 ods.2 cit. zákona, za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činnosti.
39. Podľa § 1 ods. 3 veta druhá cit. zákona, závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
40. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovno-právnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo zárobková činnosť založená na zmluvnom občiansko-právnom alebo zmluvnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
41. Podľa § 2 z. č. 455/1991 Zb. - o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákona, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
43. Podľa § 266 ods.2 cit. zákona, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
44. Podľa § 266 ods. 3 cit. zákona, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
45. Všeobecná právna úprava právnych úkonov uvedená v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 34 až 51, je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom zákonníku niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch (§ 266 až 268). Podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle účastníka obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods.1 až 4 Obchodného zákona. Pri výklade sporného ujednania v obchodnej zmluve, ktoré každý z účastníkov právneho vzťahu interpretuje odlišne je dôležité, aby výklad vychádzal z komplexného pohľadu na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím na rokovanie o uzavretí zmluvy, na obchodnú prax, ktorá existuje medzi stranami, ako aj na ich následné správanie, ak to povaha veci pripúšťa.
46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 10.12.2010 Zmluvu o dielo, ktorú žalovaný ako podnikateľ, živnostník uzatvorí potom, ako si doplnil živnostenské oprávnenie na Výskumnom ústave zváračskom na Priemyselnom inštitúte SR, kde mu bol vydaný „Certifikát - Osvedčenie o skúške zvárača“ dňa 23.11.2010. Pôvodne mal vydané živnostenské oprávnenie dňa 12.8.2004, ktoré v priebehu rokov 2008 až 2010 zaniklo, potom bolo opäť obnovené dňa 11.8.2008 na zváračské práce a s miestom podnikania Prievidza, Ľ. Ondrejova 728/3. Podľa výpisu zo živnostenského registra z 30.4.2015 živnostenské oprávnenie opäť vzniklo dňa 29.11.2010 na vykonávanie zváracích prác. Žalovaný vykonával práce zvárača od roku 2004 ako živnostník, o čom svedčí aj jeho inzercia na internete, kde ponúkal výkon zváračských prác vo svojej dielni, ale aj externe. Ako podnikateľ - živnostník aj uzatvoril so žalobcom Zmluvu o dielo. Podľa vyjadrenia žalovaného potreboval peniaze pre rodinu, mala sa mu narodiť dcéra, preto uzatvoril Zmluvu o dielo, pričom vedel, aké práce u žalobcu bude vykonávať, vedel to podľa Zmluvy o dielo. Mal robiť zvary na koľajovom vozidle, zváračské práce a práce s tým súvisiace. Uvedené vyplynulo zo Zmluvy o dielo, ale aj z jednotlivých pokynov majstra. Do uzavretia tejto zmluvy výkon zváračských prác realizoval na základe živnostenského oprávnenia. Pri podpise si zmluvu prečítal, javila sa mu zmluvná pokuta dosť vysoká, ale aj napriek tomu zmluvu so žalobcom uzatvoril.
Z výpovede žalovaného nevyplynulo, že si pred uzavretím Zmluvy o dielo hľadal prácu a mienil uzatvoriť pracovnú zmluvu na výkon zváračských prác u žalobcu. Išlo len o jeho tvrdenie. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že žalovaný poznal podmienky v Zmluve o dielo a s týmto poznaním aj zmluvu uzatvoril. Zmluvu uzatvoril so žalobcom na dobu určitú od 13.12.2010 do 31.3.2011, v ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu dielo, ktoré je špecifikované v čl. 1 bod 1.2., išlo o zváračské, odborné, súvisiace a iné práce v rozsahu požiadaviek a tiež pokynov žalobcu. Cena diela je dohodnutá v čl. 3 bod 3.1. vo výške 6,50 eur/1 hod.. Súd vzhľadom na obsah zmluvy dospel k záveru, že došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákona, pričom zmluva obsahuje podstatné náležitosti, t. j. je špecifikovaný predmet diela a cena diela. Dielo je v zmluve špecifikované ako zváračské, odborné, súvisiace a iné práce, teda ide o jednotlivé činnosti (úkony), ktoré žalovaný vykonával na koľajovom vozidle, pričom výsledok jeho činnosti bol hmotne zachytený. Žalovaný vykonával jednotlivé zvary na koľajovom vozidle, ktoré mali byť hmotne zachytené do jedného kolosu. Definované dielo v Obchodnom zákone zodpovedá aj činnosti, ktorú žalovaný vykonával u žalobcu a zodpovedá aj výkladu definície diela. Keďže žalovaný vykonával u žalobcu práce ako podnikateľ, živnostník a vykonával