Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Ľ. S., T.. XX. Z. XXXX, XXX XX H. H., I. X. XX, o zaplatenie 67,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22,20 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16. marca 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadna so strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu za telekomunikačné služby sumu 67,20 Eur (s príslušenstvom) vyfakturovanú štyrmi faktúrami - v sume 6 Eur za január 2014 (poplatok za extra balíčky), v sume 6 Eur za február 2014 (poplatok za extra balíčky), v sume 12 Eur za marec 2014 (poplatky za extra balíčky a za upomienku) a v sume 43,20 Eur za apríl 2014 (poplatky za extra balíčky, za obmedzenie služieb a za odpojenie).

2. Žalovaný uviedol, že za zmluvné obdobie od 1. júna 2010 do 1. mája 2014 uplynulo 46 mesiacov, ale doručených mu bolo len 26 faktúr a zvyšné faktúry mu neboli nikdy doručené. Namietol výšku poplatku za upomienky, ktorá je podľa žalobcom predloženého cenníka 3,50 Eur a podľa predložených faktúr 6 Eur. Uviedol tiež, že žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávok neobsahuje povinné údaje

- výšku prevádzaného dlhu, ani zoznam dlžných čiastok, ktorý mal byť uvedený v prílohe. Podpisy na zmluve mali byť podľa textu overené, ale v predloženom dokumente sa potvrdenie o pravosti podpisu nenachádza. Tiež uviedol, že výška sankcie za neplatenie je obmedzená zákonom na 5 %, a preto výška poplatku za upomienku nemôže presiahnuť túto hodnotu, teda za neuhradené služby 6 Eur je maximálna cena upomienky 0,30 Eur.

3. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami, cenníkom, faktúrami, zmluvou a oznámením o postúpení pohľadávok s prílohou ako aj ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:

4. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 21. júna 2010 zmluvu o pripojení, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby (program O2 fér) a žalovaný platiť cenu za poskytnuté služby. Súčasťou zmluvy

boli aj všeobecné podmienky, ktoré v čl. 7.1 ohľadom ceny za služby odkazovali na platný cenník. Podľa predloženého cenníka predstavuje poplatok za extra balíčky O2 fér sumu 6 Eur za program 50 minút na účastnícke čísla do všetkých sietí v SR a ČR. Podľa čl. 7.3. a 7.4. všeobecných podmienok mal pôvodný veriteľ po skončení zúčtovacieho obdobia vystaviť žalovanému faktúru za poskytnuté služby s vyznačenou splatnosťou a túto odoslať prostredníctvom Slovenskej pošty alebo iným dohodnutým spôsobom. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúry za obdobie január 2014 v sume spolu 6 Eur (5 Eur za extra balíčky a DPH 1 Eur) splatnú 21. februára 2014, za obdobie február 2014 v sume spolu 6 Eur (5 Eur za extra balíčky a DPH 1 Eur) splatnú 21. marca 2014, za obdobie marec 2014 v sume spolu 12 Eur (5 Eur za extra balíčky, DPH 1 Eur a 6 Eur za upomienku) splatnú 23. apríla 2014 a za obdobie apríl 2014 v sume spolu 43,20 Eur (3,50 Eur za extra balíčky, DPH 0,70 Eur, 10 Eur za obmedzenie služieb a 29 Eur za odpojenie) splatnú 23. mája 2014. Zmluvou zo dňa 22. septembra 2015 postúpil pôvodný veriteľ na žalobcu pohľadávky z uvedených faktúr identifikovaných v prílohe k zmluve o postúpení, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 12. októbra 2015.

5. Z právneho hľadiska ide o zmluvu strán o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, ktorá sa s účinnosťou od 1. novembra 2011 považuje v zmysle prechodného § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách za zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. Pôvodný veriteľ mal preto nárok na zaplatenie fakturovaných cien za telekomunikačné služby ako ich poskytovateľ. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti je poskytovanie telekomunikačných služieb) a žalovaný v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti).