zváračské a iné súvisiace práce, určenie záväzku žalobcu ako objednávateľa zaplatiť za prácu žalovaného zodpovedá dohodnutej cene a táto cena predstavuje tak, ako súd uviedol vyššie 6,50 eur/1 hod.. Zo znenia § 536 Obchodného zákona vyplýva, že namiesto pevnej čiastky si môžu zmluvné strany dohodnúť spôsob určenia ceny za dielo, táto cena bola takýmto spôsobom i určená. Žalovaného nikto nenútil, aby uzatvoril Zmluvu o dielo, ak mu nevyhovoval jej obsah, nemusel ju podpísať a mohol si hľadať prácu, avšak túto skutočnosť, že si prácu hľadal a nenašiel nepreukázal. Ak žalovaný po oboznámení sa so zmluvou túto podpísal, prejavil vôľu uzatvoriť Zmluvu o dielo, jeho vôľa bola vážna, zrozumiteľná a určitá. Zmluvu uzatvoril ako podnikateľ, živnostník, ktorý svoju podnikateľskú činnosť, zváračské práce u žalobcu vykonával vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za ktorú prácu fakturoval žalobcovi a práce vykonával osobne, čo v konaní sporné nebolo, práve naopak táto skutočnosť bola potvrdená v jeho výpovedi. Uzatvorenie Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným bolo výsledkom zhodného prejavu vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný žiadnym spôsobom nenaznačil, že mal u žalobcu záujem vykonávať práce na základe pracovnej zmluvy a žalobca ho odmietol. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu obchodno-právneho vzťahu medzi dvomi podnikateľskými subjektmi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovaným ako podnikateľom, živnostníkom.
47. K námietkam žalovaného, čo sa týka uzatvorenia Zmluvy o diela súd uvádza, že žalovaný vykonával dielo - zváračské a súvisiace práce podľa zmluvy a tiež podľa pokynu majstra, čo súd považuje za štandardný postup, aby žalovaný vedel, kde má vykonávať na koľajovom vozidle zvary, pretože na tomto vozidle robilo viac subjektov, išlo o fyzické a právnické osoby, aj zahraničné subjekty. Išlo v konečnom dôsledku o kolos, kde bolo potrebné aj prácu iných subjektov riadiť. Súd poukazuje na § 560 Obchodného zákona a čl. 6 Zmluvy o dielo, čo sa týka zodpovednosti za vady. Povinnosti školenia BOZP vyplývajú z § 6 ods.4 a 7 z. č. 124/2006 Z. z. - o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a z čl. 4 bod 4.1. Zmluvy. Právo kontroly uvedené v čl. 4 bod 4.7. Zmluvy vyplýva z ustanovenia § 550 Obchodného zákona.
48. Súd na základe vyššie uvedených skutočností uvádza, že nemôže dôjsť k prekvalifikovaniu obchodno-právneho vzťahu na pracovno-právny vzťah, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že boli pochybnosti o prejavenej vôli zmluvných strán pri uzatváraní Zmluvy o dielo. Vôľa obidvoch zmluvných strán bola uzatvoriť Zmluvu o dielo, ak by žalovaný takúto vôľu nemal, tak by zmluvu neuzatvoril.
49. Zmluva o dielo nenahradzuje pracovnú zmluvu ako tvrdí žalovaný a nejedná sa ani o závislú činnosť, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok uvedených v tomto zákone aj v inom pracovno-právnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občiansko-právnom alebo zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán; t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodno-právny vzťah alebo pracovno-
právny vzťah. Je podstatné tiež zdôrazniť, že v konaní nebolo preukázané, či žalovaný mienil podľa prejavenej vôle byť zamestnancom žalobcu. Na základe uvedeného, tak ako súd uviedol už vyššie, súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu obchodno-právneho vzťahu a nie pracovno-právneho vzťahu, lebo neboli naplnené základné atribúty závislej činnosti u žalovaného. Žalovaný nevykonával závislú činnosť, lebo výkon jeho prác nespĺňal znaky závislej práce,
- nevykonával prácu v mene zamestnávateľa,
- nevykonával prácu na zodpovednosť zamestnávateľa,
- nevykonával výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa,
- nevykonával prácu len podľa pokynu zamestnávateľa,
- nevykonával prácu na náklady zamestnávateľa.
K námietke žalovaného, že Zmluva o dielo je neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákona súd uvádza, že žalovaný zmluvu uzatvoril slobodne, nikto ho nenútil zmluvu podpísať a prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu vážne a zrozumiteľne. Ak mal žalovaný k obsahu Zmluvy o dielo námietky, nemal pristúpiť k jej uzavretiu. Zmluva o dielo nie je neplatná ako tvrdil žalovaný z dôvodu, že v zmluve nie je definované dielo, k tomuto sa súd vyjadril už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.
50. Podľa § 300 cit. zákona, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
51. Podľa § 301 cit. zákona, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..
52. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. V prípade dohody o zmluvnej pokute ide o akcesorický záväzok. Existencia a dôsledky takej dohody sa viažu na hlavný záväzok. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákone vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, t. j. praktickej bez možnosti dovolania tzv. okolností, vylučujúcich zodpovednosť § 374).
53. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 6.625,25 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný porušil svoju povinnosť a bez písomného súhlasu žalobcu ukončil vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta predstavuje sankciu za každý deň vo výške 332 eur počas neprítomnosti žalovaného na nevykonaní diela, počas 23 dní (pracovných) od 1.3.2011 do 31.3.2011 sumu 7.636 eur s prihliadnutím na započítanie pohľadávky voči žalovanému vo výške 1.010,75 eur, ide o faktúru za február 2011 (7.636 eur - 1.010,75 eur = 6.625,25 eur), zmluvná pokuta predstavuje sumu 6.625,25 eur. Žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu počas neprítomnosti žalovaného v čase, keď žalovaný utrpel u žalobcu úraz dňa 28.2.2011 a následne ochorel na angínu, v dôsledku čoho bol dňa 3.3.2011 ošetrený na pohotovosti na Uniklinike v Prievidzi a doba liečenia sa predpokladala podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky 10 dní. Ochorenie žalovaný žalobcovi oznámil, ktorý reagoval tak, že sa má žalovaný vyliečiť. To bol aj dôvod, prečo žalovaný nevykonával úkony na diele. Po doliečení sa chcel so žalobcom dohodnúť o ďalšom výkone prác, ale žalobca ho do areálu nevpustil, preto do 31.3.2011 už nepracoval.
54. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že u žalobcu utrpel dňa 28.2.2011 úraz oka, ktorý žiadnym spôsobom žalobca nezaevidoval, ale toto zranenie oznámil majstrovi, ktorý mu povedal, aby zostal doma. Následne na to ochorel, dostal angínu a bol ošetrený na pohotovosti dňa 3.3.2011 a doba liečenia podľa ošetrujúcej lekárky bola približne 10 dní. Žalovaný sa doliečil a 15.3.2011 sa chcel dohodnúť so žalobcom o ďalšom výkone, ale tento ho do areálu žalobcu nevpustil, hoci tam mal svoje osobné veci. Žalovaný počas svojej neprítomnosti na výkone diela nezabezpečil za seba náhradu, lebo nemal žiadnych zamestnancov ako živnostník a doba neprítomnosti bola dva týždne. Zmluvnú pokutu neuhradil z dôvodu, že sa mu javila vysoká a domnieval sa, že svojou neprítomnosťou u žalobcu počas dvoch týždňov nemohol ochromiť výkon prác na diele.
55. Súd skúmal uplatnenú zmluvnú pokutu v nadväznosti na porušenie povinnosti, ktorú mal porušiť žalovaný podľa žalobcu tým, že bez písomného súhlasu žalobcu počas trvania platnosti zmluvy ukončil plnenie podľa zmluvy akýmkoľvek spôsobom a súd dospel k záveru, že žalovaný neukončil plnenie podľa zmluvy akýmkoľvek spôsobom, lebo jeho neprítomnosť na výkone prác u žalobcu bola spôsobená chorobou, čo žalobcovi oznámil, ktorý to nenamietal, resp. sa vôbec k tomu nevyjadril. Vzhľadom na takúto situáciu je bezpredmetné tvrdiť, že žalovaný ukončil práce bez písomného súhlasu žalobcu, lebo výkon prác žalovaný neukončil akýmkoľvek spôsobom, ale tento bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva o dielo uzavretá, t. j. 31.3.2011 z dôvodu, že po doliečení 15.3.2011 žalobca doslova žalovaného nevpustil do areálu žalobcu, aby sa na ďalšom postupe so žalobcom dohodli. K tejto skutkovej okolnosti sa žalobca nevyjadril. Súd považuje za podstatné uviesť, že je neštandardné, aby si zhotoviteľ počas choroby zabezpečil za seba náhradu a v opačnom prípade by mal byť za to sankcionovaný. Práve z dôvodu, že žalovaný bez písomného súhlasu neukončil akýmkoľvek spôsobom plnenie podľa zmluvy z dôvodov vyššie uvedených, nebol ani povinný zabezpečiť na vykonanie diela iného zhotoviteľa, preto podľa názoru súdu nie je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu počas jeho neprítomnosti na výkone diela v čase od 1.3.2011 do 31.3.2011 v sume 6.625,25 eur, lebo neporušil vyššie uvedenú povinnosť.
56. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
57. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).