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok má súd preukázané, že pohľadávka z uzavretej zmluvy a faktúr prešla na žalobcu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd neprisvedčil obrane žalovaného, že zmluva o postúpení neobsahuje povinné náležitosti. V zmysle čl. 1.1 zmluvy sú predmetom postúpenia pohľadávky uvedené v prílohe č. 1, ktorá v zmysle čl. 2.1 tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V predloženej prílohe sú postupované pohľadávky identifikované jasným a nezameniteľným spôsobom označením žalovaného, dlžnej sumy z jednotlivých faktúr a dátumom splatnosti týchto faktúr, a teda je zmluva o postúpení pohľadávok ako celok určitým právnym úkonom s presne vymedzeným obsahom, ktorým sú pohľadávky voči žalovanému uplatňované v tomto konaní. Súd neprisvedčil ani obrane žalovaného, že na zmluve o postúpení pohľadávok nie sú overené podpisy. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby mala zmluva o postúpení pohľadávky písomnú formu, ale nie úradné overenie podpisov. Predložená zmluva preto spĺňa zákonom predpísanú formu. Zo zmluvy nevyplýva, že by si strany dohodli formu zmluvy s overenými podpismi. V zmysle čl. 8.1 zmluvy nadobúda zmluva platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami, čím je jasne stanovená vôľa strán ohľadom formy zmluvy, pretože ňou majú byť už jej podpisom a nie overením podpisu. Overenie podpisov je uvedené len v čl. 8.6. zmluvy, avšak len v súvislosti s hradením nákladov za takéto overenie, ktoré majú znášať obe zmluvné strany. Nejde o dohodu o forme zmluvy, ale len o ustanovenie upravujúce náklady za takéto overenie pre prípad, ak bude potrebné. Vzhľadom na to má súd za to, že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpil do práv pôvodného veriteľa a jeho aktívna vecná legitimácia v konaní je daná.

7. Nebolo sporné, že pôvodný veriteľ poskytol telekomunikačné služby, ani výška mesačnej ceny za ne 6 Eur (5 Eur plus 1 Eur DPH) resp. 4,20 Eur za obdobie apríl 2014, ktorá vyplýva aj z predloženého cenníka a faktúr. Preto súd uložil žalovanému zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúcu z jednotlivých faktúr, a to 6 Eur za obdobie január 2014, 6 Eur za obdobie február 2014, 6 Eur za obdobie marec 2014 a 4,20 Eur za obdobie apríl 2014 spolu vo výške 22,20 Eur.

8. Ohľadne poplatkov za upomienku v sume 6 Eur, za obmedzenie služieb v sume 10 Eur a za odpojenie v sume 29 Eur vyplývajúcich z faktúr za mesiace marec a apríl 2014 súd uvádza, že ich dôvodnosť žalobca odvodzuje z predloženého cenníka. Z právneho hľadiska posúdil súd tieto „poplatky“ ako zmluvné pokuty, lebo ich platenie prichádza do úvahy, ak žalovaný neuhradí cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, keďže v cenníku (č. l. 94 spisu) je výslovne uvedené, že ide o poplatok za odpojenie a obmedzenie z dôvodu neplatenia. Platenie upomienky je tiež už zo samotnej povahy upomienky spojené s včasným a riadnym neplatením ceny za poskytnuté služby. Tieto „poplatky“ sú následkom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného platiť cenu za poskytnuté služby riadne a včas,

čo korešponduje s úpravou zmluvnej pokuty v § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemôže ísť o skutočný „poplatok“ (v súkromnom práve správne „odplata“ alebo „cena“) za poskytnuté služby, ktorú mal poskytovať pôvodný veriteľ žalovanému v rámci zmluvného vzťahu, lebo vystavenie upomienky, obmedzenie alebo odpojenie poskytovania služieb žalovanému žiadne reálne protiplnenie (službu) neprináša. Pretože uplatnené poplatky sú upravené len v cenníku, ktorý strany nepodpísali, nie je splnená požiadavka písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda dojednanie o týchto „poplatkoch“ predstavujúcich zmluvnú pokutu je absolútne neplatné pre nedodržanie zákonnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/132/2012 zo dňa 13. júna 2013).

9. Tieto zmluvné pokuty zároveň predstavujú neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (t. j .Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonníka obsahuje v § 517 ods. 2 vlastnú sankciu za omeškanie s platením peňažnej sumy riadne a včas v podobe úroku z omeškania. Ak by mal žalovaný ako spotrebiteľ platiť za omeškanie s platením okrem úroku z omeškania aj tieto zmluvné pokuty, išlo by o duplicitnú sankciu za porušenie tej istej povinnosti, a teda odchýlenie od zákona v neprospech spotrebiteľa, lebo sankcia za riadne a včasné neplatenie sa rozšíri. Tieto zmluvné pokuty navyše neboli so žalovaným individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo boli určené jednostranne pôvodným veriteľom v cenníku, ktorý sám vydáva. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, a preto nemožno žalobcovi priznať plnenie aj z tohto dôvodu.

10. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 3.2 písm. k) všeobecných podmienok, v zmysle ktorého mal pôvodný veriteľ právo uložiť žalovanému zmluvnú pokutu, ak s ním bolo dohodnutá a tiež mal nárok na náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej platby, obmedzením alebo odpojením služieb uvedené v cenníku, z dôvodu neplatenia alebo z dôvodu porušenia zmluvy zo strany žalovaného. Prečo žalobcovi nepatrí plnenie zo zmluvnej pokuty súd vysvetlil v predchádzajúcich odsekoch. Právo na náhradu nákladov vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd nepopiera právo žalobcu na náhradu týchto nákladov, ale musí ísť o skutočne vynaložené náklady, ktoré v súvislosti s uplatnením pohľadávky pôvodnému veriteľovi vznikli. Výšku týchto nákladov nemožno paušalizovať v cenníku, lebo pôvodný veriteľ nemohol pred ich vynaložením poznať ich skutočnú výšku paušálne pre všetky možné zmluvné vzťahy, ktoré uzatvára. V tomto smere ťaží bremeno tvrdenia (o aké konkrétne náklady ide) i dôkazné bremeno (preukázanie ich vzniku a výšky) žalobcu. Žalobca však žiadne náklady, ktoré mu vo vyššie uvedenej súvislosti vznikli neuviedol ani nepreukázal, odkazuje len na cenník. Súd poukazuje i na neprimeranú výšku týchto nákladov. V prípade upomienky by tieto náklady mohli predstavovať napr. poštovné za jej odoslanie, cenu papiera a tlače, ktorá nedosahuje uplatňovanú sumu 6 Eur. V prípade obmedzenia a odpojenia poskytovania služieb nie je z tvrdení žalobcu vôbec zrejmé, že by pôvodnému veriteľovi v tejto súvislosti vôbec nejaké náklady vznikli. Preto žalobcovi uplatnená suma nepatrí ani z titulu nákladov.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti uplatnených poplatkov za upomienku 6 Eur, za obmedzenie služieb 10 Eur a za odpojenie 29 Eur zamietol. Keďže súd zamietol žalobu v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa argumentáciou žalovaného ohľadom rozdielne uvedenej výšky poplatku za upomienku v cenníku priloženom k žalobe a vystavených faktúrach.

12. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nesledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. V zmysle čl. 7.4. všeobecných obchodných podmienok je dátum splatnosti za jednotlivé zúčtovacie obdobia vyjadrený vo faktúrach vystavených pôvodným žalobcom. Určenie splatnosti je teda ponechané na vôli veriteľa, ktorý ju určí svojim jednostranným právnym úkonom - vystavením faktúry za príslušné zúčtovacie obdobie. Ide tu o adresný právny úkon, ktorý môže nadobudnúť účinky až oznámením druhej strane (žalovanému). To vyplýva aj z čl. 7.4. všeobecných obchodných podmienok, ktorý ukladal pôvodnému veriteľovi povinnosť doručiť vystavené faktúry žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaný namietol, že mu neboli doručené všetky faktúry, pričom žalobca sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadril. Súd má za to, že v danom prípade ťaží dôkazné bremeno (ohľadom doručenia vystavených faktúr) žalobcu, lebo od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal svoje tvrdenie, že mu faktúry doručené neboli, lebo ide o negatívnu skutočnosť. Z dôkazov predložených v spise však doručenie vystavených faktúr (poštou

ani iným spôsobom) nevyplýva, keďže sa v spise nenachádza doručenka ani iný obdobný dôkazný prostriedok.

13. V tejto veci nemožno aplikovať žalobcom citovaný čl. 7.5 všeobecných obchodných podmienok, ktorý ukladá žalovanému povinnosť v prípade nedoručenia faktúry oznámiť túto skutočnosť v lehote 10 pracovných dní od ukončenia zúčtovacieho obdobia pôvodnému veriteľovi, inak sa faktúra považuje za doručenú 11. deň od ukončenia zúčtovacieho obdobia. Toto ustanovenie rovnako predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo prenáša povinnosť dodávateľa doručiť spotrebiteľovi vystavenú faktúru stanovenú v čl. 7.4 všeobecných obchodných podmienok resp. následky za nesplnenie tejto povinnosti na spotrebiteľa, keďže núti spotrebiteľa, aby sám svojou aktivitou nahrádzal činnosť dodávateľa. Ak spotrebiteľ nedoručenie faktúry (čo je povinnosťou dodávateľa) dodávateľovi neoznámi, považuje sa táto povinnosť dodávateľa za splnenú.

14. Preto má súd za to, že vystavené faktúry došli do sféry žalovaného až ich doručením súdom so žalobou, čo sa podľa doručenky v spise stalo dňa 15. marca 2017 a k tomuto dňu sa stali faktúry splatné. Do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúci deň, t.j. dňa 16. marca 2017. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy 22,20 Eur od uvedeného dátumu do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola ku dňu začatia omeškania 0 %, teda v sadzbe 5 % ročne. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna nebola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.